Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-734-2015.pdf
PDF · 109.81 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/734/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M. XXX/XX, C., zastúpená advokátom JUDr. Jozefom Krškom, so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza, proti žalovanému: Tatra credit, a.s., so sídlom Nám. Slobody 10/1718, Piešťany, IČO: 44 975 775, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 10C/160/2012-154 zo dňa 02.07.2015, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol a zároveň žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil použitím § 27 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, § 34 ods. 1 a 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Vecne argumentoval tým, že s poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel k právnemu záveru, že podanému návrhu nemožno vyhovieť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Zo znaleckého dokazovania vykonaného v trestnom konaní vedenom na OR PZ Prievidza pod ČVS: ORP-557/OEK-PD-2012 vyplýva, že žalobkyňa (ani jej zomrelý manžel, pôvodne žalobca 1) úverovú zmluvu č. 113/09 zo dňa 17.06.2009 s právnym predchodcom žalovaného, ani zmluvu o záložnom práve, ktorou bol úver zabezpečený nepodpísali a ich podpisy boli sfalšované. Tieto závery znaleckého dokazovania žiaden z účastníkov nespochybňoval. Z vykonaného dokazovania však súčasne vyplýva, a zároveň je medzi účastníkmi nesporné, že na základe vyššie uvedenej zmluvy o záložnom práve zo dňa 17.06.2009 bola vykonaná dražba, v rámci ktorej boli predmetné nehnuteľnosti žalobcov vydražené, vydražiteľovi bol udelený príklep a vydražiteľ aj zaplatil cenu za vydražené nehnuteľnosti. Vlastnícke právo vydražiteľa nebolo doposiaľ zapísané do katastra nehnuteľností len v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia tunajšieho súdu č.k. 10C/160/2012-37 zo dňa 03.10.2012. Určovacia žaloba (§ 80 písm. c) OSP) má spravidla preventívny charakter, jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) OSP). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. V prípade určovacej žaloby je žalobca povinný najprv preukázať splnenie podmienky jej procesnej prípustnosti v zmysle § 80 písm. c) OSP. Vyriešenie procesnej prípustnosti žaloby podľa § 80 písm. c) OSP prioritne, pri
správnom právnom postupe súdu, predchádza postupu súdu pri hodnotení vecnej stránky prípadu, teda pokiaľ sa splnenie procesnej prípustnosti v zmysle § 80 písm. c) OSP nepreukáže, súd nemôže žalobe vyhovieť; pritom nie je povinný zaoberať sa vecnou stránkou prípadu. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem žalobcom na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na ciele sledované určovacím návrhom a konečným zmyslom navrhovaného rozhodnutia. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, pričom pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi a to, že žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva či právneho pomeru žalobcu a teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. vzťah neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Z obsahu podanej žaloby, ako aj vyjadrenia žalobkyne vyplynul jej prioritný záujem na obnovení jej vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam, resp. ochrana jej vlastníckeho práva. S prihliadnutím k vyššie uvedeným právnym záverom však potom možno mať dôvodné pochybnosti o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení neplatnosti úverovej zmluvy, o to viac, keď sa zároveň nedomáha určenia neplatnosti aj zmluvy o záložnom práve, ktorá bola podkladom pre vykonanie dobrovoľnej dražby. Z uvedeného potom vyplýva, že otázku platnosti týchto úkonov je súd povinný riešiť ako otázku predbežnú, vo vzťahu k samotnému určeniu vlastníckeho práva resp. k platnosti dobrovoľnej dražby, ktorá už prebehla, bol v rámci nej udelený príklep, ako aj zaplatená cena vydražených nehnuteľností. V zmysle § 27 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. na vydražiteľa prešlo dňom udelenia príklepu vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Uvedenú skutočnosť napokon potvrdzuje aj uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 14D/1174/2012-49 zo dňa 19.02.2014, ktorým bolo dedičské konanie po pôvodnom žalobcovi 1) zastavené z dôvodu nemajetnosti, v ktorom uznesení sa tiež konštatuje, že nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve poručiteľa boli predmetom vykonanej dražby. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel súd k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení neplatnosti úverovej zmluvy, keďže vzhľadom na žalobkyňou prezentovaný naliehavý právny záujem smerujúci k obnoveniu jej vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, sa javí byť celkom pochybným jej záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy, nakoľko vyhovením podanému návrhu by sa na jej právnom postavení (aj s poukazom na § 34 katastrálneho zákona) nič nezmenilo, a zároveň by ani s konečnou platnosťou nebol vyriešený právny vzťah medi účastníkmi vo vzťahu k dobrovoľnej dražbe, ktorá už prebehla, bol na nej udelený príklep a zaplatená cena za vydražené nehnuteľnosti. Vyhovením podanému návrhu by zároveň žalobkyne nemohla dosiahnuť ani výmaz zápisu ťarchy v katastri nehnuteľností (na základe zmluvy o záložnom práve), a teda obnovenie pôvodného zápisu vlastníckeho práva bez tejto ťarchy. Rozhodnutie vydané na podklade podaného návrhu by nemohlo byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, pretože by z neho nevyplýval právny vzťah, ktorý by mal byť do katastra zapísaný s poukazom na § 159a OSP v spojení s § 34 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon). V predmetnom sporovom konaní je súd v zmysle § 153 ods. 2 OSP viazaný podaným návrhom resp. petitom. Nakoľko však na podanom určovacom návrhu, v znení ako bol doručený súdu, nie je daný naliehavý právny záujem, súd podaný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. V konaní úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu ani nepriznal, nakoľko o náhrade trov konania súd rozhoduje iba na návrh (§ 151 ods. 1 OSP).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa, v ktorom navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci. Uviedla, že po vykonanom dokazovaní bol zistený dostatočne právny stav tak, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení pri podaní návrhu bol, bolo vydané i predbežné opatrenie, napriek tomu súd vec právne posúdil tak, že právny záujem na požadovanom určení nie je. Bolo dostatočne preukázané, že úverovú zmluvu č. 113/09 zo dňa 17.06.2009 nepodpísala žalobkyňa ani jej nebohý manžel, preto táto nemôže byť platná od začiatku, ako i všetky na ňu nadväzujúce právne úkony, a to záložná zmluva, z dôvodu, že predmetom jej zabezpečenia bola pohľadávka veriteľa z neplatnej úverovej zmluvy. Ako žalobkyňa sa domáhala svojho práva z naliehavého právneho záujmu, ktorá skutočnosť bola zohľadnená i pri vydaní predbežného opatrenia, a to, že nie chybou žalobkyne sa rozhodnutie o pozastavení dražby nedoručilo účastníkom včas, nemôže byť na ujmu jej práv. Dosiahnutím vyslovenia neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy a na ňu logicky naväzujúca neplatnosť i záložnej zmluvy sú podkladom pre úspešné dosiahnutie vyslovenia neplatnosti dražby ako podklad
pre sanáciu právneho stavu vo vlastníckych vzťahoch existujúcich pred vykonaním samotnej dražby nehnuteľností. V zmysle ustanovení zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách je obmedzená možnosť dosiahnutia neplatnosti dražby i keď jedným z dôvodov je, že dražba bola dosiahnutá trestným činom. Počas odvolacieho konania žalobkyňa doručila a odvolaciemu súdu rozsudok Okresného súdu v Prievidzi č.k. 1T/123/2015-418 zo dňa 22.02.2016, právoplatný dňom 22.02.2016. V predmetnej trestnej veci voči obžalovanej Ing. N. G. a obžalovanej D. V. bol preukázaný podvod pri uzatváraní úverovej zmluvy č. 113/09 zo dňa 17.06.2009, obžalované svojím konaním spôsobili neplatnosť tejto úverovej zmluvy a tým i neplatnosť na to nadväzujúcich právnych úkonov.
3. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobkyne sa vyjadril písomne, navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa žalovaného súd správne skonštatoval, že na predmetnom určení neplatnosti zmluvy nemôže existovať naliehavý právny záujem, ktorý je daný len vtedy, ak je spôsobilý odstrániť stav právnej neistoty žalobcu alebo ohrozenie jeho práva.
4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
6. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
7. Súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav, keď uzavrel, že zo znaleckého dokazovania vykonaného v trestnom konaní vedenom na OR PZ Prievidza pod ČVS: ORP-557/OEK-PD-2012 vyplýva, že žalobkyňa (ani jej zomrelý manžel, pôvodne žalobca 1) úverovú zmluvu č. 113/09 zo dňa 17.06.2009 s právnym predchodcom žalovaného, ani zmluvu o záložnom práve, ktorou bol úver zabezpečený, nepodpísali, a ich podpisy boli sfalšované. Tieto závery znaleckého dokazovania žiadna zo strán nespochybňovala. Z vykonaného dokazovania však súčasne vyplynulo, a zároveň tiež bolo medzi stranami nesporné, že na základe vyššie uvedenej zmluvy o záložnom práve zo dňa 17.06.2009 bola vykonaná dobrovoľná dražba, v rámci ktorej boli predmetné nehnuteľnosti vydražené, vydražiteľovi bol udelený príklep a vydražiteľ aj zaplatil cenu za vydražené nehnuteľnosti.
