Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_1T-16-2016.pdf
PDF · 84.86 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/16/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Petrom Philadelphym, v trestnej veci obžalovaného C. E., stíhaného za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 23. 01. 2017 v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Obžalovaný: C. E., nar. XX. XX. XXXX v Snine, trvale bytom E., Z.. Š. XXXX/XX, F..Č.. R. D., Z.. Q. Č.. XX, zamestnanec Technických plastových systémov Dýšina, ČR,
j e v i n n ý , ž e
v období od septembra 2014 do súčasnej doby si neplnil v plnej výške zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi N. E., nar. XX. XX. XXXX napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa 14. 02. 2013 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou po 150,-eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky dieťaťa Y. E., trvale bytom D., G. E. XX/XX, O. R. R., pričom za uvedené obdobie jej dlhoval na výživnom sumu 3 030,-eur,
obvinený počas uvedeného obdobia pracoval a mal finančné prostriedky na to, aby výživné mohol riadne, včas a v plnej výške platiť,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podala dňa 16. 02. 2016 pod sp.zn. XPv XXX/XX/ XXXX-XX obžalobu na obvineného C. E. za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že v období od septembra 2014 do súčasnej doby si neplnil v plnej výške zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi N. E., nar. XX. XX. XXXX napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa 14. 02. 2013 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou po 150,-eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky dieťaťa Y. E., trvale bytom D., G. E. XX/XX, O. R. R., pričom za uvedené obdobie jej dlhoval na výživnom sumu 3 030,-eur, pričom obvinený počas uvedeného obdobia pracoval a mal finančné prostriedky na to, aby výživné mohol riadne, včas a v plnej výške platiť.
Samosudca vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal dokazovanie, v rámci ktorého prečítal zápisnicu z výsluchu obžalovaného, vypočul svedkyňu Y. E., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil skutkový stav ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Obžalovaný C. E. bol vypočutý prostredníctvom inštitútu právnej pomoci Krajským súdom v Plzni v Českej republike a jeho výpoveď zo dňa 23. 09. 2016 bola potom na hlavnom pojednávaní prečítaná. Z jeho výsluchu vyplýva, že o svojej povinnosti platiť výživné v sume 150,-eur na syna N. sa dozvedel až niekedy v roku 2014, predtým o nej nevedel. Výživné v tejto výške nedokáže platiť, pretože mu to jeho zárobkové pomery neumožňujú, a preto platí k rukám matky výživné len vo výške 40,-eur mesačne, o čom predložil aj podacie lístky z banky, z ktorých táto skutočnosť vyplýva. Vo vzťahu k svojim osobným a majetkovým pomerom uviedol, že inú vyživovaciu povinnosť ako k synovi N. E. nemá, býva s priateľkou v prenajatom byte v Plzni v Českej republike, a hodnotnejšie hnuteľné alebo nehnuteľné veci nevlastní. Je zamestnaný u Technických plastových systémov v Plzni, kde dosahuje čistý mesačný príjem 19-20 tisíc Kč. Po uhradení všetkých nevyhnutných nákladov mu nezostávajú finančné prostriedky na úhradu výživného na syna N. v sume 150,-eur mesačne. Náklady na bývanie vyčíslil na sumu 8 000,-Kč mesačne, v zime 9 500,-Kč mesačne, cesta autom do zamestnania ho vyjde na 1 600,-Kč mesačne, 900,-Kč ho stojí mesačne telefón, ďalej spláca úver v ČSOB banke vo výške 8 000,-Kč mesačne.
Svedkyňa Y. E. - matka N. E. uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa 14. 02. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 03. 2013 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu syna N. E. výživným v sume 150,-eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám počnúc dňom 18. 07. 2012. Potvrdila, že obžalovaný jej z tejto sumy posiela každý mesiac len sumu 40,-eur, avšak sumu 150,-eur, na ktorú bol zaviazaný neakceptuje, a preto na neho podala trestné oznámenie. Obžalovaný syna nekontaktuje, nezaujíma sa o neho a neprispieva na neho ani iným spôsobom. Syn núdzou netrpí, stará sa o neho sama a snaží sa v rámci svojich možností vykryť všetky jeho potreby. N. začal od 01. 09. 2016 navštevovať Strednú odbornú školu hotelovú v Banskej Bystrici. K dlžnému výživnému uviedla, že obžalovaný jej za obdobie od septembra 2014 posiela pravidelne len sumu 40,-eur mesačne, avšak za január a február 2017 jej zatiaľ zo sumy 150,-eur neposlal nič. Dlžné výživné k 23. 01. 2017 vyčíslila na 3 030,-eur.
Postupom podľa § 269 Tr. poriadku súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi pripojenými do súdneho spisu. Z nich zistil, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXP XXX/XXXX-XX dňa 14. 02. 2013 zaviazaný prispievať na výživu maloletého N. E. zvýšeným výživným zo sumy 39,84 eur na sumu 150,-eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 18. 07. 2012. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 03. 2013.
Z platobných príkazov nachádzajúcich sa v spise na č.l. 186-200 spisu vyplýva, že obžalovaný poukazoval svedkyni Y. E. z titulu výživného sumu 40,-eur mesačne.
