Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/321/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ, v právnej veci F.. L. Q.: Q.T. Z.. XX.XX.XXXX T. A. Z.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi, Odborárov 53, detí rodičov: matky F.T. Q.Á., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. Z. V., Č. XXXX/XX a otca F. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. Z. V., X.R.A.T. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Danica Holková, advokátka, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/29/2012 - 138 zo dňa 22.01.2013 a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. A. Q., Z.. XX.XX.XXXX zo sumy 90,- Eur mesačne za obdobie od 04.11.2015 do 31.10.2016 na sumu 105,- Eur mesačne a počnúc od 01.11.2016 do budúcna na sumu 120,- Eur mesačne a na mal. Q. Q., Z.. XX.XX.XXXX zo sumy 90,- Eur mesačne za obdobie od 04.11.2015 do 31.10.2016 na sumu 105,- Eur mesačne a počnúc od 01.11.2016 do budúcna na sumu 120,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec p o v i n n ý na obe deti uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca za obdobie od 04.11.2015 do 31.01.2017 na mal. A. v celkovej výške 268,50 Eur a na mal. Q. v celkovej výške 268,50 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach po 15,- eur na každé z týchto mal. detí spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom zo dňa 04.11.2015, podaným na tunajšom súde toho istého dňa domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16P/29/2012 zo dňa 22.01.2013 a to tak, aby zvýšil výživné na mal. Q. zo sumy 90,- Eur na sumu 150,- Eur a na mal. A. zo sumy 90,- Eur na sumu 150,- Eur, počnúc od 01.09.2015, ktoré otec maloletých by bol povinný platiť k jej rukám vždy ku 15-temu dňu v mesiaci.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že po rozvode manželstva sa o mal. deti stará ona sama. Otec platí výživné a občas niečím prispeje aj naturálne. Občas deti berie na dovolenku. V roku 2015 im zakúpil oblečenie v Poľsku a to dcére rifle za 20,- Eur a synovi mikinu za 22,- Eur. Deti ho pýtali aj vetrovky na zimu, ale otec im povedal, že im tieto nezakúpi, lebo sú drahé. Deti od 01.09.2015 nastúpili na strednú školu a tak došlo u nich k podstatnej zmene pomerov. Tým, že deti sú v období dospievania sú na nich zvýšené náklady na stravu, oblečenie, hygienu a podobne. Ona má príjem vo výške 400,- Eur mesačne, z ktorého uhrádza náklady na stravu 100,- Eur mesačne, na bývanie 400,- Eur mesačne a 10,- Eur poistku mesačne na poistenie pre deti. Má výdavky na syna F., ktorý študuje na vysokej

škole v Bratislave a ktorému sa uhrádza internát v sume 52,- Eur mesačne, karta ISIC 25,20 Eur ročne, električenka 13,40 Eur mesačne, doučovanie z matematiky 16,- Eur týždenne, stravné na internáte v sume 40,- Eur mesačne, učebnice v sume 102,- Eur za mesiac september, zošity v sume 15,- Eur za mesiac september, vreckové v sume 20,- Eur týždenne a podľa potreby oblečenie, obuv cca 40,- Eur mesačne. Výdavky na mal. Q. - žiačku Hotelovej akadémie sú mesačne a to 10,- Eur kredit na MHD, 22,- Eur strava v jedálni, 20,- Eur poplatok za basketbal, 10,- Eur kredit za telefón, 20,- Eur vreckové a cca 60,- Eur výdavky spojené s basketbalom. Tiež jej zakupuje dvakrát do roka nové botasky, hradila učebnice v sume 43,- Eur v septembri a kuchárske oblečenie v sume 200,- Eur. Tiež má výdavky na oblečenie a hygienu podľa počasia a potreby. Výdavky na mal. A. - študenta Technickej akadémie predstavujú mesačne 22,- Eur strava v jedálni, 17,- Eur internet, 10,- Eur kredit za telefón, 20,- Eur vreckové, 10,- Eur kredit na MHD a v septembri mu uhrádzala 43,- Eur učebnice, 40,- Eur zošity a technické perá a tiež ďalšie výdavky sú na hygienu a oblečenie podľa potreby. Ona je SZČO, ale jej podnikanie nedosahuje také príjmy, aby deťom dopriala všetko, po čom túžia. Otec nereflektuje na to, že nároky detí sa zvyšujú, že deti rastú a rastú aj jej životné náklady.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, výsluchom oboch maloletých detí, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj pripojenými súdnym spismi tunajšieho súdu sp.zn. 16P/29/2012, sp. zn. 9C/77/08 a sp.zn. 2C/477/2015, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

4. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9C/77/08-112 zo dňa 18.6.2008, bolo manželstvo rodičov mal. A. T. F.. Q. rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli tieto maloleté deti spolu s ich súrodencom, vtedy ešte maloletým bratom F., zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu.

5. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 16P/29/2012 - 138 zo dňa 22.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.09.2013, súd zvýšil výživné zo strany otca u maloletého A. zo sumy 2.250,-- Sk mesačne (74,69 Eur mesačne) na sumu 90,-- Eur mesačne, u maloletej Q. zo sumy 2.250,-- Sk mesačne (74,69 Eur mesačne) na sumu 90,-- Eur mesačne a u vtedy ešte maloletého F. zo sumy 3.300,-- Sk mesačne (109,54 Eur mesačne) na sumu 130,-- Eur mesačne, u všetkých detí počnúc od 17.8.2012, ktoré výživné otec zaviazal uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zároveň otca zaviazal uhradiť zaostalé výživné na všetky tieto deti spolu v sume 280,12 Eur k rukám matky do 31.3.2013.

6. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že súd tak rozhodol po tom, čo konštatoval, že otec v tom čase bol vedený ako dlhodobo nezamestnaný a deklaroval nulový príjem. Napriek tomu si udržiaval značný životný štandard, keďže bol naďalej vlastníkom rodinného domu a zúčastňoval sa každoročných dovoleniek v zahraničí. Otec síce uvádzal, že tento životný štandard mu umožňovala dosahovať finančná podpora zo strany jeho príbuzných a blízkych, súd však konštatoval, že nie je bežným stavom, aby osoba, ktorá je dlhodobo nezamestnaná a nemá žiaden príjem, bežne sa zúčastňovala zahraničných dovoleniek, na ktorých ako vyplynulo z výpovede ako maloletých detí, tak aj samotného otca, okrem nákladov na dopravu, sa vynakladali prostriedky aj na časť stravy, atrakcie (prenájom bicyklov), prípadne na kúpu suvenírov. Súd tiež poukázal na tú skutočnosť, že otec podľa vlastného vyjadrenia chodil vypomáhať svojmu kamarátovi na stavbu, za čo mal dostávať jednak stavebný materiál a jednak palivo na kúrenie. Teda okrem toho, že otec takto získaval ďalšie benefity, bolo zrejmé, že jeho pracovné zručnosti boli podstatne širšie, než aké prezentoval pri jeho opakovaných pokusoch sa zamestnať u rôznych zamestnávateľov na funkciu vodiča, čo deklaroval potvrdeniami z Úradu práce. Berúc do úvahy tieto schopnosti otca, ako aj jeho prezentovanú životnú úroveň, súd ustálil, že je v jeho schopnostiach uhrádzať zvýšené výživné na maloleté deti. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku tiež vyplynulo, že mal. A. T. F.. Q. v tom čase boli žiakmi druhého stupňa základnej školy, pričom podľa potvrdenia školy, ktorú navštevuje priemerné ročné náklady v tomto šk. roku na neho predstavovali sumu 105,50 Eur, vrátane stravného, a na maloletú Q., ktorá takisto navštevuje 7. ročník Základnej školy sumu 96,50 Eur. Matka maloletých za rok 2011 podľa daňového priznania vykázala celkové príjmy vo výške 92 401,90 Eur a výdavky vo výške 91 786,56 Eur a podľa peňažného denníka za rok 2012 k 3.10.2012 vykázala v rámci podnikania príjmy zaznamenané v hotovosti, ceninách a na účtoch v celkovej výške 79.096,653 Eur a výdavky v hotovosti, ceninách na účtoch v celkovej výške 80.580,06 Eur. Bola vlastníčkou bytu a držiteľkou motorového vozidla zn. Mitsubishi Outlander.

