Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/53/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. Q., nar. X.X.XXXX, bytom T.Š., A. Č.. X, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Slovenská 87, IČO: 30794536, pochádzajúceho z rodičov Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T., A. Č.. X, právne zastúpená JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Floriánova č. 12 a otca E. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom T., T. Q. XX, v konaní o úpravu práv a povinností takto

rozhodol:

zveruje mal. E. Q., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,

otec je povinný prispievať na výživu mal. E. sumou 100 Eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od 1.7.2016 opakovane do budúcna,

dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.7.2016 do 31.1.2017 vo výške 340 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,

upravuje styk otca s mal. E. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny víkend od piatka 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., od 1.7. od 15.00 hod. do 15.7. do 15.00 hod., od 1.8. od 15.00 hod. do 15.8. do 15.00 hod., každé Vianoce v párnom roku od 24.12. od 20.00 hod. do 27.12. do 20.00 hod., každý Silvester v nepárnom roku od 19.00 hod. do nasledujúceho dňa do 19.00 hod.,

žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa svojim návrhom zo dňa 28.7.2016 domáhala úpravy práv a povinností k mal. E. tak, že navrhovala zveriť maloletého do svojej starostlivosti, určiť výživné vo výške 400 Eur od 1.7.2016.

2. Otec súhlasil so zverením maloletého do starostlivosti matky, s výškou výživného však nesúhlasil. Vo svojom podaní zo dňa 14.11.2016 navrhoval aj upraviť styk otca s maloletým synom. Výživné navrhoval určiť vo výške 60 Eur.

3. Na poslednom pojednávaní matka navrhovala určiť výživné vo výške 250 Eur s tým, že takéto výživné je v možnostiach otca.

4. Opatrovník navrhoval zveriť maloletého do starostlivosti matky, určiť výživné podľa zárobkových možností a schopností otca a pri úprave styku navrhovali, aby súd bral do úvahy aj názor dieťaťa a športové aktivity maloletého.

5. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania vrátane výsluchu maloletého, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

6. Maloletý E. pochádza z družského pomeru rodičov, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2015. Do júna 2016 však otec prispieval na výživu maloletého sumou 200 Eur mesačne, plus platil ďalšie výdavky vo výške 200 Eur na maloletého. Od júla 2016 prestal platiť a od augusta 2016 posielal pravidelne po 60 Eur mesačne.

7. Matka na pojednávaní potvrdila, že od času odkedy nežili v spoločnej domácnosti do júla 2016 sa vedeli s otcom na úprave práv dohodnúť, ako aj na výške výživného. S maloletým sa aj v tom období často otec stretával, ale potom to bolo čím ďalej menej. Matka tvrdila, že syn je alergik a nemôže chodiť na všetky aktivity, na ktoré ho otec bráva, napríklad na rybačky, aby spal v stane a podobne. Syn trénuje hádzanú dvojfázovo a má veľmi nabitý program. Chodí na gymnázium, 6-krát do týždňa trénuje a chodí na turnaje, dvakrát má jazykovú školu, dvakrát konfirmačnú prípravu a voľného času má málo. Učí sa veľmi dobre. Matka má so synom zvýšené výdavky týkajúce sa školy. Pravidelne mu platí obedy vo výške 23 Eur, cestovný lístok 10 Eur, poplatok za hádzanú 10 Eur, lieky pre maloletého 3 Eur, hygienické potreby 10 Eur, ošatenie 80 Eur. Synovi plánuje dať aj strojček na zuby, čo bude stáť okolo 600 Eur. Ročný poplatok za jazykovú školu je 175 Eur. Účasť na rôznych turnajoch a sústredeniach cez jarné prázdniny, ktoré mali v rozpise na tento školský rok vychádza okolo 475 Eur.

8. Matka poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 213,80 Eur, pracuje ako predsedníčka samosprávy pre 3 vchody, odmena za pol roka je 200 Eur, poberá aj rodinné prídavky vo výške 23 Eur mesačne. Nájomné platí 127 Eur, inkaso 42 Eur. Podľa matky vyžijú len tak-tak, pomáha im jej matka, ktorá býva so sestrou. Jej sestra napríklad pravidelne kupuje maloletému oblečenie. Chodievajú k ním na obedy.

