Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/293/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 866, proti žalovanému C. C., nar. XX. X. XXXX., trvale bytom R. XXX, XXX XX R., právne zast. Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o náhradu škody vo výške 2.959,96 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.959,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.959,96 eur od 09.10.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok zo žaloby vo výške 177,50 eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Dňa 02.12.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba zo dňa 25.11.2015, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 2.959,96 eur s príslušenstvom a trovy konania titulom náhrady škody. Škoda v uvedenej výške vznikla žalobcovi vyplatením náhrady za bolesť poškodenému policajtovi práp. Ing. C. C. za služobný úraz zo dňa 28.05.2014, ako aj služobného platu a náhrady služobného platu počas doby jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby v čase od 29.05.2014 do 20.08.2014. Menovaný policajt utrpel poškodenie zdravia dňa 28.05.2014 v čase okolo 15:30 hod. na dvore rodinného domu č. XXX v Obci R. počas výkonu hliadkovej služby, kedy po preverení oznámenia oznamovateľky mal. F. C. a zistení skutočnosti, že žalovaný má napádať manželku I. C. po tom, čo k nej prišiel pod vplyvom alkoholu, kričal na ňu, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej fyzickým útokom, sa spolu s ďalšou hliadkou PZ presunul na dané miesto. Pred bránou rodinného domu hliadky PZ spozorovali žalovaného, pričom ten bol v zmysle ustanovenia § 50 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších právnych predpisov vyzvaný, aby zotrval na mieste. Uvedenú výzvu žalovaný nerešpektoval, otočil sa a utekal do dvora rodinného domu, na čo ho všetci členovia hliadok začali prenasledovať. Po prebehnutí 50 metrov poškodený policajt, ktorý bol za žalovaným najbližšie, po priblížení k nemu počas behu natiahol pravú roku, ktorou ho chytil za vrch trička, pričom však počas toho v predpísanej služobnej obuvi zakopol na nerovnom, popraskanom a hrboľatom betónovom chodníku a spadol dopredu na chodník, kde následne žalovaný zastavil a bol ostatnými členmi hliadok zaistený a predvedený na OO PZ v Starej Ľubovni. Poškodený policajt pri výkone služobného zákroku utrpel podľa lekárskeho posudku zlomeninu jedného článku prsta s dočasnou neschopnosťou na výkon štátnej služby od 29.05.2014 do 20.08.2014 vrátane. Po zadržaní žalovaného bolo správnym orgánom na OO PZ v Starej Ľubovni

rozhodnuté aj o zaistení žalovaného v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 v spojení s § 19 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších právnych predpisov, pretože bola obava, že v skutku bude žalovaný aj naďalej pokračovať. Žalovaný bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu, čo preukazuje vykonaná dychová skúška dňa 28.05.2014 v čase o 17:51 hod. Žalobcom uplatnená škoda vo výške 2.959,96 eur pozostáva z čiastkových škôd vo výške 330,- eur, 1.331,26 eur a 1.298,70 eur, pričom škoda vo výške 330,- eur vznikla žalobcovi z dôvodu priznania náhrady za bolesť poškodenému policajtovi na základe rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove č. p. KRPZ-PO-VO2-143-04/2014-PR zo dňa 09.01.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.02.2015. Na základe uvedeného rozhodnutia došlo dňa 24.05.2015 zo strany odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR k vyplateniu príslušnej náhrady za bolesť v sume 330,- eur poškodenému policajtovi v zmysle potvrdenia vydaného dňa 25.02.2015 pod č. p. SPOU-OSZ-57-001/2015-UR. Z dôvodu vzniku služobného úrazu a následnej dočasnej neschopnosti poškodeného policajta na výkon štátnej služby v čase od 29.05.2014 do 20.08.2014 bol poškodenému policajtovi vyplatený za prvých 30 dní služobný plat (vrátane odvodov) vo výške 1.331,26 eur a ďalšie dni jeho práceneschopnosti náhrada služobného platu vo výške 1.298,70 eur v zmysle vypracovaného vyčíslenia z Centra podpory Prešov č. p. CPPO-OMP-2015/004681 zo dňa 01.04.2015. Protiprávne konanie žalovaného bolo posudzované ako spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Žalovaný bol žalobcom prostredníctvom podriadeného útvaru OR PZ v Starej Ľubovni výzvou zo dňa 13.07.2015 vyzvaný k úhrade vzniknutej škody, avšak túto do dnešného dňa neuhradil.

