Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-416-2015.pdf
PDF · 95.42 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/416/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát v Bratislave (zn. 5079859), proti žalovanému: Y. M., A.. XX. P. XXXX, trvale bytom L. H. XX/ X, Š., o 596,56 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie sa v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby zastavuje v časti o zaplatenie 122,34 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania 28. augusta 2012. II. Žaloba o zaplatenie 474,22 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania 28. augusta 2012 sa zamieta. III. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov prvoinštančného konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca - Consumer Finance Holding, a.s., sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 12. augusta 2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 16. októbra 2008 so žalovaným uzavrel zmluvu č. XXXXXXX, ktorou mu poskytol pôžičku 3.948,62 €. Tú mal splácať v 48 mesačných splátkach po 68,94 €. V dôsledku neplnenia povinností žalobca úver zosplatnil, no žalovaný dlh neuhradil.
2. Pôvodný žalobca počas konania postúpil pohľadávku na žalobcu - spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., na základe súd pripustil zmenu účastník na strane žalobcu podľa § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (uzn. č. k. 16 C 416/2015-22). Tento úkon si zachoval svoje účinky (§ 470 ods. 2 C. s. p.).
3. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 10. januára 2017 nevyjadril.
4. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktorom v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu (§ 180 C. s. p.) a v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného vykonal dokazovanie listinnými, dôkazmi, a to: žiadosť a zmluva o pôžičke (č. l. 3), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 4), prehľad splátok a úhrad (č. l. 7 a 8), upomienka (č. l. 5) s doručenkou (č. l. 6), zmluva o postúpení pohľadávky (č. l. 17 až 19) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
5. a) Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., bola spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania bolo okrem iného poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov. Žalovaný nie je podnikateľom a v prerokúvanej veci nekoná na účely svojej podnikateľskej činnosti.
b) Uvedená spoločnosť ako veriteľ a žalovaný ako dlžník 16. októbra 2008 podpísali listinu označenú ako „Žiadosť a zmluva o poskytnutí pôžičky“ č. XXXXX - XXXXXXX (č. l. 3). V časti tejto listiny označenej „III. Schválená výška Pôžičky“ sú okrem iného vymedzené schválená výška pôžičky 80.000 býv. Sk, mesačná splátka 2.586 Sk, počet splátok 46, ročná úroková sadzba 21,89 %, konečná splatnosť „48 mesiacov“, ročná percentuálna miera nákladov a priemerná RPMN. V časti tejto listiny označenej „VI. Vyhlásenia Klienta“ je okrem iného obsiahnuté predtlačené ustanovenie tohto znenia: „...prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať...“ Tesne nad podpisom zmluvných strán je umiestnené ich predtlačené vyhlásenie, v zmysle ktorého „Riadnym vyplnením a podpísaním tejto zmluvy všetkými zastúpenými stranami uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. s Klientom zmluvu o pôžičke, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky...“
c) K zmluve o pôžičke sú predložené „Všeobecné obchodné podmienky“ platné od 8. júla 2008 (č. l. 4), ktoré obsahujú okrem iného tieto ustanovenia: „1. DEFINÍCIE A VÝKLADOVÉ PRAVIDLÁ 1.1 Definície... Podmienky: znamená špeciálne obchodné podmienky vydané Spoločnosťou podľa § 273 Obchodného zákonníka, vrátane akýchkoľvek ich zmien doplnení a novácií.... Pôžička: znamená spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej Klientovi Spoločnosťou.... 2. ÚVODNÉ USTANOVENIA ...2.3 Tieto VOP a Podmienky sú prílohou Zmluvy a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a určujú časť obsahu Zmluvy, pokiaľ v Zmluve nie je výslovne uvedené inak.... 6. PODMIENKY SPLÁCANIA ...6.2 Pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.... 6.4 Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/alebo doručení Služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.... 13. SKONČENIE ZMLUVY ...13.2 Klient ako aj Spoločnosť je oprávnená Zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 vyššie...“
Ďalšie časti všeobecných obchodných podmienok upravujú konanie a preukazovanie totožnosti strán, spôsob prijatia návrhu zmluvy, základné práva a povinnosti, podmienky splácania, zabezpečenie, RPMN, priradenie platieb a započítanie, uzatvorenie zmluvy na diaľku, zodpovednosť, poplatky, pokuty a sankčné úroky, skončenie zmluvy, doručovanie a všeobecné ustanovenia.
d) Žalovaný postupne splácal splátky splatné od 20. januára 2009 (prvé dve splátky mu totiž boli odpustené), postupne sa dostal do omeškania s viacerými splátkami, ktoré 21. apríla 2010, 19. augusta 2011 vyrovnal. Následne s oneskorením splácal splátky splatné 20. septembra 2011 až 20. marca 2012, ďalšie splátky nezaplatil. (prehľad na č. l. 7 a 8) Vzhľadom na to veriteľ listom z 22. augusta 2012 vyzval žalovaného na úhradu všetkých splátok jednorazovo v sume 607,82 € (č. l. 5). List bol žalovanému doručený 24. augusta 2012 (doručenka č. l. 6). Žalovaný ešte v auguste 2013 a máji 2015 zaplatil dvakrát po 50 € (prehľad č. l. 7 a 8).
e) Zmluvou o postúpení pohľadávok z 1. októbra 2015 (č. l. 17 až 19) spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. previedla svoje pohľadávky, medzi nimi aj pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy č. XXXXXXX, na súčasného žalobcu.
6. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). Skutkové zistenia v bode 5 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky, ako aj z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nespochybnil.
Právne vec súd posúdil takto:
7. Podaním došlým 23. januára 2017 žalobca vzal späť svoju žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatkov 122,34 €. Keďže k späťvzatiu došlo pred začatím predbežného prejednania alebo pojednávania a z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 C. s. p. (výrok I).
8. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný sa zaviazal vrátiť ich a zaplatiť dohodnutý úrok. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale aj definíciu zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Pretože veriteľ poskytoval tento úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 16. októbra 2008, a zmluva o pôžičke z tohto dňa je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru [§ 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z.]. Zároveň obe strany zmluvy spĺňali definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Obč. zák. v znení účinnom k tomuto dňu. Zmluva o pôžičke z 16. októbra 2008 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonník spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch. zák.). Potom najneskôr od účinnosti zákona č. 106/2014 Z. z. (1. apríla 2015) sa však aj v absolútnych obchodnoprávnych vzťahoch musia prednostne použiť ustanovenia občianskeho práva, ak ide o spotrebiteľské vzťahy (§ 52 ods. 2 druhá veta Obč. zák.).
9. Z označenej zmluvy bol žalovaný (dlžník) povinný splácať poskytnutú pôžičku v dohodnutých splátkach s úrokom. Žalobca však žiada splatenie celého zostatku istiny úveru naraz s úrokom z omeškania od 28. augusta 2012 a tvrdí, že počas trvania zmluvy došlo k zosplatneniu celého úveru. Súčasťou zmluvy sa na základe jednoznačného vyhlásenia žalovaného obsiahnutého v texte zmluvy stali všeobecné obchodné podmienky, ktorých pravdivosť žalovaná v konaní nespochybnila. Podľa ods. 13.2 všeobecných obchodných podmienok bol žalobca ako veriteľ oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek, k jej zániku však dochádza až v zmysle ods. 12.2, teda úplným splatením. Z takto formulovaného ustanovenie je teda zrejmé, že jeho cieľom nie je výpoveď zmluvy v pravom slova zmysle (teda v zmysle ukončenia zmluvy, porov. § 582 Obč. zák.), ale len privodenie okamžitej splatnosti všetkých splátok, pričom samotná zmluva zanikne až splnením dlžníkovho dlhu. Podľa názoru súdu tak citované ustanovenie predstavuje vlastne dohodu obdobnú tej, ktorú predpokladá § 565 Obč. zák. Veriteľ teda môže kedykoľvek (bez obmedzenia akýmikoľvek zmluvnými predpokladmi) a bez akéhokoľvek zmluvného dôvodu žiadať splatenie celého dlhu kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu. Podobnosť s ustanovením § 565 Obč. zák. a tým aj podobné posudzovanie právnych dôsledkov takejto dohody (pozri ďalej) má význam aj z hľadiska § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie viaže využitie práva podľa § 565 Obč. zák. na určité obmedzujúce podmienky. Cieľom týchto obmedzení je pritom ochrana spotrebiteľa pred okamžitými nepriaznivými následkami omeškania s platením. Podľa názoru súdu by takémuto ochrannému účelu odporovalo, ak by veriteľ mohol dohodu podľa § 565 Obč. zák. nahradiť právom kedykoľvek a bezdôvodne zmluvu vypovedať. Takáto výpoveď by totiž privodila presne tie následky, ktoré privodí uplatnenie práva podľa § 565 Obč. zák. a ktorým má § 53 ods. 9 Obč. zák. brániť. Teleologický výklad § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Obč. zák. potom vyžaduje, aby aj dohoda v spotrebiteľskej zmluve, podľa ktorej môže veriteľ kedykoľvek privodiť okamžitú splatnosť splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky), podliehala rovnakým obmedzeniam (§ 53 ods. 9 Obč. zák.) ako dohoda v § 565 Občianskeho zákonníka. Záverom k ods. 13.2 všeobecných obchodných podmienok treba uviesť, že tak z prerokúvanej veci, ako aj z iných obdobných vecí známych súdu z úradnej činnosti vyplýva, že žalobca využíva toto ustanovenie na to, aby žiadal od dlžníka okamžité splatenie pôžičky práve pri omeškaní so splátkami. Takýto postup podľa názoru súdu dokazuje, že vôľa žalobcu pri vypracúvaní všeobecných obchodných podmienok (konkrétne odseku 13.2) smerovala práve k tomu, aby tým bolo umožnené okamžité zosplatnenie omeškaných úverov. Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. tak treba toto ustanovenie vykladať predovšetkým ako dohodu o možnosti žiadať splatenie všetkých splátok kedykoľvek, ale najmä v prípade omeškania s plnením splátok, teda najmä v prípadoch upravených v § 565 Obč. zák.
