Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-12P/97/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v právnej veci navrhovateľky C. F., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. XXX/XX, S., zastúpenej X.. L. H., advokátkou, so sídlom Z. X, W. Z., proti druhému manželovi F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/XX, S., zastúpenému F.. Q. Ď., advokátom, so sídlom V. XX, W. Z., o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu L. F., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode, zastúpenej Ú. Q. V. W. L. R. W. Z. ako kolíznym opatrovníkom, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky C. F., rod. R. a druhého manžela F. F. uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred X. Ú. obce S. r o z v á d z a.

Maloletá L. F. nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec maloletej je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej L. F. nar. XX.XX.XXXX počnúc dňom právoplatnosti rozsudku výživným vo výške 40,- Eur mesačne vždy do 20. dňa mesiaci vopred k rukám matky.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

Štátu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Druhému manželovi F. F. nar. XX.XX.XXXX sa n e u k l a d á povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 66,- Eur.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX. XX. XXXX sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s druhým manželom, žiadala aby na čas po rozvode súd maloletú L. F., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a aby druhý manžel bol povinný prispievať na výživu maloletej L. sumou 150,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou nenavrhovala upraviť. Návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo je rozvrátené a narušené, neplní si spoločenský účel a nie je predpoklad žeby v budúcnosti tento účel mohlo plniť. Poukázala na to, že medzi nimi dochádzalo počas manželstva k neustálym vzájomným konfliktom v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov pričom druhý manžel ju niekoľkokrát fyzicky napadol. Naposledy sa tak stalo XX. XX. XXXX, kedy ju chytil za vlasy a sotil na zem a viackrát jej buchol hlavu o zem. Druhý manžel trávil minimum času s rodinou, väčšinou sa venoval rybárčeniu na ktoré

míňal všetky finančné prostriedky. Druhý manžel nadviazal mimomanželskú známosť, pričom z tohto vzťahu sa narodil maloletý syn V.. Myslí si, že tento vzťah trvá naďalej. Z týchto dôvodov došlo z jej strany k citovému ochladnutiu vo vzťahu k druhému manželovi a preto už nemá záujem na obnovení manželského zväzku. Na pojednávaní konanom dňa XX. XX. XXXX sa navrhovateľka pridržiavala svojho písomného návrhu, ďalej uviedla, že druhý manžel sa o maloleté dcéry nezaujímal, s výchovou ako aj starostlivosťou o deti pomáhali jej rodičia a finančne pomáhali aj svokrovci. Naposledy sa intímne stýkali pred piatimi mesiacmi. K druhému manželovi už nič necíti, neľúbi ho. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala 09. 11. 2016 do prenajatého bytu v S.. Návrh na rozvod manželstva prvýkrát podala už v roku XXXX, pretože manžel ju chcel zadusiť za 50,- Eur, ktoré mu nechcela dať, pričom konanie bolo zastavené pre späťvzatie z jej strany. Ďalej uviedla, že toho času býva v spoločnej domácnosti s maloletou dcérou L., je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, má dosiahnuté len C. školské vzdelanie. Maloletá je zdravá, nemá vážnejšie zdravotné problémy okrem bežných ochorení. Navštevuje V. Š. W. X. Z.. Maloletá sa nevenuje žiadnym mimoškolským aktivitám, z ktorých by jej vznikali výdavky. Výdavky na jeden mesiac na maloletú sú okolo 150,- Eur na zakupovanie stravy, oblečenia, hygienických potrieb. Na pojednávaní konanom dňa XX. XX. XXXX navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu v celom rozsahu, poukázala na to, že k obnoveniu manželského spolužitia medzi ňou a druhým manželom nedošlo, nemá záujem toto manželské spolužitie obnoviť, napriek tomu, že svedkyňa potvrdila, že s druhým manželom ukončila pomer a tento už do budúcnosti nemieni udržiavať.

