Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/224/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: SKKS, k.s. so sídlom Námestie Matice slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 868 671, správca konkurznej podstaty úpadcu: H.C.K. GROUP, s.r.o. v konkurze so sídlom Weisseho 16/2429, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 31 332 269 proti žalovanému: Belsito s.r.o. so sídlom Karpatská 21, 811 05 Bratislava, IČO: 45 974 543 o zaplatenie sumy 773.884,20 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 773.884,20 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 773.884,20 EUR od 17.03.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva ž a l o b c o v i nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.08.2014 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 773.884,20 EUR spolu s úrokom z omeškania a nahradil trovy konania.

2. Žalobca svoj uplatnený nárok odôvodnil tým, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu: H.C.K. GROUP, s.r.o. v konkurze so sídlom Weisseho 16/2429, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 31 332 269 (ďalej aj ako „úpadca“), na ktorého bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 28K/8/2013 zo dňa 09.07.2013 zistil, že dňa 02.03.2011 uzavrel úpadca ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim Zmluvu o prevode nehnuteľností - Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti.

3. Žalovaný sa v čl. III Kúpnej zmluvy zaviazal za predmet kúpy zaplatiť kúpnu cenu vo výšku 773.884,20 EUR vrátane DPH so splatnosťou 14 dní odo dňa podpisu zmluvy, t.j. 16.03.2011.

4. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu nesplnil, čím sa dostal do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania.

5. Súd nariadil pojednávanie v termínoch 28.09.2015 - 23.01.2017 tak, že žalovaný svoju neúčasť na pojednávaniach spočiatku ospravedlňoval, avšak na pojednávanie dňa 20.07.2015 sa dostavil. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán sporu a svedka p. Z. takto:

Žalobca na podanom návrhu trval v celom rozsahu. Mal za to, že nebolo sporné, že ku kúpnej zmluve došlo, taktiež nebolo sporné, že kúpna cena nebola zaplatená, čo vyplýva aj z účtovníctva vedeného žalovaným. Následné konanie po podaní žaloby vníma skôr ako účelové, spočívajúce v tom, že v

účtovníctve nastala zmena účtovania záväzku, ktorý bol preradený medzi záväzky bankového úveru, čo však Tatra banka ako financujúca banka poskytujúca úver nepotvrdila. Tatra banka nepotvrdila žiadnu skutočnosť namietanú v rámci procesnej obrany zo strany žalovaného, v tomto smere súd by nemal brať do úvahy ani túto jeho obranu. Je teda nesporné, že záväzok existuje, neboli predložené žiadne relevantné tvrdenia vo vzťahu k zániku tohto záväzku a preto žalobca trval na svojom nároku, tak ako ho špecifikoval v žalobe a žiadal súd, aby o tejto veci rozhodol.

Žalovaný uviedol, že o danej veci nevie, konateľom sa stal až po nadobudnutí nehnuteľnosti a predmetný záväzok považoval za vysporiadaný. K preúčtovaniu záväzku z kúpnej ceny došlo v dôsledku zmeny zákonnej úpravy. Ohľadne dokazovania navrhol vypočuť p. Chmáru ako osobu zodpovednú za účtovníctvo u žalovaného v danom čase prevodu nehnuteľnosti. Zároveň oznámil‚ že štatutárny orgán dlžníka, teda obaja konatelia, zahynuli v jeden a ten istý deň pri dopravnej nehode.

Svedok E. Z. po poučení odmietol vypovedať v predmetnej právnej veci z dôvodu začatého trestného stíhania.

6. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: Kúpna zmluva o prevod nehnuteľnosti, List vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F., m.č. L. Y., Účtovná závierka - riadna ku dňu 31.12.2011, 31.12.2013, 31.12.2014, Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnosti, Vysporiadanie záväzku č. 1/2011, Potvrdenie Tatra banky a.s., informatívne výpisy z obchodného registra strán sporu.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami sporu bol založený záväzkový vzťah na základe Zmluvy o prevode nehnuteľnosti, z ktorého vyplynul záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu 773.884,20 EUR do 14 dní odo dňa podpisu, ku ktorému došlo 02.03.2011. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. m.č. L. XX.XX.XXXX, je osvedčené, že žalovaný je zapísaný ako vlastník nehnuteľností: byt č. X na prízemí, č. X na 1. poschodí, č. X na 2. Poschodí a č. X na 3. poschodí na V. č. XX, XXX XX F., postavený ako bytový dom V. XX, F. na parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, súp. č. XXXX. Z účtovnej závierky riadnej ku dňu 31.12.2011 a ku dňu 31.12.2013 nebolo zrejmé, k akým účtovným operáciám z hľadiska nehnuteľnosti došlo. Z účtovnej závierky za rok 2014 bolo uvedené, že suma rovnajúca sa kúpnej zmluve bola v účtovníctve žalovaného vedená ako bankový úver. Zo Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti bolo zrejmé, že nehnuteľnosť je založená v prospech Tatra banky, a.s. s dohodnutými podmienkami založenia nehnuteľnosti. Z Vysporiadania záväzku č. 1/2011 bolo zrejmé, že Belsito s.r.o. pristúpilo k záväzku predávajúceho voči Tatra banke, a.s. vo výške istiny 773.884,20 EUR. Týmto malo dôjsť k zaplateniu kúpnej ceny. Z Potvrdenia Tatra banky, a.s. bolo zrejmé, že banka nemá vedomosť o zmluve o prevode nehnuteľností zo žalobcu na žalovaného a ani neeviduje zmenu v osobe povinného/dlžníka v predmetnom úverovom vzťahu.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“

Podľa ustanovenia § 182 „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľa ustanovenia § 191 „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

Podľa ustanovenia § 192 „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“

8. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb. - (ďalej aj ako „ObZ“) „Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré

otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1,6 „(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (6) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.”

Podľa ustanovenia § 264 ods. 1,2 „(1) Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. (2) Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.”

Podľa ustanovenia § 533 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej aj ako “OZ”) „Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.”

Podľa ustanovenia § 534 „Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.”

Podľa ustanovenia § 588 „Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.“

Podľa ustanovenia § 589 „Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.“

Podľa ustanovenia § 591 „Ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinní plniť bez zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť, ak kupujúci nezaplatí cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia, nie je kupujúci povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy prezrieť.“

Podľa ustanovenia § 265 „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“

Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme .Podľa § 536 ods. 1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.“

Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“

Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“

Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“

Podľa ustanovenia § 340 ods. 1,2 „(1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. (2) Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.“

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 v znení platnom v čase vzniku záväzku „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.“

