Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-383-2015.pdf
PDF · 96.16 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/383/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: H. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. D. XXX/XX, J., zast. opatrovníkom D.. D. D., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu T., o zaplatenie 1.044,52 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/280/2015-43 zo dňa 24.09.2015 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia 1.044,52 eur s prísl. titulom zmluvy o úvere. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.: „Žalobu z a m i e t a. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a..“ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 444,02 eur na nákup tovaru - notebook v predajni Z. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 29,20 eur so splatnosťou prvej splátky 15.08.2011. Celková čiastka k zaplateniu predstavovala sumu 678,24 eur. Nárok žalobcu v konaní sa odvíja od záväzku uvedeného v časti c) zmluvy, ktorý sa týka žiadosti žalovaného o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo výške 600 eur a vydanie úverovej karty. Uvedená žiadosť je súčasťou Zmluvy o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade žalovaného mal súd preukázané, že mu bola poskytnutá suma 958,03 eur, pričom žalobca prijal splátky registrované k tomuto úverovému prípadu v celkovej výške 384,26 eur.
4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého je zrejmé, že v predmetnom konaní žalobca uplatnil nárok nie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 08.07.2011, ale zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá podľa žalobcu bola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z pripojenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 08.07.2011 je zrejmé, že účastníci konania dňa 08.07.2011 uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver 444,02 eur na nákup tovaru (notebook). Touto zmluvou však žalobca vnútil žalovanému aj iný právny úkon, ktorý bol pri podpise zmluvy v sfére záujmu žalovaného. Žalovaný súčasne jedným a tým istým podpisom podpísal aj časť predtlače listiny týkajúcej sa iného právneho úkonu. Žalovaný chcel získať úver na zakúpenie tovaru - notebooku, čo bolo predovšetkým jeho pohnútkou vstupu do zmluvného vzťahu so žalobcom, pričom nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe zahŕňala aj náležitosti iného právneho úkonu, t. j. revolvingový úver. V danom prípade súd konštatuje nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalovaného uzavrieť právny úkon - zmluvu o revolvingovom úvere. Uvedené sa týka nepochybne vôle spotrebiteľa byť viazaný ustanovením článku IV VOP žalobcu týkajúce sa poskytnutia revolvingového úveru, a to vzhľadom na to, že podpisom zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru klient v našom konaní žalovaný v časti B, teda v časti, ktorá sa týkala poskytnutia spotrebiteľského úveru na nákup tovaru prehlásil, že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady. Časť B zmluvy/žiadosti sa však netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru a spotrebiteľ pravdepodobne nemal vôľu ani čas sa oboznamovať s ďalšou časťou článku IV VOP týkajúcou sa práve úverového rámca - revolvingového úveru a kreditnej karty tak, ako to vo svojom rozhodnutí konštatoval aj Krajský súd Prešov vo veci sp. zn. 6Co/108/2013. Za daných okolností predmetný právny úkon je absolútne neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Postup žalobcu v súvislosti s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavuje i nekalú praktiku, ktorá podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže používať právnu ochranu. Z obsahu záväzku týkajúceho sa revolvingového úveru vyplýva, že žalovaný iba žiada o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, predmetný záväzok nepredstavuje podľa obsahu dvojstranný právny úkon - zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Za daných okolností dojednanie o revolvingovom úvere nemá náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k 08.07.2011, a teda súd má za to, že nedošlo k dodržaniu písomnej formy zmluvy podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k 08.07.2011, preto je aj z tohto dôvodu podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva o revolvingovom úvere neplatná. Osobitne orámované zmluvné podmienky na prednej strane formulára ako aj Všeobecné obchodné podmienky nie sú zo strany žalovaného podpísané, a preto táto časť zmluvy je neplatná pre nedodržanie zákonom vyžadovanej formy. S poukazom na neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere by na strane žalovaného mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Je zrejmé, že žalovaný z úverového rámca vyčerpal celkovo sumu 958,03 eur k 02.06.2012, uhradil celkovo 384,26 eur k 23.11.2012. Suma 563,87 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré by v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka mal žalovaný vydať žalobcovi. Podľa § 5b zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov súd ex offo prihliada na premlčanie, ak rozhoduje o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorou zmluva o revolvingovom úvere bezpochyby je. V danom prípade je právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané, keď žalovaný vyčerpal z úverového rámca finančné prostriedky k 02.06.2012, subjektívna premlčacia doba uplynula 02.06.2014. Pokiaľ žalobca podal žalobu 13.10.2014, táto bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Premlčané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi nemožno priznať.