2. Druhý manžel vo svojom vyjadrení dourčenom súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa XX. XX. XXXX uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva s navrhovateľkou súhlasí, ich manželstvo nefunguje po intímnej, spoločenskej ani hospodárskej stránke. Medzi manželmi došlo k odcudzeniu vzhľadom na ich povahový nesúlad, z uvedeného dôvodu prestal fungovať aj intímny život medzi nimi. Poukázal na to, že hospodárenie medzi nimi bolo veľmi problematické a celá domácnosť bola z veľkej časti odkázaná na výpomoc jeho rodičov. Maloletým deťom sa nevenoval, nakoľko pracoval. Okrem toho navrhovateľka bola na materskej dovolenke, tak mala dosť času sa im venovať. Súhlasil tiež s tým, aby maloletá L. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky. S výškou výživného 150,- Eur mesačne na maloletú L. nesúhlasil, nakoľko nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť takéto výživné. Má mesačné výdavky na domácnosť vo výške 228,64 Eur (plyn 150,- Eur, rozhlas 4,64 Eur, elektrika 74,- Eur). Má vyživovaciu povinnosť k maloletému V. V. vo výške 40,- Eur mesačne. Trpí vysokým krvným tlakom v dôsledku čoho má výdavky na lieky 10,- Eur mesačne. Okrem toho spláca 40,- Eur mesačne pohľadávku O. Ú. F.. F. Ď.. Prostredníctvom rodičov spláca úver od Š. D. R. M. vo výške 14,- Eur mesačne. Je zamestnaný na Dohodu o vykonaní práce v spoločnosti O. S., kde vykonáva elektroinštalačné práce v rozsahu 10 hodín týždenne. Na pojednávaní konanom dňa XX. XX. XXXX druhý manžel uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí a žiada, aby súd návrh zamietol. Ako dôvod zmeny svojho postoja uviedol skutočnosť, že v prípade rozvodu manželstva by bola ohrozená starostlivosť o maloletú L., nakoľko navrhovateľka keďže má len C. vzdelanie nebude schopná zabezpečovať starostlivosť o maloletú a zabezpečiť jej adekvátne doštudovanie. Maloletá L. už na základnej škole mala problémy. V súčasnosti ma tiež problémy so štúdiom, bude musieť robiť komisionálne skúšky. Poukázal tiež na to, že aj staršia T. mala problém ukončiť strednú školu, čo dával za vinu navrhovateľke. Priznal, že v priebehu manželstva od roku 2007 do roku 2015 udržiaval mimomanželský pomer s L. V.. Z tohto mimomanželského vzťahu sa im narodil maloletý syn V. V.. Rozsudkom tunajšieho súdu mu bola voči maloletému upravená vyživovacia povinnosť vo výške 40 Eur mesačne. Nakoľko výživné neplatil, začala sa na neho na návrh matky maloletého exekúcia. V dôsledku tohto dochádzalo medzi nimi k ďalším konfliktom pre nedostatok finančných prostriedkov. Priznal, že navrhovateľku počas manželstva fyzicky napádal počas vzájomných konfliktov, nakoľko stále do neho išla. Pri poslednom incidente XX. XX. XXXX navrhovateľku agresívne nenapadol, len ju potiahol za vlasy. Maloletej L. sa venoval, brával ju na ryby. Pokiaľ ide o T., tejto sa toľko nevenoval, nakoľko si myslí, že dievčatám by sa mali viac venovať matky. On pracoval, zarábal peniaze, preto navrhovateľka keďže bola na materskej mala sa ona maloletým deťom venovať. Ďalej uviedol, že finančné prostriedky, ktoré zarobil neminul na zakúpenie rybárskych potrieb, nakoľko tieto rybárske potreby dostával ako dar, pretože pre rôzne rybárske spoločnosti testoval rybárske potreby. Je uznávanou osobnosťou v oblasti rybárčenia, píše rôzne články do rybárskych časopisov, v súčasnosti má nejaké články rozpracované, avšak ich ešte nestihol predať. Uviedol, že túto neveru s navrhovateľkou si vydiskutovali, neveru mu odpustila, a preto nevidí dôvod na rozvod manželstva. Vzťah s pani V. považuje za ukončený, nemieni ho do budúcna udržiavať.

