Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23T-64-2016.pdf
PDF · 123.89 KB
Case nature
Area
Subarea
23T/64/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 24.1.2017, v trestnej veci proti obž. Z. X., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, takto
rozhodol:
Obžalovaný Z. X.H., J.. X.X.XXXX I. Ž., Y. G. E. Š. XXX, Q. Y. Y.,
uznáva sa za vinného, ž e
dňa 29.6.2015 v čase približne o 7.15 hod. až 8.00 hod. v Martine na Ul. Škultétyho, na mieste verejnosti prístupnom pred budovou polikliniky, fyzicky napadol F.. M. H. takým spôsobom, že spredu pristúpil k nemu a udrel ho päsťou do oblasti ľavej časti tváre, pričom zasiahol aj ľavú ruku poškodeného, následkom čoho sa poškodený zapotácal a okamžite sa mu dostavili bolesti, pritom mu obžalovaný vulgárne nadával, čím takto svojim konaním obvinený Z. X. spôsobil poškodenému F.. M. H., J.. XX.X.XXXX, G. S., V. M. XXXX/X, otras mozgu, zmliaždenie s podkožným krvným výronom tváre vľavo, zmliaždenie ľavého predlaktia a podvrtnutie krčnej chrbtice, zranenia, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 4 týždne,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- na mieste verejnosti prístupnom sa fyzicky dopustil hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol iného, č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Z a t o sa o d s u d z u j e :
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 ( šesť ) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon úhrnného trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 ( dva ) roky.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 30.5.2016 na tunajšom súde obžalobu pod sp. zn. 1 Pv 307/15 zo dňa 25.5.2016, na obv. Z. X., J.. X.X.XXXX I. Ž., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.
Samosudca Okresného súdu v Martine vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaného Z. X.; výsluchom svedkov - poškodeného F.. M. H., S. H., Z. X., Q. A. M. Z. J.; prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov S. I. a K. J., podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora; prečítaním odborného vyjadrenia č. 44/2015 znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva S.. Z. H., K.., podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora ako i výsluchom znalca; oboznámením fotografií podľa § 270 ods. 2 Tr. por. a prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, podľa § 269 Tr. poriadku.
Obžalovaný Z. X. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Vypovedal, že v uvedený deň išiel z Hornej Štubne, kde teraz býva, na sono vyšetrenie do polikliniky. Keď prišiel pred polikliniku, nebolo žiadne miesto na parkovanie voľné, tak zaparkoval až na parkovisku za Strojárom. Odtiaľ išiel peši na polikliniku. Dosť ťažko sa mu išlo, pretože kríval. V pravej ruke niesol tašku, kde mal uteráky a utierky na sono. Keď prišiel pred polikliniku, tak začul, že poškodený na neho kričí : „Z., Z.“, a bežal oproti nemu. Nie je pravda, že on pristúpil k poškodenému, ale poškodený pristúpil ku nemu a tak ho zastavil, až do neho vrazil. Poškodený v pravej ruke držal telefón a v ľavej taštičku a kričal, že mu chce vysvetliť, prečo jeho manželku prepustili z gymnázia a M. aká je úžasná. On mu na to povedal : „M. daj mi prosím ťa pokoj, som v časovej tiesni, idem na vyšetrenie a ani nechcem vedieť to, čo mi chceš povedať“. Na to ho chcel pravou stranou obstúpiť a pokračovať v chôdzi, no poškodený mu znovu vstúpil do cesty, že mu to musí povedať. Chce podotknúť, že F.. H. mu nadbiehal, dával návrhy, lebo je gay, zbytočne mu vysvetľoval, že on na to nie je. To nešťastné slovo buzerant, ktoré mu povedal vôbec nemyslel ako nadávku, ale chcel zvýrazniť jeho orientáciu a povedal mu : „M. ty si buzerant a ja nie som“, a tiež povedal, nech mu už dá konečne pokoj. Na to ho chytil ako proti sebe stáli, ľavou