Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Pc-9-2016.pdf
PDF · 74.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-9Pc/9/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a samosudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci navrhovateľky R. Z., I.. Š., V.. X.X.XXXX, P. Q. XXXX/XXX, XXX XX Č. proti manželovi navrhovateľky F. Z., V.. XX.X.XXXX, P. R.. I.. Š. XXXX, XXX XX Č. v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky R. Z., I.. Š., V.. X.X.XXXX a manžela navrhovateľky F. Z., I.. Z., V.. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Č. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Čadca doručený dňa 18.10.2016, sa navrhovateľka domáha rozvodu manželstva na tom skutkovom základe, že manželstvo bolo uzatvárané z lásky, a tak isto z dôvodu, že v čase uzatvorenia manželstva čakala dieťa. Po uzatvorení manželstva bývali najskôr v spoločnej domácnosti s rodičmi manžela a neskôr v prenajatom byte v Č.. V priebehu roku 2006 manžel prišiel s návrhom, aby si kúpili nehnuteľnosť - dom v obci N., ktorý je tohto času už predaný a peniaze z predaja sa rozdelili na 3 diely - pre navrhovateľku, manžela navrhovateľky a ich spoločného syna. V spoločnej domácnosti nežije navrhovateľka s manželom od roku 2011, kedy sa rozhodla pre neustále nezhody a spory opustiť domácnosť a spoločné bývanie. Pol roka bývala navrhovateľka so synom u matky, následne si prenajali byt, kde sa zdržiavajú doposiaľ. Spoločný majetok vyplývajúci z manželstva bol predaný v roku 2013. Navrhovateľka s manželom spolu nehospodária, nemajú spoločné finančné prostriedky, zo svojich príjmov každý hradí oddelene svoje potreby. Komunikujú spolu výlučne kvôli synovi, ktorý je tohto času už dospelý. S manželom sa na rozvode manželstva dohodli.
2. Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod manželstva v celom rozsahu súhlasil. Uviedol, že obaja sú si vedomí zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov po plnoletosti syna a 5-ročného oddeleného, samostatného života.
3. Podľa § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
4. Manžel navrhovateľky termín pojednávania prevzal dňa 14. 12. 2016. Žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti, nakoľko predpokladá, že osobné stretnutie s navrhovateľkou by na ňom zanechalo značnú psychickú traumu, čo by asi nezvládol. Z tohto dôvodu i dôvodu, že manžel navrhovateľky sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril a súhlasil s rozvodom manželstva, súd preto konal v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, ako aj oboznámením listinných dôkazov v spisovom materiáli sa nachádzajúcich a na základe takto vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový stav:
5. Manželstvo navrhovateľky a manžela navrhovateľky bolo uzatvorené dňa XX.X.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Č. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX.
6. Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva. Uviedla, že zo spoločnej domácnosti odišla v roku 2011, kedy si prenajala byt a odišla aj spolu s maloletým synom. Príčinou odchodu bolo to, že manžel pil, mali finančné problémy, pretože dom, ktorý kúpili, kúpili na hypotéku a bol problém túto hypotéku splácať. Manžela žiadala, aby prestal piť. Určitý čas nepil, potom však prišli problémy s prácou, s hypotékou a opätovne sa vracal k tomu a začal piť. S manželom tohto času komunikujú výlučne iba kvôli synovi. V roku 2013 si zrušili bezpodielové spoluvlastníctvo, sú už majetkovo vysporiadaní, nemajú medzi sebou žiadne záväzky. Dôvod, pre ktorý podala návrh na rozvod manželstva, bol ten, že s manželom nie sú v žiadnom kontakte, každý si žije svoj život. Spolu výlučne komunikujú iba ohľadom syna. Väzby medzi nimi sú mŕtve. Návrh na rozvod manželstva podala oneskorene z toho dôvodu, že brala ohľad na manželových rodičov, pretože z rozprávania syna vie, že manžel ju žiadal, aby odložila tento návrh kvôli jeho rodičom, pretože manžel býva u svojich rodičov, a keď pil, tak rodičia mali s ním problémy.
7. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo navrhovateľky a manžela navrhovateľky je hlboko a trvale rozvrátené a jeho obnova tohto času už možná nie je. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo svojich funkcií stanoveným mu Zákonom o rodine. Manželia od roku 2011 nežijú v spoločnej domácnosti, kedy navrhovateľka spoločnú domácnosť opustila a viac sa do tejto spoločnej domácnosti nevrátila. Nehospodária spolu, intímne spolu nežijú. Komunikujú navzájom iba ohľadom svojho plnoletého syna. Za takto zisteného skutkového stavu súd manželstvo účastníkov vyhodnotil ako formálne, neplniace si svoj spoločenský účel, ktorého rozvod nebude na ujmy ani syna z manželstva účastníkov pochádzajúceho, keďže tento je už plnoletý. Preto súd v súlade s vyššie citovaným § 23 Zákona o rodine manželstvo navrhovateľky a manžela navrhovateľky rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd videl vo vzájomnom odcudzení sa a nezhodách manželov.
9. Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko súd nemal zistené žiadne dôvody, ktoré by pripúšťali výnimky pri rozhodovaní o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.