3. Maloletá L. pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa XX. XX. XXXX uviedla, že na čas po rozvode by chcela byť zverená do osobnej starostlivosti matke, nakoľko má s ňou lepší vzťah ako s otcom. Otec nikdy nebol doma a väčšinou chodieval stále len na ryby. Veľakrát sa stalo, že odišiel na dlhšiu dobu ako týždeň, pričom aj cez víkendy odchádzal preč a nechával im len 5,- Eur na živobytie. Počas celého manželstva medzi rodičmi boli časté hádky, časté konflikty. Teraz ku koncu boli tie konflikty intenzívnejšie. Rodičia sa hádali kvôli peniazom, kvôli otcovej milenke a tiež kvôli tomu, že otcovi sa narodilo dieťa. Mama s tým nemala nejaký väčší problém, chcela ísť maloletého pozrieť, avšak jej to umožnené nebolo. V priebehu celého manželstva otec mamu bil, stávalo sa to často, teraz v októbri sa tiež stalo, že ju napadol, že mala pod okom modrinu. V škole nemá vážnejšie problémy, škola jej teraz ide dobre. V Q., Š. ročníku C.Á. Š., mala trošku problémy, teraz navštevuje X R. V. V. Š. W. X. Z. v študijnom odbore Č. - V.. Je pravdou, že otec ju párkrát zobral na ryby, ale to bolo veľmi málo. Nikdy neboli spoločne na nejakej dovolenke ani nikde sa kúpať, len keď išiel na ryby tak sa ich opýtal, či nechcú ísť s ním.

4. Kolízna opatrovníčka navrhla pre prípad rozvodu manželstva, aby súd maloletú L. zveril do osobnej starostlivosti matky a aby otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu výživným, pričom výšku ponechala na úvahe súdu.

5. Súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa XX. XX. XXXX. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, návrhom na začatie konania, vyjadrením druhého manžela, sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletej L., lekárskou správou zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, nájomnou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX, rozhodnutím o povolení vykonať komisionálne skúšky zo dňa XX. XX. XXXX, potvrdením o poberaní dávok v hmotnej núdzi oboch účastníkov konania, písomnou výpoveďou svedkyne L. V., správou obce S. o povesti účastníkov konania, listom vlastníctva č. XXX pre k. ú. a obec S., oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/ XXX/XXXX, uznesením tunajšieho súdu č. k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX, správou R. Q.- Q. V. Úradu práce sociálnych vecí a rodiny W. Z. zo dňa XX. XX. XXXX.

6. Súd vo veci nevykonal dokazovanie výsluchom rodičov druhého manžela, potvrdením sociálnej poisťovne o príjmoch účastníkov konania počas manželstva, nakoľko súd mal za to, že rozvrat manželstva účastníkov konania bol náležite preukázaný výpoveďami samotných účastníkov konania, výpoveďou maloletej L., ako aj predloženými listinnými dôkazmi.

7. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že u navrhovateľky ako aj u druhého manžela ide o prvé manželstvo. Toto manželstvo uzatvorili dňa XX. XX. XXXX pred X. Ú. obce S., z tohto manželstva pochádzajú dve deti maloletá L. F., nar. XX. XX. XXXX a už plnoletá T. F., nar. XX.XX.XXXX. Účastníci spolu žili na adrese U. XXX/XX S.. Toho času spolu nežijú, spolu nezabezpečujú potreby maloletej dcéry, nehospodária spolu, ani spolu intímne nežijú. Navrhovateľka sa od druhého manžela odsťahovala dňa XX. XX. XXXX a uzavrela s obcou S. nájomnú Zmluvu o prenájme F. bytu na ulici Š. XXX/XX, S. za ktorý mesačne platí nájomné vo výške 70,- Eur a náklady spojené s užívaním bytu vo výške 50,- Eur. Navrhovateľka sa súčasne na uvedenej adrese prihlásila k trvalému pobytu. Navrhovateľka poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 241,10 Eur, rodinné prídavky na maloletú vo výške 23,50 Eur, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od XX. XX. XXXX. Maloletá L. toho času navštevuje U. ročník V. V. Š. W. X. Z.. Za druhý polrok školského roku XXXX/XXXX jej bolo povolené vykonať komisionálnu skúšku z predmetu odborný výcvik v termíne do 31.08.2016. Zo správy V. Š. W. X. Z. vyplýva, že ročné výdavky na maloletú v súvislosti so štúdiom na V. škole sú vo výške 967,- Eur, čo je teda 96, 70 Eur na mesiac (stravné lístky 240,- Eur, desiata, pitný režim 200,- Eur, cestovné 360,- Eur, príspevok do fondu ZR a škodového fondu 17,- Eur, pracovný odev 50,- Eur, športový úbor a obuv na TSV 20,- Eur, učebné a pracovné pomôcky na odborný výcvik 50,- Eur, odborná exkurzia a výlety 30,- Eur). Druhý manžel toho času pracuje na základe U. J. W. Q. v spoločnosti O. S. V.. R.. J.., pričom pracovný pomer je uzavretý na dobu do XX. XX. XXXX. Okrem toho druhý manžel poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 66,- Eur mesačne. Nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Druhý manžel býva sám v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Má mesačné výdavky na bývanie vo výške 228,64 Eur (150,- Eur plyn, 4,64 Eur rozhlas a televízia, 74,- Eur elektrika). Z rozsudku Okresného súdu W. Z. č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že druhý manžel má vyživovaciu povinnosť k maloletému V. V., nar. XX. XX. XXXX vo výške 40,- Eur mesačne. Z písomnej výpovede svedkyne L. V., nar. XX. XX. XXXX mal súd preukázané, že táto udržiavala s druhým manželom pomer od roku 2007 do roku 2014, pričom tento pomer už s ním neudržiava, nemá záujem

