Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/322/2016

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci starostlivosti o mal. deti P., B., nar. XX. XX. XXXX, X., nar. XX. XX. XXXX a K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. republika, B., W. XX, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti matky Q. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. republika, B., W. XX, t.č. SR J. Z., V. XX, zastúpenej Q.. X. W., advokátom so sídlom D. 2, K. a otca X. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. republika, B., W. XX, zastúpeného X.. Q. Q. O., advokátkou, so sídlom O. rad XXX/XX, G., v konaní o nariadení návratu mal. detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e matke Q. P., nar. XX. XX. XXXX návrat maloletých detí P., B., nar. XX. XX. XXXX, X., nar. XX. XX. XXXX a K., nar. XX. XX. XXXX do miesta obvyklého pobytu, jurisdikciu Okresného súdu B., Česká republika.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec mal. detí sa návrhom podaným dňa 25. 10. 2016 na tunajší súd domáhal, aby súd nariadil matke mal. detí, aby navrátila mal. deti do miesta ich obvyklého pobytu v jurisdikcii súdu príslušného pre Českú republiku, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prípade, že by matka v súlade s prvým výrokom rozhodnutia tak neurobila, žiadal, aby jej súd uložil povinnosť odovzdať mu mal. deti po uplynutí uloženej lehoty a on by bol oprávnený mal. deti od matky prevziať a zabezpečiť ich návrat do miesta ich obvyklého pobytu v jurisdikcii súdu príslušného pre Českú republiku. Vo svojom návrhu uviedol, že s matkou mal. detí sú manželia, z ich manželstva pochádzajú tri mal. deti. Spolu s matkou deťmi žili v spoločnej domácnosti, pričom manželstvo s matkou považoval za funkčné, a to až do dňa 04. 10. 2016, keby matka spolu s mal. deťmi odišla zo spoločnej domácnosti bez toho, aby mu vopred oznámila, že ide k svojej matke na Slovensko. Matka opustila spoločnú domácnosť pravdepodobne po tom, ako sa dňa 01. 10. 2016 pohádali kvôli fajčeniu matky, s čím on nesúhlasil. Odo dňa hádky až do 04. 10. 2016 viedli tzv. tichú domácnosť. Dňa 04. 10. 2016 zistil, že matka mu vzala auto a zanechala mu druhé auto bez toho, aby o tom vedel a odišla na jemu neznáme miesto. Snažil sa s ňou spojiť telefonicky, avšak matka neodpovedala na jeho telefonáty. Doma zistil, že chýba zopár osobných vecí matky aj mal. detí. Stará matka maloletých detí zo strany otca mu oznámila, že matka mal. detí ich informovala, že odišla na Slovensko, pričom uviedla, že sa vráti o týždeň v utorok, t.j. 11. 10. 2016. Počas tohto celého týždňa (od 04. 10. 2016 až do 11. 10. 2016) mu matka vôbec neodpovedala na telefonáty, nijako ho neinformovala o deťoch. Nenechala ani žiadne informácie, kde sa presne s deťmi nachádza. Z toho dôvodu oznámil nezvestnosť matky na polícii v ČR, ktorá zistila, že matka aj mal. deti sa nachádzajú u matkinej matky v Liptovskom Z.. Celý týždeň veril, že sa matka vráti a preto bol prekvapený, keď v utorok 11. 10. 2016 prišiel domov z práce a zistil, že matka sa do ČR vrátila avšak sama a odniesla takmer všetky svoje osobné veci a veci a detí. Poznamenal, že napriek skutočnosti, že matka premiestnila mal. deti bez jeho

súhlasu a vedomia s úmyslom viac sa na územie ČR nevrátiť, začal si voči deťom riadne plniť vyživovaciu povinnosť a matke zaplatil výživné na všetky tri deti spolu vo výške 5.000,- českých korún, čo znamená asi 185,- Eur. K životu v spoločnej domácnosti pred odchodom matky otec uviedol, že matka bola až do 01. 09. 2016 na materskej dovolenke. V tento deň nastúpila vo B. do nového zamestnania ako učiteľka angličtiny, pričom zamestnanie získala po pohovore, ktorý absolvovala v júni 2016. Ďalej poznamenal, že matka aj počas septembra, kedy nastúpila do práce, takmer denne navštevovala po práci jeho rodičov a od nich sa vracala potom ako vyzdvihla deti zo škôlky domov a takže nič nenasvedčovalo k tomu, že by sa mohla dopustiť doslova takéhoto únosu detí. Konanie matky považuje za nevhodné, nenáležité, nakoľko matka po pár dňoch ako viedli tzv. tichú domácnosť urobila takýto počin, ktorý hrubo zasahuje do výkonu jeho rodičovských práv. Podotkol, že pokiaľ sa matka sťažovala na neho, tak tieto sťažnosti spočívali v tom, že jej málo pomáha s domácnosťou, s deťmi. Na obranu uviedol, že má náročné zamestnanie, z ktorého prichádza často až po 18-tej hodine večer domov a nemá toľko priestoru, aby matke pomáhal podľa jej predstáv. Poukázal na skutočnosť, že bol vždy platným členom rodiny, matke pomáhal tým, že urobil nákupy, venoval sa deťom, často im vytváral program, buď sám alebo so svojimi rodičmi. Poukázal na skutočnosť, že ČR je krajinou obvyklého pobytu mal. detí, nakoľko deti tam od narodenia žijú a to konkrétne vo Vsetíne, v ich prirodzenom prostredí. Vo B. navštevujú predškolské zariadenia, 10 minút jazdy autom od bydliska majú starých rodičov, na ktorých sú od narodenia bytostne naviazané, nakoľko s nimi od narodenia trávia veľa času. Všetky deti sú takisto zdravotne poistené v ČR, majú v ČR ošetrujúceho lekára. Poznamenal, že má vytvorené všetky podmienky na to, aby sa deti mali kde vrátiť. V prípade, že súd nariadi navrátenie mal. detí a matka sa vráti s nimi, je ochotný matke prenechať na bývanie ich spoločný byt a odísť žiť k svojím rodičom. Ďalej poukázal, že v ČR neexistuje žiadne nebezpečenstvo, ktoré by deťom mohlo po ich návrate hroziť, práve naopak prostredie, v ktorom sa momentálne nachádzajú je pre nich cudzie a nemajú tam natoľko rozvinuté sociálne väzby ako doma vo Vsetíne. Uviedol, že dňa 14. 10. 2016 podal na Okresnom súde vo Vsetíne návrh na úpravu rodičovskej zodpovednosti a výživy k mal. deťom (sp.zn. XNc/XXXX/XXXX). Matka mal. detí podala na Okresnom súde vo Vsetíne dňa XX. XX. 2016 návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (konanie je vedené pod sp.zn. XXC/XXX/ XXXX). Všetky skutočnosti ohľadom odchodu matky oznámil na Městskom úrade vo Vsetíne, na odbore sociálnych vecí, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí. Poznamenal, že dňa 22. 10. 2016 matku aj mal. deti navštívil v J. Hrádku, pričom matka mu umožnila stretnúť sa s deťmi na asi 3,5 hodiny. Deti sa veľmi tešili, hovorili, že ho majú radi a že sa s ním chcú vrátiť do Vsetína. Podotkol, že deti spia na matracoch na zemi a domácnosť bola v neporiadku.

