Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/400/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu AB 2 B.V., reg. č. 572 79 667, so sídlom v Amsterdame, Strawinskylaan 933, Holandské Kráľovstvo, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. 1. mája č. 173/11, IČO 47 234 679, proti žalovanému P. K., bytom v B. J., U. W. B. č. XX/X, občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 1.279,53 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáha, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 1.279,53 Eur, úrok z omeškania 54,64 Eur a úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.279,53 Eur od 27.10.2015 do zaplatenia. Svoj nárok uplatňoval zo zmluvy o úvere zo dňa 3.12.2013, na základe ktorej poskytol žalovanému úver 1.600,- Eur. Povinnosť vrátiť poskytnutý úver s dohodnutou odplatou v určenom počte a výške splátok si žalovaný riadne neplnil. Žalovaná suma pozostávala zo zosplatnenej istiny 1.278,16 Eur a úroku 1,37 Eur.

2. Žalovaný predložil súdu doklady o zaplatení celkom 1.750,- Eur a mal za to, že úver, ktorý mu bol poskytnutý už splatil.

3. Z listinných dôkazov predložených stranami súd zistil, že dňa 3.12.2013 uzavreli strany zmluvu o hotovostnom úvere č. 010408, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver 1.600,- Eur, ktorý mal žalovaný splatiť spolu s odplatou v 60 splátkach po 61,43 Eur. Ročná úroková sadzba bola 34,55 %, RPMN úveru 41,2 %, priemerná hodnota RPMN 19,35 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 3.480,- Eur, lehota splatnosti bola formulovaná spôsobom 60 mesiacov po poskytnutí úveru , a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad predložených žalobcom bola čiastka predpisu 2.424,18 Eur, úhrada 1.090,01 Eur a dlh 1.334,17 Eur.

4. Žalovaný predložil ako doklady o platbách ústrižky poštových poukážok, z ktorých bolo zistené, že právnemu predchodcovi žalobcu, spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., zaplatil l 7 x 61,43 Eur a 22 x 60,- Eur, teda celkom 1.750,01 Eur.

5. Právnym základom posúdenia veci boli nasledovné ustanovenia:

- Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

- Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

- Podľa § 1 ods.1, ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch", tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

- Podľa § 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

- Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

- Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

- Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

6. Na základe zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému na jeho požiadanie peňažné prostriedky a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o dohodnuté úroky v pravidelných mesačných splátkach. Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obch.zák. a záväzkový vzťah medzi stranami je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obch. zák., ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Posudzovaný právny vzťah túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Obchodné podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák., nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi veriteľom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

7. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že strany uzavreli zmluvu o úvere, ktorú svojou povahou a charakterom zmluvných strán možno považovať za spotrebiteľskú. Zároveň mal súd za preukázané, že žalovaný ako dlžník si neplnil svoje povinnosti splácať poskytnutý úver tak, ako bolo dohodnuté.

8. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Citovaný zákon je predpisom verejného práva, ktorý stanovuje práva a povinnosti veriteľa a zároveň následky ich porušenia. Stanovuje povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

9. Podľa názoru súdu zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, teda náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyššie citovaného. Pokiaľ ide o splátkový kalendár s rozpisom výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tento zjavne nebol súčasťou zmluvy, možno teda konštatovať aj to, že v zmluve chýba ďalší povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k), vyššie citovaného zákona.

10. Následkom absencie vyššie uvedených údajov v úverovej zmluve je tak podľa zákona o spotrebiteľských úveroch to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Toto možno konštatovať bez skúmania absencie ďalších náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca tak nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky.

11. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru by žalovaný mal žalobcovi vrátiť plnenie, ktoré obdržal, teda 1 600,00 Eur. Hoci v prehľade splátok predložených žalobcom je uvedená úhrada 1 090,01 Eur, žalovaný predložil dôkazy o zaplatení 1 750,01 Eur. Túto sumu bral súd pri rozhodovaní do úvahy a preto žalobu zamietol.

12 . Z doplňujúceho vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že v súvislosti s charakterom prejednávanej veci považuje za dôležité poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016, vedený pod značkou C-42/15. Súdny dvor rozhodol, že 1. Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: - zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, - nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. 2. Článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. 3. Článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí byť vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Dodal, že v zmysle vyššie uvedených intenciách nie je dôvod považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko členské štáty vo svojej vnútroštátnej právnej úprave nie sú oprávnené stanoviť iné povinnosti do zmluvy o úvere než tie, ktoré sú vymenované v článku 10 ods. smernice 2008/48. Vo svetle týchto skutočností preto žiadal žalobca súd, aby žalobnému návrhu vyhovel.

13. Súd v tejto súvislosti uvádza, že zákon o spotrebiteľských úveroch prebral (transponoval) do právneho poriadku Slovenskej republiky uvedené smernice, pričom nie je vylúčené, aby za účelom ochrany spotrebiteľa (cieľom smernice je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a posilnenie cezhraničného vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi) členský štát zákonom upravil náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj inak (v prospech lepšej informovanosti spotrebiteľa a vyššej

zrozumiteľnosti úverovej zmluvy pre spotrebiteľa). Žalobca sa tak vlastne odvoláva použitia smernice (oproti jasnému zákonnému ustanoveniu) proti jej vlastnému účelu. Preto táto argumentácia žalobcu neobstojí.

14. O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu (§255 ods. 1 , žalovaný bol v konaní úspešnejší, nakoľko mu trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.