Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-76-2016.pdf
PDF · 84.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1P/76/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa O. F., narodená XX. O. XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa L. F., narodeného XX. U. XXXX, bytom V., M. XXXX/X a U. I., narodenej XX. F. XXXX, bytom M., V. X, o návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zvýšenie výživného na maloletú O. F., nar. XX. O. XXXX z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletej Natálie návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2. novembra 2016 žiadal, aby súd upravil vyživovaciu povinnosť matky a výživné zvýšil zo sumy 60 Eur na sumu 100 Eur počnúc zmenou finančných pomerov maloletej. Návrh odôvodnil tým, že sa zmenili pomery na strane maloletej. Maloletá O. navštevuje 4. ročník ZŠ, kde otec platí poplatok ZRPŠ 10 Eur, do triedneho fondu tiež 10 Eur, na stravu v škole 20 Eur mesačne. O. navštevuje aj ZUŠ kde otec platí ZRPŠ 17 Eur ročne a 5 Eur mesačne. Výdavky na mobil sú 10 Eur mesačne. Maloletá nosí okuliare a nosí strojček na zuby. Príjem otca sa proti poslednej úprave znížil na cca 900 Eur mesačne. Náklady na bývanie sú okolo 300 Eur mesačne. Matka maloletej je na materskej dovolenke a maloletú nekontaktuje, nestretáva sa s ňou.
2. Matka v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že nesúhlasí s návrhom na zvýšenie výživného. Matka je na materskej dovolenke, jej jediným zdrojom príjmu je rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Matka býva v podnájme, za ktorý spolu s priateľom uhrádza sumu 290 Eur mesačne. Jej priateľ má príjem 405 Eur mesačne, z ktorého uhrádza sumu 100 Eur titulom výživného na svoje deti.
3. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení pripojil k návrhu otca, keď mal za to, že od poslednej úpravy výživného pre maloletú došlo k podstatnej zmene okolností, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výške výživného tak, aby táto výška zodpovedala potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom obidvoch rodičov.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23. januára 2017, vykonal dokazovanie výsluchom otca, (matka svoju neúčasť vopred ospravedlnila), výsluchom maloletej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Otec maloletej na pojednávaní zotrval na podanom návrhu; žiadal zvýšiť výživné na maloletú na sumu 100 Eur odo dňa 1. novembra 2016. Otec uviedol, že nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec je SZČO v oblasti stavebníctva a jeho príjem sa znížil na sumu 900 Eur mesačne, aj z dôvodu starostlivosti o maloletú, pre ktorú nemôže chodiť napr. na týždňové turnusy. Otec spolu s maloletou bývajú v byte so
starou matkou maloletej. Za byt otec platí sumu 120 Eur mesačne, maloletej platí za telefón sumu 10 Eur mesačne a poplatky za TV a internet sú vo výške 30 Eur mesačne. Maloletá navštevuje 4. triedu základnej školy v Brezne. Otec platí maloletej stravu v škole cca 20 Eur mesačne, poplatky za školské pomôcky vo výške 13 Eur mesačne a poplatok ZRPŠ je 5 Eur ročne. Náklady na ošatenie, stavu a hygienu maloletej otec vyčíslil na sumu 75 Eur mesačne. V roku 2016 otec maloletej, ktorá používa zdravotnícku pomôcku okuliare, zakúpil nové okuliare za sumu 100 Eur. Tohto roku maloletá bude nosiť strojček na zuby, pričom otec vyčíslil celkové náklady na túto pomôcku sumou 500 Eur, pričom už 300 Eur zaplatil. Maloletá navštevuje základnú umeleckú školu - odbor výtvarný, kde otec mesačne platí 5 Eur a poplatok ZRPŠ je 17 Eur ročne. Voľno časové aktivity otca s maloletou ako sú napr. návštevy zvieracej farmy, lyžovanie, korčuľovanie otec vyčíslil na sumu 200 Eur ročne. Náklady na prestavbu izby maloletej po presťahovaní otec určil na sumu 300 Eur. Matka maloletej okrem výživného ničím navyše neprispela, od 1. novembra do dňa pojednávania matka zaplatila na výživnom sumu 120 Eur.
6. Maloletá O. F. uviedla, že býva s otcom a so starou mamou. Do školy sa pripravuje spolu s otcom a so starou mamou. Vo voľnom čase chodí s otcom na výlety, sánkovať alebo na korčule. Používa okuliare do školy a na diaľku, teraz bude nosiť strojček na zuby. Po škole chodí do základnej umeleckej školy. Matka jej nevolá ani nepíše, v roku 2016 ju ani raz nevidela.
7. Kolízny opatrovník sa pridržal písomného vyjadrenia a navrhol výživné zvýšiť podľa možností a schopností matky.
8. V čase rozhodovania súdu je otec maloletej SZČO s priemerným príjmom 900 Eur mesačne. Matka maloletej je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavky na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne.
9. Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
10. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
11. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
18. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
19. Otec maloletej svojim návrhom vo veci samej uplatnil nárok na zvýšenie výživného na maloletú. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o vyživovacej povinnosti a výške výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u povinnej osoby, ktorou je v danom prípade matka maloletej, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví závažnejším spôsobom v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom prípade matky) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravená rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 2P 150/2014-200 zo dňa 3. augusta 2015, právoplatným dňom 11. septembra 2015, vykonateľným dňa 19. septembra 2015. Od tejto úpravy došlo k zmene pomerov na strane maloletej - ale aj matky. Zmena pomerov na strane matky spočíva v znížení jej mesačného príjmu. V čase poslednej úpravy matka dosahovala príjem z práce vo výške 441,04 Eur mesačne. Toho času dosahuje príjem len z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, celkovo vo výške 226,72 Eur netto a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť.
21. Je nesporné, že úmerne s vekom dieťaťa sa otcovi zvyšujú výdavky spojené s výchovou, výživou, ošatením, obutím, krytím školských, športových, kultúrnych potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom takejto úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia - matka aj otec. Oprávneným subjektom je dieťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, v tomto príde matka maloletej, prispieva na výživu maloletej výživným určeným rozhodnutím súdu. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Avšak zákon o rodine nestanovuje povinnosť rodičom zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Pokiaľ je životná úroveň rodiča nízka a nemá možnosť si ju zvýšiť, je nevyhnutne potrebné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Tu súd konštatuje, že k času rozhodovania súdu sa životná úroveň matky znížila najmä z dôvodu vzniku novej - ďalšej vyživovacej povinnosti, čo má v súčasnej dobe značný dopad na jej ekonomickú úroveň. Súd konštatuje, že matka maloletej má menší príjem oproti dobe, z ktorej súd vychádzal pri stanovovaní vyživovacej povinnosti, pričom dôvod, pre ktorý sa tak stalo hodnotí súd ako dôležitý a preto na neho musí prihliadnuť a stanoviť vyživovaciu povinnosť z takto zmeneného príjmu matky. Pri príjme matky vo výške cca. 226 Eur mesačne, je výživné na maloletú Natáliu stanovené rozhodnutím súdu zo dňa 3. augusta 2015 primerané možnostiam a schopnostiam matky. Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň matky, nebolo v jej schopnostiach a možnostiach a preto návrh otca na zvýšenie výživného v plnom rozsahu zamietol.
22. O trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Brezno.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.