rukou za jeho ľavú pažu, zvrtol ho a tie tašky oprel oňho a odsotil ho. Toto bol jediný kontakt, ktorý mali. Potom pokračoval v ceste na polikliniku. V podstate tam sa udialo všetko, čo udával vo výpovedi. Vyhrážal sa mu nejakým M., vedel o ňom všetko, povedal, že mu zariadi zlú operáciu. Doprevádzal ho až na polikliniku k tomu okienku a tam vyvádzal, bol doslova nepríčetný. Išiel stále za ním. Potom išiel na prvé poschodie, kde je ambulancia sono. Poškodený sa tam prechádzal po chodbičke a min. 3 až 5 krát volal policajtom, že kedy už prídu. Taktiež poškodený nakukol do čakárne, kde zbadal takú staršiu pani, ktorá v čase incidentu išla okolo nich a nútil ju nech ide povedať, že ho údajne zbil. Tá pani bola vystrašená a povedala, že ona nič nevidela, až ho musel zvýšeným hlasom upokojiť, že ak niečo od tej pani chce, tak nech vyzve policajtov a nech ju teda policajti oslovia. Potom išiel na tú chodbičku a znovu sa tam prechádzal, znovu volal policajtov. Časový úsek kým prišli policajti bol 20 až 25 minút. Nakoniec policajti prišli, vyšiel na chodbičku k nim, kde bol aj F.. H. a oni už si plnili svoju povinnosť. Pozapisovali si všetko, ešte si obzerali p. H., lebo im povedal, že má niečo na tele. Spýtal sa, či môže ísť naspäť do čakárne, lebo šiel na to sono vyšetrenie. Pošk. H. uvádza, že ho udrel päsťou do tváre a vraj nečakane, čo nie je vôbec pravda, pretože za prvé bol tak fyzicky slabý a za druhé, on nepristúpil ku H., ale F.. H. pristúpil ku nemu. Pokiaľ uvádza, že po tom údere sa mu dostavili hneď bolesti, že zvracal, mal nevoľnosť a také veci, hovorí, že nič také nespravil. Keď ho poškodený prenasledoval až na to prvé poschodie, žiadne známky na ňom nevidel. Zdal sa mu veľmi čulý, agresívny, odvážny a neprítomný. Vravel, že s kým sa pozná, že všetko o ňom vie, vyhrážal sa, že ho pošle do basy. Poškodeného pozná od 15-tich rokov, často ho vídaval. To čo poškodený uvádza, že ho nepozná, že ho max. 4 až 5 krát v živote videl nie je pravda. Poškodený všade, kde sa dalo mu nadbiehal, a až potom, keď zistil o čo mu ide, tak ho usmernil a povedal mu, že u neho s tým nepochodí. Súvisí to s týmto skutkom, lebo si myslí, že je to jeho pomsta voči tomu, že mu nevyhovel. Manželka robila na gymnáziu vedúcu školskej jedálne a F.. H. bol v nejakom študentskom výbore a vraj robil nejaké kontroly v kuchyni. Nevidel ho 4 až 5 krát ako pošk. uviedol, ale stále ho vídaval a nevie prečo zatajuje, že ho pozná. Taktiež nevie, kde dospel k názoru, že jeho manželku z gymnázia prepustili, lebo ona odišla dobrovoľne. S poškodeným v živote
žiadny iný konflikt nemal. Raz ho napomenul v Kocke v herni, ale iba mu povedal, že M. ešte nemáš 18 rokov, že prečo hrá automaty. Na gymnáziu bolo verejné tajomstvo, že poškodený od 15. rokov, až kým neodišiel, bol partnerom prof. S. H.. V Kocke, keď ho chceli chlapci biť, tak ho zachránil, aby ho nezbili. Ďalej ešte ku skutku uviedol, že išiel vtedy po pravej strane ulice od parkoviska za Strojárom, tou ulicou ako je Neografia - okolo nej a ku poliklinike. Prichádzal ku poliklinike, zbadal F.. H. a snažil sa mu vyhnúť. Išiel po tom istom chodníku oproti nemu. Ako ho F.. H. zbadal, kričal na neho menom, že mu musí vysvetliť niečo. Ako je vchod, tak sa stretli 10 až 15 metrov pred budovou polikliniky. Keď poškodeného odsotil, tento na zem nespadol, odsunul ho asi 2 metre. Potom sa už za ním nedíval a išiel takým zrýchleným krokom do polikliniky, snažil sa mu ujsť. Poškodený ho prenasledoval k okienku, kde sa dávajú informácie až na prvé poschodie. A povie pravdu, aj sa poškodeného bál. Od doby incidentu až kým prišli policajti nebol v priamom kontakte s poškodeným, lebo sedel pred ambulanciou sono, kde je taká chodbička a tam poškodený chodil hore - dole a tak tri krát nakukol do čakárne, kde sedel a mu pohrozil, že však ty uvidíš. Počul