Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20C-78-2016.pdf
PDF · 104.77 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/78/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: H. Y., Q.. XX.XX.XXXX, bytom H. S. Č.. XX, v konaní o zaplatenie 2.408,13 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.833,32 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 21.05.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52 %.
IV. Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828 náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.10.2014 žiadal pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2.408,13 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 13.11.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu zmluvy o pôžičke tvrdiac, že poskytol žalovanému sumu 3.008,64 Eur, z ktorej tento nevrátil nič.
2. Uznesením č. k. 11Ro/1079/2014-21 zo dňa 19.03.2015 súd pripustil zmenu účastníkov konania tak, že na miesto spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. vstúpil do konania žalobca.
3. Následne podaním zo dňa 02.06.2015 (č.l. 25 spisu) žalobca oznámil, že berie späť žalobu v časti prevyšujúcej zmluvnú pokutu v sume 232,11 Eur a žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2.176,02 Eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne z tejto sumy od 13.11.2011 do zaplatenia.
4. Vzhľadom na vydanie platobného rozkazu vo veci dňa 11.08.2015 pod č.k. 11Ro/1079/2014-30 sa predmetom konania stala takto upravená žaloba (teda zaplatenie sumy 2.176,02 Eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 13.11.2011 do zaplatenia) s poukazom na v tom čase účinné ustanovenie § 172 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj len „O.s.p.“), ktoré určovalo, že o zmene návrhu na začatie konania a o čiastočnom späťvzatí návrhu pred vydaním platobného rozkazu sa osobitne nerozhoduje a predmetom konania sa po vydaní platobného rozkazu stáva takto upravený posledný návrh. Nakoľko sa však žalovanému nepodarilo platobný rozkaz doručiť, súd ho uznesením zo dňa 15.03.2016 zrušil.
5. Podaním zo dňa 26.11.2014 (č.l. 11 spisu) oznámila svoj vstup do konania spotrebiteľská organizácia
- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ ako vedľajší účastník na strane žalovaného (v zmysle v tom čase účinnej procesnej úpravy § 93 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016). Tento subjekt potom cestou svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 23.03.2016 žiadal žalobu zamietnuť vznesúc námietku premlčania žalovaného nároku, namietajúc absolútnu neplatnosť zmluvy z dôvodu neurčitosti a tiež bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru.
6. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že aktuálna procesná úprava Civilného sporového poriadku účinná od 01.07.2016 inštitút spotrebiteľskej organizácie ako vedľajšieho účastníka už nepozná, z obsahového hľadiska tomu najbližšie zodpovedá len § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý však účasť takéhoto tzv. osobitného subjektu v konaní viaže na súhlas strany sporu. Súhlas žalovaného s tým, aby hore menované občianske združenie vystupovalo na jeho strane predložený súdu po 01.07.2016 nebol a preto súd s týmto subjektom ďalej nekonal. Treba len poznamenať, že síce združenie vstúpilo do konania v pôvodnom procesnom postavení vedľajšieho účastníka dňa 26.11.2014, kedy sa v zmysle v tom čase účinnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku súhlas podporovaného účastníka výslovne nevyžadoval (tento bol potrebný len podľa úpravy OSP účinnej od 01.01.2015), no nemožno z hľadiska kontinuity tohto súdneho konania v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku takto nahliadať aj na novú úpravu § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda že ak vedľajší účastník vstúpil do konania v čase, kedy súhlas
3
podporovaného účastníka s jeho vstupom sa podľa vtedajšej procesnej úpravy nevyžadoval, nie je takýto súhlas potrebný ani po 01.07.2016. Ako už totiž vyplýva zo samotného názvu novej procesnej úpravy „Civilný sporový poriadok“, (občianske) súdne konanie je založené na existencii sporu medzi stranami, ktorý existuje v podstate len vtedy, ak žalovaná strana popiera žalovaný nárok a cez prizmu toho potom treba vykladať aj § 95 ods. 1 CSP takým spôsobom, že ak strana je pasívna, nemá záujem viesť spor, nemožno jej proti vôli „vnútiť“, aby sa za ňu sporil niekto iný (teda bývalý vedľajší účastník). Odlišné neplatí ani v prípade spotrebiteľských sporov, pretože ochrana spotrebiteľa je zákonodarcom zaručená osobitným režimom v § 290 a nasl. CSP v rámci úpravy sporov s ochranou slabšej strany. Preto sa súhlas strany podľa § 95 ods. 1 CSP vyžaduje aj vtedy, ak pred dňom 01.07.2016 v konaní vystupovala spotrebiteľská organizácia ako vedľajší účastník.
7. Žalovanému boli žaloba i predvolanie na pojednávanie doručené dňa 21.12.2016, kedy tieto písomnosti prevzal jeho splnomocnenec, ktorého žalovaný písomne splnomocnil aj na preberanie zásielok určených do vlastných rúk (§ 109 ods. 1 CSP).