2. Po poučení strán sporu o procesných právach a povinnostiach bolo súdu dňa 21.09.2016 doručené podanie pr. zástupcu žalovaného, v ktorom uviedol, že prevzal právne zastúpenie žalovaného a žiadal súd o odročenie termínu nariadeného súdneho pojednávania. K podanej žalobe nebolo súdu zo strany žalovaného v priebehu konania doručené žiadne vyjadrenie.

3. V priebehu konania žalobca uviedol, že v súvislosti s príčinným protiprávnym konaním žalovaného došlo k služobnému zákroku poškodeného policajta, výsledkom ktorého bol vznik služobného úrazu poškodeného policajta a jeho práceneschopnosť od 29.05.2014 do 20.08.2014, na základe čoho mu boli vyplatené mzdové nároky a priznaná náhrada za bolesť. Ministerstvo vnútra má nárok na náhradu výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s výplatou dávok nemocenského a sociálneho zabezpečenia tretích osôb, ak k tomu došlo v súvislosti s ich protiprávnym konaním. Podľa § 34 zákona o policajnom zbore je každý povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz atď. policajta a strpieť ich výkon, čo v prípade žalovaného sa neuskutočnilo. Pri výkone poškodený policajt v snahe zachytiť žalovaného sa nešťastne potkol a došlo ku pádu s následnými zraneniami. Toto protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v neuposlúchnutiu výzvy je v príčinnej súvislosti so vznikom škody na zdraví a v príčinnej súvislosti so zavinením na strane žalovaného. Teda v danom prípade boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že ku žiadnemu fyzickému kontaktu nedošlo, pretože poškodený policajt chytal žalovaného za tričko a vtedy došlo ku pádu. Pr. zástupca žalovaného k veci uviedol, že so žalobou nesúhlasí, pretože nedošlo k splneniu základných predpokladov zodpovednostného vzťahu a dej sa odohral inak. Konkrétny fakt, ktorý bol vznikom škody bol nešťastnou náhodou v dôsledku toho, že poškodený vykonával zásah. Žalovaný namieta absenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním poškodeného. Má zato, že policajt nekonal pri výkone zásahu s náležitou opatrnosťou, neprispôsobil zásah terénu, ktorý bol na danom mieste a z toho vyplýva, že dôvodom jeho zranenia nebolo konanie žalovaného, ale práve terén, na ktorom bol zásah vykonaný. Je na žalobcovi, aby preukázal zavinenie žalovaného, pretože v danom prípade nejde o objektívnu, ale subjektívnu zodpovednosť. Má zato, že v konaní sa nepreukázalo zavinenie a príčinná súvislosť, teda absentujú základné predpoklady zodpovednostného vzťahu. Taktiež namieta svedecké výpovede policajtov, pretože tí sú vo vzťahu k poškodenému zaujatí vzhľadom na ich pracovnoprávne i súkromné vzťahy. Z toho dôvodu navrhol žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný v konaní pred súdom uviedol, že bola na neho zavolaná hliadka, pretože mal konflikt so švagrom. Hliadka za ním prišla do domu jeho svokry, ale nakoľko tam už nebol, prišli za ním do rodičovského domu R. Keď vyšiel von a videl hliadku, otočil sa a kráčal (neskôr uviedol, že bežal) k hospodárskym budovám. Nebol si vedomý, že hliadka prišla za ním. Ďalej podľa jeho tvrdení poškodený policajt, ktorý mal značnú vzdialenosť (t. j. minimálne 2 metre, resp. 5 - 6 m) za ním utekal, spadol na zem bez toho aby medzi nimi došlo k nejakému kontaktu. Pred incidentom nebola podľa žalovaného zo