ako sa tam prechádza a ako volal policajtov. Keď prišli policajti, tak počul, že sa najprv rozprávali s F.. H. a keď si už myslel, že sa dovyprávali, tak vyšiel na tú chodbičku a hneď od neho pýtali občiansky preukaz. Pýtali sa, či to spáchal alebo nespáchal, či mu nejako ublížil. Povedal im, že ho odsotil a ukázal ako. F.. H. nezranil, neudrel, nenapadol. Potom sa pýtali, či mu nadával. Povedal teda aké slová použil, ale že to nemyslel ako nadávku, ale ako jeho orientáciu a mu to povedal preto, lebo ho znovu obťažoval. Prvý raz v živote mu to takto povedal, lebo chcel dať za tým už konečne bodku. Bolo mu to nepríjemné, je to mladý chalan, nevie, čo na ňom videl. Povedal mu len, že je buzerant, iné nadávky nie. On bol v takom stave, že by poškodeného ani nevládal udrieť a F.. H. je takej postavy, že keby ho aj udrel, bál by sa, že mu to vráti. Keď poškodený išiel z chodbičky z pred sona, tak bol v poriadku, max. ho mohla bolieť tá ruka, ale to nie jeho vinou, ale kvôli tomu, že keď mu bránil v ceste, tak ho odsotil.
Svedok poškodený F.. M. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ráno 29.6.2015 išiel na vyšetrenie a keď sa vracal od lekárky, musel sa stretnúť s mamou. Išiel ju telefónom vytáčať a do toho dostal ranu a spustili sa na neho nadávky. Išiel vtedy pred polikliniku a smerom k Mestskému úradu, kde sa mal stretnúť s mamou. Telefón mal v ruke, hľadel do neho a v tom dostal ranu. Išiel chodníkom, čo ide pred poliklinikou. Dostal spúšť nadávok a vyhrážok. Zapotácal sa a dostavili sa bolesti. Keď vám niekto nečakane dá päsťou do tváre, tak ste v šoku. Nepamätá si, prišlo mu zle, sú na to aj lekárske správy. Privolal políciu a policajti povedali, čo má robiť, že má ísť za lekármi. Išiel za lekárom S.. K., ktorý ho poslal na vyšetrenie ku chirurgovi, stanovil diagnózu a poslal ho na podozrenie otrasu mozgu k neurológovi, ktorý ho vyšetril, podal infúzie, lieky, poslal na CT a predpísal lieky. Následne bol PN. Za koľko prišli policajti si nepamätá. Keď prišla polícia, čakal pred poliklinikou alebo vo dverách polikliniky. Nežije tým, je to 18 mesiacov dozadu. Policajtom povedal, že bol napadnutý a vulgárne osočovaný, a že sa mu obžalovaný vyhrážal. Nepamätá si, či im povedal konkrétne akým spôsobom bol napadnutý. Keď sa dorozprával s policajtmi, tak sa stretol s mamou pred poliklinikou a hneď ho brala k lekárovi. Policajtov nezaujímalo, kde sa incident stal. Policajt sa len opýtal, kde to bolo, ale presné miesto nechceli vidieť. Bol vtedy v šoku, natiahlo ho, zvracal a až potom volal políciu. Zvracal pred poliklinikou a potom sa to zopakovalo u lekárky v ambulancii u S.. J.. Od nej išiel ráno a potom, keď ho tam poslal pán doktor K., teda znovu ku nej ako ku chirurgovi. Predtým ako ho obžalovaný udrel, tohto nevidel, mal mobil v ruke. Úder dostal spredu. Okrem mobilu nemal nič iné v ruke, možno papiere od lekárky, nepamätá si to už. Myslí si, že ho udrel pravou rukou. Udrel ho i po tej ruke, ktorú mal liečenú a tá bolesť prešla po pár minútach. Keď ho udrel do tváre, tak ako mu padala ruka, ho udrel aj po tej ruke. To bolo také nešťastné. Keď polícia prišla, opýtali sa, čo sa stalo, kde šiel ten pán a hľadali ho v poliklinike. Nespomína si, či sa pýtali nejakých svedkov, či to niekto videl. Od obžalovaného mu tam doslova bolo povedané, že : „Ty vyjebaný buzerant, veď ty ešte uvidíš“. Ako ho udrel, tak mu to potom povedal. Nevie, aký mal obžalovaný motív takto na neho zaútočiť. V minulosti medzi sebou nemali žiadny spor ani konflikt, ktorý by mohol byť dôvodom toho, že ho napadol. Po údere na chodník nespadol. Udrel ho do ľavej časti tváre a on ten úder nečakal, držal v ruke telefón. Nepamätá si, či písal SMS-ku mame, ale pozeral sa do telefónu. Možno 6 krát v živote videl obžalovaného. Nepamätá si, či obžalovaného nasledoval až k sonu do polikliniky.
