Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/9/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: RSDr. S. Š., J..: XX.X.XXXX, G. Q. XX, XXX XX N. Ľ., L. S.. S. Š., N., E. XXX, XXX XX H., H. M. K..Q..G. XXX, XXX XX G., proti žalovanému: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, o náhradu škody resp. odstránenie stavby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 16.1.2009 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spôsobenú škodu vo výške 83.927,50 Eur, alebo odstrániť stavbu na vlastné náklady a uviesť parcely znehodnotené výstavbou do pôvodného stavu vrátane navezenie ornice bez kameňov. Požiadavky žalobcu a skutkové dôvody, ktoré ich vymedzovali, sa počas konania menili.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Sabinov, obci Sabinov, katastrálnom území Sabinov, zapísaných na X. Č.. XXXX. Predmetné pozemky sú súčasťou lokality N. K., ktorá bola mestom Sabinov (žalovaným) v rámci smerného územného plánu mesta Sabinov vyčlenená pre individuálnu bytovú výstavbu. Následne bola táto lokalita zahrnutá do projektu „Čistá Torysa“, ktorým sa realizuje výstavba a dobudovanie kanalizačnej a vodovodnej siete pre danú oblasť. Uviedol, že mal záujem predať svoj podiel za trhovú cenu, čo mu však bolo znemožnené poškodením parciel č. XXXX/XX M. K.. Č.. XXXX/XX v dôsledku protiprávneho začatia výstavby kanalizácie - predmetné pozemky neboli vysporiadané. Výstavbou kanalizácie došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Ďalej žalobca popísal priebeh výstavby a uviedol, že žalovaný prostredníctvom firmy EKO SVIP, s.r.o. začal realizovať stavbu kanalizácie v rozpore so stavebným zákonom a so stavebným povolením, poukázal na niektoré podmienky stavebného povolenia (bod 2., 19., 20., 27. a 30.), a uviedol, že kanalizačná sieť je umiestnená tak, že poškodzuje záujmy žalobcu, vecné bremeno nie je zriadené, a začatie stavebných prác nebolo vlastníkovi poľnohospodárskej pôdy oznámené. Tvrdil, že realizovanou výstavbou žalovaný znehodnotil predmetné pozemky a spôsobil škodu. Neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva bol spoluvlastníkovi nehnuteľnosti znemožnený výkon jeho vlastníckeho práva, ktoré je garantované a chránené Ústavou Slovenskej republiky a tým mu bolo znemožnené užívať predmetnú nehnuteľnosť podľa jeho uváženia, t.j. predať ju za trhovú cenu. Dodal, že v súvislosti s výstavbou predmetnej kanalizácie bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. VB_SP06 zo dňa 17.10.2005 medzi Ľ. U. M. S. Š. (pozn. súdu: t.j. druhou spoluvlastníčkou a právnym predchodcom žalobcu) na strane povinných a žalovaným ako oprávneným, a že žalovaný (počas vykonávania dohľadu na Obvodnom úrade životného prostredia v Prešove) v