7. Pokiaľ ide o súčasné pomery maloletých detí a ich rodičov, matka maloletých podľa peňažného denníka za rok 2016 dosiahla celkové príjmy vo výške 52.218,96 Eur a celkový výdavky vo výške 48.185,69 Eur, pričom podľa položky č. 307 zo dňa 31.12.2016 použila na osobné potreby výdaj v celkovej výške 5.712,24 Eur. Za rok 2015 mala matka podľa peňažného denníka celkové príjmy vo výške 54.440,55 Eur a výdavky vo výške 47.251,95 Eur, pričom uvedené skutočnosti potvrdzuje aj daňové priznanie matky za rok 2015, podľa ktorého z ňou preukázateľných výdavkov zaplatila na poistnom sumu 1.758,18 Eur. Základ dane tvorila čiastka 7.188,60 Eur a daň matka mala vo výške 643,20 Eur. Podľa peňažného denníka za rok 2015 matka na svoju osobnú potrebu vybrala peňažné prostriedky v sume 12.000,- Eur, ako to vyplýva z položky číslo 202 zo dňa 15.12.2015. Je tiež poberateľkou prídavkov na deti v sume 70,56 EUR mesačne.

8. Podľa správy Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Spišská Nová Ves z 22.12.2015 je od 15.4.2013 držiteľkou motorového vozidla zn. BMW X5, ktorého vlastníkom je Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok. Podľa jej účastníckej výpovede ide o 10-ročné osobné motorového vozidlo, ktoré zakúpila po tom, čo odpredala svoje predchádzajúce vozidlo zn. Mitsubishi Outlander za sumu 5.000,- Eur. Podľa príjmového pokladničného dokladu akontácia na uvedené zakúpené vozidlo BMW predstavovala sumu 4.789,63 Eur a bola uhradená predajcovi Autocentrum AAA Auto, a.s., Bratislava dňa 20.2.2013. Podľa jej vyjadrenia toto nové vozidlo leasingovo spláca. Pôvodne uvádzala, že si leasing tohto vozidla účtuje v rámci podnikateľských nákladov, neskôr uvádzala, že to tak nie je.

9. Byt č. 4 v bytovom dome v k.ú. obce Q. podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Spišská Nová Ves, odborom katastrálnym, ktorého bola vlastníčkou pri poslednej úprave výživného, vlastnila do roku 2014 a následne ho podľa jej účastníckej výpovede predala len za čiastku 85.000,- Eur a to v čase, keď musela splatiť hypotéku v sume 75.000,- Eur a zvyšných 10.000,- Eur za odpredaj tohto bytu boli použité na úhradu dlhov, ktoré som mala u exekútorov.

10. V čase podania návrhu spolu s deťmi obývala prenajatý trojizbový byt, a to na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 25.5.2015, podľa ktorej (článok V. uvedenej zmluvy) mala dojednané nájomné vo výške 200,--Eur mesačne a ďalších 200,--Eur mesačne tvorili poplatky spojené s užívaním tohto bytu. Podľa jej účastníckej výpovede a ňou predkladaných dokladov sumu 400,--Eur mesačne. Od 01.10.2016 sa spolu s deťmi presťahovala k svojej matke, poukazujúc na to, že jej prenajímateľ bytu zdvihol nájom.

11. Matka bola za posledných osem rokov raz na dovolenke v Egypte, pričom jej mal na uvedenú dovolenku poskytnúť peniaze jej brat a jej matka. Otec tieto tvrdenia o financovaní tejto dovolenky matky jej bratom spochybnil.

12. Ako podnikateľka má podľa jej výpovede podnikateľský dlh vo výške cca 40.000,- Eur a to vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, Daňovému úradu a tiež k jej dodávateľom. Okrem toho za svoju matku spláca úver vo výške 27,- Eur mesačne, ktorú zobrala jej matka namiesto nej na kúpu chladničky v sume 500,- Eur do jej domácnosti.

13. Otec bol v období od 07.07.2009 do 11.11.2015 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, kedy bol dňa 12.11.2015 vyradený z dôvodu nástupu do pracovného pomeru u zamestnávateľa PB Game s.r.o., u ktorého pracovný pomer ukončil dňa 30.11.2015. Ukončil ho po dohode, nakoľko tento jeho zamestnávateľ nedostal na neho dotáciu z úradu práce. Otec mal s uvedeným zamestnávateľom uzavretú pracovnú zmluvu, kde bol dohodnutý príjem v hrubom 405,- Eur mesačne. Tento zamestnávateľ otca podľa účastníckej výpovede matky bol v skutočnosti X. B., ktorý je najlepším kamarátom otca maloletých detí a dcéra priateľky otca s týmto pánom žije, čo otec vo svojej výpovedi potvrdil. Tiež potvrdil, že jeho známymi boli tiež pán Ď. a tiež pán K., ktorí mu vystavili potvrdenia pre Úrad práce sociálnych vecí a rodinu, že sa u nich, resp. ich firiem uchádzal o zamestnanie a že ho neprijali.