10. Podľa názoru súdu však potom treba na takúto dohodu (ktorá smeruje k rovnakému cieľu ako dohoda podľa § 565 Obč. zák.) aplikovať všetky tie ustanovenia, ktoré sa aplikujú na dohodu podľa § 565 Obč. zák. Ide predovšetkým o osobitnú úpravu premlčania v tomto prípade. Premlčacia doba je podľa § 101
Občianskeho zákonníka trojročná, pričom podľa § 103 Obč. zák. plynie v tomto prípade premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom ustanovenia § 103 Obč. zák. je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa § 565 Obč. zák. pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Obč. zák. veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Podľa názoru súdu však tieto následky musia platiť aj pre takú dohodu, aká je obsiahnutá v ods. 13.2 všeobecných obchodných podmienok. Ak totiž táto dohoda rovnako umožňuje veriteľovi kedykoľvek zosplatniť celý úver, potom sa musia rovnako aplikovať ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou snahou veriteľa „predlžovať“ premlčaciu dobu otáľaním s výkonom tohto práva. Iný výklad by viedol k absurdným záverom: veriteľ, ktorý sa s dlžníkom dohodol len na dohode podľa § 565 Obč. zák., by mal byť motivovaný k skorému uplatneniu svojej pohľadávky (hoci objektívne môže byť potrebný určitý čas na zistenie, či sú splnené podmienky § 565 Obč. zák.), no veriteľ, ktorý sa dohodol na možnosti vypovedania a zosplatnenia kedykoľvek a ktorý teda nemusí skúmať splnenie žiadnych podmienok, by k takémuto skorému uplatňovaniu motivovaný nebol. Takýto výklad nezodpovedá účelu vyjadrenému v § 103 Obč. zák. Na základe toho tak súd dospel k záveru, že ustanovenie § 103 Obč. zák. treba aplikovať aj na premlčanie dlhu zosplatneného na základe oprávnenia daného veriteľovi v ods. 13.2 všeobecných obchodných podmienok v prerokúvanej veci.
11. V prerokúvanej veci z ustanovenia ods. 6.2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že splátky sú zročné do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu potom vyplýva, že žalovaný ako prvú nezaplatil (celú) splátku zročnú 20. apríla 2012. V prerokúvanej veci spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. celý dlh zosplatnila listom z 22. augusta 2012. Ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje vykonať právo zosplatnenia až po trojmesačnom omeškaní so splatením niektorej splátky. Vzhľadom na dátum listu (22. augusta 2012) tak k zosplatneniu mohlo dôjsť len v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 20. mája 2012, keďže od jej splatnosti do 22. augusta 2012 uplynuli viac ako tri mesiace. V zmysle už citovaného § 103 Obč. zák. však plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 20. mája 2012, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20. mája 2015. Na tento záver nemá nijaký vplyv to, že § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. až po trojmesačnom omeškaní. Predovšetkým, v tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete Obč. zák., podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. To je však v rozpore s § 53 ods. 9 Obč. zák., ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však - ako už bolo uvedené - nemá vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9 Obč. zák. sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 Obč. zák., preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 Obč. zák. Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.
12. Premlčacia doba na splatenie zvyšku dlhu veriteľa zo zmluvy zo 16. októbra 2008 so žalovaným tak uplynula najneskôr 20. mája 2015. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Premlčanie istiny k 20. máju tak malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania. Žaloba podaná na súd až 12. augusta 2015 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky, ako aj zodpovedajúcich úrokov z omeškania. Keďže žalovaný je spotrebiteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., musel
súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovaného. Preto bolo treba žalobu zamietnuť (výrok II).
13. Súd považuje ešte za potrebné upozorniť na to, že v prerokúvanej veci neskúmal, či boli naplnené všetky predpoklady § 53 ods. 9 Obč. zák. na zosplatnenie dlhu. Z obsahu tohto ustanovenia totiž vyplýva, že jeho cieľom je chrániť spotrebiteľa, nie veriteľa. Preto podľa názoru súdu nemôže mať nedodržanie podmienok uplatnenia tohto ustanovenia za následok absolútnu neplatnosť zosplatnenia, na ktorú by mal súd hľadieť z úradnej povinnosti, ale len námietku dlžníka, že nenastala splatnosť jeho záväzku v súlade so zmluvou a so zákonom. Opačný postup by totiž paradoxne favorizoval veriteľa práve z hľadiska plynutia premlčacej lehoty, keďže neplatnosť zosplatnenia by vlastne mala za následok, že dlh by bol splatný podľa pôvodne dohodnutých splátok, ktoré by sa však premlčiavali odo dňa svojej zročnosti. Veriteľ by tak v konečnom dôsledku profitoval z vlastného protiprávneho úkonu, čo je v rozpore s elementárnymi právnymi zásadami občianskeho práva. Preto podľa názoru súdu treba aj následky porušenia § 53 ods. 9 Obč. zák. posudzovať tak, aby to bolo na prospech spotrebiteľovi, ktorého má toto ustanovenie chrániť, nie veriteľovi, ktorého chrániť nemá.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p., keďže žalovaný mal vo veci plný úspech (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).