Svedkyňa Z. X., manželka obžalovaného pred súdom vypovedala, že F.. H. pozná zo školy. Pracovala na A. I.. K.. Y. I. S. ako vedúca školskej jedálne a p. H. navštevoval toto gymnázium, pracoval tiež v školskej rade. Spolupracovali čo sa týkalo stravy. F.. H. často chodil aj do jej kancelárie, lebo bol aktívny. Počas vysokej školy, teda keď ukončil štúdium na gymnáziu, často chodieval za nimi do kuchyne. F.. H. sa s manželom spoznali u nich v práci, počas jeho štúdia na škole, poznali sa osobne. Mimo gymnázia nie je možné, že by sa stretli, len keď manžel prišiel po ňu do práce, len na škole sa stretávali. Komunikácia
medzi nimi bola taká, že p. H. sa sťažoval na svojich rodičov, že má doma problémy. Manžel sa k nemu správal skôr tak otcovsky. Potom sa odsťahovali z Martina na Hornú Štubňu a p. H. povedal, že by ich chcel prísť navštíviť, ale keď to povedala manželovi, tak povedal, že on odíde z domu, lebo či si nevšimla, že p. H. mu nadbieha. Ona vedela akého je p. H. orientovania. Mal partnera na gymnáziu, pána profesora H., s ktorým spolu žili. Až potom si začala všímať, že keď manžel sedel v jej kancelárii, tak p. H. si k nemu tak bližšie sadal, začal manželovi nosiť darčeky, čo manžel odmietal a už to začalo byť dosť nepríjemné. Mali tiež podozrenie na p. H., keď im niekto otrávil jedom dvoch psíkov na Hornej Štubni. Dali to aj na trestné stíhanie v Turčianskych Tepliciach, ale od polície prišlo, že páchateľ sa nenašiel. Keď prišiel manžel v deň spáchania skutku, tak povedal, že mal konflikt s F.. H.. Manžel išiel na predoperačné vyšetrenie. Povedal jej, že F.. H. išiel oproti nemu, pristavil ho a chcel mu rozprávať o jej prepustení z práce. Nevie odkiaľ mal také informácie, pretože ona z práce odišla sama. Manžel s ním nechcel absolútne komunikovať, pretože sa ho stránili, lebo je moc dotieravý. Manžel hovoril, že sa ponáhľal na to vyšetrenie a že p. H. mu zastúpil cestu, tak mu povedal, nech mu uhne, že je objednaný na vyšetrenie a s ním nechce hovoriť. Potom, že F.. H. volal policajtov. Manžel toleroval jeho orientáciu a nemal s ním nikdy žiadny konflikt. Dôvodom tohto si myslí po tom všetkom, že to bola nejaká pomsta zo strany F.. H.. Je si istá, že manžel to neurobil, pretože bol pred operáciou, bol chorý a vôbec si nevie predstaviť, že by sa s ním púšťal do nejakého konfliktu.