Zo správy Okresnej správy sociálneho zabezpečenia Plzeň - Mesto zo dňa 19. 11. 2015 (čl. 69 spisu) vyplýva, že obžalovaný je od marca 2014 zamestnaný v spol. Technické plastové systémy s.r.o., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem za rok 2014 v sume 20 281,-Kč (č.l. 70 spisu), za rok 2015 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 21 444,-Kč (č.l. 71 spisu). Za obdobie január 2016 až august 2016 dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 20 290,-Kč (č.l. 204-211 spisu).
Z nájomnej zmluvy nachádzajúcej sa v spise na č.l. 149a vyplýva, že obžalovaný má prenajatý spolu s Y. L. byt, pričom výška nájomného bola dohodnutá na 7 000,-Kč mesačne plus úhrada za spotrebované energie.
Z úverovej zmluvy zo dňa 04. 07. 2014 nachádzajúcej sa v spise na č.l. 171-178 spisu vyplýva, že obžalovaný si vzal v ČSOB a.s. Praha spotrebiteľský úver vo výške 260 000,-Kč, ktorý má splatiť v 48 mesačných splátkach po 7 359,-Kč mesačne.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania ustálil, že obžalovaný C. E. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím naplnil po subjektívnej ako aj objektívnej stránke zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona.
Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že v žalovanom období od septembra 2014 do rozhodnutia súdu, teda do 23. 01. 2017 si obžalovaný neplnil zákonnú povinnosť platiť výživné na syna N. E. tak, ako bol na to zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXP XXX/ XXXX zo dňa 14. 02. 2013 v sume 150,-eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím mu na tomto výživnom vznikol dlh vo výške 3 030,-eur. Výsluchom obžalovaného, ako aj výsluchom svedkyne Y.. E., ako aj listinnými dôkazmi, potvrdeniami z peňažných ústavov mal súd preukázané, že obžalovaný v rozhodnom období platil na výživu syna N. len sumu 40,-eur mesačne a zvyšok neuhrádzal s odôvodnením, že mu to jeho zárobkové a majetkové pomery neumožňujú. Túto obhajobu súd neakceptoval, pretože z potvrdenia o príjme obžalovaného vyplýva, že dosahoval taký príjem, z ktorého mohol a mal dlžné výživné platiť. Zo zákona o rodine (§ 62 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení) vyplýva, že výživne má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Treba si uvedomiť, že platenie výživného je prioritnou pohľadávkou a táto má vždy prednosť pred uspokojovaním akýchkoľvek iných potrieb povinného rodiča. Súd pri skúmaním a ustaľovaní výšky vyživovacej povinnosti a posudzovaní jej plnenia zo strany obžalovaného vychádzal z údajov uvedených obžalovaným, ako i z písomných podkladov ním predložených. Súd tak pri rozhodovaní o výške a skutočnom rozsahu vyživovacej povinnosti sa stotožnil s jej určením v rámci civilného konania, keď sumu 150,-eur na syna N., ktorý navštevuje od 01. 09. 2016 strednú školu, považoval za primeranú. Výšku dlžného výživného za obdobie september 2014 až február 2017, teda do rozhodnutia súdu, súd vypočítal ako rozdiel medzi výživným určeným súdom v sume 150,-eur a sumou skutočne plateného výživného obžalovaným v sume 40,-eur. Týmto spôsobom súd ustálil sumu dlžného výživného na sumu 440,-eur za rok 2014 ( september 2014 - december 2014), na sumu 1330,-eur za rok 2015 (január 2015 až december 2015), na sumu 1330,-eur za rok 2016 (január 2016 až december 2016) a na sumu 300,- eur za 2 mesiace roku 2017 (január a február 2017), pretože v tomto období podľa tvrdenia svedkyne Y.. E. obžalovaný na výživnom nezaplatil nič.
Súd sa pri ukladaní trestu ako právneho následku spáchaného trestného činu riadil zákonom stanovenými zásadami. Ich cieľom je zabezpečiť najmä ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria sa podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne sa odradia iní od páchania trestných činov. Trest má zároveň vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu po uznaní viny v zmysle podanej obžaloby u obžalovaného C. E. súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, úmyselnú formu zavinenia, pohnútku, pomer a mieru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom u obžalovaného zistil len jednu poľahčujúcu okolnosť, vyplývajúcu z § 36 písm. j) Tr. zákona, že v minulosti viedol riadny život, priťažujúcu okolnosť nezistil žiadnu a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol v budúcnosti riadny život.
Obžalovaný doteraz súdmi SR trestaný nebol, a teda sa neho hľadí ako na netrestaného. Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona trestný zákon umožňuje ukladať trest odňatia slobody v trvaní od 1-5 rokov. Súd so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z vyššie uvedených okolností a úvah obžalovanému C. E. uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, keď ma to, že takto uložený trest bude dostatočným na nápravu a prevýchovu páchateľa - obžalovaného, tiež ako nástroj individuálnej a generálnej prevencie, v plnej miere splní účel trest, tak ako to má na mysli Trestný zákon.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.