nadväznosti na existenciu tejto zmluvy požadoval, aby súčasný spoluvlastník nehnuteľnosti - žalobca akceptoval výstavbu kanalizácie na predmetných parcelách s tým, že po dokončení výstavby bude vypracovaný znalecký posudok a následne budú predmetné nehnuteľnosti vysporiadané. Podľa názoru žalobcu však nie je namieste, aby žalovaný od žalobcu požadoval akceptovanie povinnosti, ktoré zo zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena vyplývali pôvodnému spoluvlastníkovi, nakoľko má za to, že zmluva o budúcej zmluve pôsobí len medzi účastníkmi tejto zmluvy, a práva a povinnosti z nej vyplývajúce zanikli úmrtím účastníka zmluvného vzťahu (pre nemožnosť jej plnenia), ďalej preto že stavba kanalizácie je čiernou stavbou, pretože bola realizovaná v rozpore so stavebný povolením, a tiež preto že zaťaženie žalobcu vecným bremenom v tomto prípade by bolo neúmerné a zároveň by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo vzťahu ku škode uviedol, že pôvodný druh pozemkov je ovocný sad, pričom pre umiestnenie odsúhlasenej individuálnej bytovej výstavby je potrebné zaviesť na pozemkoch inžinierske siete, čím sa hodnota pozemkov podstatným spôsobom v budúcnosti zvýši. Ďalej uviedol, že k začatiu stavby mal právoplatné stavebné povolenie na predmetnú stavbu vydané Obvodným úradom životného prostredia v Prešove zo dňa 12.4.2006 právoplatné 26.6.2006 s tým, že toto rozhodnutie nebolo nikdy spochybnené a nie je podaný žiadny návrh na príslušný súd o neplatnosť tohto administratívneho dokumentu. Poukázal na to, že stavebnému konaniu predchádzalo územné rozhodnutie, a uviedol, že žalobca nevzniesol žiadne námietky voči začatiu a vykonaniu stavby. Žalovaný ďalej argumentoval proti tvrdeniam o nedodržaním podmienok stavebného povolenia a uviedol, že vyrubenie sankcie z dôvodu porušenia rozhodnutia spadá pod príslušný úrad a súd nemôže zo svojej moci o tejto veci rozhodnúť, a že nedodržanie podmienky nemá za následok zrušenie stavebného povolenia. Uviedol, že má so žalobcom uzavretú riadne platnú zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, ktorá je platná a účinná a nikým nespochybnená. Predmetom tejto zmluvy je, že cez nehnuteľnosti uvedené v zmluve bude prechádzať vodovodné, resp. kanalizačné potrubie vybudované v rámci stavby „Prešov - pitná voda a kanalizácia v povodí Torysy“. Uzavretím zmluvy sú jej účastníci viazaní, a to zásadne aj v prípade smrti niektorého z nich. Uviedol tiež, že k tvorbe vymedzenia náhrady v sume 83.927,50 Eur žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz z čoho vychádzal pri tvorbe ceny. Žalobca má nepresnú predstavu, že stavba zabrala celé výmery parciel č. XXXX/XX M. XXXX/XX, čo činí celkovú výmeru 7.007 m2. Uložením potrubia do zeme sa však nezasiahlo do celej výmery jednotlivých parciel. K návrhu na odstránenie stavby žalovaný poukázal na ustanovenie § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že nie je splnený hmotnoprávny predpoklad na odstránenie stavby, keďže v danom prípade ide o stavbu, ktorá je v zmysle stavebného zákona stavbou povolenou, teda oprávnenou.

4. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca v písomnom podaní zo dňa 28.5.2009 doručenom súdu 5.6.2009 potvrdil predchádzajúcu poľnohospodársku povahu pozemkov, uviedol však, že stav nehnuteľnosti v čase začatia výstavby neoprávňoval žalovaného na protiprávne zabratie pozemkov na výstavbu kanalizácie, ktorú realizoval v rozpore so stavebným povolením. Akékoľvek poukazovanie žalovaného na to, že žalobca nevzniesol žiadne námietky voči začatiu a vykonaniu stavby v procese rozhodovania je irelevantné, nakoľko dotknuté parcely žalobca nadobudol po ich ukončení. Uviedol, že treba rozlišovať neoprávnenú stavbu - stavebník nemá občianskoprávne oprávnenie (titul) na pozemku stavať, ktorým je predovšetkým vlastnícke právo a iné právo umožňujúce zriadenie stavby trvalého charakteru, a nedovolenú stavbu (tzv. čiernu stavbu) - stavbu pri ktorej došlo k neplneniu náležitostí vyžadujúcich pri každej stavbe, ktoré vyžadujú stavebné predpisy. Dodal, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Podľa jeho názoru sa jedná o čiernu stavbu. Zámer žalobcu s dotknutými nehnuteľnosťami bol predať ich za trhovú cenu a nie užívať pozemky ako ovocný sad. Písomným podaním zo dňa 12.6.2009 označeným ako zmena petitu (predloženým na pojednávaní 15.6.2009) následne žalobca navrhol vysporiadať pomery strán sporu podľa ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka prikázaním podielu na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu do vlastníctva žalovaného za náhradu 39,83 Eur (1.200,- Sk) za m2. Žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by prikázal podiel žalobcu na pozemkoch nachádzajúcich sa na v okrese Sabinov, obci Sabinov, katastrálnom území Sabinov zapísaných na LV č. 2349 do vlastníctva žalovaného za náhradu vo výške 143.905,79 Eur, alebo žalovanému uložil povinnosť odstrániť stavbu na vlastné náklady a uviesť parcely znehodnotené výstavbou do pôvodného stavu vrátane navezenia ornice bez kameňov a uhradiť trovy konania. Súd uznesením č.k. 13C/9/09-97 zo dňa 9.7.2009 túto zmenu návrhu pripustil.