2. Matka vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 11. 11. 2016 žiadala návrh otca zamietnuť. Vo svojom vyjadrení poprela, že by manželstvo s navrhovateľom bolo až do jej odchodu funkčné. Počas manželstva otec maloletých detí riešil všetky záležitosti v prvom rade so svojou matkou, ktorá ju často urážala a označovala ju ako „hajzl nevdeční“, ohovárala ju a on sa jej nikdy nezastal. Naviazanosť medzi ním a matkou sa ešte viac prehĺbila v roku 2010, keď otec maloletých detí ochorel. Otec si viac vážil hmotné veci ako ju, každý deň pripravovala desiatu a obed a keď to po narodení detí prestala stíhať, vyčítal jej to a odmietol zobrať do úvahy, že sa musí postarať v prvom rade o deti. Ani po narodení detí sa otec nevzdal svojich voľno časových aktivít, o deti sa medzi tým starala ona, pomáhala jej matka. Odvtedy, čo bola tehotná s dcérou K. otec jej začal nadávať, ponižovať ju, dostával záchvaty hnevu. Dcéru nechcel a dokonca jej povedal, že by jej „nejraději poskákal po bachoře“. Aj v súčasnosti má k nej horší vzťah ako k synom. Po narodení dcéry boli otcove záchvaty čoraz horšie, nadával jej, najčastejšie, že je „příživník, vyžírka, schíza, špína, prase“. Podotkla, že otec jej s výchovou a starostlivosťou detí nepomáhal, po príchode zo zamestnania sa s deťmi iba zvítal, chcel mať pokoj, vyháňal deti zo svojej izby, zamykal sa, deťom nadával a vyhrážal sa. Potvrdila, že otec sa staral sa o nákupy, ale to len kvôli tomu, že bol veľmi šetrný a všetky jeho pripomienky k jej nákupom boli tak nevhodné, že sa bála robiť nákupy sama. Deti veľa času s otcom netrávili, o deti aj domácnosť sa starala ona. Poukázala na skutočnosť, že jej odchodu zo spoločnej domácnosti nepredchádzal iba incident zo dňa 01. 10. 2016, ale dôvodom bolo vyššie popísané správanie otca, ktoré dňa 04. 10. 2016 vyvrcholilo záchvatom, počas ktorého matke nadával, urážal ju aj jej rodinu a s deťmi ich vyhodil z bytu, všetko za prítomnosti jej matky (starej matky detí). Matka zo strachu o seba a deti z bytu radšej odišla. Poprela tvrdenia otca, že po jej odchode nekomunikovala s otcom. Písala si sním prostredníctvom aplikácie Facebook messenger a dala mu vedieť, že je s deťmi na Slovensku, otec vedel o tom, že odišla zo spoločnej domácnosti, poznal miesto, kam odišla a prečo. K tvrdeniu otca, že miesto presného pobytu sa dozvedel až od polície dňa 15. 10. 2016, matka uviedla, že príslušník polície sa jej spýtal, či je v J. Z. a túto informáciu mohol mať iba od otca. Taktiež v elektronickej komunikácii zo dňa 10. 10. 2016 sám uvádzal, že by

chcel deti niekam vziať, vôbec neriešil miesto ich pobytu, teda presne vedel, kde sa deti s matkou nachádzajú. Z jej predchádzajúcich reakcií mu tiež muselo byť zrejmé, že sa už k spolužitiu s ním ani do spoločnej domácnosti vrátiť nemieni. Poznamenala, že správanie otca k nej zanechal v nej následky, kvôli ktorým od svojho odchodu navštevuje psychologické poradenstvo v S. stredisku V. centrum v J. Mikuláši. Poukázala na tú skutočnosť, že otec mal. detí sa k nej negatívne správal, pričom odišla z bytu, ktorého je sama spoluvlastníkom spolu s troma deťmi v čase, keď mala zamestnanie a po desať ročnom živote v ČR. Pri odchode navyše vyhľadala advokáta, s ktorým konzultovala svoj postup. Ďalej uviedla, že podala na Okresnom súde Vsetín návrh na rozvod manželstva a otec podal na tom istom súde návrh na zverejnenie detí do jeho osobnej starostlivosti, spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. V priebehu tohto konania Okresný súd Vsetín preveroval prostredníctvom ÚPSVaR Liptovský Mikuláš skutočnosti, ktoré uviedol otec v návrhu a tieto tvrdenia otca sa preukázali ako nepravdivé. Predbežným opatrením boli mal. deti zverené do jej osobnej starostlivosti. K sociálnym väzbám maloletých detí uviedla, že tieto majú aj na Slovensku, kde majú starú matku a ostatných príbuzných, prarodičov, strýkov, tety, bratranca, sesternicu. Deti v súčasnosti navštevujú škôlku v J. Hrádku, kde si veľmi pekne zvykli. Odo dňa 04. 10. 2016 otec dvakrát mal. deti navštívil, deti sa s ním videli radi, matka im v styku nebránila. Otec styk ukončil vždy v čase, keď išli deti spať. Potom ako otec odišiel, prvá otázka detí bola „či už bude na maminku hodní“, o čom ich uistila a následne sa ich pýtala, či sa chcú vrátiť domov. Matka ďalej poukázala na skutočnosť, že otec bol okrem návštev maloletých detí, na Slovensku aj dňa 17. 10. 2016, kedy bol v banke a vybral zo svojho účtu, s ktorým má právo disponovať aj stará matka z matkinej strany, sumu približne 12.000,- Eur. V tomto čase deti nenavštívil, čo svedčí len o skutočnom záujme o osobnú starostlivosť o ne. Prvýkrát ich navštívil až dňa 22. 10. 2016, prvý krát s matkou telefonoval až dňa 10. 10. 2016. Na záver matka poukázala, že s deťmi odišla do Liptovského Hrádku, pričom šlo o logickú voľbu, keďže v Liptovskom Hrádku má trvalý pobyt a zázemie, ktoré jej v ČR chýba. V Liptovskom Hrádku majú 3-izbový byt spolu so starou matkou detí. Deti majú v byte vlastnú izbu, vlastné postele, skrine, hračky, aj iné veci, navštevujú cirkevnú materskú škôlku. Majú vytvorené riadne podmienky na bývanie, nejde o žiadne prechodné a nútené bývanie. Ich odchod z ČR nemá len prechodný charakter. Hoci deti majú štátnu príslušnosť ČR, rozumejú po slovensky. Prostredie im nie je cudzie, pretože v ňom pred odchodom z ČR trávili prázdniny, sviatky a víkendy a cítia sa s matkou ako doma. Podľa jej názoru nepremiestnila deti z ČR do SR neoprávnene. Forma súhlasu druhého rodiča s presťahovaním nie je predpísaná, podľa jej názoru otec jej udelil súhlas konkludentný. Matka otca informovala o tom, že odišli na Slovensko, voči čomu on nevzniesol žiadne námietky a prvýkrát odo dňa 04. 10. 2016 ju kontaktoval až dňa 10. 10. 2016, teda takmer týždeň mu s deťmi nechýbala. Naopak on ich vyhodil z domu a vzhľadom na rodinné zázemie, ktoré na Slovensku má, musel predpokladať, že sa presťahuje práve sem. Otec sa nedomáhal ich návratu do ČR, ale prisľúbil platiť výživné a dvakrát ju a deti navštívil. Toto jeho konanie možno považovať na konkludentný súhlas s premiestnením detí mimo územia ČR.

