Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-16C/48/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Vladimírom Kotusom, v právnej veci matky mal. dieťaťa E. E., nar. X.X.XXXX, V. XX, C., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené Q. V., nar. XX.XX.XXXX, G.M.. U. X, C., za účasti mal. G. E., nar. X.X.XXXX, V.É. XX, C., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce soc. vecí a rodiny, Staničné nám. 9, Košice, v konaní o určení otcovstva a úprave rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

U r č u j e, že Q. V., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletej G. E., nar. X.X.XXXX, z matky E. E., nar. X.X.XXXX.

Súd z v e r u j e maloletú G. E., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

O t e c maloletého dieťaťa je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej G. E., nar. X.X.XXXX, 120 eur mesačne od 1.4.2011 do 31.3.2012 a po 80 eur od 1.4.2012 do budúcna, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.

D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 1.4.2011 do 31.1.2017 v sume 6.080 eur je otec maloletého dieťaťa povinný zaplatiť k rukám matky maloletej do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Z a s t a v u j e konanie o určenie výživného nad sumu 100 eur mesačne od 1.4.2011.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

Otec maloletého dieťaťa je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur na účet Okresného súdu Košice II do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého dieťaťa návrhom doručeným súdu dňa 9.6.2011 žiadala, aby súd určil že Q. V. je otcom maloletej G. E., nar. X.X.XXXX a zveril maloletú do výchovy matky. Zároveň žiadala určiť výživné vo výške 300 eur mesačne a zaviazať označeného otca na úhradu príspevku na veci zakúpené k výbavičke maloletého dieťaťa vo výške 827,92 eur.

2. Návrh odôvodnila tým, že v máji 2010 sa na diskotéke zoznámila s Q. V., čo prerástlo v intímny vzťah, ktorý trval do septembra 2010. Začiatkom júla 2010 boli s označeným otcom na výlete v Čechách, kde pravdepodobne splodili maloletú. V auguste 2010 zistila, že je tehotná a oznámila to označenému

otcovi maloletého dieťaťa. Najskôr sa tešil, ale po odchode za prácou do Čiech sa rozhodol, že dieťa nechce, a preto naliehal, aby tehotenstvo bolo prerušené. V novembri 2010 sa pokúsila s označeným otcom opäť dohodnúť na uznaní otcovstva čo odmietol, maloletú nechce nikdy vidieť a bude sa tváriť, že o tehotenstve nikdy nevedel. Tvrdila, že v čase rozhodujúcom pre počatie dieťaťa udržiavala styky iba s Q. V., preto len on môže byť otcom maloletej G..

3. Počas konania matka maloletého dieťaťa zdôraznila, že jej vzťah s Q. V. po zoznámení prerástol do intímneho vzťahu. Stretávali sa pravidelne každý deň, niekedy chodili do mesta, inokedy boli u jej rodičov alebo u krstných rodičov Q. V., súložili pravidelne. Následne vycestovali do Plzne na 3-4 dni, kde sa stretli aj s jeho bývalou priateľkou A.. Začiatkom júla 2010 šli za jej rodičmi na chatu, kde po oslave jej narodenín súložili, čo je pravdepodobný termín otehotnenia. Rodičom na oslave predstavila označeného otca ako partnera a spoločne plánovali budúcnosť, bývanie u jej rodičov a švagor P. C. mu mal od septembra vybaviť prácu v Kauflande. Začiatkom júla si spravila tehotenský test, ktorý bol pozitívny a tehotenstvo potvrdil aj lekár. Tehotenstvo oznámila označenému otcovi, tešili sa, že budú fungovať ako rodina. Keďže mu odriekli prácu, rozhodol sa, že koncom augusta pôjde do Čiech. Od uvedenej doby ho už nevidela. V roku 2013 sa označený otec maloletého dieťaťa cez Facebook ozval s tým, že sa plánuje vrátiť do Košíc a pomôže sa jej starať o dieťa. Potom ju už však nekontaktoval. Tvrdila, že pred Q. V. mala známosť s O. P. do mája 2008. Od uvedenej doby, teda po tom, čo spoznala Q. V., nemala žiaden iný intímny vzťah.