5. Žalovaný k zmenenej žalobe uviedol, že žalobca uviedol nesprávne parcely, ktoré chce prikázať do vlastníctva žalovaného. Poukázal (č.l. 113) na osvedčený geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX,

Č.. Q. XX/XX zo dňa 19.2.2009, vypracovaný spoločnosťou GEODETICA 3DWORKS, s.r.o., v ktorom je presne zaznamenaná trasa stavby a rozsah záberu s ochrannými pásmami s tým, že v zmysle označeného geometrického plánu by mali byť predmetom konania len časti označených parciel. Na pojednávaní 9.11.2009 to doplnil tak, že kanalizácia vedie len cez časť pozemkov.

6. Súd obsadený predchádzajúcim zákonným sudcom vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22.2.2010 tak, že žalobu zamietol. Rozsudok odôvodnil tým, že na výstavbu tejto stavby mal žalovaný vydané stavebné povolenie a s právny predchodcom žalobcu mal uzavretú zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, teda mal oprávnenie na výstavbu kanalizácie či už z hľadiska občianskoprávnych predpisov (mal uzavretú dohodu s vlastníkom), ako aj podľa administratívnych predpisov (boli vydané rozhodnutia o stavebnom povolení, ktoré boli právoplatné). Stavba, ktorú žalovaný teda vybudoval čiastočne aj na pozemkoch žalobcu, nie je teda nepovolenou stavbou ako to má na mysli ust. § 135c Občianskeho zákonníka, a preto nemožno nariadiť žalovanému túto stavbu odstrániť, resp. uviesť pozemky do pôvodného stavu. Porušenie niektorých podmienok v stavebnom povolení nemalo za následok zánik, resp. zrušenie stavebného povolenia ani zánik súhlasu vlastníka. Proti tomuto rozsudku však podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Prešove rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil názor, že došlo k zriadeniu neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Poukázal pri tom na stavebné povolenie a vychádzal z toho, že žalovaný začal s výstavbou kanalizácie v zmysle tohto stavebného povolenia skôr, ako splnil uloženú podmienku zriadenia a zapísania vecného bremena. Uviedol, že stavebný úrad v stavebnom povolení stanovil podmienku zriadenia vecného bremena a začiatok výstavby žalovaným podmienil splnením povinnosti zriadiť vecné bremeno v prospech žalovaného a vykonať zápis v katastri nehnuteľností. K takejto situácii však nedošlo, riadna zmluva o zriadení vecného bremena v prospech žalovaného nebola uzavretá a vecné bremeno nie je dodnes zriadené. Mal za to, že v predmetnej veci nebolo možné vychádzať ani zo zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 17.10.2005 uzavretej s právnym predchodcom žalobcu a považovať ju za dôvod oprávnenosti zriadenia výstavby kanalizácie, pretože predmetná zmluva nespĺňa náležitosti zmluvy o budúcej zmluve stanovené v § 50a Občianskeho zákonníka (rozsah zriadenia vecného bremena, výšku náhrady, a čas, na akú dobu sa malo zriadiť). Uviedol tiež, že účastník zmluvy o budúcej zmluve zomrel a povinnosti z nej vyplývajúce neviažu žalobcu, keďže nebol účastníkom tejto zmluvy. Podstatnou skutočnosťou však je, že ku dňu započatia s výstavbou kanalizácie už musela jestvovať riadna, hlavná zmluva o zriadení vecného bremena, nie zmluva o budúcej zmluve.

