Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-152-2014.pdf
PDF · 127.13 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/152/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobkýň: X. E. K., R.. XX.X.XXXX, D. C. J., T. X, X. E. H., R.. XX.X.XXXX, D. C. J., D. X, X. K. Z., R.. XX.X.XXXX, D. C. J., V. X, X. X.. E. V., R.. XX.X.XXXX, D. C. J., N. X, zastúpených: JUDr.JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Tr. SNP 48/A, IČO: 00 691 135, v konaní o zaplatenie sumy 6.592 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť
- žalobkyni v 1. rade sumu 504,01 EUR s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 15.3.2014 až do zaplatenia,
- žalobkyni v 2. rade sumu 504,01 EUR s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 15.3.2014 až do zaplatenia,
- žalobkyni v 3. rade sumu 504,01 EUR s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 15.3.2014 až do zaplatenia,
- žalobkyni v 4. rade sumu 504,01 EUR s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 15.3.2014 až do zaplatenia,
v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť
- žalobkyni v 1. rade sumu 504,01 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 5.12.2015 až do zaplatenia,
- žalobkyni v 2. rade sumu 504,01 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 5.12.2015 až do zaplatenia,
- žalobkyni v 3. rade sumu 504,01 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 5.12.2015 až do zaplatenia,
- žalobkyni v 4. rade sumu 504,01 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 5.12.2015 až do zaplatenia,
v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Priznáva žalobkyniam náhradu trov konania v rozsahu 22,32 %.
Sporové strany sú povinné nahradiť štátu trovy konania, žalobkyne v rozsahu 38,84 % a žalovaný v rozsahu 61,16 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne sa žalobou zo dňa 28.11.2013, rozšírenou dňa 16.10.2015 domáhali, aby súd zaviazal žalovaného:
- zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 3.296 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 1.11.2012 až do zaplatenia, alternatívne, aby zaviazal žalovaného zaplatiť každej zo žalobkýň sumu 824 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 1.11.2012 až do zaplatenia,
- zaplatiť žalobkyniam sumu vo výške 3.296 EUR s prísl., z toho každej zo žalobkýň sumu 824 EUR spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 16.10.2015 až do zaplatenia.
2. Žalobkyne sa zaplatenia tejto peňažnej sumy domáhali titulom náhrady za výkon oprávnení vyplývajúcich zo zákonného vecného bremena, s odôvodnením, že sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat.území J. R. C., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela reg. E č. XXX/XXX o výmere 1.842 m2 orná pôda, žalovaný je vlastníkom stavieb - športového ihriska s tribúnou stojaceho na parc. reg. C č. XXXX/X bez zápisu na LV, ako aj Kolkárne na O. ul. v J. R. C. súp.č. XXXX stojacej na parcele reg. C č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX. Parcely, na ktorých sú tieto stavby postavené, boli vyčlenené ako diely č. 31 a č. 32 z parcely vo vlastníctve žalobkýň geometrickým plánom č. 076-77-241-360-118 zo dňa 23.1.1990. Diel č. 31 predstavuje pozemok pod futbalovým ihriskom a diel č. 32 predstavuje plochu, ktorá je okolo kolkárne a tvorí prístup ku kolkárni. Žalovaný žiadnu úhradu za užívanie týchto pozemkov žalobkyniam neplatí. Žalobkyne tvrdili, že nájomné za stavebné pozemky, kde sú všetky inžinierske siete, sa v tejto lokalite pohybuje okolo 6 EUR/m2. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobkyniam ročné nájomné za užívanie plochy o výmere 1.648 m2 vo výške 9.888 EUR. Žalobkyne požadovali úhradu za užívanie v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov za obdobie od 1.11.2011 do 1.11.2012 vo výške 3.296 EUR a za obdobie od 16.10.2013 do 16.10.2014 v rovnakej výške. Žalobkyne mali za to, že výška odplaty titulom vecného bremena musí byť rovnaká, ako trhová hodnota nájmu priznávaná v prípadoch užívania pozemkov titulom bezdôvodného obohatenia
3. Žalovaný nespochybňoval základ uplatneného nároku a teda, že žalobkyniam vzniklo podľa zákona č.66/2009 Z.z. právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom ktorého je držba a užívanie pozemkov pod stavbami vo vlastníctve žalovaného, ani výmeru pozemkov. Namietal však, že uvedený nárok je odplatný. Pre prípad, že sa súd s touto obranou nestotožní, mal žalovaný za to, že uplatňovaná suma 6 EUR za 1m2, je nadhodnotená. Odplata by mala vychádzať z ceny vecného bremena, nie z hodnoty nájmu. V tomto smere poukázal na znalecký posudok č. 4/2015, v zmysle ktorého hodnota vecného bremena je vo výške 4,22 EUR/m2.