4. Označenému otcovi bol návrh doručený ešte v októbri 2014 na adresu, na ktorej sa v uvedenom čase zdržiaval, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na doručenke. K návrhu sa však nevyjadril a ani určených pojednávaní sa nezúčastnil.

5. Kolízny opatrovník prešetril pomery maloletého dieťaťa a v správe o prešetrení pomerov uviedol, že matka spolu s dieťaťom žije v 4-izbovom byte u rodičov, ktorí sú zamestnaní a s výchovou a starostlivosťou matke pomáhajú. Matka má v byte pre seba s dieťaťom vyhradenú izbu, na bývanie rodičom neprispieva. Maloletá G. je zdravé dieťaťa, máva len bežné detské ochorenia. Kolízny opatrovník žiadal návrhu matky vyhovieť, určiť otcovstvo k maloletej, zveriť dieťaťa do výchovy a starostlivosti matky a určiť zo strany otca primerané výživné.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, vyjadrením kolízneho opatrovníka, výsluchom svedkov P. C., Z. E. a N. C., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletej Natálie, dokladmi o zakúpení výbavičky pre maloleté dieťa, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa, internetovou komunikáciou medzi matkou maloletého dieťaťa a označeným otcom, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní materskej, potvrdením Úradu práce Českej republiky, potvrdením o príjme označeného otca za obdobie od 10/2010-5/2011, fotografiami matky maloletého dieťaťa s označeným otcom, potvrdením zamestnávateľa a mzdovým listom označeného otca za rok 2012, potvrdením o nároku na materské, mzdovými listami matky maloletého dieťaťa za obdobie od júna 2011 do augusta 2016, dokladmi o úhradách za služby spojené s bývaním ( plyn, elektrina rozhlas a TV, internet) za obdobie rokov 2011-2016 a zistil tento skutočný stav:

7. Dňa X.X.XXXX sa narodila maloletá G. E. z matky E. E., ktorá je zapísaná v knihe narodení matričného úradu Košice - Šaca vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XXX. V rodnom liste nie je uvedený otec dieťaťa.

8. Za otca maloletej G. matka označila Q. V., s ktorým nebola v manželskom zväzku, a ktorý uznanie otcovstva k maloletej súhlasným vyhlásením rodičov v súlade s ust. § 90 a nasl. zák. o rodine odmietol. V tomto prípade tak predmetom konania je určenie otcovstva a úprava práv a povinností rodičov k maloletej G. podľa tretej domnienky otcovstva uvedenej v § 94 ods. 2 zák. o rodine, podľa ktorého sa za otca považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

9. Skutkovým základom domnienky je teda vykonanie súlože medzi mužom a matkou dieťaťa v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní. Z vykonaného dokazovania, najmä zo zhodných výpovedí svedkov N. C., P. C. a N. E. súd mal za preukázané, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa (júl 2010), sa matka s označeným otcom dieťaťa intímne stýkali. Všetko nasvedčovalo tomu, že plánujú aj spoločnú budúcnosť. Rovnako to preukazujú aj listinné dôkazy

- fotografie z osláv z júla 2010 čo svedčí o tom, že matka dieťaťa sa s označeným otcom stretávali a boli zachytení ako sa bozkávajú. Tiež aj internetová komunikácia medzi matkou a označeným otcom nasvedčuje tomu, že nikdy jednoznačne nepopieral, že maloletá G. by nemala byť jeho dcérou, dokonca v komunikácií z 7.9.2011 sa vyjadril, že premýšľal sa vrátiť do Košíc a pomôcť matke s malou. Navyše označený otec maloletého dieťaťa nepreukázal závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo vylučovali. Napriek doručeniu návrhu označený otec maloletého dieťaťa v priebehu celého konania sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril a výzvu súdu ignoroval.

