Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/423/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci navrhovateľa: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/X, V., proti osobe oprávnenej na výživné: L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, V., o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného a o vzájomnom návrhu osoby oprávnenej na výživné na zvýšenie výživného, o odvolaní osoby oprávnenej na výživné proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 22C/528/2015-83 zo dňa 14. júna 2016, v časti, kde súd návrhu navrhovateľa vyhovel, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi (osobe oprávnenej na výživné) znížil s účinnosťou od 1.12.2015 do 31.1.2016 zo 130 eur mesačne na 40 eur mesačne, vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zvýšil s účinnosťou od 1.2.2016 do 28.2.2016 zo 40 eur mesačne na 70 eur mesačne, s účinnosťou od 1.3.2016 do 31.3.2016 zvýšil zo 70 eur mesačne na 100 eur mesačne, vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi znížil s účinnosťou od 1.4.2016 do 30.4.2016 zo 100 eur mesačne na 40 eur mesačne a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zvýšil s účinnosťou od 1.5.2016 zo 40 eur mesačne na 160 eur mesačne. Navrhovateľa zaviazal platiť výživné vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám odporcu. Výrokom II. návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol. Výrokom III. vzájomný návrh odporcu vo zvyšnej časti zamietol. Výrokom IV. určil, že nedoplatok na zročnom výživnom nevznikol a, výrokom V. rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 7C/122/2011-187, zo dňa 8.4.2014, v časti výšky výživného navrhovateľa pre odporcu. Výrokom VI. rozhodol t trovách konania tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

2. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a § 163 ods. 2 a § 160 ods. Občianskeho súdneho poriadku. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrhy navrhovateľa i odporcu sú čiastočne dôvodné a to vzhľadom na zistenú zmenu pomerov jednak na strane navrhovateľa, ako aj na strane odporcu. Na strane navrhovateľa došlo v dôsledku zdravotných ťažkostí k prechodnému zníženiu jeho zárobkových schopností. Z predložených dokladov vyplýva, že navrhovateľ bol od 25.5.2015 zamestnancom spoločnosti O.-G. s.r.o., kde mal dohodnutú mzdu vo výške 532 eur brutto. Avšak v dôsledku perforácie hrubého čreva bol dňa 17.6.2015 hospitalizovaný a následne bol práceneschopný až do 18.1.2016, kedy znova nastúpil do práce. Následne s ním zamestnávateľ O.-G. s.r.o. skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce, dňom 18.3.2016. Podľa potvrdenia MUDr. L., navrhovateľ bol odo dňa 18.3.2016 práceneschopný až do 30.4.2016. Od

1.5.2016 je navrhovateľ zamestnaný ako kuchár v Rakúsku s dohodnutým príjmom 1.490 eur brutto. Pokiaľ ide o príjem navrhovateľa, tak tento mal v mesiaci máj 2015 čistý príjem 111,61 eura, v júni 2015

