Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-543-2015.pdf
PDF · 95.6 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/543/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
D. súd U., sudkyňa L.. Z. F. v právnej veci žalobcu A. N. a.s., so sídlom E. dolina XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, zastúpený P. G. s.r.o., so sídlom E. dolina XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX proti žalovanému L. V., nar. XX.X.XXXX, bývajúcom v V., č. XXX, o zaplatenie XXX,XX € s prísl. takto
rozhodol:
I. K. z a m i e t a.
II. F. náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. K. sa žalobou podanou na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy XXX,XX € s úrokom z omeškania vo výške X,XX % p.a. z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia a trovy konania. D. to tým, že dňa X.X.XXXX uzavrel ako postupník so spol. F. Z., a.s. so sídlom V. XX, XXX XX V., C. XX XXX XXX ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok predmetom, ktorej bol odplatný prevod pohľadávok žalobcu vrátane pohľadávky voči žalovanej. H., že jeho právny predchodca F. Z., a.s. so žalovaným uzavreli dňa X.X.XXXX K. o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bola povinnosť poskytovateľa služby F. Z. pripojiť žalovaného k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovať mu F. kartu na predplatenú mobilnú službu I. XX. K. mal povinnosť dobíjať si mesačne (okrem služby I. 0) dohodnutý zmluvný kredit na F. karte, pričom prvýkrát bol povinný dobiť si najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol zmluvný vzťah uzavretý. Na základe Y. k zmluve, ktorý bol podpísaný dňa X.X.XXXX jeho povinnosť trvala počas celej doby viazanosti XX mesiacov. V súvislosti a dňa X.X. XXXX Y. k K. o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby a mobilný telefón O. XXXX v lehote XX mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval F. Z. žalovanej služby riadne a včas, pričom podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaná neuhradila ku dňu podania žaloby faktúry, resp. nedobíjala si zmluvne dohodnutý kredit a v dôsledku toho bola deaktivovaná a tak porušila zmluvnú povinnosť a z toho jej následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Z. jej bola vyfakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou XX.XX.XXXX v sume XXX,XX €. V súvislosti s vyššie uvedenými záväzkami vznikla P. povinnosť predať žalovanému mobilný telefóny LG Z X. v akciovej cene. O. hodnota tohto telefónu je uvedená v cenníku mobilných telefónov, ktorý je súčasťou dôkazov evidovaných v F. denníku. M. si žalovaný kredit na F. karte buď nedobil vôbec alebo počas lehoty viazanosti prestal kredit dobíjať, porušil K. o pripojení I. XX, X. podmienky poskytovania predplatenej verejnej komunikačnej služby W. a D. podmienky pre poskytovanie služby I. XX, za čo bol poskytovateľ služby oprávnený vyúčtovať žalovanému dohodnutú zmluvnú pokutu. Z. pokuta bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX.Vzhľadom na skutočnosť, že F. Z. a žalovaný uzavreli medzi sebou K. o postúpení pohľadávok dňa X.X.XXXX predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe uvedeného došlo zo strany F. Z. k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému. M. žalovaný zmluvu na program služieb I. XX porušil tým, že nedobíjal zmluvne dohodnutý kredit, vznikol podniku na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu. K otázke
oprávnenosti vyúčtovania zmluvnej pokuty uviedol, že v nadväznosti na vyššie uvedené uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany podniku má za to, že vymáhanú zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Z hľadiska platnej judikatúry ani v jednom prípade súd nevyslovil záver, že samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku. Y. neuznania nároku žalobcu na vyplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalovaného by mohlo byť jedine posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na druh a povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľne vysoká. O. inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, považujeme jej doplnenie za absolútne oprávnené. H. dodatku týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty presne určuje povinnosti po porušení, ktorých má P. právo vyfakturovať dohodnutú zmluvnú pokutu. K. bol pri podpise zmluvných dokumentov oboznámený s možnosťou jej uplatnenia. P. na príslušný bod Y., kde sa nachádza taxatívny výpočet povinností, po porušení ktorých má P. právo uplatniť si dohodnutú zmluvnú