8. Na pojednávanie dňa 24.01.2017 sa riadne predvolané sporové strany nedostavili, preto súd prejednal a rozhodol vec v ich neprítomnosti.
9. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalovaný uzavreli dňa 20.05.2011 zmluvu označenú ako zmluva o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej uvedená spoločnosť poskytla žalovanému peňažné prostriedky v sume 2.000,50 Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť požičanú sumu v 48. mesačných splátkach po 62,68 Eur. V zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti máj 2015 s tým, že celková suma pôžičky je 3.008,64 Eur a celkové náklady sú 1.008,14 Eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 23,97 % a v rovnakej výške je uvedená v zmluve aj RPMN. Priemerná hodnota RPMN je uvedená vo výške 20,4 %.
10. V zmluve je ďalej uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v článku 6.1 určujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/ alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa článku 6.2 Všeobecných obchodných podmienok, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci. Podľa článku 6.4 Všeobecných obchodných podmienkach je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
11. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný na vrátenie pôžičky neuhradil nič.
12. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2014 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom je zrejmé, že jej predmetom bolo postúpenie balíka pohľadávok s ich príslušenstvom špecifikovaných v zozname pohľadávok tvoriacom prílohu k zmluve. Súdu bola predložená spolu so zmluvou identifikácia postúpenej pohľadávky, v ktorej je uvedená pohľadávka voči žalovanému vo 4
výške 2.418,69 Eur zo zmluvy zo dňa 21.05.2011 pod č. 5007168. Toto číslo je uvedené aj v samotnej zmluve o poskytnutí pôžičky.
13. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným, ktorého obsahom bola povinnosť žalovaného vrátiť požičanú sumu spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil ani len sčasti.
14. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.
15. Okrem iných náležitostí zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2, aby v zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f)) a tiež aby bola v zmluve uvedená aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k). Ich absenciu v zmluve § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru.
16. Zmluva obsahuje iba uvedenie mesačnej splátky vo výške 62,68 Eur bez bližšej špecifikácie a teda vôbec nerozčleňuje mesačné splátky z hľadiska úhrady istiny a úrokov s tým, že aj splatnosť splátok určujú len drobno písané všeobecné obchodné podmienky. Zo zmluvy totiž nemožno vyvodiť rozčlenenie mesačných splátok z hľadiska úhrady istiny a úhrady úrokov, či iných poplatkov a teda aká je výška splátky istiny a aká je výška splátky úrokov. Takisto v zmluve absentuje uvedenie termínu konečnej splatnosti pôžičky, nakoľko termínom sa rozumie uvedenie konkrétneho dňa v roku a nie celého mesiaca, absentuje tu konkrétny deň, ktorý je termínom konečnej splatnosti úveru, čo znamená, že veriteľ preniesol svoju povinnosť rešpektovať jasné zákonné znenie na spotrebiteľa v tom smere, aby si tento sám vypočítaval, kedy nastane časový okamih splatnosti poslednej splátky.
17. Preto žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver (formou pôžičky) je podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy bezúročný a bezpoplatkov. Vzhľadom na to dlh žalovaného predstavuje sumu 2.000,50 Eur, pričom právo na jej zaplatenie (spolu s príslušenstvom) nadobudol žalobca podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvou o postúpení zo dňa 08.12.2014. V prevyšujúcej časti potom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vzťahu k námietkam bývalého vedľajšieho účastníka o neplatnosti zmluvy z dôvodu nejednoznačného určenia požičiavanej sumy je potrebné uviesť, že ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka určuje akým spôsobom sa majú vykladať právne úkony. Je zrejmé zo zmluvného textu, že pôžička bola v sume 2.000,50 Eur, lebo nemožno vykladať tieto zmluvné ustanovenia izolovanie od ďalšieho textu, podľa ktorého 5
bola celková suma pôžičky 3.008,64 Eur a suma 2.000,50 Eur predstavovala „schválenú“ pôžičku, teda výšku požičiavanej sumy. Ani jednoduchým matematickým prepočtom nemožno dôjsť k inému záveru, že nebola požičiavaná suma 3.008,64 Eur, lebo odpočítaním sumy 1.008,14 Eur (ktorá je v zmluve označená ako celkové náklady spotrebiteľa) ide o „schválenú“ - vo význame takú pôžičku, ktorá bude aj poskytnutá. Tieto jazykové nepresnosti preto súd nepovažoval za dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný taký právny úkon, ktorý nie je urobený určito. Takisto pokiaľ bolo poukazované na list právneho predchodcu žalobcu spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. zo dňa 27.10.2011, ktorým tento „vypovedal“ zmluvu ku dňu 27.10.2011 a ktorým súčasne žiadal žalovaného o jednorazové uhradenie celého dlhu, ani v samotnej zmluve a ani vo všeobecných obchodných podmienkach sa nenachádza také dojednanie v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré by oprávňovalo veriteľa, teda právneho predchodcu žalobcu žiadať pre nezaplatenie niektorej zo splátok uhradenie všetkých zvyšných splátok. Súd preto na list právneho predchodcu žalobcu nemohol prihliadať, nakoľko tento považoval za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže odporuje § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaný preto nebol povinný splatiť pôžičku jednorazovo, keď navyše ani samotná výpoveď právneho predchodcu žalobcu (ktorá navyše ako spôsob zániku záväzku prichádza do úvahy podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka len pri záväzkoch - zmluvách na dobu neurčitú, čo nebol tento prípad) nespôsobila okamžitú zročnosť celého dlhu, lebo v zmluve ani vo všeobecných obchodných podmienkach sa nenachádza ustanovenie viažuce okamžitú splatnosť dlhu na vypovedanie zmluvy.