7. V ďalšom konaní žalovaný doplnil svoje vyjadrenia (č.l. 221) tak, že sa nejedná o neoprávnenú stavbu, pretože žalovaný mal uzavretú zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena okrem iného i s právnym predchodcom žalobcu, a v čl. IV mal dohodnuté právo nerušeného prístupu na dotknuté nehnuteľnosti, vykonávanie stavebných prác atď. Bolo mu vydané riadne stavebné povolenie, voči ktorému neboli žalobcom ani jeho právnym predchodcom vznesené žiadne námietky. Podľa žalovaného podmienky stavebného povolenia pod bodmi 20 a 27 (pozn. súdu: ktoré sa týkali administratívnych podmienok začatia výstavby, a nie trasovania kanalizácie) neboli dostatočne zrozumiteľne formulované, pretože z výsledku vykonaného štátneho stavebného dohľadu je jasné, že tieto podmienky neboli žalovaným porušené. Z protokolu o štátnom stavebnom dohľade (pozn. súdu: č.l. 38 spisu) podľa žalovaného vyplýva, že podmienka pod bodom 20 bola chápaná tak, že žalovaný má mať pred zahájením výstavby uzavreté zmluvy o budúcej zmluve, a pod bodom 27 tak, že žalovaný má s výstavbou započať len po zriadení - zapísaní vecných bremien v katastri nehnuteľností na pozemkoch dotknutých výstavbou nachádzajúcich sa v intraviláne, a sporné parcely sa nachádzajú v extraviláne. Uviedol tiež, že odstránenie stavby nie je možné z dôvodu, že žalovaný bol pri realizácii stavby dobromyseľný, pretože mal uzavretú zmluvu o budúcej zmluve, mal vydané právoplatné stavebné povolenie, voči ktorému zo strany dotknutých vlastníkov neboli podané žiadne námietky. Preto usporiadanie pomerov k stavbe postupom podľa § 135c ods. 1 nepovažuje za vhodné, účelné ani hospodárne, a postup podľa § 135c ods. 3 nie je možný, pretože prípadným zriadením vecného bremena za náhradu zo strany súdu by došlo k obmedzeniu výkonu práva druhého zo spoluvlastníkov dotknutých pozemkov. Vyjadril záujem riešiť daný stav mimo tohto súdneho konania a to zmluvou o zriadení vecného bremena, na ktorej uzavretie sa zaviazal v zmluve o budúcej zmluve, a to za cenu stanovenú súdnoznaleckým posudkom (a poukázal na vypracovaný znalecký posudok, v ktorom bola hodnota vecných bremien pre pozemky „C“ stanovená na 7,20 Eur/m2).

8. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 3.4.2011 svoje tvrdenia doplnil (č.l. 228) tak, že je nutné rozhodnúť o vysporiadaní vzájomných vzťahov medzi vlastníkom stavby a žalobcom len jedným

zo spôsobov upravených v ust. § 135c Občianskeho zákonníka, pretože aplikácia iného ustanovenia, príp. právneho predpisu za daných okolností nie je možná. Uviedol, že opätovne deklarovaný záujem žalovaného riešiť daný stav mimo súdneho konania zmluvou o zriadení vecného bremena za cenu stanovenú súdnoznaleckým posudkom č. 40/2009, v ktorom bola hodnota vecných bremien stanovená na 7,20 Eur/m2 nemá reálny základ, nakoľko žalobca so žalovaným zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena nikdy neuzavrel, žalovaný návrh žalobcu na vysporiadanie vzájomných vzťahov mimosúdnou dohodou odmietol a žalobca s uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena za uvedených podmienok nesúhlasil a nesúhlasí. Okrem vyjadrení k tvrdeniam žalovaného ďalej uviedol, že súd by mohol vysporiadať vzájomné pomery medzi žalobcom a žalovaným buď podľa ustanovenia § 135c ods. 1 alebo § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka (a že „pri svojom rozhodovaní by sa nemal nechať ovplyvňovať kýmkoľvek a čímkoľvek. Nemal by prihliadať ani na to, aká bola doterajšia prax súdov pri rozhodovaní obdobných prípadov, nemal by rozhodnúť výlučne na základe toho, či by prípadné nariadenie odstránenia stavby bolo vhodné/nevhodné, účelné/neúčelné, hospodárne/nehospodárne za súčasného prihliadnutia na výšku škody, ktorá by vznikla vlastníkovi stavby vzhľadom na výšku zrealizovanej investície v prípade nariadenia odstránenia stavby na náklady vlastníka stavby a pod.“). Žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by žalovanému uložil povinnosť „ - nahradiť žalobcovi dlžnú sumu z titulu spôsobenej škody a z titulu nemožnosti predaja resp. iného nakladania s nehnuteľnosťou, resp. ušlý príjem v sume 143.905,79 Eur, - odstrániť na vlastné náklady existujúcu kanalizáciu v plnom rozsahu z pozemkov nachádzajúcich sa v okrese Sabinov, obci Sabinov, katastrálnom území Sabinov zapísaných na X. Č.. XXXX, t.j. z pozemku parc. č. XXXX/XX odstrániť uložené potrubie PVC DN 315 mm, rúry o priemere 300 mm, z pozemku parc. č. XXXX/XX odstrániť uložené potrubie PVC DN 315 mm, rúry o priemere 300 mm ako aj šesť šácht, - uviesť pozemky do pôvodného stavu vrátane navezenia ornice bez kameňov.“