- 338,39 ( príjem 255,87 eura + náhrada pri PN v sume 82,52 eura), v júli 2015 - 0 eur, v auguste 2015 - 0 eur, v septembri 2015 - 0 eur. V mesiaci január 2016 mal čistú mzdu v sume 238,09 eura, v mesiaci február 2016 mal čistú mzdu v sume 464,83 eura a v mesiaci marec 2016 mal čistú mzdu v sume 609,46 eura. Navrhovateľovi boli vyplácané nemocenské dávky v 6/2015 v sume 30,30 eura, v 7/2015 v sume 234,20 eura, v 8/2015 v sume 234,20 eura, v 9/2015 v sume 226,70 eura v 10/2015 v sume 234,20 eura, v 11/2015 v sume 226,70 eura a v 12/2015 v sume 234,20 eura. V januári 2016 bolo navrhovateľovi vyplatené nemocenské v sume 128,50 eura. Príjem navrhovateľa od decembra 2015, t. j. odkedy požadoval zníženie výživného pre odporcu tak celkom bol v 12/2015 vo výške 234,20 eura (iba nemocenské), v 1/2016 vo výške 366,59 eura (príjem 238,09 eura + nemocenské 128,50 eura), v 2/2016 vo výške 464,83 eura a v 3/2016 mal čistú mzdu v sume 609,46 eura. V apríli 2016 navrhovateľ nemal žiaden príjem, od 5/2016 je jeho príjem v hrubom 1.490 eura mesačne. Z uvedeného vyplýva, že z dôvodu prechodného zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa, došlo k poklesu jeho príjmu. Podľa potvrdenia MUDr. L., je navrhovateľ vyliečený a nie sú dôvody na obmedzenie jeho pracovnej schopnosti. Napriek tomu, že navrhovateľ poukazoval na to, že má naďalej určité obmedzenia pri vykonávaní práce (nemôže dvíhať ťažké veci, je obmedzovaný v pohybe, bolia ho jazvy), skutočnosť, že si našiel adekvátnu prácu svedčí o tom, že aktuálne je schopný pracovať vo svojom odbore a dosahovať dostatočný príjem. U navrhovateľa súd zohľadnil tiež skutočnosť, že má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. T. v sume 85 eur mesačne, pričom v súčasnosti prebieha konanie o návrhu matky na zvýšenie tohto výživného. Pokiaľ ide o najstaršiu dcéru I., táto už nadobudla schopnosť sa samostatne živiť. Býva v spoločnej domácnosti s navrhovateľom, externe študuje, zarába si brigádnicky, pokrýva svoje náklady, prispieva navrhovateľovi na domácnosť sumou 50 eur mesačne a okrem toho robí občasné nákupy. Podľa posledných vyjadrení účastníkov je táto dcéra tehotná a mala by sa sťahovať ku svojmu priateľovi. Na strane navrhovateľa súd zohľadnil tiež jeho výdaje, keď navrhovateľ uvádzal, že vynakladá 141,13 eur ako výdavky spojené s bývaním, každý tretí mesiac platí za plyn 12 eur, elektrinu 29 eur, pevnú linku 10 eur, mobilný telefón 14,74 eura, internet 8,30 eura, káblová televízia 11,10 eura. Pri určovaní výšky výživného však súd nezohľadňoval výdaje, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, t. j. pevnú linku, mobilný telefón, internet a káblovú televíziu, pretože tieto výdaje povinného rodiča, navrhovateľa nemajú prednosť pred výživným. Za odôvodnené výdaje však súd považoval nákup diaľničných známok, rakúskej v sume 85 eur a slovenskej v sume 50 eur, ktoré boli nevyhnutne vynaložené v záujme zamestnania sa navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že bol dlhý čas práceneschopný (od 17.6.2015 do 18.1.2016), pričom poberal len nemocenské, musel však platiť výživné, preto bol odkázaný na pomoc svojich rodičov, súd zohľadnil tiež tú skutočnosť, že navrhovateľ mal v predchádzajúcich obdobiach príjem, či už zo zahraničia, alebo od zamestnávateľov na Slovensku, podľa potvrdenia úradu práce mu boli v apríli 2014 vyplatené rodinné prídavky z Rakúska v sume 3.288 eur, pričom navrhovateľ o spotrebovaní týchto prídavkov uviedol len toľko, že dal po 500 eur na knižku I. a L. a bol na dovolenke s L. a T.. Z týchto peňazí mu teda musela zostať ešte nejaká rezerva, keď prioritne mali byť tieto peniaze použité predovšetkým na výživu detí navrhovateľa.