Svedkyňa S. H., matka poškodeného vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že sa to stalo koncom júna, dva roky dozadu ráno o pol ôsmej - ôsmej, kedy videla, že pred poliklinikou napadol nejaký pán jej syna. Ťažko je opisovať podrobnosti, bola v šoku, len videla, že ho sáca a udrel ho. Syn išiel na polikliniku. Ona išla na úrad, je zamestnankyňa Mestského úradu, išla si tam vybaviť veci a čakala potom na neho. Išli spolu autom. Auto parkovala za rohom pri Neografii a cez park prešla k Mestskému úradu. Potom čakala na syna chvíľu v aute. Nechodil, tak ho išla pozrieť. On nie je človek, ktorý vyvoláva konflikty a incidenty. Nikdy s nikým nemal nejaký incident. Bola z toho v šoku, čo sa stalo. Videla svojho syna a pána, ktorého nepoznala ako doňho strká a potom ho udrel. Tieto osoby stáli pred poliklinikou a ona bola vtedy na opačnej strane, šikmo, kus cez cestu. Chvíľu sa spamätávala z toho, čo sa stalo. Vrátila sa za roh, musela sa vrátiť pre tašku a keď prišla ku poliklinike, neboli už tam. Išla do polikliniky, lebo predpokladala, že sa tam syn vrátil. Čakala syna na prízemí, pretože si myslela, že sa vrátil k doktorke, ku ktorej išiel na vyšetrenie. Potom vyšiel syn, bol v šoku, vynerváčený, plakal. Stretli sa pred poliklinikou alebo dnu, to si už nepamätá. Syn prišiel sám. Príslušníkov policajného zboru nespozorovala. Syn spomínal, že bol s policajtmi, ale ona ich nevidela. Potom išli k autu a autom k synovmu obvodnému lekárovi S.. K., ktorý ordinoval v Strojárňach. Potom sa vrátili nazad na oddelenie polikliniky na úrazovku, bolo mu zle. Ten chlap, ktorý napadol syna bol malý, keby jej syn nepovedal, že to bol prítomný obžalovaný, tak by ho nepoznala. Predtým sa nikdy nestretli. Mala dobrý prehľad na tú vzdialenosť od miesta, kde stála a kde bol ten incident. Vo výhľade nemala žiadne auto. Nevšimla si, či tam boli ďalšie osoby, no určite boli, pretože z polikliniky a do polikliniky vchádzajú ľudia. Synovi bolo zle, bolela ho hlava, naťahovalo ho, ako keby zvracal. Potom išli na neurologické vyšetrenie, kde ho nechala, pretože išla do roboty. Neskôr s ním telefonovala, či si vzal nazad domov taxík a stretli sa až doma. Na neurologické vyšetrenie ho viezla, bolo to v Jahodníkoch. Odviezla ho od pani doktorky J.. Nevie, či mal obžalovaný niečo v ruke, keď ho udrel.
Znalec S.. Z. H., K.. sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval záverov písomne vypracovaného odborného vyjadrenia. Ďalej vypovedal, že pri otrase mozgu sú príznaky ako krátkodobé bezvedomie, nevoľnosť, zvracanie, malátnosť, bolesti hlavy, amnézia, záleží od toho, či je to otras mozgu ľahkého, stredného alebo ťažkého stupňa, tie príznaky nastupujú hneď. Krátkodobé bezvedomie, ale byť nemusí. CT vyšetrenie neukáže nič, neukáže morfologické zmeny. Vyšetruje sa to podľa subjektívnych pocitov pacienta a neurologickými vyšetreniami si to lekár overí. Hematóm, podkožná krvná podliatina kedy vzniká je dosť individuálne, pol hodina - hodina, niekedy aj viac. Niekedy sa úplne vyfarbí ten hematóm aj po šiestich hodinách. Závisí tiež od stupňa poškodenia. Podvrtnutie krčnej chrbtice môže byť vzniknuté najčastejšie po torzii, po násilnom pohybe hlavy v zmysle otočenia alebo pohnutia do strán. Napr. pri dopravných nehodách to býva časté. Prejavuje sa výraznou blokádou a spazmou krčných svalov, že je následne problém, čo sa týka pohybu hlavy, krútenia alebo terminálne pohyby do strán. Tieto diagnózy boli u poškodeného diagnostikované na poliklinike, krátko po úraze všeobecným lekárom a hneď na to aj neurológom. Dôležitý je neurologický nález, lebo je to parketa neurológa ako aj to poškodenie chrbtice a otras mozgu. Tieto poranenia tam boli, boli dostatočne verifikované a z toho vyplývalo aj to narušenie obvyklého spôsobu života, ktoré bolo síce ľahkého charakteru, ale vyžadovalo si práceneschopnosť. V bežných prípadoch by práceneschopnosť trvala menej, a to 2 až 3 týždne. U pána H. bola PN 4 týždne,
keďže tam ešte boli nejaké klinické príznaky. Môže sa stať, že jedným tupým úderom to podvrtnutie tam mohlo byť. Ľahký otras mozgu, to býva časté. Neurológ potvrdil, že úder bol poza ucho smerom na líce. S tou rukou sa mu to nezdá, ale to bolo iba zanedbateľné poranenie. Čo sa týka krčnej chrbtice, poškodený bol krátko po úraze v neurologickom centre ( Medcentrum. ). Doktor píše, že tam bol absolútny blok krčnej chrbtice, že nedá sa vybaviť žiadny pohyb šijou, čiže mal zablokovanú hlavu. Nemusí to nastať hneď, ale s istým časovým odstupom, môže byť aj pol hodinu - hodinu, ale sa to graduje, narastá aj tá bolestivosť šije. Nemusí to nastať hneď, ale klinické príznaky sa potom stupňujú.
