Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-14-2016.pdf
PDF · 96.88 KB
No categories available
37C/14/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M. I. XXXX/X, I., o zaplatenie 185,04 € prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14,72 €, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 14,72 € od 1.5.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa svojím návrhom doručeným dňa 14.4.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 185,04 €, s úrokom vo výške 28,0% ročne zo sumy 185,04 € od 1.5.2013 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedol že strany sporu uzatvorili dňa 5.8.2011 (v súlade s § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky) Zmluvu č. XXXXXXXXXX (Zmluva), na základe ktorej žalobca pre žalovanú zriadil a viedol účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Vzhľadom na porušenie Zmluvy zo strany žalovanej tým, že sa na predmetnom účte dostala do nepovoleného debetu (vo výške žalovanej istiny), žalobca zatvoril príslušný účet žalovanej, o čom ju informoval. Nakoľko účet je možné zatvoriť len ak je na ňom nulový zostatok, žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 30.4.2013 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet (transakcia má popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv. účtu" alebo „Prevedenie dlhu klienta", pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany klienta). V súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28,0% ročne. Pohľadávka nebola ku dňu podania návrhu na súd žalovanou uhradená. K návrhu priložil žalobca Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretú účastníkmi dňa 5.8.2011, výpis z účtu za obdobie od 1.1.2013 do 30.4.2013, Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., Úrokové sadzby produktov účinné od 1.4.2016.
2.
Na výzvu súdu sa žalobca vo veci vyjadril podaním došlým dňa 24.6.2016 v ktorom uviedol, že podľa bodu 3.8. VOP klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke - vznik nepovoleného debetu na účte je teda porušením uvedenej zmluvnej povinnosti. Žalovanej nebola poskytnutá služba povolené prečerpáme, t.j. žalovaná sa dostala na účte s pôvodne kladným zostatkom 113,26 € do nepovoleného debetu svojimi transakciami, resp. účtovaním poplatkov. Suma 185,04 € predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej počas trvania nepovoleného prečerpania (súčet kreditných a debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu). Debetné obraty predstavovali operácie: a) platobné príkazy, POS platby (nákupy), výbery z ATM, spolu v sume 5.543,75 €, b) úroky (po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby (vo výške 20,0% ročne, resp. od 1.7.2012 vo výške 28,0% ročne) - účtované sú vždy zo sumy aktuálne v debete za celé obdobie až po jeho vyrovnanie a pripísané sú vždy mesačne; spolu sú úroky vyčíslené vo výške 29,98 €, c) mesačný poplatok za poskytovaný balík služieb - jedná sa o poplatok za vedenie účtu (účtovaný mesačne), 3 x 2,55 € + 17 x 3,90 €, teda v celkovej sume 73,95 €, d) poplatky za upozornenie na nepovolený debet 2 x 5,00 € (spolu 10,00 €), a za výzvu 15,00 €, poplatok za zistenie zostatku z ATM inej banky 3 x 0,30 € (spolu 0,90 €), poplatok za vklad hotovosti vo výške 0,50 €, poplatok za výbeh hotovosti vo výške 3,40 €, poplatok za výber z inej banky 6 x 1,35 € (spolu 8,10 €), poplatok za zrušenie trvalého príkazu vo výške 2,00 €, poplatok za nezrealizovanú platbu 18 x 1,00 € (spolu vo výške 18,00 €), poplatok za osobné prebratie výpisu 2,00 € + 0,75 € (spolu vo výške 2,75 €); kreditné obraty predstavovali prijaté platby / vklady hotovosti v celkovej výške 5.410,03 €. Pokiaľ ide o posledný výpis s nulovým zostatkom žalobca uviedol, že účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto banka pred zatvorením účtu robí internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta prevedie na vnútorný účet (ide o internú transakciu banky, nie o transakciu zo strany klienta). Žalovaná sa dostala do omeškania s vrátením (vyrovnaním) nepovoleného prečerpania na účte prvým dňom po vzniku nepovoleného prečerpania, pričom nepovolené prečerpanie sa navyšovalo nasledujúcimi debetnými obratmi na účte (mesačný poplatok za vedenie účtu, poplatky upomienka, výzva, úroky, výbery atď.). Pokiaľ ide o ukončenie zmluvného vzťahu uviedol že žalobca doručením oznámenia zo dňa 18.4.2013 odstúpil od zmluvy, pričom písomnosť doručovaná poštou sa považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní. K vyjadreniu priložil žalobca výpis z účtu žalovanej za obdobie od 1.9.2011 do 31.12.2011, za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, za obdobie od 1.1.2013 do 30.4.2013, list - odstúpenie od zmluvy zo dňa 18.4.2013.
3.
Súd vo veci rozhodol dňa 23.1.2017 bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177, ods. 2 Civilného sporového poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219, ods. 3 Civilného sporového poriadku; miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu v zákonnej lehote. Strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
4.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s vyjadrením žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, a zistil tento skutkový a právny stav: Strany sporu uzavreli dňa 5.8.2011 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (t.j. bežného účtu), predmetom ktorej bolo vedenie bežného účtu žalovanej. Žalovaná uvedený bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX využívala, vykonávala na ňom rôzne finančné transakcie a obraty (debetné a kreditné) a platby kartou, a to od (najneskôr) 16.9.2011. Návrh na súd bol podaný dňa 14.4.2016. Na ťarchu účtu boli zúčtované po dni 14.4.2013 operácie v celkovej výške mínus 14,52 € (ako to vyplýva z histórie transakcií na účte žalovanej). K zániku účtu došlo ku dňu 30.4.2013, v dôsledku jeho „zatvorenia“ zo strany žalobcu. Po zániku zmluvy o účte nezaplatila žalovaná žiadnu sumu. Žalobca žiada o zaplatenie sumy 185,04 € ako dlžnej istiny, a sankčného úroku vo výške 28,0% ročne zo sumy 185,04 € od 1.5.2013 do zaplatenia.