strany polície učinená žiadna výzva adresovaná smerom k nemu. Žalovaný sa otočil a vrátil až vtedy, ako mu bolo povedané o čo ide a kvôli čomu prišla hliadka. Z jeho strany preto nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, z ktorej by žalobca mohol odvodzovať svoj nárok. Taktiež neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného a rovnako tak neexistuje ani zavinenie.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä záznamami hliadky zo dňa 28.05.2014, záznamom o registrovanom pracovnom úraze, úradným záznamom spísaným poškodeným policajtom k služobnému úrazu dňa 18.12.2014, úradným záznamom strž. T. S. k služobnému úrazu poškodeného policajta dňa 18.12.2014, úradným záznamom spísaným npráp. C. Y. k služobnému úrazu poškodeného policajta dňa 22.12.2014, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti poškodeného policajta, lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 02.09.2014, správou o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom alebo chorobou z povolania č. s. ORPZ-SL-VO-3-004/2014-Š zo dňa 11.12.2014, rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Prešove č. p. KRPZ-PO-VO2-143-004/2014-PR zo dňa 09.01.2015, potvrdením odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR č. p. SPOU-OSZ-57-001/2015-UR zo dňa 25.02.2015, odpoveďou na žiadosť o vyčíslenie regresných náhrad Ministerstva vnútra SR CPP-OMP-2015/004681 zo dňa 01.04.2015, rozhodnutím OR PZ v Starej Ľubovni o zaistení žalovaného zo dňa 28.05.2014, správou o výsledku objasňovania priestupku č. ORPZ-SL-OPP3-199/2014-P zo dňa 28.06.2014, zápisom o dychovej skúške žalovaného zo dňa 28. 5. 2014, výzvou na uhradenie škody zo dňa 13.07.2015, odpoveďou na výzvu na uhradenie škody zo dňa 17.08.2015, výzvou na zaplatenie škody zo dňa 09.09.2015 a údajmi o žalovanom v systéme REGOB, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

6. Podľa správy člena hliadky strž T. S., dňa 28.05.2014 v čase od 07:30 hod. do 19:30 hod. poškodený policajt Ing. C. C., ako veliteľ hliadky, vykonával realizačnú hliadku s volacím znakom ,,G. XXX“. Spoločne s ním, ako členom hliadky, bol v čase okolo 15:10 hod. s hliadkou ,,G. XX“ v zložení npráp. C. Y. a ppor. Ing. C. R. vyslaný preveriť oznámenie mal. F. C. do Obce R. č. XXX, kde mal opitý žalovaný napádať svoju manželku. Po príchode na miesto v čase okolo 15:20 hod. vyslané hliadky zistili, že manželke I. C. sa jej opitý manžel - žalovaný začal vyhrážať ujmou na jej zdraví, kričal na ňu, vulugárne jej nadával a fyzicky napadol jej brata N. Y.. Po tomto incidente žalovaný odišiel preč k svojim rodičom na adresu R. č. XXX. Po tomto oznámení zo strany poškodenej manželky sa hliadky v čase okolo 15:30 hod. presunuli na ňou označenú adresu, kde sa mal žalovaný zdržiavať. Žalovaný sa na uvedenom mieste nachádzal, pričom bol hliadkou vyzvaný, aby zotrval na mieste. Žalovaný sa však otočil a začal utekať do dvora rodinného domu. Všetci štyria členovia hliadok začali žalovaného prenasledovať a bežať za ním. Ako prvý sa k žalovanému priblížil práp. Ing. C. C. a po približne 50 metroch behu sa za žalovaným natiahol pravou rukou a schytil žalovaného za golier trička. Následne poškodený policajt zakopol na nerovnosti betónového chodníka a spadol. K pádu došlo vlastným zakopnutím poškodeného policajta, nie konaním žalovaného napr. spôsobom vytrhnutia sa. Po páde mal poškodený policajt odreniny na ľavej ruke a ukazovák na pravej ruke mal v neprirodzenej polohe - vykrivený na pravú stranu. Prenasledovaný žalovaný po tomto incidente už neutekal a hliadkam sa vzdal. Na to bol zaistený a eskortovaný na OO PZ v Starej Ľubovni. O jeho zaistení bolo dňa 28.05.2014 OO PZ v Starej Ľubovni vydané rozhodnutie. Podľa zápisu o dychovej skúške bol žalovaný v čase konania pod vplyvom alkoholu. Poškodený policajt následne navštívil lekársku pohotovostnú službu v nemocnici v Starej Ľubovni a o udalosti telefonicky informoval riaditeľa OO PZ v Starej Ľubovni, ktorý ho podrobil dychovej skúške na prítomnosť alkoholu. Po vykonaní dychovej skúšky šiel poškodený policajt, na pokyn riaditeľa OO PZ v Starej Ľubovni, spoločne s členom hliadky strž. T. S. na miesto úrazu a po zdokumentovaní incidentu službu ukončil. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, liečenie poškodeného policajta bolo začaté dňa 28.05.2014 a ukončené dňa 04.08.2014 a podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti tá trvala od 29.05.2014 do 21.08.2014. Zranenie lekár definoval ako zlomeninu jedného článku jedného prsta (neúplná resp. bez posunutia úlomkov) s bodovým ohodnotením 20 bodov a po priznaní všetkých nárokov poškodeného mu bola vyplatená žalovaná suma.

7. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

8. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

9. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

10. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

11. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

12. Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

13. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

14. Podľa § 8 ods. 1 zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,zákon o Policajnom zbore“), pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister.

15. Podľa § 8 ods. 3 zákona o Policajnom zbore, služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania.

17. Podľa § 9 ods. 3 zákona o Policajnom zbore, služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

18. Podľa § 12 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, policajt je pri vykonávaní služobného zákroku povinný, ak to povaha a okolnosti dovoľujú, použiť výzvu zodpovedajúcu zákroku.

19. Podľa § 34 zákona o Policajnom zbore, každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 až 33 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/20160701> a oprávnení podľa osobitných predpisov.

20. Podľa § 173 ods. 1 zákona NR SR č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru“), ak bola policajtovi pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním spôsobená škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.

21. Podľa § 174 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.

22. Podľa § 6 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona NR SR č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,zákon o sociálnom zabezpečení policajtov“), policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má okrem prípadov uvedených v odsekoch 7 až 9 a v § 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/20160701> nárok na a) služobný plat podľa osobitného predpisu počas prvých tridsiatich dní dočasnej neschopnosti určený zo služobného platu, ktorý mu patril v čase vzniku dočasnej neschopnosti,

b) náhradu služobného platu vo výške 100 % služobného platu podľa písmena a) zníženého o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti po uplynutí tridsiateho dňa dočasnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia jedného roka od začiatku dočasnej neschopnosti, ak v § 17 a 18 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/20160701> nie je ustanovené inak (ďalej len „podporná doba“).

23. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/20160701> alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/20160701>, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

24. Podľa § 22 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov.

25. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe.

26. Podľa § 114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

27. Podľa § 2 ods. 1 zákona NR SR č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

28. Podľa § 3 ods. 1 zákona NR SR č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

29. Podľa § 3 ods. 1 zákona NR SR č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801>). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801> a III. časti <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801>.

30. Podľa § 5 ods. 1 zákona NR SR č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994

Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

31. Podľa § 5 ods. 2 zákona NR SR č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

32. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

33. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

34. Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd v konaní za preukázané, že žaloba je dôvodná. V zmysle citovaného ustanovenia § 420 sa vznik všeobecnej zodpovednosti za škodu viaže na splnenie troch zákonných predpokladov, a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Zavinenie subjektu, ktorý škodu spôsobil, sa predpokladá. Protiprávny úkon je ľudské správanie, priečiace sa objektívnemu právu tým, že ním došlo k porušeniu napr. právnej povinnosti, všeobecne záväzných predpisov prípadne iných noriem, ktoré mal škodca povinnosť zachovávať. Ku príkladu môže ísť o predpisy občianskoprávne, trestnoprávne, správnoprávne prípadne aj iné. Vo všeobecnosti sa jedná o normy práva, ktoré sú zákonodarcom prijímané na ochranu života, zdravia a majetku občanov. K porušeniu právnej povinnosti však môže dôjsť nielen aktívnym konaním, ale aj opomenutím toho, čo konať mal. Škodou je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch a príčinná súvislosť požiadavka, aby medzi protiprávnym úkonom, škodou a vznikom škody bol vzťah príčiny a následku. Takto upravená všeobecná zodpovednosť škodcu v zmysle nie je zodpovednosťou za výsledok, ale zodpovednosťou za zavinenie. V tejto súvislosti súd podotýka, že nie je podstatné, či k vzniku škody došlo konaním resp. opomenutím úmyselným alebo z nedbanlivosti. Právna teória pod pojmom zavinenie rozumie psychický vzťah škodu k vlastnému protiprávnemu konaniu a ku škode ako výsledku tohto konania. Zavinenie je potom založené na existencii prvku rozumového a prvku vôľového a podľa ich prítomnosti je nutné rozlišovať konanie úmyselné a konanie z nedbanlivosti. O nedbanlivostné konanie ide vtedy, ak páchateľ vedel, že svojím konaním resp. opomenutím konania môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že k takémuto porušeniu alebo ohrozeniu nedôjde alebo nevedel, že svojím konaním resp. opomenutím konania môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Žalobca svoj nárok na náhradu škody odôvodnil tým, že žalovaný, ktorý bol pod vplyvom návykovej látky