V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví. Ublížením na zdraví sa na účely Tr. zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného ( § 123 ods. 2 Tr. zák. ). Podľa ustálenej judikatúry sa za ublíženie na zdraví pokladá poškodenie zdravia vyžadujúce liečbu a prípadnú práceneschopnosť v trvaní okolo 7 dní. Trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. spácha ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného. Objektom tohto trestného činu je verejný poriadok a riadne občianske spolunažívanie. Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje pokoj a verejný poriadok. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná v oboch prípadoch o úmyselné trestné činy, ktoré majú charakter prečinu ( § 10 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. ).
Na základe zhodnotenia vykonaných dôkazov súd obžalovaného Z. X. uznal za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., keďže svojím konaním inému úmyselne ublížil na zdraví a zároveň na mieste verejnosti prístupnom sa fyzicky dopustil hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol iného. Obžalovaný sa ku spáchaniu činu nepriznal. Bránil sa v podstate tým, že poškodeného vôbec neudrel, len ho odsotil. Stalo sa to tak, že keď išiel ráno do polikliniky na Ul. Škultétyho v Martine, začul ako na neho kričí F.. H., ktorý išiel po chodníku oproti nemu. Poškodený k nemu pristúpil, čo mohlo byť asi 10 - 15 metrov pred vchodom do budovy polikliniky. Kričal, že mu chce vysvetliť, prečo jeho manželku prepustili z gymnázia a M. aká je úžasná. On mu na to povedal : „M. daj mi prosím ťa pokoj, som v časovej tiesni, idem na vyšetrenie a ani nechcem vedieť to, čo mi chceš povedať“. Na to ho chcel pravou stranou obstúpiť a pokračovať v chôdzi, no poškodený mu znovu vstúpil do cesty, že mu to musí povedať. Poškodenému následne povedal : „M. ty si buzerant a ja nie som“, a tiež povedal, nech mu už dá konečne pokoj. Na to ho chytil ľavou rukou za jeho ľavú pažu, zvrtol ho a tašky, ktoré držal v pravej ruke oprel oňho a odsotil ho. Poškodený pritom nespadol. Toto bol jediný kontakt, ktorý mali. Potom pokračoval v ceste na polikliniku, kde poškodený išiel za ním. Neskôr prišli aj policajti, ktorí sa s nimi rozprávali. U poškodeného neboli viditeľné žiadne známky zranenia, správal sa doslova ako nepríčetný, vyhrážal sa, že mu zariadi zlú operáciu, pošle ho do basy a prenasledoval ho až na prvé poschodie polikliniky. Zo strany poškodeného ide podľa neho o určitú pomstu, nakoľko tento je opačnej orientácie, v minulosti mu nadbiehal, čo ho obťažovalo a bolo to už nepríjemné. Vtedy mu preto prvý raz v živote povedal, že je „buzerant“, lebo chcel dať za tým už konečne bodku.