9. Súd vo veci rozhodol v poradí druhým rozsudkom zo dňa 4.5.2011 tak, že žalovanému uložil povinnosť odstrániť potrubie a 6 šácht z dvoch označených parciel. Vychádzal z toho, že v danom prípade došlo k nezákonnému obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva žalobcu a k zriadeniu neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Mal za to, že stavebník pri zriaďovaní stavby nebol dobromyseľný a hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti, keď nerešpektoval svoje povinnosti vyplývajúce za stavebného povolenia zriadiť na dotknutých pozemkoch vecné bremená. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany sporu. Žalobca namietal, že rozsudok je neúplný. V stanovisku zo dňa 3.4.2011 žiadal ako má súd rozhodnúť, a podľa jeho názoru mal súd rozhodnúť aj o ďalších nárokoch, t.j. o vrátení pozemku do pôvodného stavu vrátane navezenia ornice bez kameňov a o povinnosti náhrady škody, ktoré s výstavbou kanalizácie priamo súvisia, nakoľko sú súčasťou navrhovaného petitu. Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že keďže mal podpísanú zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena s právnym predchodcom žalobcu a s druhým spoluvlastníkom dotknutých pozemkov, že títo vlastníci s realizáciou stavby súhlasili, pretože inak by sa nezaviazali v čl. IV zabezpečiť oprávnenému právo nerušeného prístupu na nehnuteľnosť dotknutú výstavbou, na vykonávanie stavebných prác v trase vedenia kanalizačného potrubia, nerealizovať na dotknutých pozemkoch stavby spojené so zemou pevným základom, prípadne iné stavebné alebo zemné práce. Namietal voči záveru, že nebol pri realizácii vodnej stavby dobromyseľný a hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti. Mal platné stavebné povolenie, voči ktorému vlastníci dotknutých pozemkov námietky nevzniesli, disponoval súhlasom právneho predchodcu žalobcu a druhého spoluvlastníka na vstup a na vykonávanie stavebných prác obsiahnutých v zmluve o budúcej zmluve, a hrubé porušenie povinností stavebníka nezistil ani štátny stavebný dohľad. Krajský súd v Prešove následne na základe odvolania napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že s usporiadaním pomerov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku sa nestotožňuje. Vytkol súdu prvého stupňa, že neodôvodnil prečo riešenie podľa § 135c ods. 1 považoval za najúčelnejšie. K námietke žalobcu o tom, že súd prvého stupňa nerozhodol o celom predmete konania, t.j. aj o náhrade škody uviedol, že náhrada škody nie je predmetom tohto konania, pretože žalobca písomným podaním z 12.6.2009 zmenil žalobu o zaplatenie náhrady škody vo výške 83.927,50 Eur na žalobu o usporiadanie pomerov neoprávnenej stavby na pozemku žalobcu prikázaním podielu žalobcu do vlastníctva žalovaného za náhradu vo výške 143.905,79 Eur, a táto zmena žalobného návrhu bola aj uznesením č.k. 13C 9/09-97 zo dňa 9.7.2009 pripustená.

10. V poradí tretím rozsudkom (zo dňa 4.11.2013) následne súd prvého stupňa opätovne rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť odstrániť potrubie a 6 šácht z dvoch označených parciel. Krajský súd v Prešove však následne aj tento rozsudok na základe odvolania strán sporu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Opätovne uviedol, že s usporiadaním pomerov medzi vlastníkom stavby a

vlastníkom pozemku podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nestotožňuje, a že pokiaľ by súd zvolil riešenie podľa odseku 2, alebo 3, musí sa vysporiadať aj s okruhom účastníkov konania, keďže v oboch týchto prípadoch musí byť účastníkom konania aj druhá podielová spoluvlastníčka, pretože sa bude konať aj o jej právach a povinnostiach a v takom prípade ide o nerozlučné spoločenstvo.