9. Otec namietal, že musel ukončiť v lete živnosť aj z dôvodu matkinho prístupu, pretože mu nechcela vydať počítač, kde mal všetky veci na faktúry. Tých 400 Eur, ktoré platil, to bola dohoda, že matka mu naďalej robila účtovníctvo k živnosti, takže mala jeho počítač aj podklady. 200 Eur boli peniaze na dieťa a 200 Eur boli tie ďalšie výdavky týkajúce sa účtovníctva. Na tom sa dohodli. Potom však konflikty narastali. On pracoval na živnosť vo firme Intercars, kde dodával diely a jeho príjem bol okolo 1.000 Eur mesačne, ale po ôsmych rokoch s ním ukončili spoluprácu, nečakal to. V auguste prerušil živnosť a odvtedy nemá žiaden príjem, živí ho priateľka, s ktorou žije. On v podstate platí len to výživné 60 Eur. Prácu si ale aktívne hľadá. Okrem výživného trvá aj na úprave styku, pretože syn sa s ním odmietal stretávať a mal s ním problém v komunikácii.

10. Súd vypočul mimo pojednávania aj mal. E., ktorý bez prítomnosti rodičov uviedol, že sa s otcom stretáva a stretávať sa aj do budúcnosti chce. Chce však, aby to bolo prispôsobené športu, ktorý robí, pretože hádzanej venuje veľa času. Nevie dopredu povedať, kedy bude na turnaji. Rád by bol, aby sa stretávanie prispôsobilo jeho programu, ktorý je ale veľmi nabitý, aby sa to prispôsobilo jeho aktivitám. Nechcel preto, aby to bolo pevne určené. Na prázdniny by sa chcel vopred s otcom dohodnúť, že čo a ako, aby sa to opäť prispôsobilo hádzanej. S otcom sa stretávať chce, chce s ním tráviť čas aj počas prázdnin. Napríklad teraz cez zimné prázdniny boli spolu lyžovať.

11. Opatrovníčka k výpovedi maloletého uviedla, že nastal posun, pretože maloletý s otcom veľmi sporadicky komunikoval a teraz sa tá komunikácia rozvinula, ako aj stretávanie. To aj maloletý vo svojej výpovedi potvrdil.

12. Na poslednom pojednávaní otec uviedol, že sa v januári zamestnal. K nahliadnutiu predložil zmluvu s firmou C. X, L..C..I... Pracovná zmluva je na dobu určitú a to do konca roka 2017. Mzda je určená vo výške 530 Eur.

13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

14. Podľa § 24 ods. 1 zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

16. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Návrh matky na úpravu práv a povinností bol dôvodný, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Dôvodnou sa javila aj úprava styku, ktorú žiadal otec, keďže v stretávaní medzi otcom a synom nastali problémy.

28. So zverením maloletého do starostlivosti matky súhlasil aj otec. Matka zabezpečuje plnú starostlivosť o syna, súd jej preto zveril maloletého do osobnej starostlivosti.