3. K zmene pomerov došlo tiež na strane odporcu, ktorý v čase poslednej úpravy výživného navštevoval strednú školu, v súčasnosti je vysokoškolák, býva na internáte v X., má náklady jednak na štúdium, pomôcky, ako aj na život na internáte, mal tiež zvýšené výdavky v súvislosti so zariadením internátnej izby. Výdavky odporcu predstavujú internát 77,10 eura mesačne, internet na internáte 6,80 eura mesačne, strava 110 eur mesačne, pomôcky do školy cca 30 eur mesačne, cestovné cca 20 eur mesačne, hygienické potreby sú 10 - 15 eur mesačne, mobil 10 eur mesačne, vreckové 50 eur mesačne a výdavky na oblečenie. Na internát si navrhovateľ kupoval paplón, vankúš, návliečky, smetiak a iné drobnosti. V septembri 2015 mu bola vyplatená poistka od Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., podľa oznámenia poisťovne v sume 663,88 eura, podľa vyjadrenia navrhovateľa v sume viac ako 800 eur. Odporca uviedol, že tieto peniaze použil na potraviny, pretože mu nestačilo vreckové od matky a zafinancoval si internát, aby matke trochu pomohol. Kúpil si notebook a mobil. Odporca navštevuje denné vysokoškolské štúdium, brigádnicky nepracuje. Odporca žije v spoločnej domácnosti s matkou a mladším bratom maloletým T.. Matka odporcu je zamestnaná v spoločnosti Q., a.s. v I., jej priemerný čistý mesačný príjem v roku 2015 bol v sume 387,84 eura mesačne a v období od 1/2016 - 4/2016 bol v sume 352,62 eura mesačne. Pretože mala matka odporcu tiež zdravotné problémy, poberala nemocenské dávky, pričom v období od 1.1.2015 - 30.4.2016, jej bolo vyplatené: za 1/2015 ošetrovné v sume 81,60 eura, nemocenské za 2/2015 v sume 228,50 eura, za 3/2015 v sume 253 eura, za 4/2015 v sume 98 eura, za 1/2016 v sume 73,70 eura, za 2/2016 v sume 12,10 eura, za 3/2016 v sume 373,50

eura, za 4/2016 v sume 361,50 euar. Matka odporcu poberá tiež prídavky na dve deti v sume 47,04 eura mesačne. Odporca s bratom a matkou žijú v dome starej matky, v samostatnej bytovej jednotke, podľa vyjadrenia matky odporcu ako aj starej matky, matka uhrádza starej matke inkaso, t. j. plyn vo výške 43 eur mesačne, plus spoločne platia vodu a elektrinu 38 eur mesačne, čo uhrádza matka. Podľa vyjadrení matky i starej matky, takto matka kompenzuje starej matke finančnú pomoc, ktorú jej stará matka poskytovala v čase, keď matka odišla s deťmi od navrhovateľa. Stará matka pritom poberá starobný a vdovský dôchodok v sume spolu 527,10 eura mesačne. Vzhľadom na to, že stará matka má dostatočný príjem, súd na strane matky odporcu nemohol zohľadniť skutočnosť, že táto platí starej matke plyn v sume 43 eur mesačne a platí aj spoločnú vodu a elektrinu, nakoľko matka má predovšetkým vyživovaciu povinnosť ku svojim nezaopatreným deťom, keď stará matka má dostatočný dôchodok, aby si tieto náklady uhrádzala sama. Pokiaľ ide o ďalšie náklady domácnosti odporcu, tieto sú plyn 102 eur mesačne, elektrina (spolu so starou matkou) platia 28 eur mesačne, voda (rovnako spolu so starou matkou) platia10 eur mesačne, matkin telefón 15 - 20 eur mesačne, internet 11,99 eura mesačne. Matka odporcu uvádzala, že spláca tiež pôžičku, ktorá vznikla za trvania manželstva (čo navrhovateľ poprel) vo výške 32,30 eura mesačne. Okrem toho mesačne platia poistku odporcovi vo výške 35 eur mesačne, poistku matke a maloletému T. v sume 40 eur mesačne a sporenie 30 eur mesačne. Okrem toho boli uvádzané výdaje na mal. T. na družinu 8 eur, hádzaná 8 eur, strava T. 8 eur. Na strane odporcu a jeho domácnosti súd rovnako nezohľadňoval výdaje, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, a to výdaje na telefóny, internet, na úhradu splátok pôžičky, poistiek, pretože tieto nemajú prednosť pred výživným k nezaopatreným deťom.