- alkoholu, porušil zákonnú povinnosť tým, že neuposlúchol výzvu hliadky, aby zotrval na mieste a dal sa na útek, kde následkom úteku za ním utrpel poškodený policajt služobný úraz. Na základe žalobcom predložených úradných záznamov o výjazde zo strany ostatných členov hliadok mal súd za preukázané, že k zraneniu poškodeného policajta došlo mechanizmom popísaným v žalobe. Žalovaný, ako podozrivý zo spáchania priestupku, neuposlúchnutím výzvy zo strany hliadky síce nemusel vedieť, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom (t. j. poškodenie zdravia iných osôb), avšak vzhľadom k okolnostiam a k svojím osobným pomerom to vedieť mal a mohol. Dopustil sa preto nedbanlivostného konania, ktoré malo za následok vznik škody na zdraví u jedného z členov zásahu. Námietka žalovaného, že sa ničoho nedopustil a nič nespáchal v tomto prípade

neobstojí, pretože povinnosť uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz alebo požiadavku policajta má každý, voči ktorému je adresovaná, bez ohľadu na to, že by sa v ďalšom konaní preukázalo, že tá ktorá osoba sa žiadneho deliktu nedopustila, čo je v súlade so samotnou zásadou prezumpcie neviny, kde vina sa preukazuje práve vyšetrovacími metódami pri povinnosti každého strpieť výkon oprávnení policajta. Zo strany poškodeného policajta ani služobného úradu neboli porušené žiadne právne predpisy, rozkazy ani pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

36. V zmysle § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

37. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

38. V zmysle § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného úkonu alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

39. Žalovaný ani jeho právny zástupca od prevzatia právneho zastúpenia dňa 17.09.2016 a žiadosti o odročenie pojednávania na deň 21.09.2016 neučinili žiaden procesný úkon.

- nevyjadrili sa ku žalobe,

- nepredložili žiadne návrhy na doplnenie dokazovania do začatia konania, čo je v rozpore s koncentračnou zásadou účinnou od 01.07.2016, napriek tomu, že žalovaný bol o tejto povinnosti poučený a toto si prevzal dňa 05.02.2016. Súd nemal poučovaciu povinnosť voči právnemu zástupcovi žalovaného v zmysle § 160 ods. 3 písm. b/ CSP.

40. Z týchto dôvodov súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhol pr. zástupca žalovaného v súlade s ust. § 153 ods. 2 CSP, ale aj preto, že výsluch svedkov, ktorých navrhol vypočuť pr. zástupca žalovaného na pojednávaní 21.12.2016, súd posúdil ako nadbytočný dôkaz, z toho dôvodu, že si osvojil tvrdenia členov zásahovej jednotky, ktorí podrobne popísali okolnosti, ako ku vzniku škody na zdraví poškodeného došlo napriek výhrade žalovanej strany, že ide medzi nimi o kolegiálne a kamarátske vzťahy. Nemožno súhlasiť s argumentáciou pr. zástupcu žalovaného, že jeho klient si neželal, aby sa vyjadril k žalobe a predložil návrhy na doplnenie dokazovania, pretože jeho povinnosťou ako odborníka znalého práva bolo poučiť klienta o zákonných povinnostiach, ktoré im z nových procesných pravidiel vyplývajú v konaní pred súdom. Napokon nie je podľa názoru súdu rozhodujúce, či poškodený bežal alebo kráčal za žalovaným, ani v akej vzdialenosti boli od seba, ale smerodajné je, že poškodený bol zranený počas zásahu na žalovaného, ktorý sa dopúšťal trestnej činnosti na svojich blízkych a v záujme, aby sa predišlo ďalším útokom, došlo ku škodovej udalosti, za ktorú zodpovedá žalovaný. Súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a skutočnosti, ktoré v konaní uviedol, ostali iba v rovine tvrdení.

