Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6C-410-2015.pdf
PDF · 107.61 KB
No categories available
6C/410/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, v právnej veci žalobcu K. N., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX O., občana SR, zast. JUDr. Jánom Repášom, advokátom AK Zvolen, so sídlom Trhová 4, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Mesto Zvolen, Nám. slobody č. 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku z a m i e t a .
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom zo dňa 23. 11. 2015 domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia, predstavujúce sumu 5,53562 Eur denne od 01. 08. 2015 do dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Žalovaný považoval žalobu za neopodstatnenú a žiadal ju zamietnuť.
3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podanej žaloby, výsluchom žalobcu, na základe prednesu právneho zástupcu žalobcu, splnomocneného zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi a to výpisom z LV č. XXXX pre obec a kat. úz. O., LV č. X pre obec a kat. úz. O., geometrickým plánom č. 320/2010, podaním zo dňa 03. 08. 2015 označeným ako predloženie zmluvy o nájme, návrhom zmluvy o nájme z roku 2015, uzatvorenie zmluvy o nájme - odpovede zo dňa 03. 11. 2015, ohliadkou miesta samého, písomných vyjadrení sporových strán, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov zistil tento skutkový stav:
4. Žalobca je výlučným vlastníkom v 1/1-ine v pomere k celku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území O., obec O., vedenom na katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Zvolen - odbore katastra nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX ako parc registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu E KN parc. č. XXXX ttp vo výmere 2264 m2. Uvedené tvrdenie žalobca súdu preukázal výpisom z LV č. XXXX.
5. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti - stavby reštaurácie a potravín s prideleným súp. č. XXXX, zapísanej v LV č. X pre kat. úz. a obec O., postavenej na časti par. E KN parc. XXXX ttp zameranej podľa geometrického plánu č. 320/2010 zo dňa 29. 11. 2010, vyhotoveného S.. R. Q., H. Y., B. XX, ktorý bol overený katastrálnym odborom dňa 22. 12. 2010 pod č. 658/2010 do dielu č. 8 vo výmere 415 m2 a do dielu č. 9 vo výmere 34 m2 = o celkovej výmere 449 m2. Na preukázanie týchto tvrdení opäť žalobca poukázal na výpis z LV č. X a dotknutý geometrický plán č. 320/2010.
6. Žalobca uviedol, že žalovaný užíva dotknutú nehnuteľnosť (nadstavbu) bez akéhokoľvek právneho titulu, pričom má za to, že z jeho strany dochádza k bezdôvodnému obohateniu a to aj napriek ústretovosti žalobcu, ktorý sa pokúšal vec riešiť mimosúdne a to formou uzatvorenia zmluvy o nájme. Dňa 03. 08. 2015 predložil žalobca žalovanému návrh zmluvy o nájme s tým, že v zmysle posudku S.. E. P. požadoval nájom vo výške 4,50 Eur/m2/ročne. Po tejto výzve na mimosúdne vyporiadanie žalovaný podaním zo dňa 03. 11. 2015 žalobcovi oznámil, že po rozhodnutí príslušného orgánu Mesta Zvolen schválil uzavretie nájomnej zmluvy so žalobcom s výškou nájmu 3,- Eur/m2/ročne. Uvedené žalobca preukázal súdu písomným podaním zo dňa 03. 08. 2015, navrhovanou zmluvou o nájme, ako aj podaním žalovaného zo dňa 03. 11. 2015.
7. Žalobca, ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti/stavby, preukazoval písomnými dôkazmi/listinami vôľu žalovaného uzatvoriť s ním zmluvu o nájme, z ktorej údajne vyplýva, že žalovaný má z doterajšieho stavu majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Majetkový prospech je čokoľvek, čo existujúcemu majetku prospieva - výhoda zhodnotenie, prírastok, či zväčšenie pôvodného majetku, zdržanie sa výkonu práva, strpenie určitej činnosti, prostredníctvom akéhokoľvek plnenia - i zo záväzku.