11. Po zmene zákonného sudcu (po zmene v obsadení súdu) zástupkyňa žalobcu na pojednávaní na žalobe trvala a navrhla (bez osobitného písomného podania v zmysle ust. § 123 ods. 2 v spojení s ust. § 125 ods. 1 , aby súd rozhodol podľa návrhu, ktorý bol súčasťou odvolania zo dňa 26.12.2013 (porovnaj § 371 tak, že žalovaný je povinný na vlastné náklady odstrániť potrubie DN 315 mm umiestnené na parcele č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX k.ú, N., ako aj potrubie DN 315 mm a 6 šácht umiestnených na parcele XXXX/XX, zapísanej na X. XXXX H..Ú.. N., uviesť tieto parcely do pôvodného stavu vrátane navezenia ornice bez kameňov, a nahradiť žalobcovi ušlý zisk vo výške 143.905,79 Eur. V tejto súvislosti pritom súd poukazuje na to, že predmet konania vymedzuje žalobný návrh a tvrdené skutkové okolnosti, ktorými ho žalobca odôvodňuje. Vzhľadom na to, že v tomto prípade bol tento neskorší žalobný návrh iný, než bol žalobný návrh (petit) po pripustení zmeny žaloby uznesením č.k. 13C 9/09-97 zo dňa 9.7.2009 (o ktorom súd doposiaľ konal), posudzoval súd tento návrh podľa jeho obsahu ako ďalší návrh na pripustenie zmeny žaloby (§ 139 . Doterajším predmetom konania pritom bola úprava práv a povinností medzi vlastníkom stavby a (spolu)vlastníkom pozemkov s návrhom na prikázanie pozemkov (podielu) žalobcu do vlastníctva žalovaného za primeranú náhradu vo výške 143.905,79 Eur, a nie náhrada škody, a keďže žalobca pri zmene žaloby neuviedol rozhodujúce skutočnosti, ktoré by konkrétne odôvodňovali vznik škody (kedy presne a ako konkrétne vznikla) a jej výšku, pričom je zrejmé, že skutočnosti odôvodňujúce primeranú náhradu za navrhované prikázanie pozemkov do vlastníctva žalovaného vo výške 143.905,79 Eur (za zmenu vlastníctva) nemôžu zároveň odôvodňovať aj náhradu údajnej škody (v rovnakej výške) pri súčasnom zachovaní vlastníctva pozemkov žalobcu, teda výsledky doterajšieho konania (zahŕňajúce výsledky dokazovania i doterajšie vyjadrenia strán sporu) na pojednávaní (po pripustení zmeny žaloby) by nemohli byť bez ďalšieho podkladom na konanie o zmenenej žalobe (bez ich dopĺňania a ďalšieho odročovania pojednávania), a preto súd zmenu žaloby z týchto dôvodov, ako i s poukazom na procesný nedostatok písomného podania zmeny žaloby, uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 24.1.2017 v prítomnosti oboch strán sporu nepripustil.

12. Žalobca ďalej na pojednávaní doplnil, že nehnuteľnosti, ktorých sa týka predmetný spor, sú v podielovom spoluvlastníctve. Táto skutočnosť pritom nebola počas konania ani sporná. Uviedol, že na základe ústnej dohody užíva časť parciel, ktoré sú uvedené v žalobe. Druhá podielová spoluvlastníčka, tá užíva ďalšiu časť, používa ju na poľnohospodárske účely, pričom pokiaľ žalobca vie, nemala záujem tieto parcely ďalej predávať.

13. Podľa § 137 písm. b) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Podľa § 135c ods. 2 OZ, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Podľa § 135c ods. 3 OZ, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

15. Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Podľa § 78 ods. 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

16. V danom prípade sa žalobca domáha úpravy práv a povinností vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným týkajúcim sa tvrdenej neoprávnenej stavby na jeho pozemku. Usporiadanie pomerov k stavbe na cudzom pozemku pritom upravuje ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka, ktoré stanovuje spôsoby, akými je možné tieto pomery usporiadať. Ide teda o konanie, kde určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, v ktorom súd žalobným návrhom nie je viazaný (§ 216 ods. 2 , a pri rozhodovaní o tejto žalobe sa preto posudzujú aj ďalšie alternatívy vyplývajúce z osobitného predpisu. „Řízení o vypořádání neoprávněné stavby je řízením, kde z právního předpisu vyplývá určitý způsob vypořádání vztahu mezi účastníky a kde tedy soud není vázán návrhem účastníků (§ 153 odst. 2 OSŘ); pokud soud dospěje k závěru, že žalobcem navržené vypořádání není přijatelné, musí upravit vztah mezi účastníky i jiným způsobem, vyplývajícím z § 135c ObčZ (R 42/2001)” (J. Švestka, J. Spáčil, M. Škárová, M. Hulmák a kol.: Občanský zákonník I,II, 2. vydání, Praha: C.H.Beck, 2009, s. 793).

