Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-359-2013.pdf
PDF · 86.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-9P/359/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti N. D., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov T. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., N. 3, právne zastúpenej JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 3, a otca neurčeného, a M. D., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, dieťa rodičov T. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., N. 3, právne zastúpenej JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 3, a N. D., nar. XX.X.XXXX , bytom C. XXX, právne zastúpeného JUDr. Martinom Polákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Moyzesova 38, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
I. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého Denisa za obdobie od 13.1.2014 do 28.5.2015 mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, určeného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk otca.
II. Dlžné výživné na maloletého Denisa za obdobie od 13.1.2014 do 28.5.2015 spolu vo výške 448,07 eura povoľuje matke zaplatiť v šiestich mesačných splátkach po 74,67 eura spolu s bežným výživným až do vyrovnania do rúk otca, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Konanie o zverenie maloletého Denisa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a úpravu styku na čas do rozvodu zastavuje.
- 2 - 9P/359/2013
IV. Konanie o úpravu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu k maloletému Štefanovi zastavuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie uznesením č. 9P/359/2013 - 23 zo dňa 13.1.2014 začal konanie o úpravu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu k maloletým deťom Štefanovi, nar. XX.X.XXXX, a M., nar. XX.X.W., D. 2. Vzhľadom na to, že otec podal dňa 12.2.2014 návrh na zapretie otcovstva k maloletému N., Okresný súd Košice - okolie uznesením zo dňa 1.2.2016 č. k. 9P/359/2013 - 118, konanie č. 9P/359/2013 prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/55/2014.
3. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 15C/55/2014 zo dňa 24.6.2016, právoplatným dňa 13.9.2016, bolo určené, že N. D., nar. XX.X.XXXX, nie je otcom maloletého N. D., nar. XX.X.XXXX.
4. Súd preto konanie o úpravu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu k maloletému N. D., nar. XX.X.XXXX, zastavil.
5. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 8.4.2015, č. k. 19P/314/2013. Rozsudok vo výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 29.5.2015. Maloletý M. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou rovnajúcou sa 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk otca počnúc právoplatnosťou rozsudku.
6. Vzhľadom ku skutočnosti, že v čase rozhodovania o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu bolo už manželstvo rodičov právoplatne rozvedené a maloleté dieťa bolo pred rozvodom vo faktickej starostlivosti otca, nie je potrebné rozhodnúť v tejto časti, a preto súd konanie v časti o zverenie maloletého dieťaťa do výchovy a osobnej starostlivosti jednému z rodičom a v časti o úprave styku na čas do rozvodu zastavil. Predmetom konania ostalo určenie vyživovacej povinnosti zo strany matky na čas od začatia konania o úpravu práv a povinností rodičov do právoplatnosti rozsudku o rozvode rodičov.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov ako aj ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, spisom tunajšieho súdu č. k. 19P/314/2013 a zistil nasledovný skutkový stav:
- 3 - 9P/359/2013
8. Právny zástupca matky počas celého trvania konania žiadal určiť výživné na maloletého N. zo strany otca vo výške 200 eur mesačne. Pokiaľ ide o maloletého M., uviedol, že maloletý M. bol po celú dobu konania u otca, preto úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M. na čas do rozvodu nežiada.