10. Z výpovede svedka P. C. je zrejmé, že medzi matkou maloletého dieťaťa a označeným otcom dochádzalo k intímnym vzťahom. Tento vzťah trval do augusta 2010, stretávali sa na chate, u svokry ako aj u nich doma. Keďže sa chceli osamostatniť, pomohol označenému otcovi maloletého dieťaťa a vybavil mu prácu v Kauflande, do ktorej nenastúpil, ale odišiel do Čiech. Od samotnej matky maloletého dieťaťa vie, že otcom dieťaťa je Q. V. a s nikým iným v tom čase intímny vzťah nemala.

11. Aj svedkyňa Z. E. potvrdila, že otcom dieťaťa je Q. V.. Sama jej to dcéra v auguste povedala, že je tehotná s Q. V.. Po to, ako dcéra otehotnela, dohodli sa, že budú dočasne u nich bývať, kým si niečo nenájdu. Zať vybavil dokonca Q. prácu v Kauflande, avšak odišiel za prácou do Čiech a odvtedy sa neukázal. Koncom apríla alebo začiatkom mája malú prišla pozrieť jeho sesternica. Vtedy pozývali na krstiny aj jeho mamu, ktorá spočiatku súhlasila, nakoniec to odmietla a s jeho rodinou už nekomunikovali.

12. Podobne svedkyňa N. C. potvrdila, že Q. a E. začali spolu chodiť v roku 2010. Stretávali sa u nej doma, u rodičov, na chate. Videla ich raz alebo dvakrát, ako boli prichytení pri intímnom styku. Potom jej sestra oznámila, že s ním čaká dieťa a ukázala jej správu od označeného otca maloletého dieťaťa, v ktorej jej oznámil, že dieťa nechce a má ísť na umelé prerušenie tehotenstva. Keď sa dieťa narodilo označený otec maloletého dieťaťa sa o dieťa ani raz nezaujímal. Jeho sestra aj sesternica prišli malú neskôr pozrieť, ale s Q. V. nehovorila. Myslí si, že otcom dieťaťa je Q. V., maloletá G. sa na neho podobá v tvári a občas aj správaním.

13. Existenciu intímneho vzťahu a súlože medzi matkou maloletej a označeným otcom v rozhodnom období potvrdzuje aj elektronická komunikácia medzi nimi. Označený otec nespochybňuje existenciu blízkeho intímneho vzťahu a súlože v rozhodnom období, naopak potvrdzuje že on dieťa nechcel a že matke vravel, aby si ho „dala preč“. Pritom napriek doručeniu návrhu, náležitému poučeniu i doručenému uzneseniu zo dňa 24.3.2015, č.k. 16C 48/2011-182, v spojení s opravným uznesením zo dňa 23.4.2015, č.k. 16C 48/2011-193, o nariadení predbežného opatrenia podľa § 120 ods. 1 v spojení s § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., ktorým mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej G., ostal nečinný, určených pojednávaní sa nezúčastnil a ani neoznačil žiadne také dôkazy či okolnosti, ktoré by ho z otcovstva vylučovali.

14. Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

15. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

16. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

17. Z vyššie uvedených dôvodov a v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine súd návrhu o určenie otcovstva vyhovel a určil, že odporca - Q. V., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletej G., nar. X.X.XXXX z matky E. E., nar. X.X.XXXX.

18. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských prv a povinností a o výžive maloletého.

20. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. S konaním o určenie otcovstva je vždy spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zverenie maloletej G. do osobnej starostlivosti matky je v jej záujme, matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Matka dieťaťa s ním žije v byte svojej matky, kde maloleté dieťa má zabezpečenú potrebnú starostlivosť a podmienky pre svoj zdravý vývoj. Otec dieťaťa maloletú ešte nevidel, matka sa o dieťa stará od jeho narodenia a v doterajšej starostlivosti matky o dieťaťa neboli zistené žiadne nedostatky, starostlivosť o dieťaťa nezanedbáva a o dieťa je riadne postarané. Preto súd maloletú Natáliu zveril do osobnej starostlivosti matky.

29. Pri určení výživného súd v zmysle citovaných ustanovení § 62, 75 a 77 Zákona o rodine vychádzal jednak z potrieb maloletej ako aj z možností a schopnosti rodičov. Súd ustálil moment počiatku vyživovacej povinnosti ku dňu narodeniu maloletej G., t.j. k X.X.XXXX. Výživné je možné zásadne priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Zákon však umožňuje priznať výživné najdlhšie po dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Matka maloletého dieťaťa podala návrh na určenie otcovstva už X.X.XXXX, teda dva mesiace po narodení dieťaťa a tým neotáľala s domáhaním sa ochrany práv maloletého dieťaťa bezprostredne po jeho narodení, preto súd výživné priznal aj spätne od podania návrhu, t.j. ku dňu narodeniu dieťaťa.

30. Z potvrdenia o nároku na materské vyplýva, že matke maloletého dieťaťa nárok na materské vznikol od 13.10.2011 a trval do 8.10.2011, s dennou výškou materského 8,6718 eur. Následne matka maloletého dieťaťa poberala rodičovský príspevok. Zo mzdových listov je zrejmé, že matka maloletého

dieťaťa za rok 2013 dosiahla priemerný príjem vo výške 405,15 eur, za rok 2014 vo výške 474,41 eur, za rok 2015 vo výške 472,18 eur, za rok 2016 461,71 eur. Z platobných dokladov SIPO súd zistil, že náklady matky maloletého dieťaťa spojené s bývaním (plyn, elektrina, rozhlas) za rok 2011 priemerne činili sumu 64,54 eur, za rok 2013 sumu 70,35 eur, za rok 2014 sumu 65,62 eur, za rok 2015 sumu 53,48 eur, za rok 2015 sumu 52,57 eur. Od 1.5.2013 následne nastúpila do práce, s príjmom okolo 450 eur - 472 eur. Od 1.5.2013 do marca 2014 jej štát prispieval do dosiahnutia 3 rokov maloletej sumou vo výške 230 eur, ktoré použila na úhradu škôlky. Z uvedeného príjmu uhrádzala všetky výdavky na maloletú a výdavky spojené s bývaním a v súčasnosti si ich delí s mamou a snúbencom. Maloletá navštevuje škôlku, za ktorú uhrádza 50 eur, ďalšie výdavky tvoria výdavky na stravu, oblečenie, uhradila poplatok za predplavecký výcvik 44 eur. Podľa pokladničných dokladov matka maloletého dieťaťa zakúpila výbavu pre maloleté dieťa v sume 827,92 eur, ktorá zahŕňala kočík, postieľku, plachtu, vaničku, matrac, detská ,,chúva?, hygienické potreby, plienky, oblečenie.

31. Pri hodnotení pomerov na strane matky súd zohľadnil, že v čase narodenia dieťaťa poberala materskú, s dennou výškou 8,6718 eur, prídavok na dieťaťa vo výške 20 eur, od 28.10.2011 rodičovský príspevok 199,60 eur. Od 1.5.2013 nastúpila do práce, kde dosahovala príjem 400- 472 eur mesačne. Od 12.9.2016 nastúpila opätovne na materskú dovolenku s príjmom 370 eur mesačne.