17. Toto konanie, ktoré sa týka úpravy právnych pomerov k predmetu vlastníctva, sa pritom vo svojej podstate dotýka práv a povinností všetkých (spolu)vlastníkov dotknutého pozemku a stavby (existencie predmetu ich spoluvlastníctva, ich práv a povinností k nemu, veľkosti ich podielov, okruhu a identity ostatných spoluvlastníkov, rozhodovania o nakladaní so spoločnou vecou, predkupného práva, atď.), a preto, podobne ako napríklad pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, musia byť účastníkom tohto konania všetci spoluvlastníci dotknutých objektov (tzv. nútené procesné spoločenstvo podľa § 78 ods. 1 . Je tomu tak preto, aby jednak neboli ukrátení na svojich právach, a mohli sa k veci vyjadriť, a najmä preto, aby rozsudok mohol byť pre nich záväzný a mal vôbec význam (rozsudok zaväzuje len strany konania - § 228 ods. 1 . Z povahy veci je teda z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo, inak musí byť žaloba zamietnutá. „Je- li neoprávněná stavba nebo pozemek, na kterém byla zřízena, ve spoluvlastnictví více osob, musejí být všechny tyto osoby účastníky řízení o vypořádání neoprávněné stavby podle § 135c obč. zák. Nechtějí- li někteří spoluvlastníci pozemku (respektive i vlastníci stavby, pokud se domáhají jejího vypořádání oni) vystupovat na straně žalující, musí žaloba směřovat též proti nim”(R 64/2015 - rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 9.7.2014, sp. zn. 22 Cdo 4082/2013).

18. V danom prípade pritom počas konania vyšlo najavo, že dotknuté pozemky, na ktorých sa nachádza stavba žalovaného, boli v čase rozhodovania súdu stále v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a ďalšieho subjektu, ktorý nie je stranou v tomto konaní. Pri úprave práv a povinností medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, tak ako bolo uvedené vyššie, však musia byť účastníkom takého konania (úpravy) všetky subjekty, ktorých sa táto úprava dotýka, a preto pokiaľ spoluvlastník nevystupuje na strane žalobcu, mal by vystupovať na strane druhej. V tomto prípade však tomu tak nebolo, na konaní sa, či už ako žalobca alebo ako žalovaný nezúčastňuje ďalší podielový spoluvlastník dotknutých pozemkov, a preto súd žalobu s poukazom na ust. § 78 ods. 2 zamietol.

19. A napokon (vzhľadom na rozsah predchádzajúceho prejednávania tejto veci), aj keď si súd uvedomuje, že ak dospel k záveru, že žaloba nie je prípustná, nemožno sa zaoberať žalobou vo veci samej, vo vzťahu k otázke neoprávnenej stavby a zbytočnému zaoberaniu sa strán sporu stavebným povolením, považuje za vhodné poukázať na to, že je potrebné rozlišovať neoprávnenú stavbu od stavby nepovolenej. Neoprávnená stavba je stavba, ktorú postavil niekto čo i len z časti na cudzom pozemku bez toho, aby mal občianskoprávne právo na tomto cudzom pozemku stavať. Stavba môže byť vo vzťahu k majiteľovi cudzieho pozemku neoprávnená i vtedy, ak na ňu bolo vydané stavebné povolenie (a je s ním v súlade). Naproti tomu nepovolená stavba z hľadiska administratívnych predpisov je stavba postavená bez stavebného povolenia podľa stavebných predpisov alebo v rozpore s ním. Ustanovenie § 135c sa však týka stavieb neoprávnených, a nie stavieb nepovolených. Konanie o nepovolených stavbách upravuje stavebný zákon. (Ne)oprávnenosť stavby podľa Občianskeho zákonníka teda priamo nijako nesúvisí so stavebným povolením. I pre (administratívne) nepovolenú stavbu pritom platí, že je vlastníctvom toho, kto ju zhotovil, a aj takáto (administratívne) nepovolená stavba môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov (mutatis mutandis porovnaj E. Barešová, P. Baudyš: Zákon o zápisech vlastnických a jiných věcných práv k nemovitostem, 4. vydání, Praha: C.H.Beck, 2007, s. 442). Z hľadiska Občianskeho zákonníka je teda dôležité predovšetkým to, či žalovaný mal z hľadiska občianskoprávnych predpisov súkromné (nie administratívne) právo, odvodzované od práva vlastníka pozemku, na jeho pozemku zriadiť stavbu.