4. Žalobkyne boli ochotné uzavrieť zmier, podľa ktorého by náhrada predstavovala 5 EUR za m2. Žalovaný s týmto návrhom nesúhlasil.
5. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyne boli v rozhodnom období podielovými spoluvlastníčkami parcely reg. E č. XXX/XXX orná pôda o výmere 1.842 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. J. R. C., každá v rozsahu 3/36 v pomere k celku. V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaný je vlastníkom stavieb futbalové ihrisko s tribúnou a kolkáreň; tieto stavby prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva žalovaného ako mesta (obce). Podľa geometrického plánu vyhotoveného Geodéziou, n.p. Prešov zo dňa 23.1.1990 bola z parcely č. XXX vo vlastníctve žalobkýň odčlenená ako diel č.31 k parcele č. XXXX/X plocha o výmere 1.480m2 a ako diel č. 32 k parcele č. XXXX/X plocha o výmere 168m2, spolu 1.648 m2.
6. Podľa ust. § 1 ods.1 zákona č.66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov (odkaz na zákon č.138/1991 Zb. o majetku obcí), vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
7. Podľa ust. § 4 ods.1 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu (odkaz na ust. § 151n až §151p Občianskeho zákonníka), ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
8. Citovaný zákon nadobudol účinnosť dňa 1.7.2009.
9. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd konštatoval, že účinnosťou zákona č.66/2009 Z.z., t.j. dňa 1.7.2009 vzniklo k pozemkom vo vlastníctve žalobkýň pod stavbami vo vlastníctve žalovaného v prospech žalovaného ako vlastníka stavieb právo zodpovedajúce vecnému bremenu (tzv. zákonné vecné bremeno).
10. Spornou bola v tomto konaní otázka, či žalobkyniam patrí náhrada za toto právo žalovaného, zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobkýň. Spornú otázku súd po právnej stránke posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
11. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
12. Podľa čl.20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
13. Podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 4, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.
14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
15. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
16. Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa ods. 2, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
17. Podľa § 151n ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
18. Podľa § 151o ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
19. Podľa ust. § 2 ods.1 zákona č.66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako
bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.
20. Podľa ust. § 2 ods.2 citovaného zákona, ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.
21. Podľa ust. § 3 ods.1 citovaného zákona, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby.
22. Podľa ust. § 3 ods.3 citovaného zákona, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak
a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku.
23. Otázkou náhrady za vecné bremená sa súdna prax už zaoberala a zaujala v tomto smere záver, že vecné bremená zriadené na základe zákona majú síce špecifický charakter, upravený osobitnými predpismi, na základe ktorých boli zriadené a hoci slúžia účelu, ktorým je verejný záujem, majú aj významný súkromnoprávny charakter. Napokon, osobitné predpisy, ktoré ich vznik upravujú, ich označujú pojmom, vychádzajúcim z občianskeho práva - vecné bremená. Hoci ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou, na základe ktorej vznikli, nie vždy ide o úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Preto pokiaľ špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, použije sa všeobecná občianskoprávna úprava.
24. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na daný prípad. Zákon č. 66/2009 Z.z. je zákonom, ktorý predpokladá vznik zákonného vecného bremena, pričom v ust. § 4 priamo odkazuje na ust. § 151n až §151p Občianskeho zákonníka. Tento osobitný právny predpis otázku náhrady za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami komplexne nerieši.
