Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/109/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingríd Kalinákovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, reg. č. 542 097 902., práv. zast. AK JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX F., v konaní o zaplatenie 1.794,23 Eur s prísl., takto

rozhodol:

. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.367,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.367,30 Eur od 17.12.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,42 %.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.06.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 1.794,23 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 1.546,74 eur od 17.12.2014 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.774,33 eur od 17.12.2014 do zaplatenia, súdny poplatok vo výške 107,50 eur na účet navrhovateľa č. X. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod VS: XXXXXXXXXX a trovy právneho zastúpenia vo výške 215,78 eur (2 úkony /prevzatie a príprava, návrh na vydanie platobného rozkazu/ á 81,33 eur + 2 x režijný paušál á 8,58 eur + 35,94 eur 20 % DPH zo sumy 179,82 eur) na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX F. Q.: XXXXXXXX, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.07.2012 uzavrel právny predchodca žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Na základe uvedenej zmluvy sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne sa žalovaný zaviazal vrátiť poskytnutý revolvingový úver s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca prostriedky vo výške 1.847,30 eur. Do podania žaloby z poskytnutého úveru uhradil žalovaný sumu 480 eur, na predžalobné výzvy nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného, žalobca vyhlásil dňa 16.12.2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu.

2. Žalovaný sa doposiaľ k žalobe nevyjadril. Miesto terajšieho pobytu žalovaného sa súdu jemu dostupnými prostriedkami nepodarilo zistiť a takisto ani osobu z blízkeho okolia žalovaného, ktorá by bola ochotná a spôsobilá žalovaného v konaní zastupovať ako opatrovník. Dňa 20.10.2016 z uvedených dôvodov súd pristúpil k vyhotoveniu Oznámenia o podanej žalobe ktoré bolo na úradnej tabuli tunajšieho súdu a webovej stránke tunajšieho súdu vyvesené v zmysle ust. § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP.

3. V priebehu konania došlo k zániku pôvodného žalobcu zlúčením so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pričom súd uznesením č.k. 24C/109/2016-57 zo dňa 19.1.2017 rozhodol podľa § 64 o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., a to žalobcom.

4. Súd mal výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sa, vložka číslo 2435/B za preukázané, že žalobca sa ako slovenská zúčastnená (zanikajúca) spoločnosť podieľala na cezhraničnom zlúčení so zahraničnou nástupníckou spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko

5. Podľa čl. 17 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej iba Brusel I bis) vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku7 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

6. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel I bis druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

7. Podľa čl. 62 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

8. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe ("spotrebiteľ") na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel.

9. Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia Rím I bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu: - ak uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol v tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo - ak druhý účastník zmluvy alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo - ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam zadal objednávku, za predpokladu, že cestu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si tovar kúpil.

10. Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia Rím I bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby rozhodného práva podľa článku 3 zmluvy uzavreté za okolností uvedených v odseku 2 tohto článku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Prejednávaná vec je konaním s tzv. cudzím prvkom. Žalobca je právnickou osobou so sídlom vo Francúzku, žalovaný je fyzickou osobou, štátnym občanom Slovenskej republiky, žijúcim na území Slovenskej republiky. Žalobca sa ako právny nástupca pôvodného veriteľa domáha plnenia zo záväzkového vzťahu vzniknutého 19.07.2012 na území Slovenskej republiky. Ide o občianskoprávnu vec. Konanie bolo začaté dňa 06.06.2016, preto sa právomoc súdu spravuje Nariadením Rady (ES)č. 1215/2012 (konanie začaté po 10.01.2015). Právomoc v prípade spotrebiteľských zmlúv upravuje všeobecné kritérium v článku 18 ods. 2 bez ohľadu na štátne občianstvo tak, že spotrebiteľa môže druhý účastník zmluvy žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Na určenie, či má spotrebiteľ bydlisko v členskom štáte, na ktorého súde bola podaná žaloba, sa použije právny poriadok konajúceho súdu v zmysle článku 62 tejto právnej úpravy. Je preto daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Vec sa spravuje slovenským právnym poriadkom s poukazom na čl. 5 ods. 3 Nariadenia Rím I. Predmetom konania je spotrebiteľský zmluvný záväzok, k dohode o voľbe práva medzi účastníkmi zmluvy ani nedošlo. Žalovaný nepredniesol žiadne tvrdenia týkajúce sa rozhodného práva, nenamietal teda ani použitie slovenského právneho poriadku.