29. Súd určil výživné vo výške 100 Eur a to od 1.7.2016 tak, ako znel návrh matky, keďže od toho času nastali medzi rodičmi problémy ohľadne dohody o úprave práv a povinností. Matka počas konania upravila svoj návrh na určenie výživného, kedy žiadala na záver 250 Eur. Tvrdila, že je v možnostiach otca takéto výživné platiť. Súd sa s týmto ale stotožniť nemohol. Poukazuje pritom na to, že otec prerušil živnosť, čo mal súd za preukázané z dôvodu, že stratil pravidelnosť zákazky s predchádzajúcou firmou, s ktorou spolupracoval. Tieto okolnosti mal súd za preukázané (nie však to, že dôvodom bolo správanie matky). Súd však na druhej strane musel vychádzať z toho, že otec je mladý a zdravý človek, ktorý v dnešnej situácii dostatku voľných pracovných miest na pracovnom trhu si primerané zamestnanie musí nájsť. Tak sa to napokon aj stalo, kedy sa otec zamestnal vo firme s príjmom 530 Eur a práve z tohto príjmu súd vychádzal pri určení výživného. Podľa názoru súdu nebolo preukázané tvrdenie matky, že schopnosti a možnosti otca v tomto smere prevýšia jeho reálny príjem. Súd má za to, že určovanie výživného musí vychádzať z reálnych možností, ktoré v danom čase povinná osoba má (na jednej strane je tu dostatok pracovných miest, avšak základný plat je nižší ako priemerný). Preto súd vychádzal z príjmu, ktorý otec má reálne od januára 2017, avšak určoval výživné od času, kedy nastali problémy medzi rodičmi ohľadne platenia výživného, teda od 1.7.2016. Podľa názoru súdu s poukazom na vyššie uvedené, bolo v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné a byť zamestnaný s poukazom na voľné pracovné miesta berúc do úvahy aj to, že otec prerušil živnosť až v auguste 2016.

30. Súd určoval výživné od 1.7.2016 tak, ako bolo v návrhu a od toho času, kedy medzi rodičmi prestala platiť pôvodná dohoda. Otec platil výživné vo výške 60 Eur od augusta 2016, a teda dlžné výživné od 1.7.2016 do 31.1.2017 súd určil vo výške 340 Eur (100 x 7 = 700 Eur - 6 x 60 Eur to, čo otec reálne od augusta platil). S poukazom na skutočnosť, že sa jedná o vyššiu čiastku súd zaviazal otca zaplatiť toto dlžné výživné v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

31. Súd videl dôvodnosť aj v úprave styku otca s maloletým synom. Je pravdou, že maloletý bude mať 15 rokov a pravidelne trénuje hádzanú. Sám vyjadril vôľu vo svojom výsluchu, aby sa stretávanie s otcom prispôsobilo jeho požiadavkám a jeho potrebám. Súd bral tieto okolnosti do úvahy, musel však brať do úvahy aj tú skutočnosť, že posledné mesiace bolo stretávanie sa otca s maloletým veľmi problematické. Z výsluchov vyplýva, že to bola neochota prispôsobiť sa z jednej aj z druhej strany. Súd má preto za to s poukazom na svoju prax, že je dôvodné upraviť stretávanie otca s maloletým rámcovým spôsobom na každý párny víkend. Otec deklaroval, že bude vychádzať synovi v ústrety, čo sa týka jeho športu a teda, že mu nebude brániť v turnajoch, v tréningoch a podobne bez ohľadu na to, ako bude styk upravený. Práve takýmto spôsobom otec môže využiť možnosti a participovať na záujme syna - hádzanej výraznejším spôsobom, môže sa zúčastňovať turnajov alebo tréningov, zabezpečovať jeho účasť na tréningoch, turnajoch a podobne. V prípade, ak by otec nerešpektoval potreby dieťaťa týkajúce sa športu, čo nie je v záujme dieťaťa, môže súd rozhodnúť o zmene úpravy styku. Súd však vyzýva otca, aby rešpektoval vôľu dieťaťa, jeho záujem a prispôsobil sa jeho športovým aktivitám pri realizácii úpravy styku.

32. Súd však chce opätovne zdôrazniť dôvodnosť úpravy práve preto, že ochota komunikovať medzi otcom a synom bola v tomto prípade obmedzená a poskytnutie rámca styku môže obom stranám túto komunikáciu uľahčiť.

33. Bolo dôvodné upraviť aj letné prázdniny. Opätovne však tu chce súd zdôrazniť, že môže sa vyskytnúť situácia, že počas úpravy styku s otcom bude musieť maloletý absolvovať sústredenie v hádzanej a je dôvodné, aby otec vyšiel v ústrety a prispôsobil sa tréningovému rytmu maloletého aj v tomto prípade.

34. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok náhradu trov konanie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Prešov v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.