25. V prvom rade citovaný zákon počíta s usporiadaním pomerov k pozemkom pod stavbou jednak možnosťou poskytnúť dotknutým vlastníkom náhradný pozemok a jednak postupom v konaní o pozemkových úpravách, v rámci ktorého je možné dotknutým vlastníkom poskytnúť buď náhradný pozemok alebo finančnú náhradu. Nie je však možné opomenúť, že zákon č. 66/2009 Z.z. poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného pozemku podmieňuje ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou, ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho na zámenu. Až neuplatnenie uvedeného postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o nariadení pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj v rámci nariadených pozemkových úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, avšak len za kumulatívneho splnenia troch podmienok, ktorými je to, že a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom ustanovenej alebo nižšej výmere a c/ o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku.
26. V danej veci nebolo sporné, že medzi sporovými stranami nedošlo k žiadnemu usporiadaniu pomerov v zmysle vyššie stanovených možností.
27. Podľa ust. § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Vecné bremeno teda predstavuje obmedzenie vlastníka nehnuteľnej veci a takéto obmedzenie sa riadi
všeobecnou úpravou ust. § 128 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vo verejnom záujme možno vlastnícke právo obmedziť len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. V tomto ustanovení je premietnutý článok 20 ods.4 Ústavy SR, podľa ktorého nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona, za primeranú náhradu.
28. Ak teda zákon č. 66/2009 Z.z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku (vlastníkovi stavby), záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej republiky.
29. K otázke ústavnoprávnej ochrany vlastníckeho práva zaujal názor aj Ústavný súd SR vo svojom náleze č.PL.ÚS 19/09, podľa ktorého je povinnosťou všeobecných súdov zabezpečiť taký výklad hmotnoprávnych inštitútov týkajúcich sa obmedzenia vlastníckeho práva, aby bola primerane zabezpečené právo na ochranu vlastníctva garantované článkom 20 ods.1 Ústavy SR. Pokiaľ teda zo strany žalovaného dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov vo forme realizácie vecného bremena, i keď zriadeného zákonom, zakladá to zásadnú povinnosť poskytnúť vlastníkom za takého obmedzenie náhradu. Na tomto právnom závere nič nemení ani skutočnosť, že z ust. § 4 ods.2 zákona č.66/2009 Z.z. vyplýva dočasný charakter zákonom zriadeného vecného bremena, ktoré je vlastník pozemku povinný strpieť do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Táto právna úprava nerieši otázku definitívneho usporiadania vlastníctva k pozemku, a ktorom je zriadená stavba vo vlastníctve inej osoby a preto ani náhrada za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva formou vecného bremena nie je v kolízii s prípadným nárokom, ktorý vlastníkovi pozemku vznikne v dôsledku konečnej úpravy. Náhrada za vecné bremeno je totiž náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva za obdobie do vykonania tejto konečnej úpravy. Ako však súd uviedol vyššie, iniciácia konania o pozemkových úpravách je ponechaná výlučne na vôli vlastníka stavby a teda, môže nastať aj situácia, že vlastník stavby takéto konanie neiniciuje a teda, k poskytnutiu náhradného pozemku alebo finančnej náhrady ani nedôjde.
30. Po vyriešení otázky odplatnosti náhrady za vecné bremeno sa súd zaoberal otázkou výšky tejto náhrady.
31. V zmysle ust. § 4 ods.1 zákona č.66/2009 Z.z., obsahom práva žalovaného, zodpovedajúceho vecnému bremenu, je držba a užívanie pozemkov pod stavbami, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby.
32. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctva, odvetvia Odhad hodnoty nehnuteľností a uložil znalcovi určiť trhovú hodnotu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vo vzťahu k parcele č. XXXX/X v časti o výmere 1.480 m2 a parcele č. XXXX/X v časti o výmere 168 m2, spolu vo výmere 1.648 m2 za obdobie od 1.10.2011 do 1.11.2012 a za obdobie od 16.10.2013 do 16.10.2014.
33. Zo záverov znaleckého posudku X.. Q. R. č. 68/2016 zo dňa 15.10.2016 vyplynulo, že všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je vo výške 3,67 EUR za m2 ročne, t.j. pri výmere 1.648 m2 vo výške 6.048,16 EUR. Vzhľadom na spoluvlastnícky podiel všetkých žalobkýň spolu v rozsahu 1/3 predstavuje odplata za jeden rok sumu 2.016,05 EUR a za celé určené obdobie 2 rokov sumu 4.032,11 EUR.
