Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7C-209-2014.pdf
PDF · 80.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7C/209/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pred sudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, a.s., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. W. Q. XXX, o zaplatenie 4.869,63 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Súd konanie v časti zaplatenia sumy 672,40 Eur zastavuje.
II. Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, sa do konania ako osobitný subjekt nepriberá.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.287,23 Eur, s poplatkom z omeškania vo výške 9 %, za obdobie od 11.02.2011 do 16.07.2014 a 9 % úrok z omeškania zo sumy 4.187,23 Eur, za obdobie od 17.07.2014 do zaplatenia.
IV. Súd povoľuje žalovanému splácať žalovanú sumu s príslušenstvom, v mesačných splátkach po 70,- Eur, ktoré splátky je povinný zasielať žalobcovi vždy do 25. dňa, toho ktorého mesiaca, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok až do úplného zaplatenia.
V. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 50 %, ktoré budú priznané osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podaním došlým súdu dňa 17.04.2014 domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu vo výške 4.869,63 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.869,63 Eur od 11.02.2011 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa 20.08.2010 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX. Na základe predmetnej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 5.848,64 Eur, ktorú mal žalovaný splácať mesačne sumou 119,36 Eur, a to v 49 splátkach. Žalovaný nedodržal dohodnuté podmienky a dostal sa do omeškania, pričom bol listom zo dňa 29.01.2011 vyzvaný k splateniu celej dlžnej sumy. Do podania návrhu zaplatil žalovaný sumu 100 Eur.
2.Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 20.08.2010, Návrhom na zmenu účastníka konania a súhlasom zo vstupom zo dňa 21.07.2014 a Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.09.2016, Výzvy na zaplatenie pohľadávky zo dňa 29.01.2011, prehľadom splátok, výsluchom žalovaného, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
3.Z listinných dôkazov súd zistil, že pôvodne sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.869,63 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.869,63 Eur od 11.02.2011 do zaplatenia a trovy konania, avšak podaním doručeným na súd dňa 07.05.2015 zobral svoj návrhu v časti 90 Eur späť,
nakoľko žalovaný túto sumu dňa 16.07.2014 uhradil a na pojednávaní dňa 23.01.2017 zobral návrh späť v časti 582,40 Eur s príslušenstvom. Žalobca sa teda po úprave petitu domáha vymoženia sumy 4.287,23 Eur, s poplatkom z omeškania vo výške 9 %, za obdobie od 11.02.2011 do 16.07.2014 a 9 % úrok z omeškania zo sumy 4.187,23 Eur, za obdobie od 17.07.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
4.Žalovaný sa zúčastnil pojednávania dňa 06.05.2015, kde uviedol, že si je vedomý, že si predmetnú pôžičku zobral, ale k sume sa vyjadriť nevedel, rovnako ani k výške zaplatených splátok, pričom namietal premlčanie. Na pojednávaní dňa 09.09.2015 uviedlol, že predmetnú pôžičku si zobral pre svojho syna, ktorý mal ísť pracovať do zahraničia. Po spáchaní samovraždy syna zostal na splácanie predmetnej pôžičky sám, pričom požiadal o splátkový kalendár s poukazom na skutočnosť, že pracuje za minimálnu mzdu.
5.Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej C. s. p.) žalobca môže vziať žalobu späť.
6.Podľa § 145 ods. 1 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7.Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8.Súd konanie v predmetnej časti zastavil v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
9 Dňa 03.06.2014 do konania ako vedľajší účastník vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42176778.
10. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.07.2016, právny zástupca tohto združenia JUDr. Andrej Cifra navrhol, aby súd toto združenie pribral do konania ako osobitný subjekt podľa § 95 Civilného sporového poriadku. Svoj návrh odôvodnil tým, že ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Uviedol tiež, že toto združenie bolo pôvodne vedľajším účastníkom konania a naďalej ním ostáva v postavení osobitného subjektu podľa § 95 CSP, keďže právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti CSP musia byť zachované v záujme ochrany práv účastníkov, ale aj v záujme určitosti procesných vzťahov. Aby súd toto združenie pribral do konania ako osobitný subjekt navrhol iba pre prípad, že sa súd s takouto argumentáciou nestotožní.
11.Podľa § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
12.Podľa § 291 ods. 1 CSP spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou, založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa.
13. Súd konštatuje, že v súčasnosti CSP inštitút vedľajšieho účastníka nepozná a prechodné ustanovenia tohto právneho predpisu neriešia ďalšie zotrvanie takéhoto subjektu v konaní. Podľa názoru súdu tak vedľajší účastník, ktorý do konania vstúpil do 30.06.2016 v konaní dňom 30.06.2016 skončil a nevystupuje v konaní ďalej ako tzv. osobitný subjekt (podmienky pre pribratie osobitného subjektu sú čiastočne odlišné; o tom, či bude osobitný subjekt do konania pribratý rozhoduje súd a nie účastník). Pokiaľ ide o samotný návrh na vstup takéhoto združenia do konania, súd síce zistil, že ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, avšak jeho pribratie do konania nie je potrebné na ochranu práv žalovaného. Žalovaný ako spotrebiteľ sa totiž môže dať v zmysle § 291 ods. 1 CSP zastúpiť týmto občianskym združením, ktoré bude v konaní vystupovať ako jeho zástupca. Nie je preto potrebné, aby súd toto občianske združenie do konania pribral ako osobitný subjekt podľa § 95 CSP. Navyše súd poskytuje právnu ochranu spotrebiteľovi ex offo. Sporným tiež zostáva, či návrh na pribratie takéhoto združenia do konania môže podať jeho právny zástupca, keďže ide o subjekt, ktorý chce vystupovať na ochranu práv spotrebiteľa (teda sa predpokladá, že právo v tejto oblasti pozná) a právne zastúpenie advokátom CSP predpokladá iba v prípade strán konania (žalobca, žalovaný) a nie v prípade tzv. osobitných subjektov. Súd však v záujme právnej istoty o návrhu právneho zástupcu združenia rozhodol.
14.Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15.Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
16.Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
17.Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18.Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19.Podľa výpisu Národnej banky Slovenska základná sadza ECB je v rozhodnom čase vo výške 1 %.
20.Podľa § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
21.Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je po čiastočnom späťvzatí dôvodný. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa 20.08.2010 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX. Na základe predmetnej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 5.848,64 Eur, ktorú mal žalovaný splácať mesačne sumou 119,36 Eur, a to v 49 splátkach. Žalovaný nedodržal dohodnuté podmienky a dostal sa do omeškania, pričom bol listom zo dňa 29.01.2011 vyzvaný k splateniu celej dlžnej sumy. Po čiastočnom späťvzatí návrhu tak súd žalovaného zaviazal na zaplatenie 4.287,23 Eur, s poplatkom z omeškania vo výške 9 %, za obdobie od 11.02.2011 do 16.07.2014 a 9 % úrok z omeškania zo sumy 4.187,23 Eur, za obdobie od 17.07.2014 do zaplatenia, kde uvedená suma predstavuje nesplatenú pôžičku, pričom povolil žalovanému splácať žalovanú sumu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 70,- Eur, ktoré splátky je povinný zasielať žalobcovi vždy do 25. dňa, toho ktorého mesiaca s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok, až do úplného zaplatenia. Žalovaný súdu nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by z jeho strany došli k zaplateniu akejkoľvek inej splátky, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vyššie.
22. O výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.