32. Na strane otca súd vychádzal zo zistení, že tento sa zdržiaval striedavo v Českej republike a v Nemecku. V Čechách dosahoval príjem v období od 18.10.2010 do 3.5.2011 priemerne 10.934 CZK a od 27.2.2012 do 12.10.2012 8.338,11 CZK. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni otec maloletého dieťaťa nepoberá v súčasnosti žiadne sociálne dávky, nepracuje v Slovenskej republike, preto súd vychádzal z toho, že má príjem, alebo je dobrovoľne nezamestnaným a finančná situácia sa ohľadom otca maloletej nezmenila. Súd na strane otca pri rozhodovaní vychádzal aj z potencionality jeho príjmov a teda z príjmov vyplývajúcich z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, tak, ako je to nižšie uvedené. Nemožnosť nájsť otca maloletej a jeho neplnenie si zákonnej povinnosti nemôže byť vyhodnocovaná v neprospech dieťaťa, ktoré svojou výživou je odkázané na svojich rodičov, preto v danom prípade nie je možné prihliadať len na ním reálne dosahované príjmy, ale na príjmy, ktoré by mohol dosahovať. Podľa potvrdenia zamestnávateľa označený otec maloletého dieťaťa pracoval v Čechách, v obchodnej spoločnosti Manpower, spol. s.r.o. v období od XX.XX.XXXX do X.X.XXXX s priemerným mesačným príjmom 10.934 CZK a od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX v spoločnosti Pavmart PSV, s.r.o., s priemerným mesačným príjmom 8.338,11 CZK.

33. Zo štatistík Štatistického úradu Slovenskej republiky za roky 2013, 2014, 2015 a 2016 súd zistil výšku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorá v roku 2013 bola 824 eur, v roku 2014 bola 858 eur, v roku 2015 bola 883 eur a v roku 2016 bola 886 eur.

34. Odôvodnené potreby maloletej od jej narodenia jednoznačne v celom rozsahu hradí matka, o čom svedčia matkou predložené listinné dôkazy. Príjem matky (materská, rodičovský príspevok) nebol dostačujúci na úhradu všetkých výdavkov maloletej o čom svedčí skutočnosť, že matku museli v tomto období podporovať a bola výrazne odkázaná na pomoc svojich rodičov, u ktorých v spoločnej domácnosti s matkou býva doteraz. To dosvedčuje aj tá skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa predčasne, pred ukončením rodičovskej dovolenky, nastúpila do práce, aby dosiahla vyšší príjem a zabezpečila tak potreby pre maloletú. V čase narodenia maloletej Natálie matka musela hospodáriť s príjmom 8,6717 eur denne a neskôr po poberaní rodičovského príspevku sa tento príjem ešte znížil. Je síce pravdou, že od 1.5.2013 matka nastúpila do práce a jej mesačný príjem sa zvýšil, avšak maloleté dieťa bolo a je vo veku, kedy sa rýchlo vyvíja, rastie, s čím súvisia náklady na zakupovanie či už oblečenia, obuvi, stravy, hygienických potrieb. Ďalšie výdavky samozrejme súvisia s návštevou predškolského zariadenia a od septembra 2017 budú aj zvýšené výdavky s návštevou školy. Navyše matke od októbra 2016 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť v súvislosti s narodením dieťaťa V. A.. S otcom tohoto dieťaťa žije v spoločnej domácnosti, pričom jeho priemerný mesačný príjem je asi 600 eur.

35. Podľa názoru súdu nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby otec, ktorý má predpokladaný príjem, bol zaviazaný plniť si vyživovaciu povinnosť len v minimálnej výške t.j. 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (v súčasnosti 27,13 eur). Dieťa má práva podieľať sa na životnej úrovni rodičov a podľa vyššie uvedeného životná úroveň otca je vyššia ako tá, ktorá by mu dovoľovala uhrádzať výživné len vo výške zákonom stanového minimálneho výživného. Súd pri výške výživného zobral do úvahy aj to, že otec od narodenia dieťaťa do teraz sa o dieťa nezaujíma a na výživu neprispieva ani

inou formou ako peňažným príspevkom. Navyše nepreukázal, že sa z dôležitého dôvodu vzdal svojho predchádzajúceho zamestnania, kde mal stály príjem.

