Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Co-20-2017.pdf
PDF · 80.23 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/20/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava 5 proti žalovanej G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX T., do 30.06.2016 za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1 637,84 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/101/2014-94 zo dňa 19.10.2016 proti výroku III., takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. p o t v r d z u j e .
Žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu a zároveň rozhodol, že Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 má nárok na náhradu trov konania vzniknutých do 30.06.2016 voči žalobcovi v plnom rozsahu. O trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keďže vzal žalobu v celom rozsahu späť bez toho, že by ho k tomu viedlo správanie sa žalovanej, preto žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. Rovnako Združeniu spotrebiteľov Slovenska, ktoré podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy aktívne vystupovalo v konaní na obranu žalovanej, vznikol nárok na náhradu tých trov konania, ktoré mu vznikli ešte počas jeho pozície ako vedľajšieho účastníka v konaní vystupujúceho na strane žalovanej, t. j. do 30.06.2016. Z týchto dôvodov súd preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu tak žalovanej, ako aj Združeniu spotrebiteľov Slovenska, pričom bývalému vedľajšiemu účastníkovi obmedzil nárok na náhradu trov konania na obdobie počas jeho vedľajšieho účastníctva v konaní. Súčasne rozhodol, že po právoplatnosti rozhodnutia súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu okresného súdu v časti výroku o trovách konania, v ktorej súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že združeniu náhradu trov konania neprizná a uplatnil si trovy konania v odvolacom konaní. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že aj keď sa dovtedajší vedľajší účastník mohol dať zastúpiť advokátom, tak trovy konania, ktoré s takýmto zastúpením vznikli, nemožno považovať za účelne vynaložené. Namietal predovšetkým to, že združenie vytvorené za účelom ochrany práv spotrebiteľov musí byť tak personálne a materiálne vybavené, aby mohlo zastupovať spotrebiteľov v spotrebiteľských veciach
bez toho, aby sa dávalo zastupovať právnym zástupcom z radov advokátov. Nemalo by byť preto odkázané na kvalifikovanú právnu pomoc. Podania združenia sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Nemožno v danom prípade hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.
3. Na odvolanie žalobcu sa nevyjadrila žalovaná, ani občianske združenie, ktoré do 30.06.2016 bolo v postavení vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania občianskeho združenia v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
5. V danej veci krajský súd poznamenáva, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP, ktorý bol platným a účinným právnym predpisom v čase začatia súdneho konania.
6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Súd prvej inštancie vo veci samej, vrátane závislého výroku o trovách konania rozhodol dňa 19.10.2016, t. j. za účinnosti CSP. V zmysle § 357 písm. m) CSP odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti nároku na náhradu trov konania je prípustné, preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie podrobil preskúmaniu.
8. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 12Co/430/2015-83 zo dňa 28.04.2016 rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/101/2014-70 zo dňa 05.05.2015 zmenil uznesenie okresného súdu tak, že vstup subjektu Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej pripustil, pričom odvolací súd mal za preukázané, že občianske združenie podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 27.11.2014 oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej v zmysle § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase oznámenia vstupu).
9. Z hore uvedeného je teda nepochybné, že za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej, pričom súd prvej inštancie rozhodoval o nároku na náhradu trov konania tomuto združeniu, vzniknutých za dobu do účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, t. j. do 30.06.2016. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ aj občianske združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa nadobudlo na základe vlastného procesného úkonu - zahlásenia vstupu do konania procesné postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (spotrebiteľa) v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej do 30.06.2016, nadobudnutím účinnosti procesnej úpravy Civilného sporového poriadku od 01.07.2016 sa však vedľajší účastník netransformoval na intervienta. Právna úprava § 93 O.s.p. je zachovaná v ust. § 95 CSP, pričom predpokladom na pribratie osobitného subjektu do konania je však súhlas strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať, pričom nie je postačujúci súhlas daný ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pretože je nevyhnutné rešpektovať novú procesnú normu a je potrebné získať nový súhlas strany s pribratím osobitného subjektu. Odvolací súd však poznamenáva, že takýto postup by prichádzal do úvahy v konaní, ktoré prebieha a nebolo ukončené do 01.07.2016. Odvolacie konanie v konkrétnom prípade začalo až po 01.07.2016, keďže aj súd prvej inštancie konanie vo veci zastavil a rozhodol o nároku na náhradu trov konania uznesením zo dňa 19.10.2016, voči ktorému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, pričom predmetom odvolacieho konania je len rozhodnutie súdu prvej inštancii, ktorým súd rozhodoval o nároku Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z. na náhradu trov konania vzniknutých do 30.06.2016.
10. Keďže v súlade s ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti toho zákona, zostávajú zachované, správne súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania vzniknutých Združeniu spotrebiteľov Slovenska, ktoré malo postavenie vedľajšieho
účastníka vystupujúceho na strane žalovanej, a to do dňa 30.06.2016 a správne priznal aj nárok na náhradu trov konania, ktoré tomuto združeniu vznikli do 30.06.2016. Súd správne aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP, a keďže žalobca procesne zavinil zastavenie konania, súd správne priznal nárok na náhradu trov konania občianskemu združeniu za obdobie do 30.06.2016, kedy vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovanej v súlade s ust. § 93 ods. 2 O.s.p. (platného a účinného do 30.06.2016). Pokiaľ sa tento dal zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov, tak zákon takýto procesný postup nezakazoval, pretože tak ako žalobca sa dal zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov, takisto aj vedľajší účastník mohol takúto možnosť využiť, pretože mu to nezakazoval žiadny právny predpis. Ak postupoval v súlade so zákonom, poskytol právnu pomoc spotrebiteľovi a v dôsledku aj takto poskytnutej právnej pomoci následne žalobca vzal žalobu v plnom rozsahu späť, tak žalobca je povinný uhradiť trovy konania aj dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi, pretože procesný následok zastavenia konania a z toho vyplývajúca náhrada trov konania sa vzťahuje nielen na žalovanú, ale aj na dovtedajšieho vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovanej do 30.06.2016 za predpokladu, že tomuto trovy konania do 30.06.2016 vznikli. Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania, rozhodol správne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP, pričom odvolací súd poukazuje na podanie v spise na č. l. 97, v ktorom Združenie spotrebiteľov Slovenska uvádza, že si v predmetnom konaní neuplatňuje náhradu trov. Toto podanie však v zásade nemá vplyv na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, je potrebné naň prihliadať pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania.
11. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách dovtedajšieho vedľajšieho účastníka za vecne správne, a preto ho v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Ostatných nenapadnutých výrokov sa odvolací súd nedotkol. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Strane sporu na strane žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nepochybne nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
12. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).