9. Po tom, čo bolo rozsudkom sp. zn. 15C/55/2014 zo dňa 24.6.2016, právoplatným dňa 13.9.2016, určené, že N. D. nie je otcom maloletého N., právny zástupca matky na pojednávaní dňa 23.1.2017 trval na tom, že matka v rozhodnom období prispievala na výživu maloletého Denisa naturálnymi plneniami. Maloletým deťom N. a M. nosievala jedlo, ktoré otec vylieval, čo možno podľa neho finančne vyčísliť a kvantifikovať. Uvedené tvrdenie chcel preukázať svedeckou výpoveďou matkinej matky. V priebehu pojednávania uviedol, že v záujme skrátenia utrpenia jeho klientky by matka akceptovala zaplatenie dlžnej sumy výživného na maloletého Denisa za obdobie od začatia konania do právoplatnosti rozvodu, ale len za tej podmienky, že by súd povolil matke zaplatiť dlžnú sumu v osemnástich splátkach. Poukázal na to, že na strane otca na rozdiel od matky nie sú žiadne finančné problémy. Neskôr pristúpil na minimálne dvanásť splátok, pričom v prípade, ak nebudú povolené splátky tak ako to žiada matka, trval na tom, aby súd doplnil dokazovanie v súlade s jeho návrhom.
10. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 15.10.2014 uviedla, že maloletého M. naposledy videla asi v decembri 2013, kedy prišla deťom do C. odovzdať vianočné darčeky. Obidve deti vtedy bývali u otca. Otec jej neumožnil stretávať sa s maloletým M., preto ho odvtedy videla len z auta, keď viezla staršieho syna N. do školy. Maloletý N. je u matky od januára 2014. Poukázala na to, že je nezamestnaná, od februára 2014 evidovaná na úrade práce, býva spolu s maloletým N. v trojizbovom byte na N. ulici v E., ktorý vlastní jej matka. Nemá žiaden príjem, výdavky jej pomáha uhrádzať jej matka, živnostníčka. Matka ďalej potvrdila, že obidve maloleté deti boli u otca od 16.9.2013, kedy bola nútená opustiť spoločnú domácnosť, ktorú spolu s otcom a maloletými deťmi viedli v C.. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloleté deti do svojej starostlivosti, určiť výživné zo strany otca na každé dieťa vo výške 200 eur mesačne a upraviť styk detí s otcom, podala na súd až dňa 16.12.2013. Matka už počas tohto obdobia žila u svojej matky v E., ale chodila deťom variť, učiť sa s nimi, nosila im jedlo, ktoré otec vyhadzoval. Na pojednávaní dňa 23.1.2017 matka uviedla, že od začatia konania je nepretržite evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, príjem má iba z brigádnickej činnosti, pracuje na dohodu v jednej firme, kde vykonáva pomocné práce a zarobí 35 eur mesačne.
Názov firmy nechcela uviesť z dôvodu, že otec jej robí problémy. Naďalej býva v byte svojej matky, ktorá je už na dôchodku, živnosť ukončila, ale stále jej uhrádza výdavky na bývanie. Všetky výdavky, ktoré má matka na seba aj maloletého N., platí jej partner.
- 4 - 9P/359/2013
11. Otec na pojednávaní dňa 23.1.2017 trval na určení dlžného výživného zo strany matky na maloletého M. od začatia konania do právoplatnosti rozvodu, ktoré žiadal zaplatiť jednorazovo, neskôr pripustil tri splátky. Zdôraznil, že výživné na maloletého M. je určené v minimálnej výške, preto bude žiadať zvýšiť výživné zo strany matky. Poukázal na to, že keby nevedel, ako matka žije, súhlasil by s viacerými splátkami. Matka však chodí každý deň do práce autom, chodí po dovolenkách, tri roky si platí právneho zástupcu, okrem toho si platí lízing motorového vozidla E. L.. Otec uviedol, že sa dňa 12.2.2016 oženil, dňa 30.11.2015 sa mu narodil syn Z.. Žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, maloletými deťmi Z., M. a dvoma deťmi pochádzajúcimi z predchádzajúcich vzťahov jeho manželky. Poukázal na to, že jeho príjmové pomery sú rovnaké ako uviedol na pojednávaní 15.10.2014, naďalej je nezamestnaný, ale nie je evidovaný na úrade práce. Chodí brigádovať na stavby, kde si zarobí od 200 do 700 eur mesačne. Okrem toho mu finančne pomáha jeho matka. Výdavky na maloletého M. sú naďalej vo výške cca 500 eur mesačne. Otec potvrdil, že matka v rozhodnom období neprispievala na výživu maloletého M., jedlo, ktoré spomínal právny zástupca matky, doniesla deťom raz alebo dvakrát, ale deti ho odmietli. Matka za maloletým M., odkedy je u otca, nebola ani raz.
12. Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice navrhol, aby súd uložil matke zaplatiť dlžné výživné na maloletého M. v primeranej lehote, pričom poukázal na to, že ide o minimálnu sumu výživného.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
- 5 - 9P/359/2013
18. Pri určení výšky výživného za obdobie od začatia konania do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov za toto obdobie, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj k tomu, kto z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne staral. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého, výšku príjmu rodičov a skutočnosť, že pomery na strane rodičov a maloletého Denisa boli počas obdobia od začatia konania 9P/359/2013 do právoplatnosti rozsudku o rozvode totožné s pomermi, z ktorých vychádzal súd v konaní č. 19P/314/2013 o rozvod manželstva, kde bolo výživné na maloletého M. určené v minimálnej výške, súd nemohol určiť výživné v inej výške, ako bolo určené rozsudkom o rozvode. Otcovi však nič nebráni v tom, aby si v budúcnosti podal návrh na zvýšenie výživného na maloletého M..
19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. V konaní bolo výpoveďami účastníkov preukázané, že matka v rozhodnom období neprispievala na výživu maloletého M. žiadnymi finančnými sumami, preto súd určil dlžné výživné na maloletého Denisa za obdobie od 13.1.2014 do 28.5.2015 spolu vo výške 448,07 eura ( za mesiac 01/2014 v alikvotnej výške 16,62 eura, za mesiace 02/2014 až 04/2015, t.j. 15 mesiacov x 27,13 eura = 406,95 eura, za mesiac 05/2014 v alikvotnej výške 24,50 eura).
21. Podľa § 232 ods. 3 C. s. p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
22. Podľa § 232 ods. 4 C. s. p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
23. Súd dáva do pozornosti, že zákon neupravuje splatnosť nedoplatkov výživného. Nemalo by však byť v neprospech oprávneného, že povinný dlhší čas neplnil, zásadne by preto mal byť nedoplatok uhradený jednorazovo. Podľa okolností konkrétneho prípadu súdy môžu umožniť uhradiť dlžné výživné v splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
24. Súd nemohol akceptovať požiadavku právneho zástupcu matky ohľadom povolenia zaplatiť dlžné výživné v osemnástich, príp. v dvanástich splátkach, pretože matke muselo byť zrejmé, že vzhľadom na to, že počas obdobia od začatia konania do právoplatnosti rozvodu manželstva ničím neprispievala na výživu maloletého M., bude musieť dlžné výživné doplatiť a preto sa mala na danú situáciu adekvátne finančne pripraviť. Uvedené umocňuje aj fakt, že výživné bolo
- 6 - 9P/359/2013
určené v minimálnej výške, potreby dieťaťa zabezpečoval výlučne otec a matka sa na výžive dieťaťa nepodieľala. Súd má za to, že matka je vzhľadom na svoje osobné a majetkové pomery schopná zaplatiť dlžné výživné v šiestich mesačných splátkach a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II tohto rozsudku.
25. Pokiaľ ide o návrh právneho zástupcu matky na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne
- matkinej matky ohľadom preukazovania plnenia vyživovacej povinnosti zo strany matky formou naturálnych plnení - nosenia jedla maloletým deťom, ktoré mal otec vylievať, súd tento návrh považoval za irelevantný, pretože je nepochybné a vyplýva to aj z výpovede matky na pojednávaní dňa 15.10.2014, že naposledy bola za maloletým Denisom v C. v decembri 2013, čiže od začatia konania 9P/359/2013 žiadne naturálne plnenia nemohli byť realizované.
26. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 52 C. m. p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.