20. V súvislosti s tým, i pri nedostatkoch zmluvy o budúcej zmluvy o zriadení vecného bremena, je pritom zrejmé (bez záväzného posudzovania tejto veci vzhľadom na procesné zamietnutie žaloby z dôvodu uvedeného v bode 18. tohto odôvodnenia), že minimálne z pohľadu dobromyseľnosti žalovaného, vychádzajúc zo súhlasu uvedeného v obsahu tejto zmluvy (bez ohľadu na jej ostatnú platnosť, resp. nejasnosť ostatných dojednaní), mal súhlas vtedajších vlastníkov vstúpiť na pozemok a zriadiť na ňom

stavbu kanalizácie. Vzhľadom na zrejmú povahu tejto stavby (kanalizácia), pri ktorej vlastníci pozemku museli predpokladať jej trvalú resp. dlhodobú povahu pritom z toho možno usudzovať, že stavebník, podľa súhlasného rozhodnutia oboch vtedajších spoluvlastníkoch (podpísaných na tejto zmluve) mal časovo neobmedzené právo zriadiť a mať na tomto pozemku stavbu (s tým, že ich ďalšie vzťahy sa mali upraviť dodatočne zmluvou o zriadení vecného bremena). Vzhľadom na uvedené by preto ďalej bolo namieste uvažovať už len o spravodlivom určení ďalšieho obsahu tohto vzťahu (zriadení vecného bremena). Teda, ak právny predchodca žalobcu de facto súhlasil s výstavbou kanalizácie s tým, že sa dodatočne vysporiadajú vzájomné práva a zriadi vecné bremeno, nemusí ísť o neoprávnenú stavbu a jeho nástupcovia majú právo už len na vysporiadanie v zmysle zriadenia vecného bremena a primeranej náhrady zaň. V súvislosti s trvaním súhlasu vlastníkov pozemku pritom súd tiež pripomína, že o hospodárení so spoločnou vecou (a jej užívaní) rozhodujú spoluvlastníci podľa veľkosti svojich podielov (§ 139 ods. 2 , a preto ak predtým obaja (resp. za jedného jeho právny predchodca) tento súhlas de facto udelili a ich podiely sú rovnaké, na jeho zmenu treba opätovne rozhodnutie oboch spoluvlastníkov, a v prípade ak sa nedohodnú (na zmene), zrejme platí ich pôvodné rozhodnutie (súhlas).

21. Záverom súd dodáva, že vzhľadom na vyššie uvedené sa javí, že v danom prípade ide zrejme zatiaľ aj o zbytočný spor, ak zo strany žalovaného vyplýva záujem o zriadení vecného bremena, ktoré je stále možné objektívne zriadiť zmluvou, a to samozrejme za súčinnosti všetkých spoluvlastníkov a za primeranú náhradu (ktorej tvorba pritom nie je len v rukách žalovaného, keď i žalobca môže predložiť vlastný znalecký posudok, prípadne dojednanie jej výšky, resp. zadanie a vymedzenie úlohy jej určenia znalcovi môže byť spoločné). Primeraná náhrada by pritom mala zohľadňovať reálne obmedzenie vlastníka pozemku a jeho mieru, a to jednak z hľadiska povahy obmedzenia i jeho výmery, pričom treba zrejme zohľadniť aj to, aká by bola inak reálna možnosť využitia dotknutého pozemku. V tejto súvislosti je pritom zrejmé, že ak zriadená stavba obmedzuje vlastníka pozemku v jeho ďalšom užívaní (vlastníckom práve) takmer úplne, bude namieste výška náhrady zrejme blízka trhovej hodnote dotknutej nehnuteľnosti resp. jej časti (po zohľadnení možností jej ďalšieho využitia - napr. aspoň ako záhrady k domu, resp. na vybudovanie cesty). A obdobne, ak sa dotýka podstatnej časti pozemku alebo prebieha pozemkom (napr. jeho stredom) tak, že obmedzuje rozumné využívanie aj jeho zvyšnej časti, bude namieste zrejme náhrada za celú výmeru pozemku alebo aj za výmeru ďalšej časti, ktorú už nemožno rozumne plne využiť (nie len za výmeru „čistého“ záberu stavby, resp. vecného bremena). Malo by však byť pritom žalobcovi tiež zrejmé, že ani táto náhrada za zriadenie vecného bremena sa však pravdepodobne nebude rovnať trhovej cene celých dotknutých pozemkov, tak ako sa toho domáhal v tomto konaní (a to dokonca všetkých v jeho vlastníctve, vrátane tých parciel, na ktorý sa kanalizácia nenachádza), keďže jeho vlastnícke právo a nejaká možnosť účelného využitia týchto pozemkov zrejme zostáva zachovaná.

22. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, a preto mu súd voči žalobcovi v zmysle ust. § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.