34. Súdny znalec pri výpočte vychádzal z vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších právnych predpisov, pričom vychádzal zo všeobecnej hodnoty pozemku, ktorú stanovil metódou polohovej diferenciácie. Znalec vykonal miestnu ohliadku s miestnym šetrením dňa 28.9.2016 za účasti zástupcu žalobkýň. Nehnuteľnosť sa nachádza na okraji zastavaného územia krajského mesta Košice, v mestskej časti J. R. C. na rohu ulíc O. a N., za zástavbou samostatne stojacich rodinných domov rôzneho štandardu. Ohodnocované časti parciel sú účelovo využité ako súčasť areálu futbalového štadióna FK J. R. C. s príslušenstvom a to ako časť hracej zatrávnenej plochy a dvora s prístupom k budove priľahlej kolkárne. Podľa vyjadrenia referátu UH Mesta Košice zo dňa 6.10.2016 sú predmetné parcely ako celok určené v záväznej časti územného plánu zóny s
definíciou ako jestvujúca funkcia, t.j. plochy športových areálov s regulovanou funkciou 13 - športový areál. Za súčasného stavu regulatívu a schválenej územno-plánovacej dokumentácie je iné účelové využitie ohodnocovanej časti pozemku nereálne. Pozemok je využívaný na športové účely a nie je predpoklad na jeho iné funkčné využitie.
35. Žalobkyne voči záverom znaleckého posudku vzniesli námietky. Mali za to, že náhrada za vecné bremeno by mala zodpovedať trhovej hodnote nájomného. V tejto súvislosti poukázali na znalecký posudok č.31/2016 vyhotovený X.. K. Š., podľa ktorého je výška nájmu 7,649 EUR/m2 ročne, ako aj na samotný posudok X..Q. R., podľa ktorého všeobecná hodnota ročného nájmu za 1 m2 je 4,347 EUR.
36. Žalobkyne nesúhlasili s postupom súdneho znalca, pokiaľ tento v posudku uviedol, že koeficient povyšujúcich faktorov sa v danom prípade nevyskytuje; znalec uviedol hodnotu koeficientu 1. Koeficient povyšujúcich faktorov má zohľadňovať, či je v danej lokalite zvýšený záujem o kúpu pozemkov. Žalobkyne tvrdili, že v danej lokalite takýto záujem s určitosťou existuje. V tomto smere poukázali najmä na znalecký posudok č. 4/2015 vyhotovený Inštitútom znalcov súdneho inžinierstva so sídlom v Košiciach, Hroncova 3, ktorého predmetom bolo ohodnotenie pozemku v rovnakej lokalite a podľa ktorého bol tento koeficient stanovený v hodnote 2,0. Žalobkyne tvrdili, že aj v danom prípade, vzhľadom na existenciu zvýšeného záujmu o kúpu pozemkov, by koeficient povyšujúcich faktorov mal byť stanovený v hodnote 2.
37. Druhá námietka žalobkýň sa týkala postupu znalca pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Znalec použil vo vzorci obdobie návratu predpokladaných nákladov v rozsahu 20 rokov. Žalobkyne mali za to, že primeraným je obdobie 10-15 rokov tak, ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 4/2015, kde znalecká organizácia použila rozsah 15 rokov. Žalobkyne tvrdili, že v danom prípade ide o pozemok, ktorý síce nie je úplne v centre mesta Košíc, avšak Košická Nová Ves je blízkou mestskou časťou, pričom je všeobecne známe, že ľudia tu majú záujem stavať domy, majú záujem o kúpu stavebných pozemkov; predpokladaná návratnosť investícií by teda mala byť stanovená v rozsahu 15 rokov.