8. Podstatnou spornou otázkou zostalo a to tvorí aj predmet odvolacieho prieskumu, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti úverovej zmluvy č.113/09 zo dňa 17.6.2009.
9. Podľa § 80 písm. c) OSP účinného do 30.06.2016, t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
10. Podľa citovaného § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria prípustnosť určovacej žaloby.
Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení sa prejaví tým, že v prípade, ak súd určovacej žalobe vyhovie, dôjde k zmene právneho postavenia žalobcu.
11. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu (a to bez skúmania vecnej stránky návrhu), inak musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 3 OSP).
12. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. 5Cdo 60/1998, publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.
13. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
14. Určovacia žaloba (§ 80 písm. c) OSP) má spravidla preventívny charakter, jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti (§ 80 písm. b) OSP). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) OSP, však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú.
15. Podľa ustálenej súdnej judikatúry tiež platí, že ak vyslovením neplatnosti právneho úkonu sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (porovnaj napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 98/2004). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy totiž nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že právny úkon o nehnuteľnosti je neplatný, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka komu nehnuteľnosť patrí.
16. Vyššie uvedené závery o potrebe preukázania naliehavého právneho záujmu platia aj za účinnosti CSP, keď podľa § 137 písm. c) a d) CSP účinného od 01.07.2016, t.j. v čase rozhodovania odvolacieho súdu, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
17. V danom prípade sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti úverovej zmluvy, z čoho vyplýva nevyhnutnosť zamietnutia žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal ďalšími skutočnosťami. Súd prvej inštancie podrobne odôvodnil, prečo žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti úverovej zmluvy, pričom aj podľa odvolacieho súdu je rozhodujúce najmä to, že ani požadovaným určením neplatnosti úverovej zmluvy by sa nič nezmenilo na právnom postavení žalobkyne vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Je potrebné vychádzať z toho, že predmetné nehnuteľnosti boli predmetom dobrovoľnej dražby, ktorá už reálne prebehla, príklepom nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydražiteľ (na základe § 27 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ako to uviedol súd prvej inštancie) a na základe ktorej bol žalovaný uspokojený vo svojich nárokoch, v dôsledku čoho zanikol aj samotný zmluvný vzťah z úverovej zmluvy. Pokiaľ sa žalobkyňa mienila domáhať ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré už boli predmetom dobrovoľnej dražby, musela sa svojho nároku domáhať inou žalobou, pričom v konaní o takejto žalobe by súd ako predbežnú otázku riešil platnosť úverovej zmluvy a zmluvy o záložnom práve a záver súdu by znamenal ochranu vlastníckeho práva žalobkyne. Žaloba o samotné určenie neplatnosti úverovej zmluvy je v takomto prípade nadbytočná, neplní preventívnu funkciu, definitívne nijako nerieši samotný predmet sporu (aj keď je už v tomto štádiu konania nesporné, že úverovú zmluvu nepodpísala žalovaná a jej manžel a preto je úverová zmluva absolútne neplatná). Pre úplnosť je potrebné dodať, že žalobkyňa je zatiaľ zapísaná na liste vlastníctva v príslušnom katastri ako vlastníčka bytu, pravdepodobne na základe poznámky, v ktorej je uvedené vydané predbežné opatrenie Okresného súdu Piešťany č.k. 10C/160/2012-37 o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou. Toto predbežné opatrenie, ukladajúce žalovanému a dražobnej spoločnosti povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, bolo žalovanému doručené 9.10.2012 (doručenka na č.l. 39), dražobnej spoločnosti nebolo doručené vôbec, pretože žalobkyňa dražobnú spoločnosť neoznačila ako účastníka konania o nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 2 OSP. Samotná dražba sa uskutočnila 4.10.2012. Aj keď sa žalobkyňa domáhala ochrany svojich práv vydaním predbežného opatrenia návrhom na jeho nariadenie 30.8.2012, súd musel (správne) odstraňovať vady tohto podania a pri vydaní predbežného opatrenia súd neporušil žiadne povinnosti. Žalobkyňa vady podania odstránila podaním doručeným 11.9.2012 a súd vydal predbežné opatrenie 3.10.2012, t.j. v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote. Rozhodnutím vo veci samej zanikne predbežné opatrenie podľa § 77 Občianskeho súdneho poriadku a vydražiteľovi nehnuteľnosti nebude brániť žiadna prekážka zápisu vlastníckych práv k predmetu dražby.
18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s § 387 ods. 1 SP, ako vecne správny potvrdil.
19. Žalovaný má voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).