ho naďalej udržiavať a nie je pre ňu perspektívny. Zo správy z konzultácie s účastníkmi konania vyplýva, že navrhovateľka prvýkrát vyhľadala pomoc R. v Októbri XXXX, pričom popísala manželstvo ako plné nedôvery v súvislosti s pôžičkami, ktoré manžel bral bez jej vedomia, pričom pre jej následne námietky často končili hádkami a bitkami, do ktorých boli zapájané aj dcéry. Staršiu dcéru vyhodil z domu. Najviac sa jej dotklo, že zistila, že manžel prezentoval pred ňou ukončenie svojho mimomanželského vzťahu a v tom istom čase priznal otcovstvo k chlapcovi pochádzajúcemu z tohto vzťahu. Stále o ňom pochybuje, nie je ochotná uveriť jeho tvrdeniam ani sľubom ani ochotná podriadiť sa jeho plánom a rozhodnutiam. Cíti manželom neakceptovaná až manipulovaná. Jej rozhodnutie ukončiť manželstvo je pevné vzhľadom k podpore zo strany dcér aj širšej rodiny. Druhý manžel v rámci individuálnej konzultácie uviedol, že navrhovateľka nebude schopná zabezpečiť adekvátne doštudovania mladšej dcéry, pretože aj spôsob ukončenia vzdelania staršej dcéry sa mu zdá byť jej vinou neprimeraný. Zároveň sa mu nepáči, aby dcéra aj manželka bývali v oveľa horších podmienkach ako majú doma. Zároveň sa mu zdá, že manželka nedokáže doceniť jeho prínos v rámci spolužitia, najmä v oblasti materiálneho zabezpečenia, kontroly rodinného rozpočtu, pretože sama nie je schopná postarať sa o materiálne a finančné zabezpečenie domácnosti. Tvrdí, že manželku má stále rád, rozvádzať sa nechce, svoju neveru považuje za dávno doriešenú. Podľa názoru Úradu práce agendy poradensko-psychologických služieb účastníci konania majú dlhodobo diametrálne odlišný uhol pohľadu na napĺňanie vlastných potrieb, respektíve očakávaní druhej strany ako aj na očakávania iných zainteresovaných osôb. Preto v tomto prípade aktuálne nie je predpoklad poradensko-psychologickými prostriedkami dosiahnuť obnovenie manželského spolužitia. Z lekárskej správy W.O. S. V. Q. S.. J.. W. Z., Q. V., X.. B. Q., sekundárneho lekára, zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľka následkom inzultácie manželom, ktorý je udrel hlavu o zem a trhal jej vlasy, utrpela pomliaždenie hlavy, krčnej chrbtice a pravej ruky.

8. Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

10. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

11. Súd pri svojom rozhodovaní vychádza z vyššie citovaných ustanovení zákona. Princíp rovnoprávnosti muža a ženy je základným princípom z ktorého vychádza Zákon o rodine, pri úprave vzájomných práv a povinností je zakotvený v ustanovení § 18, ktorým je vyjadrená základná požiadavka na vzájomné správanie sa manželov. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že pokiaľ sa týka hmotno-právnych podmienok rozvodu manželstva, ktoré sú upravené v ustanovení § 23, že tieto zákonné podmienky v danom prípade boli splnené, súd priamo z výpovedi účastníkov mal preukázané, že manželstvo trvajúce vyše 20 rokov je sprevádzané problémami vo vzťahu medzi manželmi neustálymi konfliktami, ktoré vznikali medzi nimi v dôsledku nedostatku finančných prostriedok, ako aj v dôsledku rozdielnosti ich názorov a pováh, pričom bolo preukázané, že zo strany druhé manžela dochádzalo voči navrhovateľke aj k fyzickým útokom. Navrhovateľka už v roku XXXX podala na súd návrh na rozvod manželstva pre fyzický útok manžela, ktorý však zobrala späť. Ďalšou príčinou rozvratu manželstva, ktorá viedla k hlbokej kríze v manželstve je preukázaná dlhodobá nevera druhého manžela z ktorej pochádza aj maloleté dieťa. Táto skutočnosť ešte prehĺbila komplikovanú finančnú situáciu účastníkov konania. Súd správanie sa druhého manžela, ktorý spočiatku súhlasil s návrhom na rozvod manželstva a až na pojednávaní začal trvať na zachovaní manželstva z dôvodu, že navrhovateľka nebude schopná zabezpečiť starostlivosť o maloletú vyhodnotil ako účelové, motivované finančným prostriedkami. V konaní bolo preukázané, že rodina dlhodobo žije len z dávok v hmotnej núdzi, finančnej podpory rodičov druhého manžela a občasných zárobkov oboch manželov. Tým, že došlo k ukončeniu vzájomného spolužitia, došlo aj rozdeleniu dávok v hmotnej núdzi, čím rozpočet druhého manžela značne utrpel. Pokiaľ druhý manžel argumentoval tým, že navrhovateľka nebude schopná zabezpečiť starostlivosť a adekvátne doštudovanie maloletej dcéry tak,

súd poukazuje na to, že v konaní bolo preukázané, že druhý manžel sa o rodinu nezaujímal, väčšinu voľného času trávil na rybách, resp. udržiavaním svojej dlhodobej mimomanželskej známosti, preto starostlivosť o maloletú bola na navrhovateľke a starých rodičoch. To, že maloletá musela absolvovať komisionálne skúšky je preto aj jeho vina. Rozvodom manželstva rodičovské práva a povinnosti druhého manžela nezanikajú a rovnako nezanikajú ani vzťahy s ostatnou rodinou, preto druhý manžel má aj naďalej povinnosť zabezpečovať starostlivosť o maloletú v podstatných veciach. V súčasnosti je manželstvo medzi navrhovateľkou a druhým manželom nefunkčné, neplní žiadnu z podmienok, manželia spolu nežijú, spolu nehospodária, spolu nevychovávajú maloletú dcéru a v súčasnej dobe ani možnosť obnovenia manželského spolužitia neprichádza do úvahy. Preto potom, keďže boli splnené hmotnoprávne podmienky na rozvod manželstva, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd mal súčasne preukázané, že rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmami maloletej dcéry, keďže táto žije v spoločnej domácnosti s matkou a sama potvrdila, že otec sa o rodinu nezaujímal. Tiež je potrebné, aby maloletá vyrastala v pokojnom prostredí keďže potvrdila, že otec sa s matkou v priebehu celého manželstva hádali, ku koncu intenzívne, pričom otec matku aj fyzicky napádal.

12. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

13. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Súd pri rozhodovaní o otázke, ktorému z rodičov zverí maloletú L. do osobnej starostlivosti, prihliadol v danom prípade v prejednávanej veci na záujem maloletej a to najmä na vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Súd mal nesporne preukázané z vykonaného dokazovania, že maloletá L. býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti. Maloletá pri svojom výsluchu uviedla, že by chcela byť zverená odo osobnej starostlivosti matky, nakoľko má s ňou lepší vzťah ako s otcom. To, že navrhovateľka má základné vzdelanie podľa názoru súdu nie je prekážkou na to, aby jej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti. V konaní bolo preukázané, že otec sa o rodinu nezaujímal, väčšinu voľného času trávil na rybách, resp. udržiavaním svojej dlhodobej mimomanželskej známosti, preto starostlivosť o maloletú bola na navrhovateľke a starých rodičoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd potom maloletú na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Styk otca s maloletou súd neupravil, nakoľko obaja rodič uviedli, že tento nežiadajú upraviť, nakoľko sa na ňom vedia dohodnúť.