38. Zo znaleckého posudku č. 4/2015 vyhotoveného Inštitútom znalcov súdneho inžinierstva, družstvo, so sídlom v Košiciach, Hroncova 3 zo dňa 27.4.2015 súd zistil, že jeho predmetom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku zapísaného na LV XXXX parc. č. XXXX/XX kat. územie Košická Nová Ves, ďalej stanovenie výšky nájomného za roky 2010-2013, ďalej stanovenie všeobecnej hodnoty náhrady za vecné bremeno viaznuce vo verejnom záujme, ktorému zodpovedá právo vlastníka stavby miestnej komunikácie držať a užívať pozemky pod touto stavbou za obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2012. Posudok bol vyhotovený na základe nariadenia Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp.zn. 43C/181/2013.Všeobecnú hodnotu pozemku znalecká organizácia určila taktiež metódou polohovej diferenciácie. Predmetom posúdenia bol pozemok zastavaný stavbou - miestna spevnená verejná komunikácia, s tým, že ide o lokalitu so zvýšeným záujmom o kúpu stavebných pozemkov na výstavbu rodinných domov, pričom koeficient povyšujúcich faktorov bol určený vo výške 2,00. Určený bol aj koeficient ponižujúcich faktorov (napr.tvar pozemku, výmera pozemku) a to v rozsahu 0,50, s poukazom na iné vecné bremená viaznuce na nehnuteľnosti - uloženie inžinierskych sietí iných vlastníkov, existencia cudzej stavby na pozemku, možné využitie pozemku vzhľadom na jeho umiestnenie a veľkosť. Obdobie predpokladanej návratnosti investícií bolo stanovené na 15 rokov. Všeobecná hodnota ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena bola stanovená na 4,22 EUR /m2.
39. Vzhľadom na námietky žalobcov súd vypočul súdneho znalca, ktorý uviedol, že použitie koeficientov, majúcich vplyv na stanovenie východiskovej hodnoty nehnuteľnosti presne ustanovuje vyhláška. Prvých 5 koeficientov (t.j. koeficient všeobecnej situácie, intenzity využitia, dopravných vzťahov, obchodnej a priemyselnej polohy, technickej infraštruktúry pozemku) sa vzťahuje na širšie súvislosti. Čo sa týka ďalšieho koeficientu, označeného ako koeficient povyšujúcich faktorov, vyhláška ustanovuje, kedy sa tento koeficient použije. Prvý okruh použitia sa vzťahuje na pozemky určené územným plánom na tzv. vyššie použitie, než pozemky slúžia v súčasnosti. Súdny znalec mal za to, že v danom prípade sa pri pozemku, ktorý bol predmetom ohodnotenia, tzv. vyššie použitie nepredpokladá. Ďalší okruh použitia sa vzťahuje na pozemky v chránených územiach. Je teda úplne zrejmé, že v danom prípade o takýto pozemok nejde. Ďalší okruh použitia sa vzťahuje na pozemky, pri ktorých je výrazne zvýšený záujem o ich kúpu. Súdny znalec zdôraznil, že pri posudzovaní tohto okruhu je potrebné prihliadať nielen na celkovú lokalitu, ale aj na to, o akú konkrétnu parcelu sa v danej lokalite jedná. V rámci rovnakej lokality môžu mať jednotlivé pozemky rôznu hodnotu. Vždy sa pritom musí rozlišovať, na aký účel sa
pozemok využíva alebo môže využiť. V danom prípade je úplne zrejmé, že parcela sa nachádza v rámci záväznej časti územného plánu Košickej Novej Vsi, pričom ako jestvujúca funkcia využitia je daná regulovaná funkcia č. 13, tzn. že využitie tohto pozemku je stanovené výlučne pre športové účely a ani sa nepredpokladá, že by futbalové ihrisko alebo športové ihrisko mohlo byť v budúcnosti využívané pre iný účel. Na tomto pozemku teda na základe jestvujúceho územného plánu nikdy nemôže byť postavený rodinný dom. S prihliadnutím na vyššie uvedené je potom zrejmé, že pre daný prípad nemožno vziať do úvahy výrazne zvýšený záujem o kúpu takéhoto pozemku.