pokutu. Aj napriek faktu, že v tomto ustanovení sa uvádza slovné spojenie „porušenie akejkoľvek povinnosti“ myslí sa tým porušenie akejkoľvek povinnosti z povinností následne vymenovaných. H., že v uvedených súvislostiach má za to, že ide o taxatívny výpočet povinností a nie exemplifikatívny. Z toho možno vyvodiť záver, že dojednanie o zmluvnej pokute je určité a zrozumiteľné. V danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah so synalagmatickým charakterom, z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam druhej zmluvnej strany. V danom prípade však riadne a včas plnila iba jedna strana zmluvného vzťahu (P.), zatiaľ čo druhá zmluvná strana (žalovaný) zmluvu porušil, preto P. vzniklo právo na fakturáciu dohodnutej zmluvnej pokuty. K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok považuje za potrebné uviesť, že zo strany účastníka prijatie rozhodnutia o uzatvorení, resp. neuzatvorení zmluvy stále ostáva iba na jeho slobodnom rozhodnutí. Z. nie je nijakým spôsobom nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu, čo by založilo priestor pre posúdenie právneho úkonu ako absolútne neplatného z dôvodu absencie slobodnej vôle. K. si slobodne bez nátlaku vybral poskytovateľa služieb ako dodávateľa služieb, sám si vybral okruh služieb a napokon sám si zvolil aj mobilný telefón. Je možno konštatovať, že P. v daných vzťahoch vystupuje s lepším a profesionálnejším informačným základom. Na druhej strane však potencionálny účastník má právo na relevantné informácie zo strany P., na základe ktorých sa rozhodne, či vstúpi do zmluvného vzťahu. Čo sa týka skutočnosti preukázania dobíjania kreditu na F. karte, poukazujeme na prenos dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného. Y. bremeno ohľadom určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. D. toho P. nepristupuje k účastníkovi tak, že by obratom po nezaplatení faktúry za prvé zúčtovacie obdobie účastníka deaktivoval a zmluvu zrušil. Z. prípady majú osobitný postup. V prípade porušenia zmluvy nedochádza automaticky k deaktivácii F. karty, ale dochádza iba k tzv. „suspendácii klienta“. P. tohto štvormesačného obdobia má dlžný klient ešte možnosť vyrovnať svoj záväzok bez uplatnenia zmluvnej pokuty. Až v prípade, keď klient túto možnosť nevyužije, dochádza k úplnej deaktivácií F. karty s uplatnením zmluvnej pokuty. P. už ďalšie zapojenie klienta nie je možné.
2. Vo veci súd vydal dňa XX.X.XXXX platobný rozkaz č.k. XXC XXX/XXXX-XX, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a tento uznesením z tohto dôvodu súd zrušil (§ 266 ods. X N.). X. k tomu, že žalovaný nepreberal doručované zásielky a teda aj žalobu tak postupoval podľa § 116 ods. X N. a zverejnil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu D. o podanej žalobe. K. sa na pojednávanie nedostavil a k žalobe sa nevyjadril.
3. P. § 42 ods. X písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o telekomunikáciách, má podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
4. P. § 42 ods. X písm. b) citovaného zákona, je podnik je povinný predkladať účastníkovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach.
5. P. § X2 ods. 4 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
6. P. § 43 ods. X cit. zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. F. zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
7. P. § X2 ods. 4 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách je žalovaný povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify.
8. P. § 52 ods. X D. zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. P. § 5X ods. 2 D. zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. D. zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia D. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
XX. P. § 52 ods. X D. zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
XX. P. § 52 ods. X D. zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
XX. P. § 544 ods. 1, X D. zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. K. pokutu možno dojednať len písomne, a k dojednaniu musí byť určená výška pokuta alebo určený spôsob jej určenia.
XX. K. pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Má akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku na zabezpečenie, ktorého má slúžiť. C. zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady škody. X. zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, prípadne by neprimerane vysoká zmluvná pokuta v obchodných vzťahoch mohla byť dôvodom moderačného oprávnenia súdu, teda dôvodom na jej zníženie súdom.
