Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/543/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX R., práve zast. JUDr. Janou Zvarovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Hlavné námestie 14, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanej: D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, XXX XX R., právne zast. JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 6C/523/2012-78 zo dňa 12. septembra 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu v tretom výroku p o t v r d z u j e.

V nenapadnutej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd svojím prvým výrokom konanie zastavil. Druhým výrokom nariadil Slovenskej pošte, a.s. vrátenie súdneho poplatku zo žaloby vo výške 92,87 eura žalobcovi v lehote 30 dní od doručenia odpisu právoplatného uznesenia. Tretím výrokom žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že na základe žaloby žalobcu došlej na súd prvej inštancie dňa 27.12.2012 sa vedie konanie o vypratanie nehnuteľností zo strany žalovanej. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu dňa 12.02.2013 a žiadala konanie prerušiť, nakoľko ohľadne nehnuteľnosti, o ktorej vypratanie žalobca žiadal, prebieha na okresnom súde konanie o určenie vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 6C/523/2012 - 31 zo dňa 27.02.2013 toto konanie prerušil do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4C/24/2013. Dňa 06.09.2016 vzal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná dňa 05.07.2015 nehnuteľnosť vypratala. Súd prvej inštancie z úradnej činnosti zistil, že konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je doposiaľ skončené. Vzhľadom na uvedený úkon žalobcu učinený skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení okresný súd konanie zastavil. Vzhľadom k tomu, že došlo k späťvzatiu návrhu na začatie konania (žaloby) pred prvým pojednávaním vo veci samej, súd prvej inštancie nariadil príslušnému prevádzkovateľovi centrálneho systému evidencie poplatkov vrátiť žalobcovi krátený súdny poplatok zo žaloby. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že nakoľko žalobca vzal žalobu späť z relevantného dôvodu pre správanie žalovanej (žalovaná splnila po podaní žaloby povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca žalobou domáhal), žalovaná procesne zavinila zastavenie konania. Je síce pravdou, že je otázne, či bola žaloba podaná dôvodne, a teda či žalovaná mala skutočne

povinnosť vypratať nehnuteľnosť, nakoľko doposiaľ prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva k nej, pre ktoré bolo toto konanie o vypratanie nehnuteľnosti prerušené, avšak na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy uvedenej v ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov už súdu neprináleží skúmať hmotnoprávny aspekt, či žaloba o vypratanie nehnuteľnosti bola podaná dôvodne. Inak povedané, v zmysle novej právnej úpravy - ust. § 256 ods. 1 je dôležité len skúmanie procesného zavinenia, ak teda žalovaný po podaní žaloby splní dobrovoľne povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca žalobou domáha, hoci by dodatočne vyšlo najavo, že tak nebol povinný urobiť, tým, že tak urobil a nevyčkal na rozhodnutie súdu vo veci samej v inej súvisiacej veci (v konaní o určenie vlastníckeho práva), procesne zavinil zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby pre jeho správanie. Súd prvej inštancie preto v zmysle § 256 ods. 2 vyslovil, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Na záver okresný súd uviedol, že o výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

3. Proti tretiemu výroku uznesenia odvolanie podala žalovaná.

4. Napadnutý výrok uznesenia považuje žalovaná za nesprávny, čo odôvodňuje s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. V súlade s ust. § 388 CSP, žalovaná navrhuje, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia zmenil tak, že žalobcovi náhradu trov konania neprizná, alternatívne navrhuje, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia zrušil. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní v predmetnej veci zohľadniť možnosť aplikácie ustanovenia § 257 CSP. Žalovaná vo svojom odvolaní ďalej tvrdí, že je zdravotne postihnutou starobnou dôchodkyňou, vdovou, o ktorú sa nemá kto postarať. V konaní vedenom pod sp. zn. 4C/24/2013, aj v tomto súdnom konaní sa nechala zastupovať na základe rozhodnutia centra právne pomoci, ktoré už samo osobe preukazuje, že ide o sociálne odkázanú osobu. Žalovaná okrem sporných nehnuteľností, ktoré sú však v katastri nehnuteľností zapísané ako vlastníctvo pána žalobcu, nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Nie je vlastníčkou motorového vozidla. Okrem pôvodného zariadenia svojho domu a vecí osobnej potreby nevlastní žiaden hnuteľný majetok. Žalovaná má jediný zdroj príjmu, starobný a invalidný dôchodok, ktoré má priznané vo výške spolu 422,70 €. V tejto výške však žalovaná svoj príjem nepoberá, nakoľko je voči nej vedených niekoľko exekučných konaní. Po zrážkach je jej vyplácaná suma 347,83 €. Žalovaná v záujme objektívneho preukázania výšky záväzkov, ktoré sú voči nej vymáhané v exekučných konaniach navrhuje, aby súd pripojil návrhy na začatie súdnych konaní a poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré ako miestne príslušný exekučný súd Okresný súd v Revúcej voči nej vedie, a správy súdnych exekútorov o výške splatených pohľadávok a zostatku záväzkov, vrátane exekučných trov. Okrem výdavkov na splácanie pôžičiek, má žalovaná náklady na prenájom bytu vo výške 225,00 € mesačne, keďže vo svojom dome bývať nemôže (býva v ňom pán žalobca) a právoplatný výsledok konania vedeného pod sp. zn. 4C/24/2013 nemožno v priebehu tohto roka ani očakávať. Po odčítaní nákladov na lieky, cestovné k lekárom a stravu je žalovaná v strate, ktorú jej sporadicky pomáhajú vykryť rodinní príslušníci. Na záver svojho odvolania žalovaná uviedla, že jej súd prvej inštancie zaslal späťvzatie žaloby až spolu s uznesením o zastavení konania, v dôsledku čoho žalovaná nemala možnosť predkladať okresnému súdu ešte pred vydaním rozhodnutia listinné dôkazy preukazujúce jej sociálnu situáciu a odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že v tretom výroku napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť uznesenia súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď tretím výrokom žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % a rozhodol v znení enunciátu svojho rozhodnutia. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho uznesenia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 .

7. Na doplnenie správnosti a k dôvodom podaného odvolania krajský súd uvádza:

8. Predmetné rozhodnutie je v odvolaním napadnutom výroku správne, pretože musí vychádzať zo zásad na základe ktorých sa rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní nároku trov konania.

9. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 však rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania nie je rozhodnutím o výške. Pri rozhodovaní o výške môže súd použiť aj ustanovenie § 257 CSP, teda až potom ako bude vydané rozhodnutie súdneho úradníka sa môže žalovaná domáhať zmeny vzhľadom na svoje sociálne postavenie.

10. V ostatných častiach, ktoré odvolaním neboli napadnuté ostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté, nakoľko ho odvolací súd nemohol preskúmať.

11. O trovách konania odvolací súd rozhodol tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala. Nakoľko však žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu nárok na ich náhradu nepriznal. (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 .

12. Na základe vyššie uvedeného preto krajský súd ako súd odvolací rozhodol tak, ako znie enunciát tohto uznesenia.

13. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .