Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_22C-55-2016.pdf
PDF · 98.75 KB
No categories available
22C/55/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: G. I., U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, 841 05 Bratislava, zastúpený: JUDr. Miroslav Vincenec, advokát, Trenčianska 56/D, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: M. Z., U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 1.900,98 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.810,98 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.810,98 Eur od 16.11.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 90,54%
O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 09.03.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.03.2016, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.900,98 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.900,98 Eur od 16.11.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako synovec poručiteľa pána F.. G. O., U.. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, uhradil všetky náklady spojené s pohrebom poručiteľa vo výške 1.900,98 Eur. Tieto náklady pozostávajú z nákladov pohrebnej služby E. vo výške 136,20 Eur, nákladov pohrebnej služby G. vo výške 1.651,78 Eur a nákladov na vykopanie hrobu - zemné výkopové práce C. G. vo výške 113,- Eur. Na základe závetu poručiteľa spísaného dňa 20.02.2012 je jedinou závetnou dedičkou, ako aj zákonnou dedičkou po poručiteľovi, jeho dcéra M. Z.. Táto skutočnosť bola zistená v dedičskom konaní a potvrdená zápisnicou z dedičského konania sp. zn. 60D 89/2012, Dnot 54/2012 spísanou dňa 11.05.2015 JUDr. Miriam Szabovou, notárkou. Keďže žalovaná ako jediná dedička v dedičskom konaní po poučení podľa § 463 až 467, 469 a 484 Občianskeho zákonníka vyhlásila, že dedičstvo neodmieta, má zákonnú povinnosť znášať náklady spojené s pohrebom poručiteľa zodpovedajúce výške ceny jej nadobudnutého dedičstva. Žalovaná však odmietla žalobcovi uhradiť náklady spojené s pohrebom poručiteľa, ktoré žalobca preukázateľne vynaložil. Právny zástupca žalobcu zaslal žalovanej dňa 06.11.2015 výzvu na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 15.11.2015, ktorá tiež obsahovala návrh na započítanie vzájomných nárokov v súvislosti s kúpou podielu na nehnuteľnosti, ktorú žalovaná zdedila po poručiteľovi, a to podiel na nehnuteľnosti v rodinnom dome v E. a pozemkoch vo výške 1/8 k celku. Žalovaná na výzvu síce reagovala, ale táto komunikácia neviedla k dohode ani k uhradeniu dlhu.
2. Súd doručil žalovanej žalobu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe dňa 28.04.2016. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí so žalobou. Poručiteľ poveril pohrebom žalobcu. Žalobca sa v dedičskom konaní sp. zn. 60D 89/2012 nepreukázal dokladmi o zaplatení pohrebu a tieto sa nenachádzajú ani v súdnom spise. Preukázal sa iba objednávkami. Objednať ešte neznamená zaplatiť. Po takmer štyroch rokoch od smrti poručiteľa sa žalobca objavil s kópiami príjmových pokladničných dokladov pohrebu, preto si uplatňuje námietku premlčania. Žalobca mal záujem už počas dedičského konania zameniť pohrebné trovy za jej podiel na dome. Je to pre neho zámienka a snaha získať chýbajúcu osminu za nízku cenu. Vzhľadom k tomu, že dovtedy nemala právny vzťah k poručiteľovi a nikdy predtým tento dom nevidela, nemohla posúdiť jeho všeobecnú hodnotu. Bola použitá všeobecná hodnota, ktorú si určil žalobca sám, bez znaleckého posudku. Žalobca jej neumožnil prístup do tejto nehnuteľnosti ani pre potreby znaleckého dokazovania. Súhlasí so vzájomným vysporiadaním podielového spoluvlastníctva, ale nie za podmienok, aké si určuje žalobca.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej a oboznámením s listinnými dôkazmi, a to: zápisnicou zo dňa 11.05.2015, sp. zn. 60D 89/2012, Dnot 54/2012, faktúrou zo dňa 22.05.2012 spolu s príjmovým pokladničným dokladom, faktúrou zo dňa 24.05.2012 spolu s príjmovým pokladničným dokladov, objednávkou služieb spoločnosti E., faktúrou zo dňa 09.05.2014, výzvou zo dňa 06.11.2015, odpoveďou na výzvu zo dňa 13.11.2015, oznámením o úmrtí zo dňa 24.05.2012, emailovou komunikáciou na č.l. 34-50 spisu, Osvedčením o dedičstve zo dňa 11.05.2012, sp. zn. 60D 89/2012, právoplatným 27.05.2015, kópiu dokladu zo dňa 26.05.2012, potvrdením z pohrebnej služby G. E..A..O.., ponukou pohrebnej služby D. z Bratislavských novín, čestným prehlásením D. Q. zo dňa 15.11.2016, kópiou z knihy „Facultas Theologica ss. Cyrilli et Methodii Bratislavae 1936-1986“, kópiu poslednej vôle poručiteľa a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že doklady, ktoré sú priložené k žalobe sú tie isté, ktoré boli predložené pani notárke v dedičskom konaní. Čo sa týka pohrebných trov, pasíva zákonná dedička odmietla z dôvodu, že nemala možnosť otca sama pochovať, pretože nemala prístup k úmrtnému listu. Súd ustanovil v konaní o určenie otcovstva vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13P 117/2012 žalobcu ako opatrovníka, lebo M. ešte sama nevedela, že čia je, keď sa robili krvné odbery, lebo matka odmietla ísť na krvnú skúšku. Žalobca ako opatrovník musel požiadať brata poručiteľa. Teda vlastne žiadal synov brata poručiteľa, aby brat poručiteľa spolupracoval v rámci konania o určenie otcovstva k žalovanej. Žalovaná nemohla mať úmrtný list, keďže ešte nebolo určené otcovstvo. Vzťah žalobcu k poručiteľovi bol veľmi dobrý, vyrastali spolu v chalúpke v E., kde má pochovaných aj rodičov. Poručiteľ mu pred smrťou dal občiansky preukaz a požiadal ho, aby ho pochoval do rodičovského hrobu. Nebol pri tom nikto prítomný, bol to len rozhovor žalobcu s poručiteľom. Žalobca chodil s poručiteľom na všetky vyšetrenia v nemocnici. Pokiaľ ide o pohrebné náklady, mal za to, že tieto tvoria bežný štandard. Tesne pred smrťou žalobca chodil k poručiteľovi každý deň a poručiteľ mu povedal, že M. s mamou ho donútili spísať závet. Žalobca si na žiaden byt nenárokoval. Keď chodil za poručiteľom do nemocnice, chodil s ním kňaz D. Q.. Poručiteľ bol vicerektor seminára (vicerektor R. W.), preto sa konal pohreb v kostole sv. M., kde pôsobil a následne bol prevezený do E.. Pochovával ho biskup E. Q.. V čase, keď poručiteľ zomrel, žila ešte žalobcova matka, čo bola sestra poručiteľa. Tá zomrela po pohrebe v decembri, mala v tom čase 92 rokov. V tom čase bol žalobca mimo svojej matky najbližší príbuzný poručiteľa. Vzťah medzi žalovanou a poručiteľom bol hektický, raz bolo dobre, raz zle, hádali sa. Bližšie sa k tomu žalobca nechcel vyjadrovať. Žalobca od poručiteľa neprevzal žiadne peniaze na jeho pohreb. Poručiteľa pochovával s vlastným svedomím ako príbuzného, chcel mu vystrojiť dôstojný pohreb. Nemohol vedieť, ktorá pohrebná služba je najdrahšia, vybral si tú, ktorá je najbližšie k G., tam mu ju aj odporučili. V uvedenej pohrebnej službe žalobca pochovával aj svoju mamu. Žalobca si uplatnil aj nárok na štátny príspevok v sume 90,- Eur, ktorý z nákladov pohrebu uplatňovaných v tomto konaní neodpočítal.
5. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že poručiteľ podľa nej nebol vysoký cirkevný hodnostár. V tejto súvislosti predložila kópiu zo strany 70 knihy „Facultas Theologica ss. Cyrilli et Methodii Bratislavae 1936-1986“, kde je špecifikovaná funkcia vicerektora. Z uvedeného vyplýva, že vicerektor je hospodár, ekonóm. Poručiteľ pôsobil iba v Bratislave. Žalovaná mala za to, že poručiteľ ako kňaz požadujúci od niekoho niečo by určite zaplatil a nenechal si dlžobu. Ďalej poukazovala na doklady predložené z inej pohrebnej služby a mala za to, že pohrebné trovy uplatnené žalobcom sú neprimerané. Žalobca nemal záujem oznámiť žalovanej a jej matke úmrtný list a oznámenie kedy bude pohreb. Poručiteľ zomrel v nemocnici a žalovaná nemohla prevziať jeho doklady, prevzal ich žalobca a následne on vybavoval pohreb. Keď chcela zistiť termín pohrebu, telefonovala žalobcovi, ktorý po tom ako zistil, že
volá žalovaná, zložil. Nevedela uviesť, prečo ju poručiteľ nepoveril pohrebom, bál sa ku nej priznať. Hodnotu zdedeného bytu si žalovaná sama ocenila na 85.000,- Eur. Trovy pohrebu v porovnaní s výškou dedičstva považovala za neprimerané vzhľadom na jej finančný príjem.
6. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že dňa 27.05.2015 nadobudlo právoplatnosť osvedčenie o dedičstve zo dňa 11.05.2015, sp. zn. 60D 89/2012, Dnot 54/2012 vydané notárkou JUDr. Miriam Szabovou, ako súdnou komisárkou poverenou Okresným súdom Bratislava IV. V uvedenom konaní notárka prejednávala dedičstvo po poručiteľovi F.. G.O. O., nar. XX.XX.XXXX, A..Č.. XXXXXX/XXX, naposledy bytom H. XXXX/XX, Bratislava, zomr. XX.XX.XXXX. Ako dedička zo závetu a zo zákona v I. skupine prichádzala do úvahy dcéra poručiteľa M. Z., U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, Bratislava (žalovaná). Všeobecná cena majetku poručiteľa bola určená na 88.341,63 Eur, pričom aktíva pozostávali z nehnuteľnosti - bytu č. XX na X. podlaží bytového domu na H. ulici v Bratislave, súpisné č. XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku, ďalej nehnuteľnosť - rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parcele XXXX v obci E. spolu s pozemkami v podiele 1/8 a práva a povinnosti vyplývajúce z účtu E. vedenom v E. E., a.s. Pasíva pozostávali z pohrebných trov vo výške 3.909,18 Eur, ktoré uhradil synovec poručiteľa G. I. (žalobca) a pohľadávka vedená spoločnosťou EOS KSI Slovensko, a.s. Uvedené pasíva vyhlásila dedička za sporné. Na základe predmetného osvedčenia o dedičstve žalovaná nadobudla majetok poručiteľa v hodnote 88.341,63 Eur.
7. Z listinných dôkazov doložených v spise súd ďalej zistil, že náklady spojené s pohrebom predstavovali sumu 1.900,98 Eur a pozostávali z nákladov na pohrebnú službu vrátane prevozu poručiteľa vo výške 1.651,78 Eur, nákladov na pohrebnú službu vo výške 136,20 Eur a nákladov za výkopové práce v sume 113,- Eur.
8. Z potvrdenia z pohrebnej služby G., s.r.o. súd zistil, že pohrebné služby v roku 2012 (v čase smrti poručiteľa) sa pohybovali v sume 1.000,- až 1.200,- Eur, cena záleží od výberu rakvy, pričom rakvy sa pohybujú v sume od 200,- do 500,- Eur.
9. Z reklamy spoločnosti D. uverejnenej v Bratislavských novinách súd zistil, že spoločnosť ponúkala poslednú rozlúčku zo zosnulým v sume 777,- Eur. V tejto sume je zahrnutá truhla, čalúnenie, obliekanie, úprava, smútočný obrad a kremácia vrátane štandardnej urny.
10. Z čestného prehlásenia D. Q., bytom L. X, Bratislava zo dňa 15.11.2016 súd zistil, že pán Q. je výpomocný duchovný, ktorý poznal F.. G. O. (poručiteľa), ktorý bol počas jeho štúdia na CMBF v rokoch 1970-1975 predstaveným - vicerektorom. Pána Q. mal možnosť sa s poručiteľom stretávať, poznal jeho priateľov a známych. Medzi jeho najbližších patrili žalobca s rodinou, ktorí sa o neho starali. Keď pán O. ochorel, žalobca s rodinou sa o neho starali a a vozili ho do nemocnice na vyšetrenia. Po smrti pána O. žalobca sám vybavoval pohreb v Bratislave a tiež prevoz zosnulého do jeho rodiska, nakoľko spoločenské postavenie pána O. vyžadovalo prakticky dva pohrebné obrady - dve rozlúčky - jednu v Bratislave, kde pôsobil a žil a kde ho ľudia najviac poznali a druhú v mieste jeho posledného odpočinku v E. určenú pre rodinu a príbuzných.
11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
12. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
13. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
14. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou.
19. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
20. Pokiaľ žalovaná namietala premlčanie nároku uplatneného žalobcom, súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom tohto konania boli náklady pohrebu poručiteľa vynaložené zo strany žalobcu. V zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa. Pre určenie dediča zodpovedajúceho za primerané náklady pohrebu poručiteľa je rozhodujúce osvedčenie o dedičstve resp. uznesenie o dedičstve (účinky právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve), lebo len na jeho podklade vyjde najavo, kto z potenciálnych dedičov sa stal právnym nástupcom poručiteľa ohľadne jeho majetku. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 60D 89/2012, ktorého súčasťou je osvedčenie o dedičstve zo dňa 11.05.2015, vyplýva, že predmetné osvedčenie o dedičstve, na základe ktorého žalovaná zdedila majetok poručiteľa ako jeho výlučná dedička, nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2015. Preto až dňom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti osvedčenia o dedičstve začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie jeho nároku, ktorá uplynie dňa 28.05.2018. Žalobca podal žalobu na súde dňa 17.03.2016, teda v rámci trojročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na uvedené nárok žalobcu nie je premlčaný.
21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca sa postaral ako jeden z najbližších príbuzných, na základe žiadosti poručiteľa, o pohreb poručiteľa, pričom náklady pohrebu poručiteľa predstavovali spolu sumu 1.900,98 Eur, ktoré si v tomto konaní uplatnil a ktorých vynaloženie preukázal predloženými dokladmi.
22 Pri posudzovaní primeranosti nákladov pohrebu sa prihliada na konkrétne okolnosti vzhľadom na osobu poručiteľa, jeho vek, spoločenské postavenie ako aj s ohľadom na výšku zanechaného majetku a mieste zvyklosti.
23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa konali dva pohreby poručiteľa, resp. jedna rozlúčka tu v Bratislave a následne bol poručiteľ prevezený do E., kde sa konal pohreb za prítomnosti rodiny poručiteľa. Pokiaľ žalovaná v konaní namietala skutočnosť, že nebolo potrebné vykonávať dva pohreby, je potrebné poukázať na to, že poručiteľ bol vicerektor seminára a vykonaním rozlúčky zo zosnulým v Bratislave kde žil a pôsobil sa s ním mali možnosť rozlúčiť jeho priatelia a ľudia, s ktorými sa stretával v rámci svojho spoločenského postavenia. Následne sa pohreb spolu s rozlúčkou pre jeho rodinu odohral v mieste jeho posledného odpočinku v E., kde si želal byť pochovaný. Súd v tomto smere vykonanie dvoch rozlúčok s poručiteľom, s ohľadom na jeho postavenie, nepovažoval za neprimerané.
24. Pokiaľ žalovaná v konaní namietala, že náklady pohrebu poručiteľa boli neprimerané, v tejto súvislosti súd konštatuje, že porovnaním ponúk z pohrebných služieb predložených žalovanou spolu
s objednávkou pohrebných služieb pre poručiteľa, ktoré žalobca poručiteľovi zabezpečil, súd zistil, že tieto ponuky sú veľmi obdobné, medzi jednotlivými položkami sú minimálne rozdiely, pričom zo samotnej ponuky spoločnosti G. je zrejmé, že výška poskytovaných pohrebných služieb sa odvíja aj od ceny rakvy, pričom tieto sa pohybujú od 200,- do 500,- Eur. Jediné, v čom sú poskytnuté pohrebné služby zo spoločnosti G. navýšené oproti ostatným ponukám, je cena prevozu zosnulého do E., pričom skutočnosť, že poručiteľ chcel byť pochovaný v mieste svojho rodiska medzi stranami nebola sporná.
25. Súd teda náklady vynaložené žalobcom na pohreb poručiteľa aj s ohľadom na výšku hodnoty majetku, ktorý žalovaná po poručiteľovi zdedila, považoval za primerané. Od uplatnenej sumy však považoval súd za potrebné odpočítať sumu 90,- Eur, ktorú si žalobca uplatnil formou štátneho príspevku na pohreb (v zmysle zákona č. 238/1998 Z. z.) a ktorú od nákladov na pohreb poručiteľa neodpočítal. V tejto časti súd preto žalobu zamietol.
25. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania (dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na splnenie dlhu). Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05% + 5 percentuálnych bodov.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť mu sumu 1.900,98 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 1.810,98 Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 95,27 % (1.810,98 Eur z 1.900,98 Eur). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 4,73 % (90,- Eur z 1.900,98 Eur). Odrátaním úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu v pomere 90,54 %. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,54%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.