3. Opatrovník mal. detí nesúhlasil s návratom detí do ČR a žiadal návrh otca zamietnuť bez nariadenia pojednávania. V správe o pomeroch maloletých detí doručenej súdu dňa 14. 11. 2016 uviedol, že matka s mal. deťmi býva v Liptovskom Hrádku v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve starej matky zo strany matky. Domácnosť je kompletne zariadená, udržiavaná v čistote, v poriadku, deti majú svoju izbu, kde sú lôžka na spanie, skrinky na hračky, oblečenie a dostatok hračiek. Odo dňa 18. 10. 2016 deti navštevujú D. materskú školu v J. Hrádku. Podľa údajov od matky si na nový kolektív dobre zvykli, nemajú problém so zmenou prostredia, vytvorili si kamarátske vzťahy. Zdravotná starostlivosť mal. detí je zabezpečená cez detskú pohotovostnú službu v Liptovskom Mikuláši a tiež cez lekárku Q.. V., ktorá už v minulosti deti ošetrovala. Odo dňa 19. 10. 2016 je matka evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, pracovisko Liptovský Hrádok. Od 01. 12. 2016 by mala nastúpiť na brigádu v OD Tescu, kde by pracovala na smeny. So starostlivosťou o maloleté deti by jej pomohla stará matka. Podľa udania matky, deti nemajú porozumieť slovenskému jazyku, vhodne používajú české aj slovenské slová, rovesníci im rozumejú, aj deti rozumejú slovenskej komunikácii ich rovesníkov. Otec s deťmi udržuje kontakt, za obdobie od 04. 10. 2016 ich navštívil 2-krát a to v dňoch 22. 10. 2016 a 05. 11. 2016. Podľa udania matky otec sa snažil s deťmi manipulovať, používa ich na vydieranie. Opatrovník ďalej uviedol, že matka nebráni v kontakte otca s deťmi, deti majú otca radi, tešia sa, kedy ho uvidia. Pre opatrovníkom matka ďalej uviedla, že otec ju volá, aby sa vrátila do ČR, na druhej strane ju očierňuje a podceňuje, že sa o deti nevie postarať. Uviedla, že svoje konanie nevníma ako únos detí. Odbornú pomoc vyhľadala ešte v ČR, podala na súd návrh na rozvod manželstva a požiadala o vydanie predbežného opatrenia. Jej odchodu z domácnosti spolu s deťmi predchádzala situácia, že otec sa k nej správal kruto, ponižujúco, nakoniec ju z bytu vyhodil. Opatrovník mal. detí vykonal aj pohovor s riaditeľkou materskej školy, ktorá uviedla, že deti sa zapájajú do aktivít, nemajú problém s komunikáciou, slovenskému jazyku rozumejú,

občas používajú české slová. Ich dochádza do zariadenia je pravidelná, v novom kolektíve sa dobre adoptovali, každé z detí už má svojich kamarátov. Javia sa spokojné, veselé, bezprostredné, vyrovnané, o domácej situácii nerozprávajú. Matka riadne spolupracuje, zaujíma sa o deti, deťom uhrádza všetky poplatky. Zo správy ďalej vyplýva, že dňa 10. 11. 2016 bol na referáte poradensko-psychologických služieb vykonaný pohovor s mal. deťmi, ktoré sa počas neho neustále dožadovali jej pozornosti. Mal. B. nemal problém zostať aj sám, pekne nadviazal kontakt, primerane komunikoval, odpovedal na otázky. Mal. X. sedel najskôr stále mame na kolenách, nechcel sa od nej vzdialiť. Postupne sa adoptoval. Mal. K. bola ochotná začať sa hrať. Opatrovníkom bolo konštatované, že maloleté deti sú na matku veľmi naviazané, znamená pre ne bezpečie a istotu. Javili sa ako adoptované na aktuálnu situáciu, neboli viditeľné žiadne znaky traumy. Pekne sa spolu hrali, boli aktívne, dali sa usmerniť. Pri pohovore používali obidva jazyky, nemali žiadny problém s porozumením slovenčine. Vzhľadom na vek mal. detí nebolo možné vykonať samostatný pohovor s deťmi, ani žiadne projektívne techniky, pretože deti boli v novom prostredí hravé a zvedavé. Poskytnuté informácie vychádzali len z pozorovania a rozhovorov v prítomnosti matky.

4. Matka ani otec maloletých detí nesúhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, súd preto nariadil pojednávanie na deň 19. 12. 2016.

5. Súd sa za účelom náležite zisteného skutkového stavu vykonal výsluch otca, matky, opatrovníka maloletých detí, starej matky maloletých detí zo strany matky a oboznámil sa účastníkmi konania predloženými a súdom vyžiadanými listinami.

6. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 19. 12. 2016 uviedla, že prišlo k neoprávnenému premiestneniu detí zo strany matky z ČR do SR a neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by bola prekážkou návratu detí do krajiny obvyklého pobytu.

7. Otec mal. detí nad rámec skutočností uvedených v návrhu uviedol, že mal. deti majú české štátne občianstvo, od narodenia boli zaradené do sociálneho systému v ČR, na deti im bol poskytovaný aj rodičovský príspevok. Poznamenal, že matka pri odchode zo spoločnej domácnosti odhlásila maloleté deti na 14 dní a uviedla, že odchádzajú do Liptovského Hrádku, kde stavia domček a potom sa vrátia. Potvrdil, že v ich domácnosti sa rozprávalo v českom jazyku, v slovenskom nie, český jazyk používal aj on aj matka. Slovenskému jazyku však rozumejú. V ČR majú babičku, dedka, nevlastného brata, uja, kamarátov, s babičkou a dedom sa stretávali každý deň, deti k nim majú výborný vzťah. V ČR mali deti svoje obľúbené miesto, kde trávili voľný čas, a to v kúpeľoch, v okolí sa chodilo na túry, na hokej, na basketbal, zúčastňovali sa detských dní, veľmi časti chodili na záhradu k rodičom. Vianoce a Veľká noc boli takisto trávené doma, niekedy sa na Veľkú noc chodilo na Slovensko. Na územie SR ako rodina chodili tak 4-6 krát do roka a to zhruba na jeden týždeň. Ďalej uviedol, že sa podieľal na starostlivosti o mal. deti, trávil s nimi voľný čas, po finančnej stránke zabezpečoval chod domácnosti, väčšinou nakupoval. Cez víkendy chodieval s deťmi sám, pretože matka uvádzala, že je vyhasnutá, unavená. Do materskej školy deti vozili obaja. Ďalej uviedol, že v deň, keď zistil, že matka vymenila autá, ju kontaktoval, ale mu nedvíhala telefón. Až následne mu poslala sms správu, že odišla na Slovensko, sms poslala na druhý deň. Následne v sms žiadal matku o odpustenie za hádku a nezhody. Taktiež ju žiadal prostredníctvom služby Messenger, aby sa s deťmi vrátila späť. Následne zistil, že matka je na PN, tak si myslel, že sa odišla vyliečiť a vráti sa. Ďalší týždeň sa matka ešte jeden krát vrátila do ČR, kedy zobrala z domácnosti ďalšie veci. Poznamenal, že ani jedenkrát nepoužil slová smerujúce k vyhodeniu matky z domácnosti, matke nedal ani súhlas na zotrvanie detí na území SR, či už ústny alebo písomný. Predpokladal iba, že matka bude s deťmi v Liptovskom Hrádku, kde aj dňa 14. 10. 2016 vycestoval, s matkou sa mu nepodarilo spojiť, na zvonenie nikto nereagoval. Následne sa obrátil na políciu, ktorá kontaktovala matku a zo strany polície mu bolo povedané do telefónu, že matka je na Slovensku, v Liptovskom Hrádku a nemieni sa vrátiť domov. Následne sa obrátil na Úrad ochrany detí v Brne a úrad sociálnej starostlivosti o deti. Až dňa 22. 10. 2016 mu matka oznámila, že sa s deťmi nemieni vrátiť. Poznamenal, že v ich domácnosti polícia nikdy nezasahovala, voči nemu a matke sa neviedlo ani trestné konanie. V súvislosti s únosom na matku trestné oznámenie nepodal. Sociálne orgány v ich domácnosti nezasahovali. Záverom poznamenal, že starostlivosť o deti, ak by sa matka nenavrátila, chce zabezpečiť tak ako doteraz, deti odvezie, vyzdvihne z materskej školy, urobí nákupy, operie, môže svoju prácu vykonávať aj z domácnosti. Jeho pracovná doba je od 08.00 h do 14.00 h, alebo od 08.00 h do 18.00 h, podľa zmeny.

8. Právny zástupca matky uviedol, že premiestnenie matky neporušilo opatrovnícke právo otca, pretože otec vyslovil konkludentný súhlas s presťahovaním detí z územia ČR pritom, ako ich vyhodil z bytu dňa 04. 10. 2016. Ďalej poukázal na skutočnosť, že je potrebné vyriešiť si otázku, či zmena pobytu detí je dôležitou otázkou, na ktorú je potrebný súhlas otca. Argumentoval tým, že z Liptovského Hrádku do Vsetína cesta trvá asi 2 a 3 hodiny, nie je to neprekonateľná vzdialenosť, ceste nebráni jazyková bariéra, hranica, otec má k dispozícii auto. Medzi ČR a SR je spoločná história, občania ČR a SR sa nepovažujú navzájom za cudzích a z tohto dôvodu vyvstáva otázka, či na takéto presťahovanie bol vôbec potreby súhlas otca, alebo nie. Poznamenal, že zo správania otca vyplynulo, že sa zmieril s premiestnením maloletých detí. Ďalej poukázal na čl. 13 Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov a skutočnosť, že navrátenie detí na územie ČR nie je v ich záujme. Deti si na území SR zvykli, žijú v pokojnej domácnosti bez konfliktov, čo sa odrazilo na ich pozitívnom psychickom stave. Návrat detí na územie ČR bez matky je nereálny. Ak by k tomu došlo, deti by utrpeli ešte vážnejšiu duševnú ujmu, keďže zo správy psychológa ÚPSVaR Liptovský Mikuláš vyplýva, že deti sú na matku veľmi naviazané. Ohľadom konkludentného súhlasu uviedol, že otec matku vyhodil zo spoločnej domácnosti, vedel o tom, že matka má zázemie v Liptovskom Hrádku, že tam má trvalý pobyt, dokonca tam spolu stavali dom a otec musel očakávať nevyhnutné následky svojho konania tým, že matku vyhodil.

9. Matka na pojednávaní uviedla, že mal. deti sa narodili vo Vsetíne, majú české občianstvo a po matke aj slovenské, nakoľko tak to vyplýva z právneho predpisu. Mal. deti bol od narodenia zaradené do sociálneho, zdravotného, školského systému v ČR, v ČR poberala rodičovský príspevok, neskôr materskú. Zo zdravotného systému v ČR maloleté deti neboli odhlásené, majú tam svojho pediatra, zubára, malol. B. a X. sú vedení aj v kardiologickej ambulancii. V SR deti nie sú zaradené do sociálneho, zdravotného systému, lebo to nie je možné. V ČR mal. deti navštevovali predškolské zariadenie, z ktorého boli na jej žiadosť dňa 31. 10. 2016 odhlásené, pričom súhlas k odhláseniu od otca nemala. V SR sú deti zaradení do školského systému od 18. 10. 2016, súhlas na prihlásenie od otca nemala. V domácnosti sa používal český, aj slovenský jazyk. V ČR majú maloleté deti babičku a dedka, boli s nimi skoro v dennom kontakte. Babička maloletú vyzdvihovala z predškolského zariadenia, inak sa stretávali asi tak 3× do týždňa, vrátene víkendu. V ČR ich navštevovala rodina zo Slovenska, matka, brat so ženou, deťmi. Matka, s ktorou majú deti nadštandardný vzťah, v rôznom rozsahu, od dvoch dní do jedného týždňa, otec menej často pre zdravotné problémy. vštevoval ich brat so ženou, s deťmi. Na územie SR chodievala asi 5-6 krát do roka, v rozsahu 1-2 týždňov. V ČR majú deti obľúbené miesto - záhradu, kde chodia. Cez Vianočné sviatky trávili Štedrý deň doma, prvý sviatok vianočný cestovali na Slovensko, kde trávili postupne aj celú Veľkú noc. Narodeninovú oslavu mal. K. oslavovala v ČR, narodeninové oslavy synov sa oslavovali na Slovensku. Otec sa podieľal na starostlivosti tak, že nepravidelne ráno vozil deti do materskej školy, robil nákupy, počas víkendov bol s deťmi vonku, kým sa starala o domácnosť. Dňa 03. 10. 2016 prišla do ich domácnosti jej matka. Odchodu zo spoločnej domácnosti dňa 04. 10. 2016 predchádzalo to, že sa jej ráno manžel vyhrážal zavolaním polície, tvrdil, že tam má len prechodný pobyt a má vypadnúť. Dňa 04. 10. 2016 zaviezla deti do materskej školy a šla k lekárovi, ktorý ju vypísal na PN, pričom PN bola ukončená dňa 18. 10. 2016. Po návrate domov jej matka oznámila, že dvere do obývačky sú zamknuté. Následne ako prišiel otec domov začal byť agresívny, vyhadzovať ju, obviňovať. Po oznámení, že zavolá políciu, otec dvere do obývačky otvoril a vzala dokumenty, rodné listy, sobášny list. Šla na právnikom s tým, že ju otec detí vyhodil, bojí sa deťmi odísť, aby to nebolo brané ako únos. Potom, ako jej bolo povedané, že nepôjde o únos, vzala maloleté deti z materskej školy, pričom predtým u otca detí vzala auto, ktoré je prispôsobené na prepravu detí. Skutočnosť, že otec ich vyhodil, na polícii neoznamovala. Poznamenala, že šlo o slovné vyhodenie, otec jej žiadne veci nezbalil. Vyhodením sa jej vyhrážal tým, že zamkol dvere na obývačke, pri slovnom vyhadzovaní nespomínal deti. Odchod zo spoločnej domácnosti otcovi oznámila v ten deň. V čase odchodu zo spoločnej domácnosti nevedela, že odchádza natrvalo. O skutočnosti, že zostane na Slovensku sa rozhodla v čase ukončenia PN a registrácie na ÚPSVaR v Liptovskom Mikuláši. Neskôr počas výsluchu upresnila, že nevie presne definovať čas, kedy sa presne rozhodla nevrátiť sa na územie ČR. Otca nežiadala o súhlas na zotrvanie detí na území SR, lebo spolu nekomunikovali. Otcovi sa neozvala, bola rada, že je relatívny kľud. Písomne otca nežiadala o súhlas na zotrvanie detí na Slovensku, nemala ani ústny súhlas, nepovažovala to za dôležité, keďže o deti sa nezaujímal. Na územie ČR sa vrátila až 11. 10.2016. Poznamenala, že polícia ani sociálne úrady v ich domácnosti za trvania spolužitia nezasahovala, fyzicky jej ani deťom manžel neublížil. O pomoc v súvislosti s psychickým týraním v ČR nepožiadala, pretože mala strach. Na území SR začala navštevovať D. v Palárikove. Na otca mal. detí nepodala trestné oznámenie. V ČR podala návrh na rozvod manželstva z dôvodu týrania. Na území SR tiež podala návrh na nariadenie

predbežného opatrenia. Podľa jej vyjadrenia mal. deti majú v súčasnosti z otca strach. Poznamenala, že si nevie predstaviť návrat maloletých detí bez nej, zároveň si nevie predstaviť, že sa vráti.

10. Opatrovník mal. detí na pojednávaní trval na zamietnutí návrhu otca. Poznamenal, že otec sa s mal. deťmi kontaktuje, matka im v kontaktovaní nebráni. Deťom vytvorila na Slovensku vhodné podmienky, deti sú adaptované v sociálnom prostredí.

11. Po výsluchu matky na pojednávaní dňa 19. 12. 2016 právna zástupkyňa otca doplnila, že v konaní sa jedná o neoprávnené zadržiavanie maloletých detí, nakoľko matka odišla z miesta bydliska v ČR nerozhodnutá, že zotrvá na území SR, rozhodla sa až počas pobytu na Slovensku. V najlepšom záujme maloletých detí je, aby ďalej žili a vyrastali v krajine, v ktorej sa narodili a v ktorej započali tvorbu sociálnych sietí. Poukázala na protokol spísaný dňa 18. 10. 2016 na Mestskom úrade vo Vsetíne, kde sa sama matka dostavila za účelom riešenie situácie, čo znamená, že ešte dňa 18. 10. 2016 pripúšťala možnosť vrátenia do krajiny obvyklého pobytu. V tento deň matka ešte nemala vedomosť o tom, či s deťmi zotrvá alebo nezotrvá na území SR. Ďalej súdu predložila správu z endokrinologického vyšetrenia matky z roku 2012 a fotografie z domácnosti matky, ktorými chcela poukázať na skutočnosť, že matka reaguje emotívne, je precitlivená a konala skratovo. Opätovne poukázala na to, že otec považoval ich manželstvo za funkčné bez vážnejších problémov a hádok a možno pod vplyvom citlivejšieho reagovania matky v záťažovej situácii, s prihliadnutím na jej depresívne reakcie aj v minulosti, bolo jej správanie v súčasnosti skratové.

12. Matka na pojednávaní, na dotaz právnej zástupkyne otca, keby jej otec umožnil obývať ich spoločný byt, či existuje nejaká prekážka, preto, aby sa vrátila do ČR, uviedla, že prekážkou je manžel, ktorému neverí, že by v prípade návratu do Vsetína, nezasahoval. Zároveň si nevie predstaviť, ako by všetko fungovalo. Právna zástupkyňa otca poznamenala, že matka neuviedla ani jednu skutočnosť na strane detí, ktorá by mala byť prekážkou pre ktoré by sa deti nemali navrátiť na územie ČR, prekážky existujú len na strane matky.

13. Z rodných listov maloletých detí vydaných Matričným úradom Mestského úradu vo Vsetíne vyplýva, že maloleté deti sa narodili na území Českej republiky matke Q. P., rod. J. a otcovi X. P.

14. Z potvrdenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne ČR, pracovisko Vsetín zo dňa 19. 10. 2016 súd zistil, že mal. deti majú zdravotné poistenie v ČR od ich narodenia.

15. Z potvrdenia Materskej školy Vsetín zo dňa 19. 10. 2016 vyplýva, že mal. B. a X. navštevovali materskú školu od 01. 09. 2015, maloletá K. od 01. 09. 2016.

16. Z potvrdenia Advokátskej kancelárie X.. H. O., zo dňa 07. 11. 2016 súd zistil, že matka v advokátskej kancelárii konzultovala situáciu ohľadom skutočnosti, že ju otec maloletých detí dlhodobo psychicky týral a vyhodil ich s deťmi z bytu. Z oznámenia vyplýva, že matka im uviedla, že v súčasnej dobe nemá s deťmi kam ísť a jedinou možnosťou je odísť s deťmi za svojimi rodičmi do Liptovského Hrádku v SR. Bolo jej uvedené, že za daných okolností sa nepôjde o únos detí a má právo s deťmi vycestovať na obmedzenú dobu na iné miesto, než je jej bydlisko vo Vsetíne. Podľa ich vyjadrenia im matka oznámila, že otca informovala o mieste svojho bydliska na SR a povedala mu, že otcovi v styku s maloletými nebráni a brániť ani nebude.

17. Na Mestskom úrade vo Vsetíne dňa 18. 10. 2016 matka maloletých detí uviedla, že dňa 04. 10. 2016 opustila spoločnú domácnosť a odišla k svojej rodine na SR, pričom odchodu predchádzal konflikt s otcom, ktorým vyvrcholilo jeho úmyselné psychické týranie. Uviedla, že otec ju opakovane urážal, ponižoval, chcel, aby odišla z bytu, že inak na ňu zavolá políciu. V tento deň mu aj oznámila, že odchádza, vedel, kde bude s deťmi bývať. Otec sa s ňou kontaktoval až 10. 10. 2016, až po tejto dobe o nich prejavil záujem. V kontakte s deťmi mu žiadnym spôsobom nebránila. Nezhody medzi ňou a otcom boli dlhodobé a postupne sa stupňovali. V súčasnosti je v kontakte s Intervenčným centrom vo Vsetíne pre domáce násilie psychického charakteru. V minulosti psychické násilie nehlásila ani neriešila, mala strach. Pri pohovore uviedla, že sa cíti normálne, starostlivosť o deti nie je nijako ohrozená, zvláda sa o nich postarať. Matka ďalej pri pohovore poznamenala, že sa pokúsi nájsť dočasné bydlisko v ČR a celú záležitosť vhodným spôsobom vyriešiť. Záverom prehlásila, že mala možnosť oznámiť sa s obsahom protokolu, k jeho obsahu sa vyjadriť a k obsahu nemala žiadne námietky.

18. Z oznámenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zo dňa 29. 11. 2016 súd zistil, že centrum zaevidovalo dňa 31. 10. 2016 žiadosť otca mal. detí o návrat mal. detí. predtým ich otec nekontaktoval, nakoľko na prijatie jeho žiadosti a otázok je príslušný orgán v ČR. Po prijatí žiadosti požiadali ÚPSVaR v Liptovskom Mikuláši o súčinnosť, v rovnaký deň odoslali matke mal. detí výzvu na poskytnutie stanoviska k žiadosti otca. Dňa 24. 11. 2016 obdržali správu z ÚPSVaR Liptovský Mikuláš. Dňa 29. 11. 2016 bol centru doručené stanovisko matky, ktorá v ňom uviedla, že má záujem o zmierlivé riešenie danej situácie.

19. Súd ďalej zistil, že Okresný súd Vsetín, uznesením č.k. XNc/XXXX/XXXX-XX, XPaNc/XXX/XXXX vydal predbežné opatrenie, ktorým boli mal. deti odovzdané do starostlivosti matky a otcovi sa výživné zatiaľ nestanovilo. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia súd zistil, že otec sa domáhal vydania zverenia do jeho starostlivosti z dôvodu, že matka nie je schopná sa o deti samostatne postarať a zabezpečiť im riadnu výchovu, ochranu morálky, zdravia a práva. V., že matka väčšinou času trávila surfovaním po sociálnych sieťach na internete a deťom sa dostatočne nevenovala. Domáce práce, žehlenie a upratovanie väčšinou zabezpečovali babičky zo strany matky alebo zo strany otca. Matka stále zdôvodňovala túto situáciu tým, že je unavená, vyhorelá. Okresný súd vo Vsetíne konštatoval, že má právomoc vo veci konať, pretože doposiaľ deti s oboma rodičmi žili na území ČR, za ich spoločného súhlasu. Nebolo možné vyvodiť okolnosť, že by odchod matky s deťmi na územie iného štátu (SR) bol krytý súhlasom obidvoch rodičov, nahradením prejavu vôle otca namiesto takéhoto súhlasu jeho konkludentným súhlasom alebo, že by bola úplne iná okolnosť, ktorá by mala za následok, že súd v ČR by právomoc k rozhodovaniu v tejto veci stratil. Súd ďalej konštatoval, že v konaní nemal preukázané psychické týranie matky, ani neschopnosť matky postarať sa o deti, ako uvádzal ten ktorý rodič. Zo sociálneho šetrenia Mestského úradu vo Vsetíne mal súd zistené, že učiteľky materskej školy, kam deti dochádzali, nezaznamenali žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali negatívnemu dianiu v rodine. Podľa škôlky sa matka o deti starala poriadne, ale do škôlky ich niekedy vozil aj otec, vyzdvihovala matka. Zo správy ÚPSVaR v Liptovskom Mikuláši bolo zistené, že matka žije v byte so starými rodičmi, deti majú svoju izbu, vlastné postele, veci, hračky, v byte bolo čisto, teplo a byt bol plne zariadený. Z týchto dôkazov, ktoré mal súd v dispozícii bolo zistené, že pre momentálnu právu istotu mal. detí bude vhodné, aby boli za tým dané do starostlivosti matky, ktorá je schopná sa o deti postarať.

20. Zo správy Mestského úradu Vsetín, odbor sociálnych vecí zo dňa 01. 12. 2016 vyplýva, že matka podala dňa 14. 10. 2016 na Okresný súd vo Vsetíne návrh na úpravu rodičovskej zodpovednosti a výživného pre dobu pred i po rozvode manželstva. Dňa 17. 10. podal na tento súd otec návrh na úpravu rodičovskej zodpovednosti a výživného. Dňa 26. 10. 2016 podal otec návrh na vydanie predbežného opatrenia. Dňa 02. 11. 2016 bolo Okresným súdom vo Vsetíne vydané predbežné opatrenie, ktorým boli mal. deti odovzdané do starostlivosti matky, výživné nebolo stanovené. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec dňa 16. 11. 2016 odvolanie. Úrad ďalej konštatoval, že o zásahu polície v domácnosti, kde mal. deti žili alebo o podanom trestnom oznámení nemajú žiadne informácie. Do oznámenia otca o neoprávnenom premiestnení detí (17. 10. 2016), odbor sociálnych vecí nevykonával v rodine alebo v domácnosti, kde mal. deti žili sociálne šetrenie. Maloletí boli zaradení do evidencie dňa 17. 10. 2016. Zo strany úradu bola otcovi opakovanie ponúkaná možnosť mediačného konania a to 07. 11. 2016, 15. 11. 2016, 01. 12. 2016, ale otec túto možnosť odmietol. Úrad ďalej konštatoval, že kontakty medzi otca a mal. deťmi prebiehajú v celku pravidelne, rodičia sa na tom dohodli aj keď je ich komunikácia problematická. K priebehu styku majú obidvaja rodičia odlišné stanoviská a každý má výhrady týkajúce sa chovania toho druhého.

21. Dňa 05. 12. 2016 bolo Úradom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí Brno zaslané Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave stanovisko otca, v ktorom opakovane otec uviedol, že matku nevyhodil z domu. Táto sa sama rozhodla, že odíde, žiadne zvolenie k tomu nedal. Ďalej vo stanovisku uviedol, že matka mal. detí sa do ČR vrátiť nechce a nechápe jej záujem na zmierlivom vyriešení sporu. Keď ju po únose, kedy mu konečne asi po 10 dňoch vzala telefón, žiadal, nech sa vráti domov, keď jej odpoveď bola: „tak ani náhodou“.

22. Z listiny predloženej dňa 03. januára 2017 z Materskej školy vo Vsetíne súd zistil, že k ukončeniu predškolského vzdelávania mal. detí prišlo dňa 31. 10. 2016 na základe žiadosti zákonného zástupcu.

23. Zo správy Centra sociálnych služieb U., J. Mikuláš zo dňa 02. 01. 2017 vyplýva, že matka kontaktovala centrum prvý krát dňa 28. 10. 2016, kedy požiadala o pomoc, pričom uviedla psychické násilie zo strany otca mal. detí, ktorému bola vystavovaná dlhší čas. Pri prvej návšteve bola značne rozrušená, vyjadrovala obavy z toho, čo bude ďalej, hlavne čo sa týka detí. Poradenstva sa matka zúčastnila asi päť krát, pri každom stretnutí bolo vidieť, že jej odlúčenie prispieva a je spokojnejšia. Úzkosť a obavy nastupovali vždy predtým, ako mal prísť manžel za deťmi.

24. Z dohody o rozvázaní pracovního poměru zo dňa 19. 10. 2016 súd zistil, že zamestnávateľ matky rozviazal pracovný pomer v skúšobnej dobe matky ku dňu 19. 10. 2016.

25. Súd ďalej zistil, že matka podala aj na Okresný súd v Liptovskom Mikuláši návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by jej maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Uznesením č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. novembra XXXX Okresný súd Liptovský Mikuláš vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci a konanie zastavil.

26. Zo správy Mestského úradu Vsetín, odbor sociálnych vecí zo dňa 03. 01. 2017 súd zistil, že bola dopytovaná materská škola vo Vsetíne, za účelom zistenia charakteristiky maloletých detí. Podľa ich vyjadrenia bola maloletá šikovná, jemná, v chovaní skôr mierna, kľudná, mala kamarátky, začlenila sa normálne, uznávala autoritu učiteliek, v škôlke spala, nemala žiadne problémy, o rodine nehovorila. Podľa jej chovania a celkových prejavov nebolo možné usúdiť rodinné problémy, ale posledných 14 dní dochádzky bola viac plačlivá, pôsobila citovo neistým dojmom. Mal. B. bol viac citovo naviazaný na matku ako X.. X. sa k bratovi choval veľmi pekne, súrodenci boli na seba naviazaní, starali sa o seba, pomáhali si, mali svoj okruh kamarátov. Chovali sa nekonfliktne, občas boli divokí, avšak na autoritu bezproblémovo reagovali, boli poslušní, niekedy až neistí, po príchode rodiča naopak divokí, bolo vidieť, že sú z domova zvyknutí na pravidlá a počúvať. Na rozdiel od K. na chovaní chlapcov ani v posledných dňoch pred odchodom matky na SR nebolo vidieť žiadne neobvyklé prejavy. Učiteľky v materskej škôlke sa zhodli, že do škôlky a zo škôlky deti vodila prevažne matka, ktorá sa o všetky deti vždy zaujímala, pýtala sa na ich chovanie, konzultovala s učiteľkami. Matka pôsobila ako energická osoba, zdalo sa, že výchovu detí doma má pevne v rukách, nepôsobila nijako zvláštne. Deti občas vyzdvihovali starí rodičia zo strany matky. Deti na nich reagovali radostne. Otec bol od septembra menej často. Behom októbra do škôlky prišiel a dôrazne udelil svoj nesúhlas s tým, aby deti vyzdvihovali starí rodičia zo strany matky. Matka v škôlke vysvetlila, že riešia rodinné problémy. Riaditeľka škôlky oznámila, že otec kontaktoval škôlku s dotazom na voľnú kapacitu v prípade zverenia detí do jeho starostlivosti. 27. Zo správy Centra poradenstva pre rodinné a partnerské vzťahy, Intervenčné centrum zo dňa 02. 01. 2017 bolo zistené, že matka mal. detí využila ich služby dňa 18. 10. 2016, kedy uviedla, že sa rozhodla s mal. deťmi odísť od manžela, ktorý ju niekoľko rokov psychicky týral a urážal. Menovaná navštívila na doporučenie referentku úrade vo Vsetíne a prejavila záujem o spísanie návrhu na predbežné opatrenie. Bolo jej doporučené kontaktovať psychológa.