5. Poukázal na ust. § 52 ods.1,2,4, § 39, § 3 ods. 1 OZ, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.. 6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy preukázateľne nevznikli. Obsah odvolania 7. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že s poukazom na rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k.: 6C/201/2010, v ktorom súd vyslovil názor, že čerpanie finančných prostriedkov žalovaným bez existencie platne uzavretej zmluvy je potrebné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, pričom pri určení začiatku plynutia premlčacej doby súd vychádzal z čiastočného odstúpenia od úverovej zmluvy, z ktorého možno vyvodiť záver, že žalobca sa najskôr týmto dňom mohol dozvedieť o tom, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil, má žalobca za to, že premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia pri plnení z neplatného právneho úkonu začala plynúť najskôr dňa 23.07.2013. t.z. dňom nasledujúcom po dni vyhotovenia listiny predstavujúcej výpoveď od úverovej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal žalobu na súde dňa 13.10.2014 a právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa mohlo vykonať najskôr dňa 23.07.2013 má žalobca za to, že v danom prípade nedošlo k uplynutiu ani subjektívnej ani objektívnej premlčacej doby a uplatnený nárok nie je premlčaný. V prípade, ak prvostupňový súd dospel k záveru, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru nebola uzavretá platne, mal žalobcovi priznať peňažné plnenie z bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. V konaní žalobca predkladal skutkové tvrdenia, ktoré považoval za rozhodné pre priznanie uplatneného peňažného nároku a keďže považoval Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru za platnú, predkladal v návrhu na začatie konania tvrdenia a dôkazy o tejto zmluve. Žalobca vychádzal z právneho úkonu uzatvoreného medzi účastníkmi (zmluva) a z tohto titulu požadoval od žalovaného plnenie, keďže mal za to, že tento právny úkon je platný. Hodnotenie odvolacieho súdu. 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387 ods. 2 CSP).
10. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nepotrebnosti písomnej formy akceptácie návrhu zmluvy o revolvingovom úvere odvolací súd udáva. Odvolací súd nemá dôvod na odklon od rozsudkov súdov, ktorí v obdobných prípadoch označili právny úkon za neperfektný a z hľadiska nedodržania písomnej formy vyžadovanej zákonom za neplatný. „V konečnom dôsledku z bodu C formulára zmluvy o úvere zo dňa 14.7.2006 nevyplýva nič iné než to, že žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme platobnej karty. Podpisom zmluvy dňa 14.7.2006 však nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu a vzájomné práva i povinnosti z tejto zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany žalovaného. Ak hodlal žalobca uzavrieť so žalovaným nový záväzkový vzťah, bolo to potrebné urobiť spôsobom, aký predpisuje zákon 258/2011 Z.z.. Ak dňa 10.2.2010 poskytol žalovanému sumu 20.000 Sk, bez osobitnej písomne zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1 ,2 zákona 258/2001, nebola dodržaná zákonom predpísaná forma, a preto je neplatná. Bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania a už vôbec nie ustanovenia o zmluvnej pokute či poplatkoch, na ktoré si žalobca robil nárok v zmysle sadzobníka. Ak by aj existovala písomná formálne platná zmluva o žalovanom úvere, súd by venoval dôslednú pozornosť otázke neprijateľných zmluvných podmienok ku škode spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že v danom prípade účastníci neuzavreli platnú zmluvu, sa súd týmito okolnosťami nezaoberal.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Košice - okolie vo veci 17C 107/2011).
„Touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil konajúcej osobe - odporcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru na nákup práčky). Ako totiž vyplýva z danej predtlače zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru, sa konajúca osoba - odporca súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak chcel odporca získať úver na zakúpenie práčky, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu s navrhovateľom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne vo sfére jeho záujmu (spotrebiteľ je tak sústredený jedine na primárny právny úkon, v prejednávanej veci nákup práčky na úver, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny koná neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už vopred kalkuluje). Uvedené sa týka v ďalšom nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazaný ust. čl. IV. Všeobecných podmienok navrhovateľa týkajúcimi sa poskytnutia revolvingového úveru, a to vzhľadom na to, že podpisom zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru klient - odporca v časti B) (teda týkajúcej sa poskytnutia spotrebiteľského úveru na nákup tovaru - práčky) prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady. Keďže časť B) zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru (úverového rámca), spotrebiteľ zaiste nemá vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa s ďalšou časťou čl. IV. Všeobecných podmienok týkajúcou sa práve úverového rámca - revolvingového úveru a úverovej karty (súd má v ďalšom závažnú pochybnosť o tom, či mal vôbec odporca reálnu možnosť oboznámiť so znením uvedených Všeobecných podmienok pri kúpe tovaru v E. predajni v P. F. E. a taktiež súčasne pochopiť ich právny význam, keďže tieto podmienky sú veľmi rozsiahle s množstvom odbornej právnej terminológie). Napokon súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporcu s časťou D) žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podľa ktorej mal odporca prijať súbor poistenia po oboznámení sa a vyjadrením súhlasu s platnými rámcovými zmluvami o poistení navrhovateľa a Poisťovne B. J., a. s. a so Všeobecnými podmienkami tejto poisťovne* (zmluva pod * odkazuje na www.cetelem.sk <http://www.cetelem.sk>). S poukazom na uvedené dôvody sa súdu javí takýto právny úkon spotrebiteľa - odporcu (časť C) zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru) ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Žilina vo veci 6C 170/2011).
11. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku súdom prvej inštancie, že vzhľadom k absencii písomnej akceptácie návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý obsahuje celkom iné údaje než uvedené v zmluve o revolvingovom úvere, zmluva o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nebola platne uzavretá. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný podpísaním úverovej zmluvy súhlasil aj s tou časťou textu, ktorý sa dotýkal dojednania o revolvingovom úvere. V oznámení, ktorým žalovanému oznámil, že bol akceptovaný jeho návrh na uzavretie revolvingovej zmluvy však už výšku úveru, ako aj ďalšie podstatné náležitosti modifikoval. Odvolací súd k tomu dodáva, že žalobca jednostranne pozmenil podmienky, ktoré mali byť podstatné pre informáciu klienta, teda spotrebiteľa pre poznanie rozsahu záväzku do úverových podmienok. Ako vyplýva z článku 6 odsek 1 Smernice Rady č. 2005/29 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového prevedenia uvádza do omylu alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k jednému, alebo k viacerým prvkom vymenovaným v tomto článku 6 ods. 1, pričom v obidvoch prípadoch zapríčiňuje, alebo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcií, ktoré by inak neurobil. Článok 2 písm. d/ smernice č. 2005/29 definuje pojem obchodné praktiky použitím zvlášť širokej formulácie ako „akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom (rozsudky Plus Warenhandelsgesellschaft,C-304/08 Zb. s. I217, bod 36, a Mediaprint Zeitungs - unt zeitschriftenverlak C 540/08 , bod 17).
12. K odvolacej námietke týkajúcej sa určenia začiatku plynutia premlčacej doby od momentu čiastočného odstúpenia od úverovej zmluvy a nie od momentu poukázania peňažných prostriedkov bez právneho dôvodu odvolací súd udáva. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je spravidla zmluva síce nastala, ale tento právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie. Pri posudzovaní vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba uvedené skutkové podstaty dôsledne rozlišovať. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy Občiansky zákonník v ustanovení § 457 totiž upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia (k uvedenému pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2005, sp. zn. 4 Cdo 237/2005). Vzhľadom k neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere od počiatku nie je možné plynutie premlčacej doby počítať od odstúpenia, pretože od zmluvy, ktorá je od počiatku neplatná, nie je možné odstúpiť. Preto je správny názor súdu prvej inštancie, ktorý na začiatok pre plynutie premlčacej doby považoval moment poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanému.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny . Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).