12. Súd na deň 24.01.2017 nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani jeho právny zástupca, ktorý písomným podaním doručeným súdu dňa 19.01.2017 ospravedlnil ich neúčasť na pojednávaní a zároveň vyjadril súhlas s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu.

13. V zmysle § 180 ods. 1 súd následne prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a žalovaného.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 19.07.2012, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 19.12.2014 a doručenkou, informatívnym výpisom z obchodného registra žalobcu, výpisom z úverového účtu žalovaného a zistil tento skutkový stav:

15. CETELEM SLOVENSKO a.s. a žalovaný uzavreli dňa 19.07.2012 písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou pôvodný žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 104,98 eur. Zo zmluvy vyplýva to, že úver sa týkal bližšie nešpecifikovaného tovaru alebo služby v hodnote 119,98 eur, pričom priama platba predajcovi činila 15 eur. Dohodnutá bola výška mesačnej splátky 8,95 eur a 15 mesačných splátok s tým, že prvá splátka sa stala splatnou 15.08.2012 a posledná 15.10.2013. Celková čiastka k zaplateniu bola vyčíslená na sumu 134,25 eur. V zmluve je uvedená úroková sadzba 39 % p.a. fixná, RPMN 46,7 % a priemerná hodnota RPMN bola určená sumou 46,52%. Táto zmluva o spotrebiteľskom úvere predstavovala iba Časť č. 1 na tomto tlačive, Časť č. 2 predstavovala zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Na základe toho bola poskytnutá žalovanému výška úverového rámca 5.000 eur pri výške mesačnej splátky min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlená na najbližší násobok 300 eur, splatnosť mesačnej splátky bola stanovená na 10.deň v mesiaci. Výška úrokovej sadzby bola stanovená na 28,68 % ročne, RPMN 45,94 %, poplatok za poistenie 3,33 %.

16. Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb je rozdelená na tri časti. Prvá časť obsahuje Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, druhá časť obsahuje Zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a tretia časť obsahuje spoločné ustanovenia, v ktorej sú upravené poistenie, splácanie úveru, dohoda o zrážkach zo mzdy , následky porušenia povinnosti klienta, odklad mesačných splátok, zánik zmluvy, doručovanie, rozhodcovská doložka, odkaz, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aktuálny Sadzobník poplatkov a reklamačný poriadok a ďalšie. Pričom tento text je písaný veľmi drobným ťažko čitateľným písmom. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky ani adresa predajcu na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu. Taktiež z obsahu zmluvy nevyplýva odkaz, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky (aspoň súd z textu písaného veľmi drobným, ťažko čitateľným písmom tento odkaz nenašiel), všeobecné podmienky zo strany žalobcu súdu doložené neboli.

17. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že uhradil pôvodnému žalobcovi celkovo sumu 480 Eur.

18. Listom zo dňa 19.12.2014 pôvodný žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.12.2014, vyčíslil žalovanému dlh vo výške 1.794,23 Eur a žiadal o jeho úhradu. Tento list žalovanému doručil 23.12.2014.

19. Právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom k 19.07.2012).

20. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného v čase podpísania zmluvy (k 29.12.2012) (ďalej len ZoSÚ), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

22. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

23. Podľa § 9 ods. 6 ZoSÚ spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

24. Podľa § 9 ods. 7 ZoSÚ, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto 2C/223/2015 - 5 - zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

25. Podľa § 9 ods. 8 ZoSÚ, veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.

26. Podľa § 11 ods. 1 ZosÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

27. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS) účinného v čase uzavretia zmluvy, t.j. 29.12.2012, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

28. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednanie alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

29. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

30. Podľa § 3 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

31. Podľa § 559 Obč. zák. splnením dlh zanikne.

32. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 563 Obč. zák., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

34. Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

35. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný len čiastočne.

37. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd má za to, že k uzatvoreniu úverovej zmluvy žalovaným došlo. Súd má za to, že žalobca, resp. jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby (kúpa tovaru), teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

38. Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať ale bo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

39. Súd má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.07.2012 neobsahuje všetky obsahové náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

40. V prvom rade v zmluve absentuje adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť - povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. c) citovaného zákona. V zmluve nie je uvedený ani názov predajcu, zo zmluvy nie je zrejmé kde môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

41. Ďalej podľa názoru súdu v zmluve chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona a to údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z gramatického výkladom tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia, a to bol aj zámer zákonodarcu, je aby z rozpisu splátok bolo jednoznačne, koľko činí splátka istiny, koľko splátka úrokov a koľko splátka poplatkov. Prejednávaná úverová zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške splátky, bez jej špecifikácie na istinu, úroky a iné poplatky.

42. Pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o adrese predávajúceho na ktorej možno uplatniť reklamáciu ako aj údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné tieto údaje uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či pri takomto termíne konečnej splatnosti úveru a spôsobe započítavania splátok úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o ukazovatele výhodnosti úveru.

43. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

44. Podľa ustálenej praxe súdov / napr. nález Ústavného súdu ČR zo 7.mája 2009, sp. zn. I. ÚS 523/2007, uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č. k. IV.ÚS 55/2011-19, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.apríla 2012, sp. zn. 5Cdo 26/2011/ dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol prípadne výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy, pričom v spotrebiteľskej zmluve vždy je spotrebiteľ považovaný za slabšiu stranu. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

45. Vzhľadom na to, že úroková sadzba niekoľko násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu a úver obsahuje aj ďalšie neprijateľné podmienky a samotná formulárová zmluva pokiaľ v druhej časti ponúka žalovanému uzavretie revolvingového úveru obsahuje vnucujúcu, a teda nekalú obchodnú praktiku, z tohto dôvodu je potrebné považovať úverovú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s vyššie uvedenými právnymi predpismi a dobrými mravmi. Z titulu absolútne neplatného právneho úkonu žalobca by mal nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

46. Súd má za to, že žalobca, resp. jeho právny predchodca v úverovej zmluve neuviedol obligatorné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nesplnil si povinnosť vyplývajúcu z uvedených zákonných ustanovení a to jednak v úverovej zmluve neuviedol adresu kde môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, nerozpísal žalovanému ako spotrebiteľovi splátky istiny, úrokov a poplatkov.

47. Je zrejmé, že žalovaný úver čerpal, zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) absenciu vyššie uvedených údajov (údajov podľa § 9 ods. 2 písm. c), a k)) sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, potom žalobca má nárok len na rozdiel medzi poskytnutým a splateným úverom.

48. Na základe uvedeného má súd za to, že úver poskytnutý žalovanému je bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok len na rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a uhradenou sumou (1.817,30 - 480 eur), teda na sumu 1.367,30 eur, k úhrade ktorej sumy súd zaviazal žalovaného a zvyšok žalobcom uplatneného nároku zamietol ako nedôvodný.

49. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. , ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo - právneho vzťahu z spotrebiteľského úveru.

50. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného len k úhrade rozdielu neuhradeného úveru t.j. k sumy 1.367,30 eur a zvyšok žalobcom uplatneného nároku zamietol.

51. Žalobca žiadal priznať aj zmluvné úroky a poplatky. Keďže súd ustálil, že úver poskytnutý žalovanému pre absenciu obligátorných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov, žalobca nemá právo na zmluvné úroky, ktoré si uplatnil v sadzbe 27,48 % ročne. Naviac zmluvné úroky patria žalobcovi len do dňa mimoriadneho zosplatnenia úveru, ku ktorému došlo dňom 16.12.2014. Tento názor vyplýva z ustálenej súdnej praxe, súd poukazuje na rozhodnutie Unesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 59/1998 z ktorých vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania.

52. Na základe uvedeného súd zamietol žalobu v časti nároku uplatneného žalobcom na priznanie zmluvného úroku v sadzbe 27,48% ročne.

53. Listom zo dňa 19.12.2014 žalobca oznámil žalovanému, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 16.12.2014. Odo nasledujúceho dňa , t.j. odo dňa 17.12.2014 do zaplatenia, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v sadzbe 8,05 % ročne z priznanej sumy 1.367,30 eur v súlade s výškou základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu omeškania a zvyšok žalobcom uplatnenéhonároku zamietol ako nedôvodný.

54. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. Pri žalovanej sume 1 794,23 eur mal žalobca úspech v sume 1 367,30 čo je 76,21 % úspešnosť, žalovaný v sume 426,93 eur, čo 23,79 % úspešnosť, z uvedeného vyplýva, že čistý úspech žalovaného predstavuje 52,42 % a v takom pomere má žalobca nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 . Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.