28. Opatrovník mal. detí dňa 16. 01. 2017 doručil súdu správu o pomeroch mal. detí, kde uviedol, že deti po zimných prázdninách nastúpili do škôlky a po návrate z prázdnin sú viac upäté na matku aj na učiteľku. Ráno, keď matka odchádzala zo zariadenia, vybiehali za ňou, ubezpečovali sa, či po nich príde. Maloletá vyžadovala prítomnosť učiteľky, potrebovala sa jej dotknúť. Mal. B. bol viac premýšľavý, učiteľkám nechcel povedať, o čom premýšľa. Podľa vyjadrenia opatrovníka komunikácia rodičov je narušená, konfliktná, poznačená nevyriešenými partnerskými problémami, deti sú na situáciu rodičov vnímavé, výrazná je väzba na matku. Opatrovník mal. detí v materskej škôlke, ktorú mal. deti navštevovali v Liptovskom Hrádku vykonal rozhovor s mal. deťmi za prítomnosti psychológov s ÚPSVaR Liptovský Mikuláš. Rozhovor bol vykonaný pre deti známom prostredí, kde sa bežne hrávajú a spia. Deti kontakt nadviazali bezprostredne, boli bezprostredné, uvoľnené, bez známok tenzie, nehanbili sa, udržovali zrakový kontakt, na otázky reagovali pohotovo a primerane. Boli v dobrej nálade, hravé, usmievali sa. Mal. B. pri rozhovore uviedol, že cez prázdniny boli doma, čo je vo Vsetíne. Ďalej poznamenal, že tam už nikdy nepôjde, pretože otec bol na matku zlý. Rozhovor potom ukončil a bez problémov v hravej činnosti. Mal. X. uviedol, že doma je v Hrádku. Na otázku, či bolo dobre u otca odpovedal, že dobre je v Hrádku. Na ďalšie otázky nereagoval a odišiel sa hrať. Pozornosť maloletej K. počas rozhovoru kolísala, odpovedal len na otázky, čo dostala na Vianoce a že v o Vsetíne je otec, dedko, babka. Počas ďalšieho rozhovoru si začala kresliť, nereagovala už dostatočne na ďalšie otázky, následne sa odišla hrať. Z pozorovania opatrovníka a psychológov bolo usúdené, že deti sa cítili bezpečne. Na im nepríjemné otázky reagovali slovami, ktoré naznačujú obranné reakcie z ich psychiky. Nemali problém

rozprávať sa so psychológom o rôznych témach, no samé od seba nemali záujem rozprávať o matke, otcovi a rodinnom prostredí. Opatrovník ďalej konštatoval, že deti vzhľadom na vek nedokážu úplne porozumieť situácii, v ktorej sa nachádzajú, ale pôsobia spokojne, nebolo na nich badať znaky traumy (úzkosť, bojazlivosť, pasivitu, nervozitu, agresivitu) práve naopak boli priateľské a komunikatívne. Pri pozorovaní boli viditeľné pevné súrodenecké väzby, ich vzájomná pomoc a podpora. K správe zo sociálneho šetrenia, ÚPSVaR Liptovský Mikuláš predložil aj zápisnicu zo dňa 09. 01. 2017 spísanú s matkou maloletých detí, ktorá uviedla, že mal. detí na skutočnosť, že budú cestovať do ČR najskôr nereagovali, potom povedali, že na Vsetín nechcú ísť. Ráno , ako im uviedla, že príde otec, začali plakať, nechceli sa obliekať. Pri príchode otca so starou matkou, táto ju začala urážať, obviňovať pred deťmi, deti pri odchode plakali, vnímali, že je situácia nepríjemná. Ubezpečovali sa, či po nich príde. Otcovi písala, aby jej dal vedieť, či pricestovali deti v poriadku, otec na to nereagoval. Poprosila susedu, aby jej zistila, či sú deti v poriadku. Keď pre deti prišla, boli šťastné, keď ju videli. Cestou domov do Liptovského Hrádku boli zakríknuté, spali, držali sa jej za nohy. Nasledujúci deň v pondelok sa K. dvakrát pocikala. X. mal zvýšenú teplotu. B. mal v noci nočnú moru, veľmi plakal, triasol sa. Ďalšiu noc tiež veľmi plakal a povedal, že jej nesmú nič prezradiť. Mal. X. povedal, že otec a babka im povedali škaredé veci, že je hnusná. Mal. B. sa jej následne spýtal, kde majú byť zlí, či vo Vsetíne alebo v Hrádku, pretože otec mu povedal, že majú byť v Hrádku zlí a hnevať.

29. Zo správy klinického psychológa zo dňa 01. 12. 2016, ktorú predložila matka vyplýva záver, že u matky je prítomné úzkostno-depresívne ladenie situačne podmienené. Objektívne bol zistený kontakt spontánny, matka porozumela, spolupracuje, emočne prežila spomienky na situácie s manželom, prítomná zvýšená tenzia lakrymozita, obavnosť, ustráchanosť (hlavne o deti), prítomná bola výrazná intrapsychická tenzia, dostatočné sebavedomie, negatívne ladená

30. Zo správy ÚPSVaR Liptovský Mikuláš súd zistil, že matka mal. detí bola zaevidovaná ako uchádzačka o zamestnanie dňa 20. 10. 2016, menovaná nie je poberateľkou žiadnej dávky vyplácanej úradom.

31. Zo správy zamestnávateľa otca súd zistil, že po vzájomnej dohode bude otcovi umožnená od 01. 11. 2016 mať pružnú flexibilnú pracovnú dobu a v mimoriadnych prípadoch bude umožnená zamestnávateľom i práca z domu.

32. Zo zdravotnej správy Q.. E. R., endokrinológa, súd zistil, že matka prekonala depresívne reakcie v záťažových situáciách.

33. Z potvrdenia Cirkevnej materskej školy Liptovský Hrádok zo dňa 09. 01. 2017 súd zistil, že mal. deti navštevujú materskú školu od 18. októbra 2016.

34. Z potvrdenia Materskej školy Vsetín zo dňa 20. 12. 2016 vyplýva, že v prípade návrhu mal. detí do ČR by bolo možné prijať deti k predškolskému vzdelávaniu v roku 2017.

35. Otec ďalej predložil v konaní čestné prehlásenia, v ktorých jeho známi píšu o priebehu manželstva a trávení času s maloletými deťmi a rodičmi.