4. Vzhľadom na takto ustálené osobné majetkové a zárobkové pomery navrhovateľa, odporcu a jeho matky, dospel súd k záveru, že je dôvodné čiastočne vyhovieť návrhu navrhovateľa na zníženie výživného a to v období, kedy objektívne zo zdravotných dôvodov navrhovateľ nedosahoval taký príjem, aby mohol platiť určené výživné v sume 130 eur mesačne pre odporcu. Zároveň bol čiastočne dôvodný návrh odporcu na zvýšenie výživného, ktoré požadoval zvýšiť od februára 2016 na sumu 160 eur mesačne. Navrhovateľ žiadal znížiť svoju vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od decembra 2015 na sumu 40 eur mesačne. Pretože v mesiaci december 2015 bolo príjmom navrhovateľa iba nemocenské vo výške 234,20 eura a v mesiaci január 2016 bol príjem navrhovateľa iba 366,59 eura (príjem 238,09 eur + nemocenské 128,50 eura), súd za mesiace december 2015 a január 2016 návrhu navrhovateľa vyhovel a jeho vyživovaciu povinnosť k odporcovi znížil od 1.12.2015 do 31.1.2016 zo sumy 130 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne. Pretože sa však vo februári príjem navrhovateľa zvýšil na sumu 464,83 eura, súd pomerne k tomu zvýšil aj vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi od 1.2.2016 do 28.2.2016 zo sumy 40 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne. V marci mal potom navrhovateľ opäť vyšší príjem, a to 609,46 eura, preto súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa vzhľadom na to znova zvýšil od 1.3.2016 do 31.3.2016 zo sumy 70 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne. V apríli bol navrhovateľ nezamestnaný a zároveň práceneschopný. Nemal žiaden príjem. Súd zohľadnil skutočnosť, že ku skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom spoločnosťou O.-G., s.r.o., došlo predovšetkým z dôvodu jeho dlhodobej práceneschopnosti, z ktorého dôvodu bola uvedená spoločnosť nespokojná s jeho pracovným výkonom a preto navrhovateľa v skúšobnej dobe prepustila. Súd preto s účinnosťou od 1.4.2016 do 30.4.2016 vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi znížil zo sumy 100 eur mesačne na sumu navrhovateľom žiadaných 40 eur mesačne. Pretože sa navrhovateľ od 1.5.2016 znova zamestnal s príjmom 1.490 eur brutto, súd s účinnosťou od 1.5.2016 vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zvýšil na odporom požadovaných 160 eur mesačne, pretože mal za to, že na strane odporcu došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje jeho nárok na takúto výšku výživného. Odporca je vysokoškolák, pripravuje sa na svoje budúce povolanie, ešte nenadobudol schopnosť samostatne sa živiť, hoci navrhovateľ poukazoval na to, že by si mohol zarábať brigádnicky, ako dcéra I.. Súd má za to, že odporca na rozdiel od dcéry I. študuje denné štúdium, preto si nemôže zabezpečiť brigádou taký príjem, aby pokryl všetky svoje náklady. Nevyhnutné výdavky odporcu, sú naďalej v rámci svojej vyživovacej povinnosti povinní hradiť rodičia odporcu. U matky odporcu súd zohľadnil predovšetkým tú skutočnosť, že hradí výdavky na bývanie odporcu v spoločnej domácnosti, stravuje ho počas víkendov, dáva mu vreckové, zabezpečuje chod celej domácnosti. U navrhovateľa súd zohľadnil jeho výdaje na domácnosť, tiež jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému T., avšak aj po zohľadnení týchto skutočností, mal súd za to, že vzhľadom na príjem navrhovateľa od 1.5.2016, je dôvodným zvýšenie výživného pre odporcu s účinnosťou od 1.5.2016 na sumu 160 eur mesačne, ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám oprávneného, odporcu ako aj schopnostiam a možnostiam povinného rodiča, navrhovateľa, so zohľadnením podielu vyživovacej povinnosti matky odporcu, berúc do úvahy tiež zásadu, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je prvoradá a povinnosťou navrhovateľa