8. S poukazom na zákonné ustanovenie § 123 a § Občianskeho zákonníka, majúc za to, že uvedený právny stav vo veci nerešpektuje základné zásady vlastníckeho práva, bol žalobca presvedčený o tom, že žaloba je dôvodná a preto žiadal, aby jej súd vyhovel.
9. Splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že podľa jeho názoru sa nejedná o bezdôvodné obohatenie a to z dôvodu absencie podmienok stanovených zákonom pre možnosť vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré sú uvádzané v zákonnom ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tvrdil, že existuje právny dôvod pre užívanie pozemku, ktorý je daným vecným bremenom zriadeným zo zákona. Pokiaľ právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetné vecné bremeno v katastri nehnuteľnosti nie je zapísané, lebo po prvotnom zápise bolo na základe sťažnosti žalobcu vymazané; toto vecné bremeno je zriadené priamo zákonom a teda zápis v katastri nemá konštitutívne účinky a nevyžaduje sa. Žalovaný ďalej uviedol, že v tomto prípade sa jednalo o verejnoprospešný účel, pretože aj nájom ako taký slúži na uspokojenie verejných potrieb, žalovaný nie je súkromným subjektom, ale subjektom verejného práva a teda je povinný v zmysle zákona o obecnom zriadení a o majetku obci nakladať so svojim majetkom, zhodnocovať ho a zveľaďovať. Žalovaný tak aj robí a prenechávanie majetku do nájmu po zadovážení príjmu takéhoto zhodnocovania majetku, dotknuté finančné prostriedky sú súčasťou verejného rozpočtu, ktoré následne slúži na uspokojovanie verejných a verejnoprospešných potrieb a úloh ktoré mesto plní.
10. Žalovaný teda tvrdil, že má nárok na užívanie dotknutej časti pozemku na základe zákonného vecného bremena vzniknutého v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z., pričom nárok žalobcu na odplatu za zriadenie vecného bremena je už premlčaný. Písomným vyjadrením zo dňa 10. 01. 2017 žalovaný doplnil svoj predchádzajúci verbálny prednes, ako aj písomné prednesy s odkazom na zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, kde tento umožňuje využívať majetok obce na tieto účely: 1. samosprávne účely - zabezpečovanie samosprávnych funkcií (originálne kompetencie obec), 2. zabezpečovanie preneseného výkonu štátnej správy, 3. verejné účely, zabezpečovanie verejno-prospešných služieb, 4. podnikateľskú činnosť. Prvé tri formy využitia majetku obce majú netrhový charakter. Pokiaľ ide o podnikateľskú činnosť obce, obce v zásade využívajú na tieto aktivity prevažne dlhodobý hmotný majetok. O využití majetku na podnikateľské účely musí rozhodnúť obecné/mestské zastupiteľstvo. Podnikaním obce sledujú dosahovanie zisku v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a zároveň tiež, vytvárajú konkurenčné prostredie voči iným podnikateľom. Podnikaním sa obce tiež podieľajú na vytváraní činností, resp. poskytovaní služieb, ktoré sú z hľadiska komplexnosti pre obec potrebné. Podnikateľské aktivity obci im umožňujú vstupovať do spolupráce aj s inými obcami pri riešení rozvojových programov, na ktorých realizáciu nestačí rozpočet jednej obce. Majetok slúžiaci na podnikateľské účely je obec povinná vyčleniť
- viesť v osobitnej evidencii a odpisovať v súlade s ustanoveniami zákona o daniach z príjmov osobitným okruhom účtovania o podnikateľskej činnosti obce. Z uvedeného potom vyplýva, že využívanie majetku obce na podnikateľské účely má jasne stanovený obsah a podobu, čo v súdenom prípade nie je naplnené a to z dôvodov, že žalovaný prenájmom vlastného majetku nenapĺňa zákonom ustanovené znaky
podnikania v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka; prenájom majetku nemožno zamieňať a stotožňovať s podnikaním, prenájom majetku je realizáciou vlastníckej triády, tzn. oprávnenia vlastníka veci, ktoré mu garantuje Ústava SR ako aj Občiansky zákonník; mestské zastupiteľstvo nikdy nerozhodlo o využití predmetnej stavby na podnikateľské účely; žalovaný nedisponuje živnostenským oprávnením, ani iným dokladom oprávňujúcim ho na vykonávanie podnikateľskej činnosti; žalovaný nie je zapísaný v Obchodnom registri, ani v živnostenskom registri, v rámci ktorých sú zapísané subjekty vykonávajúce podnikateľskú činnosť a majetok slúžiaci na podnikateľské účely je obec povinná viesť v osobitnej evidencii, čo v súdenom prípade nie je naplnené. Žalovaný prenechaním svojho majetku (stavby) do nájmu iného subjektu sám nerealizuje podnikateľskú činnosť v zmysle Obchodného zákonníka, ale realizuje len svoje právo ako vlastníka majetku spočívajúce v možnosti slobodne nakladať so svojim vlastným majetkom.