40. Vo vzťahu k ďalšej námietke žalobkýň súdny znalec uviedol, že vyhláška presne stanovuje interval predpokladaného návratu investícií a to v rozsahu 15 - 40 rokov. Spodná hranica tohto intervalu, t.j. 15 rokov, predstavuje vysoko výnosný pozemok, pri ktorom je predpokladaná veľmi rýchla návratnosť investícií. Horná hranica tohto intervalu sa vzťahuje na pozemky, nachádzajúce sa väčšinou na periférii miest, kde nie je taký záujem o tieto pozemky. V danom prípade znalec zvolil priemer, skôr na spodnej hranici v rozsahu 20 rokov, vzhľadom k tomu, že nejde o tak vysoko výnosný pozemok z hľadiska návratnosti investícií, aby mu patrilo ohodnotenie na úplne spodnej hranici tohto intervalu, teda v rozsahu 15 rokov. Hodnota pozemku sa má totiž splatiť nájmom. Podľa zaužívanej praxe sa za optimum pre takéto prípady považuje 20 - 25 rokov. Pokiaľ znalecká organizácia v posudku č.4/2015 zvolila rozsah 15 rokov ako obdobie návratnosti investícií, zrejme považovala ohodnocovaný pozemok za lukratívny, t.j. že išlo o lokalitu so zvýšeným záujmom o kúpu stavebných pozemkov.
41. Na otázku žalobkýň, či vzhľadom k tomu, že obsah vecného bremena je širší ako obsah nájmu, by nemala byť potom výška odplaty za vecné bremeno minimálne taká istá alebo vyššia ako je hodnota nájomného, znalec upriamil pozornosť na to, že nešlo o stanovenie jednorazovej odplaty za vecné bremeno, pri ktorom sa neprihliada na nejaké časové obdobie. V danom prípade išlo o stanovenie odplaty za vecné bremeno za presne stanovené časové obdobie 2 rokov. Pri určení tejto odplaty sa musí najprv vypočítať všeobecná hodnota nehnuteľnosti a táto hodnota sa potom dosadí do presného vzorca v zmysle vyhlášky. Takto postupoval pri výpočte v predmetnej veci.
42. Súd konštatoval, že súdny znalec presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom ozrejmil svoj postup pri vypracovaní znaleckej úlohy. Súd sa s jeho závermi a odôvodneniami v plnom rozsahu stotožňuje. Je napokon zrejmé, že v znaleckom posudku, na ktorý poukazovali žalobkyne, znalecká organizácia použila pre výpočet rovnaký postup a totožný vzorec, v súlade s vyhláškou MS SR č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a rovnako použila pri stanovení hodnoty pozemku metódu polohovej diferenciácie. Čo sa týka otázky, či sa na daný pozemok vzťahuje výrazne zvýšený záujem o ich kúpu, súd uvádza, že je logické, že aj v rámci rovnakej lokality môžu mať jednotlivé pozemky rôznu hodnotu a to v závislosti od rôznych faktorov akými sú napr. poloha, veľkosť a tvar pozemku, účel využitia, zaťaženie inými ťarchami. Je potrebné si tiež uvedomiť, že vecné bremeno nie je nájmom. Ide o samostatné, rozdielne právne inštitúty, s rozdielnou právnou úpravou, s čím ráta aj samotná vyhláška MS SR č.492/2004 Z.z., keď osobitne upravuje postup pre výpočet náhrady za vecné bremeno.
43. Pokiaľ žalobkyne namietali, že práve hodnota koeficientu povyšujúcich faktorov bola tým činiteľom, ktorý mal vplyv na stanovenie hodnoty pozemku, súd uvádza, že z porovnania oboch znaleckých posudkov je zrejmé, že práveže znalecký posudok X..Q. R. im priznáva vyššiu hodnotu polohovej diferenciácie (2,5875), než posudok znaleckej organizácie (2,31). Po vynásobení tejto hodnoty s východiskovou hodnotou majetku (ktorá bola v oboch posudkoch určená rovnako vo výške 26,56 EUR/ m2), znalecký posudok X..Q. R. priznáva žalobkyniam vyššiu jednotkovú hodnotu pozemku (68,72 EUR/ m2) ako posudok znaleckej organizácie, ktorá určila jednotkovú hodnotu pozemku len vo výške 61,35 EUR/m2. Znalecký posudok X..Q..R. je teda pre žalobkyne v tomto smere výhodnejší.
