Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1556-2002.pdf
PDF · 72.72 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1556/2002
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35942436, so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, proti povinnému M. Y. M. E., M.: XXXXXXXX, H. D. E. N.. L. XX, I., o vymoženie 61,24 Eur s príslušenstvom, vedenej pod EX 773/02 súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad so sídlom Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 65,69 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 016694* zo dňa 19.06.2002 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, vo veci oprávneného proti povinnému o vymoženie istiny 1.845 Sk (61,24 Eur) spolu s trovami exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Chemickej zdravotnej poisťovne Apollo, a.s. zo dňa 13.10.2000. Exekúcia sa vedie na podklade návrhu oprávneného zo dňa 23.05.2002.
S poukazom na výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 3627/B, po začatí konania došlo ku dňu 1.12.2009 k zmene obchodného mena oprávneného APOLLO zdravotná poisťovňa, a.s., pričom nové obchodné meno oprávneného je s účinnosťou od uvedeného dátumu DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s.. Súd na túto zmenu prihliadol z úradnej povinnosti bez toho, aby vydal o tom osobitné rozhodnutie.
Dňa 13.01.2017 bol na tunajší súd prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.12.2016, v ktorom oprávnený žiada vzhľadom na zistené majetkové pomery povinného, konkrétne pre jeho nemajetnosť a tiež pre zjavnú nevymožiteľnosť pohľadávky, exekúciu zastaviť.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak jej zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
V súlade s prejavenou vôľou oprávneného a po zvážení relevantných skutočností súd exekúciu zastavil v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnou v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhl.“).
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. účinnej do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 Eur).
Podľa § 15 ods. 1 vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie podľa § 14 v spojení s § 15 vyhlášky, a to za každý úkon exekučnej činnosti po 3,32 Eur, spolu za 10 úkonov vo výške 33,20 Eur (1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2x zisťovanie bydliska povinného, 1x každé zisťovanie účtu povinného, 2x zisťovanie platiteľa mzdy povinného a 4x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného) a náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky pozostávajúcich z poštovného v sume 14,20 Eur, z poplatkov za kolky a bankové lustrácie v sume 7,34 Eur a z nákladov na materiál a telefonáty vo výške 3,32 Eur, ktoré aj spolu s 20 % sadzbou DPH predstavujú trovy exekúcie v sume 100,21 Eur.
V súlade s § 14 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 30.4.2008, si súdny exekútor uplatnil právo na odmenu exekútora za výkon exekučnej činnosti a to za 4 hodiny práce po 6,64 Eur za každú začatú hodinu, teda spolu vo výške 26,56 Eur. Súd mu však priznal odmenu iba za 1 začatú hodinu vo výške 6,64 Eur, a to po reálnom uvážení času vynaloženého na jednotlivé úkony potrebné k výkonu exekučnej činnosti napriek tomu, že súdny exekútor uviedol, že úkony mu trvali každý 60 min.. Podľa názoru súdu totiž jednotlivé úkony, ktoré súdny exekútor v rámci exekúcie vykonáva, sú pre neho rutinnou záležitosťou a nemôžu mu zabrať uvedený čas, pričom súd zároveň sčítal časy trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti vyjadrené v minútach (cca po 15 minút) a na základe toho určil, že exekútor na exekúciu účelne vynaložil dokopy iba 1 hodinu. Súd pritom zohľadnil skutočnosť, že cieľom exekúcie je uspokojenie pohľadávky oprávneného v čo najvyššej miere a v čo najkratšom čase, pričom cieľom exekúcie rozhodne nie je maximalizácia odmeny súdneho exekútora a tejto skutočnosti je potrebné podriadiť aj výklad jednotlivých ustanovení tejto vyhlášky. Samotná vyhláška v § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 203 Exekučného poriadku vyžaduje, aby bola odmena určená podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, pričom z logického a gramatického výkladu § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie a bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Použitie pojmu „účelný“ v texte vyhlášky potom odôvodňuje sčítavanie času skutočne potrebného na vykonanie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 7/2006 zo dňa 28.5.2007, v ktorom bol
podaný výklad ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky a tunajší súd sa stotožnil s právnym názorom vyjadreným v uvedenom rozsudku.
Súd po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie sp. zn. EX 773/02 zároveň exekútorovi nepriznal ani uplatnenú náhradu hotových výdavkov za materiálové a telekomunikačné náklady v sume 3,32 Eur, nakoľko tieto sú nepreskúmateľné, ich výška z ničoho nevyplýva a súčasne ich možno zahrnúť pod administratívne náklady súvisiace s exekučnou činnosťou, na ktoré myslí ustanovenie na § 25 vyhlášky. Takéto režijné, kancelárske a administratívne výdavky teda nie je možné preskúmať, špecifikovať ani zdokladovať, preto ich nemožno súdnemu exekútorovi ani priznať.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie aj spolu s 20 % DPH celkovo vo výške 65,69 Eur.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, môže mu súd uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Postupujúc v zmysle uvedených zákonných ustanovení zaviazal súd na náhradu trov exekúcie oprávneného.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.