Tvrdenia obžalovaného o tom, že poškodený mu „nadbiehal“ a obťažoval ho potvrdila jeho manželka Z. X., ktorá ale o samotnom skutku mala iba sprostredkovanú vedomosť od svojho manžela. Z jej výpovede tiež vyplynulo, že medzi nimi a poškodeným M. H. existovali okrem uvedeného obťažovania aj iné nezhody. Svedkyne Z. J. a Q. A. vypovedali, že pracovali v školskej jedálni na gymnáziu, kde poškodený pravidelne chodieval za hlavnou kuchárkou M. M.. Malo to byť aj v období, kedy sa po škole rozprávalo, že p. X.Í. údajne zbil p. H.. Svedkyne vypovedali, že na poškodenom vtedy nevideli žiadne viditeľné známky poranení, že by bol dobitý. Tu je však potrebné poukázať, že vzhľadom na charakter utrpených zranení ( ľahký otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice ) mohol byť po určitý čas od spáchania skutku navonok u poškodeného viditeľný iba hematóm na tvári, pričom tieto svedkyne ani jednoznačne nevedeli časovo vymedziť obdobie, kedy mali poškodeného vidieť.
Obžalovaný je zo spáchania činu usvedčovaný výpoveďou svedka poškodeného F.. M. H. a čiastočne i svedkyne S. H.. Spáchanie činu je tiež potvrdzované závermi odborného vyjadrenia znalca z odvetvia súdneho lekárstva S.. Z. H., K.. a lekárskymi správami o vyšetreniach poškodeného. V štádiu prípravného konania boli ako svedkovia vypočutí i príslušníci polície z KR PZ Žilina, PMJ Sučany, ktorí boli vyslaní na miesto činu - práp. K. J. a npráp. S. I.. Z ich výpovedí vyplynulo, že toho dňa 29.6.2015 boli zavolaní na zákrok cez operačné stredisko. Operačný povedal, že tam majú byť nezhody medzi chlapmi v poliklinike na Ul. Škultétyho v Martine. Keď tam prišli, tak oznamovateľa našli na 1. poschodí. Meno poškodeného bolo H., mladší chalan, chudej postavy. Uviedol, že ho mal napadnúť nejaký chlap, že ho mal udrieť po ruke. Až neskôr, keď vychádzali z budovy im uviedol, že celý incident sa stal pred vchodom do budovy polikliniky. Poškodený povedal, kde je páchateľ. Išli za ním do čakárne, ktorá bola asi napravo od schodov. Poškodený ho opoznal a ukázal na neho. Tiež uviedol, že ho pozná, že predtým mali spolu nejaké spory. Podozrivý povedal, že ho nenapadol. Tiež hovoril, že mal s poškodeným problém, že ho mal obťažovať. Oboch stotožnili a poučili. Poškodeného poučili, ak má nejaké zranenia, že môže ísť na ošetrenie a potom môže vec nahlásiť na políciu. Poškodený telefonoval ohľadom doktora. Na poškodenom si nevšimli žiadne viditeľné zranenia. Tento uviedol, že ho bolí ruka, že ju mal predtým zlomenú. Komunikácia s poškodeným prebiehala normálne, nemali pocit, že by sa bál, ale bol v strese. Potom ako išli spolu do čakárne za podozrivým, tak sa s ním hádal. Nevšimli si na ňom žiadnu stratu či poruchy rovnováhy.