je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho syna, ktorý je výživou odkázaný v plnej miere na svojich rodičov. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že jeho zamestnanie od mája 2016 je len na letnú sezónu, súd túto skutočnosť v čase svojho rozhodovania zohľadniť nemohol, pretože aktuálne je príjem navrhovateľa 1.490 eur brutto. V prípade, že v budúcnosti dôjde k zmene pomerov na strane navrhovateľa (pokles príjmu, strata zamestnania), bude dôvodným znovu upraviť aj výšku výživného. V čase aktuálneho rozhodovania súdu, však možnosť zníženia príjmu navrhovateľa v budúcnosti zohľadniť nemožno.

5. Vzhľadom na takto ustálenú vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi, tento mal za obdobie od 1.12.2015 do 31.5.2016 zaplatiť výživné v celkovej výške 450 eur (12/2015 - 40 eur, 1/2016 - 40 eur, 2/2016 - 70 eur, 3/2016 - 100 eur, 4/2016 - 40 eur a 5/2016 - 160 eur). Zo zhodného vyjadrenia účastníkov konania, ako aj z predložených kópií poštových peňažných poukazov vyplýva, že navrhovateľ v období 12/2015 - 5/2016 platil výživné na odporcu v sume 130 eur mesačne, zaplatil teda celkom 780 eur. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol, ž nedoplatok navrhovateľa na zročnom výživnom za obdobie od 1.1.2012 do 31.5.2016 nevznikol.

6. V zmysle ustanovenia § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), súd zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/122/2011-187, zo dňa 8.4.2014, v časti výšky výživného navrhovateľa pre odporcu.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 150 z. č. 99/1963 Zb. OSP a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom na osobitnosť okolností konkrétneho prípadu, ktorých výnimočnosť videl súd v skutočnosti, že predmetom konania, i keď sporového, je vyživovacia povinnosť otca voči synovi, t. j. spor o výšku zákonnej vyživovacej povinnosti medzi osobami blízkymi. Navyše žiaden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 OSP ani neuplatnil.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd návrhu navrhovateľa vyhovel podala odvolanie osoba oprávnená na výživné, syn navrhovateľa. Odvolanie odôvodnil tým, že je študentom vysokej školy v dennej forme. Výška výživného na plnoleté študujúce dieťa nesmie byť nižšia ako 30% životného minima a životná úroveň dieťaťa by nemala byť nižšia ako životná úroveň povinného rodiča. Jeho životná úroveň je o dosť nižšia ako otcova, ktorá skutočnosť nebola zobratá do úvahy. Ďalej poukázal na to, že sa nepreskúmalo vyplatenie výživného zo zahraničia, na čo bolo minuté. Toto boli tiež financie, ktoré mohol jeho otec použiť na jeho a bratove potreby, čo sa nestalo. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a ponechal výšku výživného od 01.12. 2015 do 30.4.2016 130 eur mesačne a zaviazal navrhovateľa platiť výživné od 01.5. 2016 v sume 160 eur mesačne.