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

9. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd mal za preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a žalovaným založeného kúpnou zmluvou, pričom do postavenia dlžníka ako predávajúceho sa dostal žalobca ako správca konkurznej podstaty dlžníka. Nebolo sporné, že k prevodu vlastníckeho práva k predmetu kúpy došlo, o čom svedčí aj zápis zmeny vlastníka v prospech žalovaného, vyplývajúci z obsahu listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. L. XXX.XXX,XX F.. Sporným zostal nárok žalobcu ako predávajúceho na úhradu kúpnej ceny, ktorá bola v kúpnej zmluve dohodnutá vo výške 773.884,20 EUR, splatná do 14 dní od podpísania kúpnej zmluvy, ako je uvedené v čl. III. bod 2 kúpnej zmluvy v lehote 14 dní odo dňa podpísania zmluvy, t.j. do 16.03.2011. Súdu v rámci konania nebolo zo strany žalovaného ako kupujúceho a vlastníka predmetu kúpy preukázané, že by došlo k zaplateniu, resp. vysporiadaniu kúpnej ceny. Argumentácia žalovaného o vysporiadaní kúpnej ceny spočívala v pristúpení žalovaného k záväzku dlžníka - predávajúceho vyplývajúceho z pohľadávky Tatra banky, a.s. v celkovej výške 773.884,20 EUR, ku ktorému mal pristúpiť v súlade s Dohodou o pristúpení k záväzku, ktorou žalovaný mal prevziať predmetnú pohľadávku dlžníka. Uvedené prevzatie záväzku žalovaným malo byť vysporiadané plnením v zmysle Zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 02.03.2011 a faktúrou s tým súvisiacou č. 01/03/2011 zo dňa 02.03.2011. Súdu v konaní neboli predložené žiadne dokumenty uvádzané žalovaným na podporu svojho tvrdenia o vysporiadaní kúpnej ceny. Z účtovnej závierky žalovaného ku dňu 31.12.2014 je osvedčené, že žalovaný sumu 773.884,- EUR účtuje ako dlhodobé bankové úvery so zápisom v Poznámkach k účtovnej závierke, že žalovaný účtuje o pristúpení záväzku z roku 2011 v roku 2014 z dôvodu, že osoba spracúvajúca účtovníctvo nemala túto informáciu k dispozícii. Súd uvádza, že žaloba v tejto veci bola podaná dňa 07.08.2014. Následne súd si vyžiadal informáciu z Tatra banky, a.s., ktorá bola veriteľom dlžníka a ktorá má zriadené záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach (predmet kúpy). V odpovedi na otázku, či má Tatra banka, a.s. vedomosť o uzatvorení Zmluvy o prevode nehnuteľností, resp. či dala na prevod nehnuteľností súhlas a či eviduje žalovaného spoločnosť Belsito s.r.o. ako dlžníka popri pôvodnom dlžníkovi, Tatra banka a.s. uviedla, že predmetný súhlas na prevod nehnuteľností z dlžníka na žalovaného neudelila a neeviduje žalovaného ako dlžníka popri pôvodnom dlžníkovi. Súd má za to, že uvedeným nebolo potvrdené tvrdenie a obrana žalovaného o vysporiadaní kúpnej ceny. Súd konštatuje, že žalovaný ako povinný na zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti ako predmet kúpy v zmysle Zmluvy o prevode nehnuteľností neuniesol dôkazné bremeno tvrdení o vysporiadení kúpnej ceny pristúpením k záväzku dlžníka ako predávajúceho vyplývajúceho z úverového vzťahu medzi dlžníkom a Tatra bankou, a.s. a existenciou Dohody o pristúpení k záväzku, ktorá i keď nemusí mať obligatórne písomnú formu podľa ustanovenia § 534 OZ, nebolo inak preukázané, že takáto dohoda bolo učinená. Dokazovanie bolo sťažené aj skutočnosťou, že konatelia dlžníka obidvaja zomreli v jeden čas pri dopravnej nehode a v tom čase konajúci štatutárny orgán odmietol svedeckú výpoveď ako dôkazný prostriedok. Uvedený skutkový stav však nemôže byť na ťarchu žalobcu, resp. nemôže byť upustené od preukázania tvrdenia žalovaného. Predbežný právny názor potvrdila aj Tatra banka, a.s., ktorá v postavení veriteľa, resp. záložného veriteľa nemala vedomosť o prevode vlastníckeho práva k predmetu záložného práva (nehnuteľnosti), čo v zmysle ustanovenia čl. II. bod 2.3. Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku bolo porušenie povinnosti zo strany dlžníka.

10. Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o vysporiadaní kúpnej ceny, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, nemohol byť v konaní úspešný. Zároveň bol žalovaný v omeškaní s úhradou dlžnej sumy kúpnej ceny márnym uplynutím jej splatnosti. Žalobcovi vznikol nárok na sankciu za

nesplnenie si povinnosti zo strany žalovaného, a to na úroky z omeškania. Zmluvné strany si výšku úroku z omeškania nedohodli, preto súd vychádzal zo zákonom stanovenej výšky, ktorú žalobcovi v celom rozsahu omeškania žalovaného priznal. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi v zmysle § 324 ods. 1 ObZ, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné. Po zohľadnení skutkového vzťahu, vykonaných dôkazoch a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v celom rozsahu, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).