XX. X. dokazovaním súd mal za to, že nárok žalobcu nebol dôvodným. Zo K. o poskytovaní verejných služieb I. vyplýva, že žalovaný dňa X.X.XXXX uzavrel so spol. F. Z., a.s. T-U. F., a.s. P. zmluvy je využívanie služby s programom I. XX s poskytnutím F. karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a telefónnym číslom XXXXXXXXX. K. predal žalovanému mobilný telefóny zn. LG Z X. v maximálnej cene X,- € s dobou viazanosti XX mesiacov. O. hodnota tohto telefónu je uvedená v cenníku mobilných telefónov, ktorý je súčasťou dôkazov evidovaných v F. denníku. I., na základe ktorej si žalobca uplatnil žalovanú sumu sa týkala zaplatenia zmluvnej pokuty v sume XXX,XX €, avšak žalobca konkrétne neuviedol, ktorú z povinností mal žalovaný porušiť následkom, ktorej nesplnenia by mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V žalobe uviedol, že „žalovaný porušil zmluvu tým, že buď nedobil vôbec alebo počas lehoty viazanosti prestal kredit dobíjať.“ Z. tvrdenia týkajúce sa porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným však žiadnym spôsobom nepreukázal. F. však poukazuje aj na to, že v minulosti súdy opakovane vo vzťahu k zmluvnej pokute rozhodli, že výkon práva na zmluvnú pokutu je v rozpore s dobrými mravmi a je potrebné odmietnuť poskytnutie právnej ochrany, ak jej účelom nie je dosiahnutie primárnej funkcie zmluvnej pokuty ale obohatenie sa na úkor povinnej osoby, resp. jej šikana (rozsudok O. súdu I. republiky zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XXOdo XXX/XXXX). Aj v rozhodnutí J. súdu F. republiky č.k. IV.ÚS XX/XXXX- XX zo dňa XX.X.XXXX vyslovil, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.
XX. U. z dôvodov, prečo uplatnené zmluvné pokuty nemožno akceptovať je skutočnosť, že jednou z náležitostí dohody o zmluvnej pokute je, aby bola uzatvorená v zákonom predpísanej písomnej forme. P. forma je zachovaná, ak je právny úkon obsiahnutý v dokumente podpísanom konajúcou osobou. K. úprava zmluvnej pokuty, najmä čo sa spotrebiteľských vecí týka, je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu. V danom prípade má súd zato, že písomná forma dohody o zmluvnej pokute dodržaná nebola, nakoľko takáto dohoda nebola spotrebiteľom osobitne podpísaná, keďže toto zmluvné dojednanie je zakomponované do formulárovej zmluvy. P. ani z obsahu a formy dohody o zmluvnej pokute nevyplýva nepochybný prejav vôle spotrebiteľa byť ňou viazaný. XX. F. ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že funkcia zmluvnej pokuty má zabezpečovací, sankčný a kompetenčný charakter. Z. základné funkcie však nárok na zmluvnú pokutu môže splniť prevažne vo vzťahu medzi účastníkmi dohody o zmluvnej pokute, teda voči oprávnenej osobe v prospech, ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná a len vo vzťahu k tej povinnej osobe, ktorá nejaké povinnosti zo zmluvy porušila. H. nároku na zmluvnú pokutu v danom prípade, keď si uplatňuje žalobca, ktorý je postupníkom vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke nedôjde k naplneniu ani zabezpečovacej, ani kompenzačnej funkcie pokuty a s ohľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným možno konštatovať, že nedôjde k naplneniu ani sankčnej funkcie. Z. uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu možno pokladať za šikanózne konanie vo vzťahu k žalovanému, ktoré by v súlade s § 3 ods.X D.. zákonníka nemalo požívať právnu ochranu. F. preto z uvedených dôvodov žalobu zamietol ako nedôvodnú.
XX. P. § 5X7 ods. 1 veta prvá D. zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
XX. P. § 517 ods. X D. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
XX. P. § 3 O.. vlády SR č. XXX/XXXX Z.z. je výška úrokov z omeškania o X percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba W. centrálnej banky platná k prvého dňu omeškania s plnením dlhu.
XX. M. súd zamietol žalobu v časti uplatňovanej istiny ako nedôvodnú tak aj v tejto časti nárok žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. X N. s tým, že aj keď žalovaný mal v konaní plný úspech, avšak žiadne odôvodnené trovy mu nevznikli tak stranám náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).