14. Od 01.12.2015 do 31.10.2016 bol otec opätovne vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Počas týchto evidencií nepoberal žiadne štátne sociálne dávky a ani dávku v hmotnej núdzi.

15. Podľa predložených potvrdení sa uchádzal o zamestnanie v spoločnosti MIVA, spol. s r.o., Smižany dňa 9.12.2013, u Ľ. Š., Spišská Nová Ves dňa 10.2.2014, v spoločnosti MGBIZ, s.r.o., Spišská Nová Ves dňa 6.4.2014, v spoločnosti Dastet, s.r.o. Gelnica dňa 7.9.2014, v spoločnosti L trans, s.r.o. Spišská

Nová Ves dňa 7.9.2014, v Domove dôchodcov, Spišská Nová Ves dňa 24.2.2014 a dňa 14.9.2014, v spoločnosti Tesko, s.r.o., Spišská Nová Ves dňa 9.12.2015.

16. V rámci svojej účastníckej výpovedi k pracovným ponukám zverejneným Úradom práce sociálnych vecí a rodiny poukazoval na to, že mu niektoré neboli zo strany úradu ponúknuté, v prípade iných že podľa jeho názoru nespĺňa kvalifikačné predpoklady, resp. v prípade pracovných ponúk na výkon práce do Českej republiky, by po jeho odchode sa nemal kto starať o jeho dom.

17. Dňa 25.10.2016 bolo otcovi vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení na poskytovanie služieb vedenia cudzieho motorového vozidla s dňom vzniku 01.11.2016. Od uvedeného obdobia otec vykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba - živnostník.

18. Otec v súvislosti s touto svojou živnostenskou činnosťou vystavil odoberateľovi: K. K., E.Č. dňa 02.11.2016 objednávku za poskytnuté služby pod číslom 11/2016 na sumu 400,- Eur a dňa 01.12.2016 pod číslom 12/2016 na sumu 400,- Eur, pričom na základe týchto objednávok tomuto odberateľovi vystavil aj faktúry a to číslo 2016/001 zo dňa 09.12.2016 na sumu 400,- Eur a číslo 2016/002 zo dňa 05.01.2017 na sumu 400,- Eur. Podľa výpisu z bankového účtu, vedeného v ČSOB otec prijal od tohto odberateľa dňa 15.12.2016 platbu v sume 400,- Eur. Podľa otcom predložených dokladov, otec dňa 22.11.2016 uhradil v Union poisťovni sumu 60,06 Eur za zdravotné poistenie, takú istú sumu uhradil aj dňa 02.11.2016.

19. Otec je naďalej výlučným vlastníkom nehnuteľností a to rodinného domu a pozemkov v k.ú. Spišská Nová Ves , na ktorých je zriadené záložné právo v prospech ČSOB Banky a ktoré sú zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Spišská Nová Ves, odborom katastrálnym.

20. Podľa správy Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Spišská Nová Ves z 22.12.2015 nie je držiteľom a ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla. V skutočnosti však používa motorové vozidlo Škoda Octavia, podľa jeho výpovede podľa potreby, ktoré je napísané na jeho známeho F. J., a na mesiac potrebuje na úhradu PHM do tohto vozidla sumu len 5,- Eur.

21. V domácnosti býva naďalej so svojou terajšou partnerkou P. X. a jej dospelou dcérou, ktoré mu prispievajú do domácnosti svojimi príjmami. Jeho priateľka pracuje v Domove dôchodcov s príjmom podľa jeho účastníckej výpovede vo výške 500,- Eur mesačne. Podľa potvrdenia jej zamestnávateľa za rok 2015 dosiahla čistý mesačný príjem vo výške 5.937,30 Eur, čo v priemere na mesiac predstavovalo čiastku 494,78 Eur. Jej dcéra pracuje ako predavačka so stánkom s bižutériou Pinky club s príjmom podľa výpovede otca vo výške 200,--Eur.