5.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 709 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Podľa § 711, ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Podľa § 713, ods. 2 Obchodného zákonníka peňažné prostriedky použité majiteľom účtu účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 517, ods. 1, prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) bola od 11.7.2012 do 7.5.2013 vo výške 0,75%. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
6.
Zmluva o bežnom účte patrí k absolútnym obchodným zmluvám, spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu jej účastníkov. Veriteľ môže od zmluvy odstúpiť ak dlžník je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo ak dlžník je v omeškaní s vrátením jednej splátky, ale po dobu dlhšiu ako tri mesiace - aby veriteľ mohol využiť svoje oprávnenie odstúpiť od zmluvy musí byť splnená jedna z dvoch uvedených podmienok, a zároveň omeškanie dlžníka musí trvať. Dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy je jeho oprávnenie požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ; osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb. Na to aby zmluva bola označená za „spotrebiteľskú“ musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Právo sa premlčí, ak sa nevykoná v čase vymedzenom zákonom, pričom premlčanie neznamená zánik práva, ale len zánik jeho vymáhateľnosti; premlčanie nastáva zo zákona uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod jeho sankciou uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch, a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu - zmyslom je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou; premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva vzniknutá premlčaním spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynútiteľnosti práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie), len sa oslabuje, a to práve v tej zložke ktorá predstavuje nárok (avšak ani nárok premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá). Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká (subjektívne právo ale trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu).
7.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je iba čiastočne dôvodný, a to v rozsahu nároku ktorý nie je premlčaný. Strany sporu uzavreli dňa 5.8.2011 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (t.j. bežného účtu), predmetom ktorej bolo vedenie bežného účtu žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaná uvedený bežný účet využívala, vykonávala na ňom rôzne finančné transakcie a obraty (debetné a kreditné) a platby kartou, a to od (najneskôr) 16.9.2011. Návrh na súd bol podaný dňa 14.4.2016, pričom na ťarchu účtu boli zúčtované po dni 14.4.2013 operácie v celkovej výške mínus 14,52 €, čo vyplýva z histórie transakcií na účte žalovanej; k zániku účtu došlo ku dňu 30.4.2013, v dôsledku jeho „zatvorenia“ zo strany žalobcu, pričom ale posledná kreditná operácia vykonaná žalovanou je datovaná ku dňu 10.2.2012. Skutočnosť, že žalobca sa rozhodol ukončiť zmluvu až ku dňu 30.4.2013 nie je možné v súvislosti s premlčaním jeho nároku akceptovať, nakoľko teoreticky by mohol potom veriteľ odkladať vypovedanie zmluvy „do nekonečna“, a nikdy by tak nemohlo prísť k premlčaniu jeho nárokov. Po dni 10.2.2012 nezaplatila / nevložila už žalovaná na bežný účet žiadnu sumu. Súd -v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku vrátane jeho premlčania- potom považoval všetky nároky žalobcu vzniknuté pred dňom 14.4.2016 (t.j. viac ako tri roky spätne odo dňa podania žalobného návrhu na súd) za premlčané, preto ich žalobcovi nemohol priznať; nepremlčaný ostal nárok žalobcu vo výške 14,72 €. Nakoľko po zániku zmluvy o účte nezaplatila žalovaná žiadnu sumu, súd rozhodol tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na istine čiastku vo výške 14,72 €, a vo zvyšku návrh (spolu s prislúchajúcou časťou požadovaného úroku) zamietol. Čo sa týka úroku požadovaného žalobcom vo výške 28,0% ročne zo sumy 185,04 € od 1.5.2013 do zaplatenia, tomuto súd nemohol vyhovieť, a to tak vo výške požadovaného úroku, ani (v súvislosti so zamietnutím návrhu v podstatnej časti) vo výške úročenej istiny. Žalobca žiadal o priznanie úroku vo výške 28,0% ročne od 1.5.2013 - takýto úrok však súd žalobcovi nemohol priznať, nakoľko samotný žalobca zmluvu, z ktorej by teoreticky mohol byť tento úrok priznaný, ku dňu 30.4.2013 zrušil, a z uvedeného dôvodu tak neexistuje žiadny právny titul (ani na základe zákona, ani na základe platnej a trvajúcej dohody), na základe ktorého by sa žalobca mohol domáhať úroku z dlžnej istiny vo výške 28,0% ročne; čo sa týka istiny, súd ju žalobcovi priznal iba vo výške 14,72 €, preto nebolo možné mu priznať úrok z vyššej sumy. Žalobca má tak podľa názoru súdu iba nárok na úrok z omeškania zo sumy 14,72 € (priúdená, nepremlčaná suma), a to vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (tak ako si ju určil žalobca, keď v tomto smere súd jeho návrh nemohol prekročiť) zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak že žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 14,72 € (priznaná sumy) od 1.5.2013 do zaplatenia (pričom právo na úrok z omeškania priznal žalobcovi od toho dňa, od ktorého to požadoval, keď žalobca žiadal priznať právo na úrok z omeškania za kratšie obdobie, než za aké mal v skutočnosti nárok - v tomto smere však súd jeho návrh nemohol prekročiť); v časti úroku z omeškania prevyšujúcej hodnotu 8,75% ročne zo sumy 14,72 € súd návrh teda tiež zamietol. Vzhľadom k tomu že žalovanej prevažne úspešnej v spore nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu nepožiadala, súd rozhodol tak, že náhradu trov konania jej nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.