14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

14. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z odôvodnených potrieb maloletej ako aj zo schopnosti a možnosti otca maloletej. Pokiaľ sa týka maloletej, ako oprávnenej osoby, súd skúmal jej skutočne odôvodnené potreby. Pričom v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že oprávnené potreby v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané aj širšie a to jednak potrebami bytovými, odevnými a kultúrnymi. Súd poukazuje na potreby maloletej, ktoré sú spojené s jej vekom (16 rokov) a s návštevou strednej

školy. Bolo preukázané, že s návštevou strednej školy maloletej má matka mesačné výdavky vo výške 96,70 Eur. Zároveň pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa je rozhodujúce aj to aké sú reálne zárobkové schopnosti a možnosti ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len subjektívnymi schopnosťami, ale aj objektívneho charakteru a ktorý z rodičov sa v akej miere stará o maloleté dieťa. V prejednávanej veci bolo preukázané, že matka maloletej si vyživovaciu povinnosť k maloletej plní výkonom jej osobnej starostlivosti. Otec na výživu maloletej prispieva minimálnou sumou v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, s maloletou sa stretáva sporadicky. Obaja rodičia poberajú dávky v hmotnej núdzi, matka vo výške 241,10 Eur a otec vo výške 66 Eur. Okrem toho má otec príjem z dohody o pracovnej činnosti vo výške 60 Eur. Finančne mu vypomáhajú aj jeho rodičia. Otec je zdravý, nemá vážnejšie zdravotné problémy, okrem zvýšeného krvného tlaku a cukrovky. Otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nakoľko podľa jeho vyjadrenia, keď aj v minulosti bol, tak mu poriadnu prácu nenašli. Ďalej otec uviedol, že je uznávanou osobnosťou v oblasti rybárčenia a mnoho ľudí si vyžaduje jeho odbornú pomoc. Zvykol si privyrobiť predajom krmiva pre ryby ako aj písaním článkov do rybárskych časopisov. Súd preto pri určovaní výšky výživného musel prihliadnuť na zásadu potencionality, ktorá má v konaní o výživnom prednosť pred zásadou fakticity. Súd bol toho názoru, že otec reálne nevyužil všetky možnosti a schopnosti na získanie zamestnania hoc aj v inej oblasti v ktorej nie je vyučený. Otec má ukončené V. vzdelanie v odbore elektrikár, absolvoval tiež rekvalifikačný kurz na počítač. Prvoradou povinnosťou každého z rodičov je vyživovať svoje deti a hoci aj na vlastný úkor, keďže výživa dieťaťa predchádza akékoľvek ďalšie výdavky rodiča. Skutočnosť, že otec nevyužíva svoje subjektívne vlastnosti na využitie svojho vzdelania, napríklad na jeho rozširovanie, nemôže byť na ťarchu dieťaťa, ktoré je odkázané na výživu svojich rodičov. Súd pri určení výživného zobral do úvahy, že výdavkami, pred ktorými má vyživovacia prednosť sú všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, t. j. úvery a pôžičky (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Súd prihliadol aj na to, že otec má vyživovaciu povinnosť k maloletému V. V., nar. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej L. počnúc dňom právoplatnosti rozsudku sumou vo výške 40 Eur mesačne vždy do 20. dňa mesiaci vopred k rukám matky. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 C.m.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

16. O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa ustanovenia § 155 ods. 3 C.s.p. v zmysle ktorého trovy tlmočenia znáša štát. V danom prípade súd ustanovil do konania tlmočníka z jazyk maďarského, nakoľko navrhovateľka je maďarskej národnosti a aktívne neovláda slovenský jazyk. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX ustanovený tlmočník tlmočil výpoveď a prednesy navrhovateľky. Keďže ide o trovy tlmočenia, súd preto štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

17. Navrhovateľka je od súdneho poplatku z návrhu na začatie konania oslobodená. S poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť prechádza na odporcu, ak nie je tiež oslobodený od platenia súdneho poplatku. Túto povinnosť však nemá druhý manžel v konaní o rozvod manželstva, ak tak súd rozhodne. V danom prípade bol súd toho názoru, že druhý manžel dal príčinu na rozvod manželstva, avšak spĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, preto mu potom súd neuložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (62 ods.2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.