Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/230/2016

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci navrhovateľky E. Č., L.. XX.X.XXXX, štátne občianstvo SR, toho času bytom C. X, G. , Č. O. proti manželovi, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva, J. Č., O.. O., L.. X.XX.XXXX, štátne občianstvo O., J. X.K. XXX, J., O., za účasti mal. J. Č., L.. XX.XX.XXXX a E. Č., L.. XX.X.XXXX, o návrhu navrhovateľky o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto

rozhodol:

V y s l o v u j e s a , že Okresný súd Spišská Nová Ves nemá právomoc konať vo veci rozvodu manželstva navrhovateľky E. Č., L.. XX.X.XXXX, toho času bytom C. X, G. , Česká republika proti manželovi, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva, J. Č., O.. O., L.. X.XX.XXXX, J. X.K. XXX, J., O., za účasti C.. J. Č., L.. XX.XX.XXXX a E. Č., L.. XX.X.XXXX.

Súd konanie z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.8.2016 žiadala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 4.12.20104, zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu D. L. E. , X. XX, O. XXXX, D. XXX, G..Č.. XXX.

2. Z odôvodnenia jej návrhu okrem iného tiež vyplynulo, že v čase narodenia dcéry E. manžel odišiel na návštevu rodiny do Rumunska , kde si našiel priateľku , následne navrhovateľku opustil a zastal žiť v Rumunsku, kde sa mu narodilo ďalšie dieťa. Ona ( navrhovateľka) sa presťahovala do Českej republiky , kde žije a pracuje.

3. Podľa Článku 1 odsek 1 písm. a./ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 / ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“/, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva;

4. Podľa Článku 3 odsek 1 písm. a./ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území:

- majú manželia obvyklý pobyt, alebo

- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“;

5. Podľa Článku 3 odsek 1 písm. b./ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia "domicil".

6. Podľa Článku 6 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, manžela, ktorý: a./ má obvyklý pobyt na území členského štátu; alebo b./ je štátnym príslušníkom členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, má svoj „domicil“ na území jedného z týchto členských štátov, možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5.

7. Podľa Článku 1 odsek 1 písm. b./ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

8. Podľa Článku 1 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä:

a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov; c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa; e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.

9. Podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

10. Podľa Článku 8 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

11. Podľa Článku 12 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, Súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak:

a./ aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b/.manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

12. Podľa Článku 12 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, právomoc založená podľa odseku 1 zanikne, akonáhle:

a) rozsudok o návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva sa stal právoplatným; b) v prípade, že k dátumu uvedenému v písm. a) sa konanie o rodičovských právach a povinnostiach neskončilo, rozsudok v tomto konaní sa stáva právoplatným; c) konania uvedené v písm. a) a b) sa skončili z iného dôvodu.

13. Podľa Článku 12 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003,. súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak:

a./ dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b./ všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

14. Podľa Článku 3 písm.d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti / ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009“/, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

15. Podľa Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

16. Podľa § 92 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

17. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

18. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

19. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

22. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

23. Súd vychádzajúc z tvrdení obsiahnutých v návrhu navrhovateľky dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná jeho právomoc na konanie v tejto veci, nakoľko nie je naplnený žiadny z predpokladov predvídaných čl. 3 odsek 1 písm. a./ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Z podania navrhovateľky je zrejmé, že táto po uzavretí manželstva s manželom žila na území Slovenská len istý čas a následne tento jej manžel , ktorý je občanom Rumunska , ju opustil, odišiel do Rumunska , kde aj zostal žiť, a kde sa mu narodilo ďalšie dieťa. Ona samotná sa presťahovala do Českej republiky , kde žije a pracuje. Inými slovami žiaden z účastníkov tohto konania v súčasnej dobe nemá na území Slovenska svoj obvyklý pobyt. Súd len poznamenáva , že samotná skutočnosť, že navrhovateľka je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky samo o sebe nezakladá automaticky právomoc tunajšieho súdu konať a rozhodovať vo veci rozvodu týchto účastníkov, pokiaľ títo mali a naďalej majú dlhodobo tzv. obvyklý pobyt mimo územia Slovenska a pokiaľ nebol naplnený niektorý z predpokladov predvídaných v č.l. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003.

24. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom účastníkov, súd rovnako nemá právomoc konať a rozhodovať ani v tejto otázke úpravy rodičovských práv a povinností k týmto deťom.

25. V prípade týchto detí nie sú naplnené predpoklady predvídané č.l. 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ktoré by prípadne mali zakladať právomoc tunajšieho súdu konať v uvedenej veci, a síce že by tieto maloleté deti mali tzv. obvyklý pobyt na území Slovenska.

26. Podľa Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-523/07 z 2. apríla 2009 miestu tzv. obvyklého pobytu dieťaťa zodpovedá také miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu ( Európske únie) a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.

27. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti je teda zrejmé, že deti, ktoré podľa návrhu navrhovateľky, žijú s ňou v Českej republike , majú tzv. obvyklý pobyt na území Českej republiky.

28. Tým že nie je daná právom tunajšieho súdu konať v otázky úpravy rodičovských práv a povinností maloletým deťom v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, nie je daná ani jeho právomoc rozhodovať vo veci výživného v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009.

29. Keďže súd na základe týchto vyššie skutočností dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc, v súlade s Článkom 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 tento právny záver vyslovil osobitným výrokom a zároveň vzhľadom na absenciu jeho právomoci ako jednej zo základných podmienok konania , ktorú nie je možné odstrániť žiadnym iným postupom , ďalším výrokom konanie začaté na návrh navrhovateľky zastavil.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak , ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

31. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

33. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval , nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/ v spojení s § 59 ods. 1 .

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3