22. Pokiaľ ide o výdavky na jeho domácnosť, tieto predstavuje podľa SIPO dokladu poplatky za RTVS v sume 4,64 Eur (mesiac máj 2016), poplatok za vodné a stočné 40,- Eur mesačne, splátka hypotéky 297,80 Eur mesačne, poplatok za elektriku 55,-- Eur mesačne, za káblovú TV v sume 18,80 Eur mesačne. Maloletá Q. uviedla, že keď naposledy otca navštívila v lete 2016 všimla si u neho nové relaxačné kreslo.

23. Otec uzavrel dňa 1.10.2013 písomnú zmluvu o pôžičke s p. F. Š., ktorá mu bola poskytnutá vo výške 13.000,--Eur a ktorú podľa svojej výpovede otec použil na úhradu dlhu na výživnom pre deti, o ktorých sa vedie toto konanie vrátame ich staršieho súrodenca F.. Menovaný pán medzičasom zomrel a otec túto pôžičku momentálne nespláca, pričom v novembri 2016 podľa jeho výpovede mal z tejto pôžičky ešte nesplatenú sumu 9.000,-- Eur.

24. Mal. Q. je t.č. žiačkou O. T. V. Q. Z. V., v školskom roku 2015/2016 predstavovali študijné a súvisiace náklady na túto maloletú ročne čiastku 100,- Eur za príspevok na praktické vyučovanie, 130,- Eur na oblečenie na praktické vyučovanie, 13,- Eur príspevok pre radu rodičov, 30,- Eur za učebnicu anglického jazyka a 16,- Eur za učebnicu nemeckého jazyka. V školskom roku 2016/2017 tieto náklady predstavovali sumu 100,- Eur na príspevok na praktické vyučovanie, 80,- Eur na školský kostým na praktické vyučovanie, 13,- Eur na príspevok pre radu rodičov, 30,- Eur za učebnicu anglického jazyka a 16,- Eur za učebnicu nemeckého jazyka a 30,- Eur na odborné exkurzie. V škole nechodila na obedy od septembra do decembra 2016, lebo mala prísnu diétu, avšak od januára 2017 začala na ne opätovne chodiť. Od polovice októbra 2016 pracovala vo firme Coop Jednota na základe Dohody o brigádnickej

činnosti študentov, pričom si takto dokázala privyrobiť cca 40,- Eur 50,- Eur na mesiac, podľa toho, koľko odrobila. Pracovala aj v decembri 2016. V januári 2017 už nie, lebo má prax.

25. Mal. A. je t.č. žiakom K.C. T. V. Q. Z. V.Q., v školskom roku 2015/2016 navštevoval prvý ročník uvedenej školy, kde celkové náklady na uvedené štúdium predstavujú čiastku 596,80 Eur na celý školský rok a v školskom roku 2016/2017 bol žiakom uvedenej školy 2. ročníka, kde náklady predstavujú sumu 633,80 Eur.

26. Podľa výpovede otca na Vianočné sviatky 2015 deti nedostali od otca nič a to preto, lebo sa u neho vôbec neobjavili, na Mikuláša v tom roku im zakúpil veľké čokolády.

27. Maloletá Q. vo svojej výpovedi uviedla, že v priebehu rokov 2015 a 2016, a to ešte cez leto, resp. na jeseň 2016 chodievali k otcovi každý druhý víkend. To potvrdil aj mal. A. vo svojej výpovedi, podľa ktorého k otcovi chodievali v piatok popoludní a odchádzali v nedeľu popoludní, pričom takto to fungovalo podľa jeho vyjadrenia do začiatku školského roka, resp. do októbra 2016, kedy sa presťahovali s mamou k babke. Podľa vyjadrenia mal. Q. k otcovi prestali chodievať, nakoľko sa s ním nemali o čom rozprávať. Obe deti popreli, že by im zakázala chodiť k nemu matka. Mal. Q. ho následne bola navštíviť asi dva týždne pred Vianocami 2016, avšak zdržala sa u neho hodinku-dve, neprespávala u neho. Podľa výpovede mal. A. ten otca ešte stretol náhodou v októbri 2016, keď bol u babky zo strany otca zapájať jej TV, vtedy ho otec aj viezol domov.