9. K odvolaniu osoby oprávnenej na výživné sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že pri znížení výživného na mesiace december 2015, január, február, marec a apríl 2016 súd zobral do úvahy jeho vážny zdravotný problém, ako aj skutočnosť, že v tom čase nemal žiadny príjem okrem nemocenských dávok. V tomto období bol nútený žiadať o pomoc svojich rodičov, vďaka ktorým mohol platiť výživné na dve deti, zabezpečovať chod domácnosti, náklady spojené s bytom, zvýšené náklady v súvislosti s jeho zdravotným stavom, kúpu liekov ako aj pobyt v nemocnici. Jeho finančná situácia, do ktorej sa dostal v dôsledku náhlych zdravotných komplikácii bola v tomto období zlá a nebol schopný platiť výživné tak, ako keď bol zdravý a mal možnosť pracovať. Keďže mu záleží na tom, aby jeho syn sa mohol pripravovať na svoje budúce povolanie, nepodal odvolanie proti rozsudku aj keď mal voči nemu výhrady. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako správny potvrdil.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa Civilného mimosporového poriadku zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len účinného od 01.07.2016. Podľa § 395, ods. 1 a 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom, účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 , bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že nemožno prihliadnuť k námietkam odvolateľa v odvolaní a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodiča k plnoletej osobe, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach riadne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

13. V danom prípade bolo predmetom konania rozhodovanie o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného pre jeho plnoletého syna od decembra 2015 na sumu 40 eur mesačne a tiež rozhodovanie o vzájomnom návrhu osoby oprávnenej na výživné (syna navrhovateľa) na zvýšenie výživného od februára 2016 na sumu 160 eur mesačne.

14. Súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol tak, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi znižuje s účinnosťou od 1.12.2015 do 31.1.2016 zo sumy 130 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne, vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zvyšuje s účinnosťou od 1.2.2016 do 28.2.2016 zo sumy 40 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne, s účinnosťou od 1.3.2016 do 31.3.2016 zvyšuje zo sumy 70 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi znižuje s účinnosťou od 1.4.2016 do 30.4.2016 zo sumy 100 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zvyšuje s účinnosťou od 1.5.2016 zo sumy 40 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne, ktoré výživné je navrhovateľ povinný platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám odporcu, výrokom II. návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol, výrokom III. vzájomný návrh odporcu vo zvyšnej časti zamietol.

15. Voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd návrhu navrhovateľa vyhovel podala odvolanie osoba oprávnená na výživné z dôvodu, že súd nezohľadnil zákonné ustanovenia o výške výživného, ktorá nesmie byť na študujúce dieťa nižšia ako 30% zo sumy životného minima, že jeho životná úroveň by mala byť rovnaká ako jeho otca a vo veci nebolo dostatočne vykonané dokazovanie o spotrebovaní výživného, ktoré navrhovateľ dostával zo zahraničia.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je teda posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa zo sumy 130 eur mesačne v decembri 2015 a v januári 2016 na 40 eur mesačne, vo februári 2016 na 70 eur mesačne, v marci 2016 na 100 eur mesačne a v apríli 2016 na 40 eur mesačne.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ bol od 25.05.2015 v pracovnom pomere so spoločnosťou O. G., ktorý pracovný pomer trval do 18.03.2016, kedy bol ukončený v skúšobnej dobe. Navrhovateľ bol od

10.06.2015 do 17.01.2016 práceneschopný, pričom v decembri 2015 mu bolo vyplatené nemocenské 234,20 eura a v januári 2016 128,50 eura. Príjem navrhovateľa z pracovného pomeru v januári 2016 bol 238,09 eura, vo februári 2016 bol 464,83 euar, v marci 2016 609,46 eura. V apríli 2016 navrhovateľ nemal žiadny príjem. Žije s dcérou I., ktorá študuje externe a brigádnicky si privyrába. Syn L. je študentom 1. ročníka vysokej školy. Cez týždeň je na internáte, inak žije s matkou a bratom v dome svojej starej matky, kde majú svoj byt a stará matka je na starobnom dôchodku. Matka pracuje a jej príjem je asi 350 až 400 eur mesačne. Brat T. navštevuje základnú školu a navrhovateľ má voči nemu vyživovaciu povinnosť 85 eur mesačne.

21. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súdom prvej inštancie, pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného súd zohľadnil zmenu pomerov, ktorá nastala na jeho strane v dôsledku zdravotných problémov, pre ktoré sa mu znížil príjem, pričom v mesiaci december 2015 dostal iba nemocenské vo výške 234,20 eura. Súd prvej inštancie aj v ďalších mesiacoch zohľadňoval zmenu pomerov na strane navrhovateľa a pokiaľ znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči synovi (osobe oprávnenej na výživné) postupoval správne. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. K zníženiu príjmov na strane navrhovateľa nedošlo jeho vinou, ale v dôsledku objektívnej skutočnosti, za ktorú je potrebné považovať práceneschopnosť povinnej osoby. Z dôvodu zdravotných ťažkostí, musel byť navrhovateľdlhodobo práceneschopný, čomu zodpovedal aj jeho príjem. Je pravdou, že od polovice januára začal navrhovateľ opäť pracovať, avšak jeho príjem nedosahoval takú výšku, ako v čase, keď naposledy bolo rozhodnuté o výživnom (tu súd zohľadňoval jeho príjem v Nemecku 6.500 eur, ktorý rozpočítal na 12 mesiacov a tiež príjem na Slovensku), pričom v marci 2016, s prihliadnutím na jeho vyšší príjem, súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na 100 eur. Na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorú súd prvej inštancie musel zohľadniť a prihliadnuť na ňu pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa.

22. V súvislosti s námietkami odvolateľa v odvolaní je potrebné uviesť, že vyživovaciu povinnosť má rodič na všetky svoje nezaopatrené deti. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe výška výživného má predstavovať sumu zodpovedajúcu 20 - 30 % príjmu povinného rodiča (odhliadnuc od jeho výdavkov) s prihliadnutím aj na vek dieťaťa. Inak povedané, je pravdou, že výživou povinný rodič je povinný si plniť vyživovaciu povinnosť v zmysle ust. § 62 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, avšak zároveň suma, ktorá by sa mala vyčleniť na výživné mala zodpovedať 20 - 30% jeho príjmu. V danom prípade teda i pri zohľadnení námietok odvolateľa o rovnakej životnej úrovni rodiča a dieťaťa, nemožno opomenúť, že navrhovateľ okrem odvolateľa má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť a to voči synovi T., na ktorého platí výživné 85 eur mesačne. Preto aj keď mal navrhovateľ príjem v marci 2016 vo výške 609,46 eura, 30% zodpovedá sume 182,84 eura, ktorá by sa mala rozložiť medzi všetky jeho nezaopatrené deti, pričom v tomto prípade súd nezohľadňoval vyživovaciu povinnosť voči dcére I., ktorá študuje externe a teda má možnosť si privyrobiť. Uvedené platí aj na ostatné mesiace, za ktoré syn žiadal od navrhovateľa výživné vo výške 130 eur mesačne.

23. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie bolo preukázané, že osoba oprávnená na výživné má bežné potreby, primerané jeho veku. Súd prvej inštancie zohľadnil všetky okolnosti pri zmene vyživovacej povinnosti a nemohol prisvedčiť ani argumentácii o nedostatočnom zistení spotreby finančných prostriedkov, ktoré navrhovateľ obdržal zo zahraničia. Uvedené finančné prostriedky boli vyplatené navrhovateľovi v apríli 2014, pričom išlo o prídavky za obdobie 06/2011 - 11/2011. Pokiaľ tieto finančné prostriedky obdržal v roku 2014, skúmať, na čo boli spotrebované v čase, kedy bol podaný návrh na zníženie výživného v novembri 2015 je bez právneho významu. Dôležitou bola v prjednávanej veci podstatná zmena pomerov v na strane navrhovateľa v období od 1.12.2015.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP.

26. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (ktorým bol upravený styk s maloletým), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia miestne príslušnému súdu prvej inštancie.