11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinné od 01. 07. 2009 v § 1. ods. 1 uvádza, že tento upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce, alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.
14. Podľa § 1 ods. 3 citovaného zákona, tento zákon sa nevzťahuje neusporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.
15. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
16. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
17. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
18. Podľa § 195 ods. 1 CSP, na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.
19. Podľa § 196 ods. 1 CSP, súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka.
20. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
21. Podľa § 211 ods. 2 CSP, obhliadka veci, ktorú nemožno dopraviť na súd, sa vykonáva na mieste. Súd na ňu predvolá tých, ktorí sa predvolávajú na pojednávanie.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom v pomere 1/1- ine k celku nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Zvolen - katastrálnom odbore na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ parc. č. XXXX ttp o výmere 2264 m2. Súd mal takisto listinným dôkazom preukázané, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti/stavby reštaurácie a potravín s prideleným sup. č. XXXX vedenej na Okresnom úrade Zvolen - odbore katastra nehnuteľnosti na LV č. X pre kat. úz. a obec O., postavenej na časti E KN parc. č. XXXX ttp. Taktiež mal súd za preukázané geometrickým plánom č. 320/2010 zo dňa 29. 11. 2010, že časť stavby vlastnícky patriacej žalovanému stojí na nehnuteľnosti
vlastnícky patriacej žalobcovi špecifikovanej ako diel č. 8 vo výmere 415 m2 a diel č. 9 o výmere 34 m2, spolu 449 m2.
23. V tomto prípade súd nezdieľal právny názor žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí tvrdili, že žalobou sa domáhajú zaplatenia konkrétnej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade bolo potrebné nárok žalobcu posudzovať v súlade so zákonom č. 66/2009 Z. z. zo dňa 11. 02. 2009, účinným od 01. 07. 2009 vzhľadom k tomu, že k takto vzniknutým reálnym situáciám bola vytvorená špecifická právna norma („lex specialis“), ktorá rieši takto vzniknuté právne problémy, akým bol predmet daného sporu. Zákonné ustanovenie § 1 ods. 3 citovaného zákona sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely. V tomto prípade však nebolo žalobcom preukázané, že žalovaný ako obec vykonáva v tomto prípade podnikateľské aktivity v zmysle spomínanej právnej úpravy; a to či už zákona o živnostenskom podnikaní, prípadne iných právnych noriem. Naopak žalovaný užíva dotknutý pozemok (v časti patriaci žalobcovi v zmysle zákona č. 66/2009) v platnom znení, pričom stavba nachádzajúca sa na sporovom pozemku prešla do vlastníctva žalovaného z vlastníctva štátu tak, ako to má na mysli § 1 ods. 1 citovaného zákona. Dotknutý zákon bol účinný dňa 01. 07. 2009, kedy žalobcovi nesvedčilo vlastnícke/spoluvlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti vzhľadom k tomu, že tento sa stal výlučným vlastníkom v pomere 1/1-ine k celku až na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Zvolen - katastrálnym odborom dna 26. 07. 2013 pod V XXXX/XX, o čom svedčí výpis z LV č. XXXX v časti B. V čase účinnosti zákona (01. 07. 2009), žalovaný ako vlastník stavby nemal dohodnuté užívacie právo a v tom čase dotknutým vlastníkom/vlastníkmi; pričom na takéto vzniknuté situácie zákonodarca pamätal a riešil ich formou zriadenia zákonného vecného bremena „ex lege“, čo vyplýva z § 4 ods. 1 citovaného zákona ktorý uvádza, že ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec, alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľnosti je súpis nehnuteľností, ku ktorým vznikol v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
24. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
25. Potom s poukazom na zhora citované neobstojí aplikácia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde bezdôvodným obohatením je majetkový prospech o. i. získaný plnením bez právneho dôvodu, pretože žalovaný užíval predmetný pozemok po 01. 07. 2009 v súlade s platnou právnou úpravou a teda z hľadiska práva dôvodne.