28. Obe deti uviedli, že v júli 2016 boli spolu s otcom a jeho partnerkou na dovolenke v Chorvátsku. Bývali v apartmáne, ktorý vlastní otcov kamarát. Q. tvrdila, že sa platilo tomuto otcovmu kamarátovi za ubytovanie, nevedela však uviesť o akú čiastku sa jednalo, len otec hovoril, že to zaplatí neskôr. Podľa jej vyjadrenia pri pobyte na tejto dovolenke otec rozmieňať každý deň, príp. každý druhý deň sumu 50,- Eur a to v čase keď spolu chodili k moru a cestou k moru. Mal. A. potvrdzoval rozmieňanie eur na kuny, a to zhruba každý druhý, tretí deň, pričom vídaval, že sa takto menili 50,- eurové bankovky alebo 20,- eurové. Tiež potvrdil, že sa na tejto dovolenke kupovali obedy a iné veci.

29. K otcom poskytovaným plneniam mal. Q. uviedla, že ju tento zvykol odviezť napr. na tréning, keď ho o to požiadala. Tiež v čase keď k nemu ešte chodievali každý druhý víkend, tak na požiadanie, keď si vyšla s kamarátkami von, zvyčajne jej dal 5,- Eur. Mal. A. poprel, žeby bol býval od otca dostával nejaké vreckové pri týchto návštevách.

30. K meninám, ktoré mala Q. mať 30.10. 2016, jej otec dal sumu 10,- Eur, pričom jej ich poskytol až na Mikuláša. Na Vianoce 016 jej dal darček a to zľavový poukaz do predajne A3.

31. Tiež pri na nákupoch počas dovolenky v Chorvátsku v roku 2016 jej kúpil overal, ktorý jej dal následne na jej narodeniny. Maloletý A. zase uviedol, že v roku 2016 na narodeniny dostal od otca knihu a k Vianociam 2016 aj on dostal poukážku na nákup do obchodu.

32. Obaja rodičia okrem mal. A. a mal. Q. majú ešte vyživovaciu povinnosť k dospelému synovi F., ktorý vedie konanie o zvýšenie výživného voči otcovi na tunajšom súde pod sp.zn. 2C/477/2015 . Uvedené konanie dosiaľ právoplatne nie je ukončené a vo veci ani nebolo rozhodnuté.

33. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

34. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

35. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

36. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

37. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

38. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

39. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

40. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

41. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

42. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

43. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

44. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

45. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

46. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

47. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

48. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

49. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

50. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

51. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

52. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

53. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. 16P/29/2012

- 138 zo dňa 22.01.2013. Táto podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletých detí a to v tom, že mal. A. T. F.. Q. sú toho času študentmi stredných škôl, kým pri poslednej úprave výživného boli len žiakmi druhého stupňa základnej školy.

54. V ich prípade teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

55. Náklady na maloleté deti objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na ich bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc zreteľ na ich vek. Kým podľa potvrdení základnej školy náklady pri poslednej úprave výživného na mal. A. sa pohybovali v priemere 105,50 Eur na školský rok vrátane stravného a na maloletú Q. v priemere 96,50 Eur na školský rok, tak podľa správ stredných škôl , ktoré toho času obe maloleté deti navštevujú, tieto náklady u maloletého A. predstavovali v školskom roku 2015/2016 sumu 596,80 Eur na celý školský rok a v tomto školskom roku 2016/2017 predstavujú sumu 633,80 Eur na celý školský rok a v prípade mal. Q. predstavovali v školskom roku 2015/2016 sumu cca 289,-- Eur na celý školský rok a v tomto školskom roku 2016/2017 predstavujú sumu 271,-- Eur na celý školský rok. Pritom sa jedná len o nevyhnutné školské výdavky.

56. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady oproti roku 2013, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného pre maloletých stúpli a preto súd musel brať zreteľ aj na túto okolnosť.

57. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

58. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.

59. V tomto smere pokiaľ ide o otca maloletých, ten v čase poslednej úpravy výživného bol vedený ako dlhodobo nezamestnaný a deklaroval nulový príjem. Napriek tomu si udržiaval značný životný štandard, keďže bol naďalej vlastníkom rodinného domu a zúčastňoval sa každoročných dovoleniek v zahraničí.