41. V konaní mal súd za preukázané, že služobným úradom poškodeného policajta je Ministerstvo vnútra, Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove. Škoda, ktorá na jeho zdraví vznikla, pozostáva z bolestného, pretože pri výkone jeho služobných povinností došlo k zlomenine jedného článku jedného prsta na pravej ruke. Poškodený policajt sa podrobil lekárskemu ošetreniu a bol vypracovaný lekársky posudok o bolestnom, ktorý ohodnotil bolestné 20-timi bodmi. Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR bola od 01.01.2014 do 31.12.2014 ustanovená výška náhrady za bolesť za 1 bod vo výške 16,48 eur. Pri dvadsiatich bodoch á 16,48 eur predstavuje bolestné spolu sumu 329,60 eur, po zaokrúhlení na najbližšie celé euro smerom nahor sumu 330,- eur. Ďalšou časťou škody je vyplatený služobný plat pri úraze (vrátane odvodov) v sume 1.331,26 eur a náhrada služobného platu pri úraze v sume 1.298,70 eur. Výplatou bolestného, služobného platu spolu s odvodmi a náhradou služobného platu pri služobnom úraze vznikla poškodenému policajtovi škoda v celkovej výške 2.959,96 eur. Poškodený policajt si svoj nárok na náhradu škody uplatnil u svojho zamestnávateľa. V zmysle zásady, že ten, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného má voči nemu právo postihu, žalobcovi vzniklo právo voči žalovanému na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou uvedenej sumy poškodenému policajtovi. Výška škody bola pred súdom dostatočne preukázaná a medzi stranami nebola sporná.

42. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

43. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

44. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá toto omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou vzniknutej škody odo dňa 09.10.2015 (t. j. deň nasledujúci odo dňa 08.10.2015 ako posledného dňa na zaplatenie škody v zmysle výzvy žalobcu zo dňa 09.09.2015, doručenej žalovanému dňa 23.09.2015). Výška uplatneného úroku z omeškania je v súlade s vyššie citovaným nariadením, preto súd aj tento nárok žalobcovi priznal.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalobca bol síce v spore v plnom rozsahu úspešný, ale keďže však trovy konania nepožadoval, ani mu zo súdneho spisu žiadne nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

49. Podľa § 1 ods. 2 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,zákon o súdnych poplatkoch“), poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.

50. Podľa § 2 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom je: a) navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu, b) obe strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu, c) dlžník v konkurznom konaní, d) dedič v konaní o dedičstve, e) oprávnený v exekučnom konaní.

51. Podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

52. Podľa § 4 ods. 2 písm. a), zákona o súdnych poplatkoch, od poplatku sú oslobodení Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, a Sociálna poisťovňa,

53. Podľa § 5 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká: a) podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť,

b) spísaním podania do zápisnice pred súdom, c) vydaním rozhodnutia o dedičstve, d) speňažením majetku podliehajúceho konkurzu, ak ide o poplatok za konkurzné konanie podľa osobitného predpisu, e) podaním námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu; pokiaľ sa vec nepredložila nadriadenému súdu, poplatok nie je možné voči poplatníkovi vymáhať, f) podaním námietky zaujatosti podľa osobitného predpisu, g) v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

54. Podľa § 6 ods. 1 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou.

55. Podľa § 7 ods. 1 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch, pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu.

56. Podľa § 7 ods. 11 zákona o súdnych poplatkoch, základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé euro nadol.

57. Podľa § 7a zákona o súdnych poplatkoch, vypočítaný poplatok sa zaokrúhli s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je a) menšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na celé euro nadol, b) rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli, c) väčšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na pol eura nadol.

58. Podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka poplatkov zákona o súdnych poplatkoch, poplatok zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6 %, najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 eura v obchodných veciach najviac 33 193,50 eura.

59. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch od poplatku oslobodený a žalovaný od poplatku oslobodený, jednak v zmysle zákona o súdnych poplatkoch ani rozhodnutím súdu, nie je, bolo potrebné podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch rozhodnúť o vyrubení súdneho poplatku žalovanému podľa výsledku konania. V uvedenom prípade súd konanie skončil rozsudkom a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný sa z uvedeného dôvodu dostal do postavenia neúspešnej strany v konaní, preto má povinnosť uhradiť súdny poplatok. V uvedenom konaní podaním žaloby vznikla poplatková povinnosť v sume 177,50 eur (pri určovaní základu poplatku vychádzal súd z uplatnenej výšky škody 2.959,96 eur, t. j. potom 6% zo sumy 2.959,- eur v zmysle Položky 1 písm. a) Sadzobníka poplatkov zákona o súdnych poplatkoch predstavuje po zaokrúhlení súdny poplatok 177,50 eur.

Poučenie:

Proti výroku III. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné Proti výroku I. a II. tohto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 . Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.