Zranenia, ktoré utrpel poškodený však boli jednoznačne preukázané na podklade lekárskych správ a záznamov o vyšetreniach u všeobecného lekára S.. D. K., na neurológii v Medcentrum, s.r.o., pracovisko Martin ( S.. H. ) a na chirurgii u S.. S. J.. Jedná sa o vyšetrenia, ktoré poškodený absolvoval bezprostredne potom ako došlo ku spáchaniu činu, pričom na tieto ho odviezla autom jeho matka S. H.. Výsledky jednotlivých lekárskych vyšetrení boli tiež komplexne vyhodnotené súdnym znalcom. Na podklade odborného vyjadrenia zo dňa 31.7.2015 č. 44/2015 znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva S.. Z. H., K.. bolo preukázané, že poškodený F.. M. H. utrpel poranenia
- otras mozgu, zmliaždenie s podkožným krvným výronom tváre vľavo, zmliaždenie ľavého predlaktia a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 4 týždne od 29.6.2015 do 27.7.2015. Vo svojom komplexe sa zo súdnolekárskeho hľadiska jednalo o ľahké poranenia. Obmedzenie v obvyklom spôsobe života bolo mierneho charakteru, stupňa a rozsahu. Poranenia boli bolestivé, pričom poškodený musel dodržiavať šetriaci režim ( telesné šetrenie, obmedzenie fyzickej námahy, práce, športu ). Znalec konštatoval, že úderom päsťou do ľavej strany tváre bolo možné spôsobiť uvedený typ poranení. Ide o poranenia vzniknuté po vonkajšom mechanickom násilí, vrátane poranenia ľavého predlaktia. Jednalo sa o úder päsťou strednej intenzity, kedy došlo k poraneniu mäkkých tkanív, oporného pohybového aparátu a k reverzibilným poranením centrálnej nervovej sústavy, ľahkého otrasu mozgu a úderom v mieste bradavkovitého výbežku ľavej spánkovej kosti bol mierne narušený i vestibulárny aparát s príznakmi porúch rovnováhy, točenia hlavy. Z uvedených zistení je zrejmé, že ujma na zdraví poškodeného nepochybne má z trestnoprávneho hľadiska charakter ublíženia na zdraví, nakoľko poškodený utrpel viaceré vyššie popísané zranenia, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 4 týždne. Poranenia zároveň obmedzovali poškodeného v obvyklom spôsobe života. Aj z výpovede znalca pred súdom vyplynulo, že diagnostikované poranenia mohli vniknúť úderom päsťou, teda spôsobom ako uvádzal poškodený. Istú pochybnosť znalec vyjadril len vo vzťahu k zraneniu na ruke - predlaktí, avšak s tým, že v tomto prípade išlo o zranenie v podstate zanedbateľné. Zranenia boli jednoznačne potvrdené nie len všeobecným lekárom, ale aj odbornými vyšetreniami - neurologickým a chirurgickým. Vyjadril sa aj k otázkam viditeľných prejav zranení, keď hematóm na tvári podľa neho mohol vzniknúť v čase okolo pol hodiny až hodiny. Čo sa týka podvrtnutia krčnej chrbtice, tu došlo podľa neurológa k absolútnej blokácii, čo tiež nemusí nastať hneď, ale s istým časovým odstupom pol hodiny až hodiny, pričom klinické príznaky a bolestivosť sa stupňujú. V čase krátko po skutku teda u poškodeného nemuseli byť viditeľné žiadne výraznejšie vonkajšie prejavy zranení. Aj pokiaľ ide o popísané prvotné prejavy ľahkého otrasu mozgu ako bolesť hlavy, točenie hlavy, závrate, či nevoľnosť, nejde o tak zjavné príznaky, ktoré by mohli byť posúdené osobou bez medicínskych znalostí napr. príslušníkmi privolanej policajnej hliadky.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú
represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Pokiaľ ide o osobu páchateľa mal súd preukázané, že obžalovaný Z. X. má doposiaľ v odpise z registra trestov jeden záznam. Jedná sa o rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/113/00 zo dňa 21.2.2001, ktorým bol uznaný za vinného z trestných činov vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. a výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou do 22.8.2003, v ktorej sa osvedčil. V danom prípade sa na obžalovaného musí hľadieť ako keby nebol odsúdený. Súd pri rozhodovaní o ukladaní trestu zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona t.j., že pred spáchaním činu viedol riadny život a tiež jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona t.j. spáchanie viacerých - dvoch trestných činov. Nakoľko sa obžalovaný dopustil viacerých trestných činov v jednočinnom súbehu, súd s poukazom na § 41 ods. 1 Tr. zák. ukladal úhrnný trest podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na trestný čin z nich najprísnejšie trestný tzn. podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona. Trestná sadzba úhrnného trestu odňatia slobody predstavuje 6 mesiacov až 3 roky. Súd po vyhodnotení osoby páchateľa ako i okolností prípadu uložil úhrnný trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, ktorý považoval s prihliadnutím na osobu páchateľa, jeho doterajší život, možnosti nápravy, spôsob konania, mieru zavinenia i následok činu za primeraný a dostatočný. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon úhrnného trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Obžalovaný je povinný viesť v skúšobnej dobe riadny život a nedopúšťať sa žiadneho úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade súd môže podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona nariadiť výkon trestu odňatia slobody v príslušnom ústave na výkon trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.