18. Zároveň je potrebné predmetnú zmluvu zo dňa 20.05.2011 podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pôvodný žalobca pri jej uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 20.05.2011, podľa ktorých je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
20. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi aj v prípade, že sa tento
6
premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy platilo, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Z tohto ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán - spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere ako taká je ako zmluvný typ upravená v § 497 Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade
spotrebiteľského úverového vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského úveru ako v tejto prejednávanej veci aplikovala na premlčanie obchodnoprávna úprava regulujúca vzťahy zásadne podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
23. Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie celého dlhu z poskytnutého úveru (t.j. sumu 2.000,- Eur). Splátky v sume 62,68 Eur, v ktorých mal žalovaný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky boli splatné 20. deň v príslušnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.06.2011 a nasledujúce splátky boli splatnými dňa 20.07.2011, 20.08.2011, atď., pričom žalobca v rámci žalovanej sumy 2.176,02 Eur požadoval uhradenie prvých štyroch splátok splatných dňa 20.06.2011, 20.07.2011, 20.08.2011 a 20.09.2011 (ako to vyplýva z prehľadu na č.l. 5 a nasl. spisu). Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej splátky začala ohľadne nej plynúť trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pričom táto ohľadne splátky splatnej dňa 20.06.2011 uplynula dňa 21.06.2014, ohľadne splátky splatnej dňa 20.07.2011 uplynula dňa 21.07.2014, ohľadne splátky splatnej dňa 20.08.2011 uplynula dňa 21.08.2014 a ohľadne splátky splatnej dňa 20.09.2011 uplynula dňa 21.09.2014. Preto tieto splátky kvôli premlčaniu nemohol súd priznať, keď žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 15.10.2014. Nakoľko zmluva neobsahovala uvedenie koľko z danej splátky pripadá na istinu úveru a koľko na úrok, súd vychádzal z toho, že istinu úveru 2.000,- Eur mal žalovaný vrátiť v 48. splátkach a teda na istinu z každej splátky pripadalo po zaokrúhlení 41,66 Eur (2.000,- Eur delené 48 splátok), čo pri štyridsiatichštyroch splátkach, ktoré premlčané neboli (splátky splatné počnúc splátkou splatnou dňa 20.10.2011) predstavuje sumu 1.833,32 Eur. Preto vo zvyšku súd žalobu 7
zamietol vrátane úrokov z omeškania zo sumy prevyšujúcej 1.833,32 Eur, nakoľko z dôvodu premlčania hlavného záväzku nebolo možné priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na akcesorickú povahu tohto úrokového vzťahu. Súd dodáva, že nemožno ohľadne celého dlhu počítať premlčaciu dobu odo dňa 20.07.2011 ako to uvádzal bývalý vedľajší účastník, pretože (ako už bolo uvedené) k platnému zosplatneniu celého dlhu zo strany právneho predchodcu žalobcu listom zo dňa 27.10.2011 nedošlo.
24. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013 platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Kvôli absencii dojednania o možnosti žiadať o úhradu celého dlhu naraz pri omeškaní jednej splátky súd priznal úrok z omeškania len odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky, čo vychádza na deň 21.05.2015, kedy základná úroková sadzba ECB bola na úrovni 0,05 % ročne. Súd tak uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8,05 % ročne (0,05 % + 8 percentuálnych bodov) od 21.07.2015 do zaplatenia z dlžnej sumy 1.833,32 Eur.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal pôvodne úhrady čiastky 2.408,13 Eur s
príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 1.833,32 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 76 %, zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 24 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 52 % (76 % mínus 24 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
27. Napokon súd musel rozhodnúť aj o trovách už uvádzaného občianskeho združenia Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, ktorý ako vedľajší účastník vystupoval v konaní na strane žalovaného do 01.07.2016. Žalovanému nevznikol nárok na náhradu trov konania a tak náhrada trov nepatrí ani tomuto subjektu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.