26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. v platnom znení, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom, môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území.
27. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, v prípade, ak usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou nie je možné vykonať formou poskytnutého náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, je možno vykonať vysporiadanie aj formou finančnej náhrady v prípade, ak v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady; ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2 a ak o to požiada vlastník pozemku.
28. S poukazom na zhora uvedené možno konštatovať, že vecné bremeno v danom prípade vzniklo účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z. a to dňom 01. 07. 2009 tak, ako to vyplýva z článku 5. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené a zároveň majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno je charakterizované podľa občianskeho práva ako právo užívať vec niekým iným, než vlastníkom veci, ktorého obmedzuje
povinnosť niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať a zákonné vecné bremeno majú tiež tento charakter. Ich režim však nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov. Ak špeciálne právne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou podľa hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka. V tomto prípade došlo k zriadeniu vecného bremena priamo zo zákona. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom vyplývajúcim z vecného bremena, ktoré vzniká k veci a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Je nepochybné, že ide o jednorazovú náhradu, ktorá nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Nárok je vždy iba jeden a má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena - ku dňu účinnosti zákona dňa 01. 07. 2009 (viď rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica 20C/63/2013 zo dňa 26. 09. 2013).
29. Zákon č. 66/2009 Z. z. nerieši problematiku náhrady, resp. odplaty za zriadenie zákonného vecného bremena. Súd by sa mal pri stanovovaní takejto odplaty pridržiavať podporne zákona o energetike č. 251/2012 Z. z., teda použiť analógiu legis, ktorý odbornú problematiku rieši a ktorý jasne definuje, za akých podmienok sa určuje náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na predmetných nehnuteľnostiach, v akom rozsahu a v akej výške. Uvedené konštatuje vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd SR 4Cdo/89/2008, ako aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku 13Co/56/2013. Dotknutá finančná náhrada za vznik vecného bremena je teda jednorazová, bez charakteru opakujúceho sa plnenia, pričom nárok je iba jeden a tento svedčí vlastníkovi zaťaženého pozemku, ktorý nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena (t. j. ku dňu 01. 07. 2009).
30. S poukazom na zhora uvedené, konštatujúc že ku dňu 01. 07. 2009 žalobca nebol vlastníkom dotknutého pozemku, mal súd za to, že žaloba je v tomto prípade neopodstatnená a bezdôvodná. Súd ju preto zamietol.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Vzhľadom na výsledok sporu, kedy súd žalobu zamietol, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
35. Podľa § 214 ods. 1 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.
36. Na pojednávaní dňa 23. 01. 2017 splnomocnený zástupca žalovaného požiadal súd o rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, kde by ustálil, či je vôbec dané právo žalobcu. Súd tento návrh žalovaného zamietol a to vo výroku rozhodnutia vo veci samej z toho dôvodu, že za danej procesnej situácie, kedy už sporové strany nenavrhli vykonať ďalší dôkaz, nebol dôvod vo veci vydať medzitýmny rozsudok, keď súd po vykonanom dokazovaní rozhodol o celkovom nároku žalobcu a vo veci meritórne rozhodol. Z tohto dôvodu súd potom návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).