44. Zhrnúc vyššie uvedené, súd pri rozhodovaní o rozsahu odplaty za vecné bremeno vychádzal zo záverov znaleckého posudku. Všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je vo výške 3,67 EUR za m2 ročne, t.j. pri výmere 1.648 m2 vo výške 6.048,16 EUR. Vzhľadom na spoluvlastnícky podiel všetkých žalobkýň spolu v rozsahu 1/3 predstavuje odplata za jeden rok sumu 2.016,05 EUR a za celé určené obdobie 2 rokov sumu 4.032,11 EUR.
45. Podľa ust. § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, v akej sa podieloví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Nárok na odplatu za vecné bremeno predstavuje právo každého spoluvlastníka týkajúce sa spoločnej veci, pričom na tomto práve sa každý zo spoluvlastníkov môže v zmysle citovaného zákonného ustanovenia podieľať v miere, ktorá je určená veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu.
46. Vzhľadom na uvedené preto súd nemohol zaviazať žalovaného na zaplatenie celej odplaty spoločne a nerozdielne všetkým žalobkyniam, ale každej zo žalobkýň priznal odplatu vo výške, zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu podielu. Keďže každá zo žalobkýň má rovnaký podiel, súd odplatu vydelil štyrmi a žalovaného zaviazal zaplatiť každej žalobkyni sumu 504,01 EUR za obdobie od 1.10.2011 do 1.11.2012 a v rovnakej výške za obdobie od 16.10.2013 do 16.10.2014. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
47. Žalobkyne sa domáhali aj priznania úrokov z omeškania.
48. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
49. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
50. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
51. Žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplnil, preto sa dostal do omeškania a žalobkyniam ako veriteľom vzniklo právo na úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu.
52. Pri určení splatnosti súd vychádzal zo všeobecného ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V danej veci žalobkyne nepreukázali, že by žalovaného vyzvali na plnenie ešte pred podaním žaloby. Výzvou na plnenie je teda samotná žaloba, ktorá bola žalovanému doručená dňa 13.3.2014. Splatnosť dlhu vo vzťahu k prvému uplatnenému obdobiu preto nastala dňa 14.3.2014 a prvým dňom omeškania je 15.3.2014. Výzvou na plnenie za ďalšie uplatnené obdobie je návrh na pripustenie zmeny žaloby, ktorý bol žalovanému doručený dňa 3.12.2015. Splatnosť dlhu tak nastala dňa 4.12.2015 a prvým dňom omeškania je 5.12.2015. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania jednak od 15.3.2014 až do zaplatenia a jednak od 5.12.2015 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol.
53. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným vykonávacím predpisom k Občianskemu zákonníku. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, zvýšená o 5 perc.bodov, bola ku dňu 15.3.2014 vo výške 5,25 % ročne a ku dňu 5.12.2015 bola vo výške 5,05 % ročne.
54. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobkyne mal v konaní čiastočný úspech. Žalobou si uplatňovali nárok na zaplatenie sumy spolu
vo výške 6.592 EUR. Súd im priznal spolu sumu vo výške 4.032,10. V percentuálnom vyjadrení teda ich úspech predstavuje 61,16 % a neúspech 38,84 0%. Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 22,32 %. Preto súd priznal žalobkyniam náhradu trov konania v rozsahu 22,32 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
57. V konaní vznikli trovy štátu, spočívajúce v znalečnom, vyplatenom súdnemu znalecovi z finančných prostriedkov štátu v zmysle uznesenia č.k.24 C 152/2014-170 zo dňa 22.11.2016. V novej úprave Civilného sporového poriadku, účinnej od 1.7.2016 absentuje osobitné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov, ktoré platil štát. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z článku 4 ods.1 CSP, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Predmetnú otázku najbližšie čo do obsahu a účelu upravuje ust. § 255 CSP event. § 256 ods.1 CSP, podľa ktorého nielen účastníci konania, ale aj štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, v závislosti od výsledkov konania. Zhrnúc vyššie uvedené, vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu sporových strán v konaní, štát má právo na náhradu trov proti žalobkyniam v rozsahu ich neúspechu 38,84 % a proti žalovanému v rozsahu jeho neúspechu 61,16 %. Aj o výške náhrady trov štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).