60. Aj keď od poslednej úpravy výživného ubehli už takmer štyri roky otec až do 1.11.2016 k zmene tohto svojho životného štýlu a štandardu nepristúpil. Naďalej je vlastníkom rodinného domu, naďalej sa zúčastňuje každoročných dovoleniek v zahraničí, a to i za situácie, že naďalej bol vedený ako dlhodobo nezamestnaný uchádzač o zamestnanie bez vyplácania akýchkoľvek štátnych dávok, či dávky v hmotnej núdzi s výnimkou krátkeho obdobia mesiaca november 2015, kedy bol zamestnaný v čase od 12.11.2015 do 30.11.2015 v spoločnosti PB Game s.r.o..

61. Ak za takého stavu veci si dokázal udržať svoj životný štandard a popritom uhrádzať aj bežné výdavky na domácnosť, ako je poplatok za vodné a stočné 40,- Eur mesačne, splátka hypotéky 297,80 Eur mesačne, poplatok za elektriku 55,-- Eur mesačne, za káblovú TV v sume 18,80 Eur mesačne, t.j. položky v celkovej čiastke 414,24 Eur bez zahrnutia bežných výdavkov na stravu hygienu či oblečenie, a navyše v rozmedzí od 1.10.2013 do novembra 2016 znížiť svoj dlh na pôžičke od p. Š. o takmer 4.000,--Eur, (za pôvodných 13.000,--Eur na sumu 9.000,--Eur, ktorú uvádzal vo svoje výpovedi), je podľa názoru súdu v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu detí zvýšeným výživným. Súd opätovne konštatuje, tak ako to bolo i pri poslednej úprave výživného, že nie je bežným stavom, aby osoba, ktorá je dlhodobo nezamestnaná a nemá žiaden príjem, sa bežne zúčastňovala zahraničných dovoleniek, na ktorých ako vyplynulo z výpovede maloletých detí sa uhrádzali náklady na obedy či nákupy darčekov. Súd nemá dôvod neveriť deťom, že otec pri tejto dovolenke realizoval výmenu peňazí tak ako to popísali, pretože je nelogické, aby sa na takúto dovolenku vypravil bez akéhokoľvek finančného zabezpečenia.

62. V súvislosti s ustálením sumy, o ktorú navýšil výživné na každé z uvedených maloletých detí, súd prihliadol na skutočnosť jednak poklesu nákladových položiek na domácnosť otca oproti poslednej úprave výživného, kedy otcovi klesol náklad na splátku úveru o sumu cca 58,09 Eur (pôvodne pri poslednej úprave výživného ho splácal sumou 367,79 Eur v súčasnosti v sume 299,70 Eur), nákladov na elektriku o sumu cca 83,90 Eur (pôvodne pri poslednej úprave výživného ich uhrádzal vo výške 138,90 Eur mesačne a v súčasnosti v sume 55,--Eur mesačne), čo i pri miernom zvýšení nákladov na vodné a stočné o cca 17,--Eur (pôvodne pri poslednej úprave výživného ich uhrádzal vo výške 23,-- Eur mesačne a v súčasnosti v sume 40,-- Eur mesačne), ešte stále znamená prírastok do jeho domácnosti v sume cca 125,--Eur. Navyše stále tu ostáva ešte finančná čiastka takmer 4.000,--Eur, ktorou za tri roky otec čiastočne uhradil sumu pôžičky v pôvodnej výške 13.000,--Eur.

63. K tejto pôžičke súd poznamenáva, že táto žiadnym spôsobom nemôže byť faktorom, ktorý by mal maloleté deti ukracovať v ich nároku na zvýšenie výživného na ne , pokiaľ ich potreby to odôvodňujú. Uvedená pôžička predstavuje neprimerané riziko, ktoré ide na vrub otca detí, pokiaľ sa dostal s úhradu stanoveného výživného na deti až do takého štádia, že voči nemu zasahoval exekútor a v dôsledku toho musel náklady s tým súvisiace hradiť z tejto pôžičky.