36. Matka maloletého dieťaťa uplatnila voči otcovi náhradu výdavkov, ktoré jej vznikli v súvislosti so zakúpením výbavičky maloletého dieťa. Súd otca zaviazal na čiastočnú úhradu nákladov na výbavičku. Čo sa týka nákladov na hygienické potreby, oblečenie, hračky, ktoré matka maloletého dieťaťa zahrnula do výbavičky, súd má za to, že tie sa majú hradiť z bežného výživného. Z veci, ktoré boli pre dieťaťa zabezpečené ako súčasť výbavičky súd preto určil: kočík v hodnote 290 eur, postieľka v hodnote 110 eur, plachta v hodnote 15 eur, vanička v hodnote 12 eur, matrac v hodnote 20 eur, detská ,,chúva? v hodnote 34,90 eur. Nakoľko výbavička je nárokom dieťaťa, súd vzhľadom na vyššie zistené pomery obidvoch rodičov zaviazal označeného otca maloletého dieťaťa z titulu výbavičky zaplatiť matke maloletého dieťaťa časť preukázaných výdavkov a to v sume 480 eur.

37. Zohľadňujúc aj uplatnený nárok maloletého dieťaťa na tzv. „výbavičku“ súd tieto náklady zohľadnil pre určení výživného v 1. roku veku dieťaťa (12 x 40 eur = 480 eur). Preto zohľadňujúc odôvodnené potreby maloletej G. a schopnosti a možnosti oboch rodičov určil výživné, ktorým má otec na výživu prispievať za čas od 1.4.2011 do 31.3.2012 vo výške 120 eur mesačne a od 1.4.2012 do budúcna vo výške 80 eur mesačne.

38. Otec maloletej G. na jej výživu ničím neprispieval a to aj napriek uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 24.3.2015, č.k. 16C 48/2011-182 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23.4.2015, č.k. 16C 48/2011-193, ktorým bol v súlade s vtedy platným ust. § 75 ods. 1, 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. predbežným opatrením zaviazaný platiť výživné po 40 eur mesačne. Preto súd skapitalizoval dlžné výživné za čas od 1.4.2011 do 31.1.2017. Za čas od 1.4.2011 do 31.3.2012 predstavuje sumu 1.440 eur (12 mesiacov x 120 eur) a za čas od 1.4.2012 do 31.1.2017 (keďže výživné sa platí mesiac vopred) sumu 4.640 eur (58 mesiacov x 80 eur). Spolu teda výživné predstavuje sumu 6.080 eur (1.440+4.640). Dlžné výživné súd uložil otcovi maloletej zaplatiť v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk matky maloletej Natálie.

39. Podľa § 144 C.s.p. navrhovateľ môže vziať návrh späť.

40. Podľa § 145 ods. 1,2 C.s.p. ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí návrhu rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

41. Matka maloletej G. vzala návrh o určenie výživného nad sumu 100 eur mesačne späť (okrem zohľadnenia tzv. „výbavičky“ v prvom roku veku dieťaťa), preto súd konanie v rozsahu späťvzatia návrhu zastavil.

42. V prevyšujúcej časti súd návrh na určenie výživného ako nedôvodný zamietol, majúc za to, že určená výška výživného je primeraná odôvodneným potrebám maloletej a schopnostiam a možnostiam rodičov. Prípadná podstatná zmena pomerov v budúcnosti bude dôvodom na novú úpravu výšky výživného.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Zohľadnil pritom skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa náhradu trov konania priznať nežiadala a otcovi ani žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

44. O povinnosti otca maloletého dieťaťa zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur, súd rozhodol v súlade s položkou č. 9 sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 2 ods. 2 z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keďže matka maloletého dieťaťa bola oslobodená od platenia súdneho poplatku za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.). Ak povinný otec dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, matka môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.