64. Súd preto ustálil, že za obdobie od podania návrhu, t.j. od 4.11.2015 do dňa 30.10.2016, t.j. od dňa vyradenia otca z evidencie uchádzačov po tom, čo získal oprávnenie na prevádzkovanie živnosti, pri zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej k synovi F. je v schopnostiach otca uhrádzať výživné na mal. A.Á. T. Z. F.. Q. v sume po 105,- Eur na každé z týchto deti (t.j. nárast o 15 ,--Eur mesačne na jedno

dieťa). Od 01.11.2016 odkedy začal prevádzkovať živnostenské oprávnenie, na základe ktorého mu mal začať plynúť príjem cca po 340,--Eur mesačne po odčítaní nákladov na zdravotné poistenie, súd zvýšil túto sumu výživného otcovi na každé z tých detí na čiastku po 120,--Eur mesačne, nakoľko tento jeho príjem predstavuje jeho prírastok k jeho majetkovým pomerom, ktoré boli určujúce pri stanovení výšky výživného v sume 105,--Eur mesačne na každé z uvedených deti za obdobie od 4.11.2015 do dňa 30.10.2016. V prevyšujúcej matkou uplatnenej časti súm výživného jej návrh zamietol.

65. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 4.11.2015, t.j. odo dňa, kedy matka podala uvedený návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.

66. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie výživného prípadne pred podaním jej návrhu nezistil a preto jej návrh na zvýšenie výživného na obe deti za obdobie od 1.9.2015 do 3.11.2015 vrátane zamietol. V čase, kedy návrh podala, už relevantné zmeny pomerov na strane maloletého a v konečnom dôsledku aj otca nastali, takže bolo možné rozhodovať o navrhnutom zvýšení.

67. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletého A. a na maloletú Q. za obdobie od 4.11.2015 do 30.10.2016 na sumu 105,--Eur mesačne a za obdobie od 1.11.2016 do budúcna na sumu 120,- EUR, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom u každého z týchto detí za obdobie od 4.11.2015 do 31.01.2017 , a to vo výške 268,50 EUR, ktorý súd zaviazal otca uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach po 15,- eur na každé z týchto mal. detí spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

68. Tento nedoplatok u každého z týchto detí bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace december 2015 až október 2016 vrátane v sume 105,--Eur a za obdobie november 2016 až január 2017 vrátane v sume 120,--Eur mesačne a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac november 2015 zodpovedajúcej 27 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 4.11.2015 do 30.11.2015), čo predstavovalo čiastku 94,50 EUR (t.j. 105,-- EUR / 30 dní x 27 dní). Celkové takto novourčené výživné na každé z týchto maloletých detí za uvedené obdobie predstavovalo čiastku 1.609,50 EUR.

69. V konaní bolo preukázané, že otec od podania návrhu uhradil k rukám matky na výživu každého z uvedených detí za obdobie od 1.11.2015 do 30.1.2017 za každý z uvedených mesiacov sumu 90,-- EUR na každé z detí, a teda spolu sumu 1.350,-- EUR na každé dieťa (90,--EUR x 15 mesiace). Z takto otcom uhradeného výživného súd odrátal u každého z týchto detí sumu 9,-- EUR, ako pomernú čiastku pôvodne určeného výživného 90,-- EUR na každé z týchto detí zodpovedajúceho 3 dňom z mesiaca november 2015 (t.j. do dňa predchádzajúceho dňu, kedy matka podala návrh na súdu, a teda výpočet uvedenej sumy je: 90,-- EUR / 30 dní x 3 dní) a výslednú sumu následne odrátal od vyššie určenej čiastky novourčeného výživného. Následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného zo strany otca za uvedené obdobie na každé z maloletých detí (t.j. 1.609,50 EUR

- /1.350,- EUR - 9,-- EUR/= 268,50 EUR).

70. Súd povolil otcovi zaostalé výživné splácať v mesačných splátkach po 15,--EUR na každé dieťa, berúc na jednej strane do úvahy celkovú sumu dlžného zaostalého výživného zo strany otca na každé z týchto detí a jeho súčasne osobné, majetkové pomery a príjmy, a na strane druhej aj skutočnosť, aby splácanie tohto dlhu otca na výživu každého z týchto detí nepredstavovalo neúmerne dlhu dobu, v prípade dodržania splátkového kalendára mohlo byť uhradené najneskôr do troch rokov od rozhodnutia v tejto veci. V prípade ak otec tento splátkový kalendár nebude dodržiavať, vznikne mu povinnosť uvedené dlžné výživné uhradiť naraz.

71. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.1.2017, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac január 2017 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

72. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

73. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

74. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

75. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.