36. Na pojednávaní dňa 23. 01. 2017 právna zástupkyňa otca uviedla, že šetrenie pomerov opatrovníkom bolo vykonávané pred stretnutím maloletých detí s otcom a v tom čase už opatrovník konštatoval, že maloleté deti sú upäté na matku, čo však nebolo z dôvodov na strane otca. V prípade, že takéto znaky deti vykazovali, bolo to teda vplyvom matky ako preferenčného rodiča. Ďalej poukázala na to, že matka skončila brigádu v Tescu, nie je teda preukázané akým spôsobom by zabezpečovala deti. Ďalej k priebehu odovzdávania maloletých detí otcovi uviedla, že maloleté deti plakali pod vplyvom nevhodného správania matky, otec ich hneď bez akýchkoľvek problémov upokojil. Styk prebiehal bezproblémovo. Poukázala na skutočnosť, že dňa 12. 01. 2017 bol robený rozhovor na úrade práce a nezistilo sa, že by maloleté deti mali traumu.

37. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 23. 01. 2017 zotrval na vyjadrení, že je daný dôvod na nenariadenie návratu maloletých detí podľa čl. 13, písm. b/ Dohovoru, nakoľko existuje vážne nebezpečenstvo, že by návrat priviedol maloleté deti do neznesiteľnej situácie, resp. by im privodil duševnú ujmu. Poukázal na skutočnosť, že ESĽP vo svojej judikatúre už viackrát rozšíril hrozbu vážneho

nebezpečenstva tak, že zahŕňa aj výnimku vžitia sa maloletých detí s prostredím do ktorého boli premiestnené, resp. v ktorom sú zadržiavané. V danom prípade sa maloleté deti zžili s prostredím, kde sú vychovávané, na území SR sa zdržiavajú 112 dní, plne sú adaptované aj na prostredie škôlky. Poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (č. 41615/07 Neurlinger a Shuruk proti Švajčiarsku, č. 14737/09 Šneersone a Kampanella proti Taliansku, č. 25437/08 Raban proti Rumunsku), podľa ktorých je potrebné prihliadať na najlepší záujem maloletých detí, ktorý treba vždy hodnotiť k dobe rozhodovania súdu a tento záujem zahŕňa jednak záujem udržať si väzby s rodinou ako aj záujem vyvíjať sa v zdravom prostredí. Zároveň je potrebné posúdiť, či rozhodnutie neprimerane nezasiahne do práva na rodinný a súkromný život matky detí ako rodiča, ktorá deti premiestnila na územie iného štátu. Právny zástupca matky ďalej poukázal na naviazanosť maloletých detí na matku, pričom návratom detí bez matky by prišlo až k ohrozeniu vývoja maloletých detí, ktoré by odlúčenie od matky zažívali ako psychickú traumu. Poznamenal, že maloleté deti potrebujú materinskú starostlivosť, vzhľadom na ich vek a vyspelosť sú na ňu odkázané. Matka by si na území ČR musela nájsť nové pracovné podmienky, nové pracovné zaradenie, bola by vystavená existenčným problémom. Poukázala na skutočnosť, že dôvodom odchodu zo spoločnej domácnosti bolo psychické násilie otcom na matke a maloleté deti boli nepriamymi obeťami domáceho násilia. Podľa ich vyjadrenia otec neposkytuje záruky kvalitnej výchovy. Ďalej poukázala na nevhodné správanie otca, ktorý matke nechcel oznámiť, či maloleté deti prišli v poriadku do ČR.

38. Opatrovník maloletých detí na pojednávaní dňa 23. 01. 2017 zotrval na svojom vyjadrení . Uviedol, že matka deti priviedla do známeho a bezpečného prostredia, deti sa adaptovali na prostredie, nemajú jazykovú bariéru., majú vytvorené nové kamarátske a rovesnícke vzťahy. Výrazne sú naviazané na matku, odlúčenie od nej by im mohlo spôsobiť psychickú traumu a ujmu.

39. Na pojednávaní dňa 23. 01. 2017 súd vykonal výsluch svedkyne, starej matky maloletých detí zo strany matky, ktorá uviedla, že medzi rodičmi maloletých detí boli nezhody potom, ako otec maloletých detí ochorel a matka mala nezhody s jeho matkou. Potvrdila, že často cestovala za matkou, pričom zotrvávala v ich domácnosti, aby matke detí pomohla so starostlivosťou o domácnosť aj deti. K situácii v domácnosti v októbri 2016 uviedla, že ju matka detí poprosila, aby prišla do Vsetína, pretože uvádzala, že otec jej robí rôzne veci, robí z nej blázna a bojí sa jej. Otec jej napísal, že nemá prísť. Po jej príchode boli aj u otcových rodičov, ktorí tiež nechápali, čo sa s otcom deje. Aj mal. B. uviedol, že majú byť ticho, pretože nemá rád, keď otec kričí. Následne otec kričal aj po nej, prekvapená bola z jeho reakcie. Na druhý deň zistila, že je zamknutá obývačka, otec ju potom otvoril. S matkou šli pre deti do škôlky a po príchode domov matka uviedla, že si zabalia veci a pôjdu do Hrádku. Na to jej povedala, aby zatelefonovala otcovým rodičom, aby si nemysleli, že ušla, čo aj urobili hneď ako prešli hranice. Potom sa dozvedela až 10. 10. 2016 od otcovej matky, čo je medzi matkou a otcom, pričom otcova matka jej uviedla, že konal v afekte. Ďalej poznamenala, že podľa jej názoru otec vedel od prvej chvíle, kde maloleté deti sú. Pri návšteve sa mu najskôr potešili. Následne keď prišiel na návštevu cez vianočné sviatky, maloleté deti fňukali, že nechcú ísť. Po návrate maloletý X. zvracal a maloletý B. v noci kričal, plakal.

40. Matka maloletých detí na pojednávaní dňa 23. 01. 2017 opísala situáciu ohľadom odovzdávania maloletých detí otcovi. Ďalej uviedla, že v práci mala dobré vzťahy, známych a kamarátov má aj na území ČR aj SR. Podotkla, že si chcela hľadať bývanie v ČR, ale nechcela deti znova zobrať do nového prostredia.

41. Otec na pojednávaní dňa 23. 01. 2017 uviedol, že maloleté deti boli u neho spokojné, mali vytvorený program, chceli, aby bola s nimi maminka.

42. Podľa článku 1 Dohovoru o medzinárodných aspektoch únosoch detí, ktorý bol prijatý v Haagu dňa 25. 1 0. 1 990 (publikovaný v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 11 9/2001 Z.z., ďalej len " Dohovor " ), cieľom tohto dohovoru je : a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané a

b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

43. Podľa článku 3 Dohovoru, premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak : a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia, alebo iná právnická osoba, buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne alebo samostatne alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

44. Podľa článku 4 Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahne vek 16 rokov.

45. Podľa čl. 5 Dohovoru, na účely tohto dohovoru a) "opatrovnícke právo" zahŕňa práva týkajúce sa starostlivosti o osobu dieťaťa a najmä právo určiť miesto jeho pobytu, b) "právo styku" zahŕňa právo odviesť dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu.

46. Podľa článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa aj keď sa konanie začalo aj po uplynutí lehoty 1 roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa vžilo s novým prostredím.

47. Podľa článku 13 Dohovoru, bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku, justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že: a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do znesiteľnej situácie.

Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadenie návratu dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku, justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán, alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

48. Podľa článku 19 Dohovoru, rozhodnutie podľa toho Dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

49. Podľa čl. 2 ods. 9 nariadenia Rady (ES) č. 2201 /2003 zo dňa 27. 11 . 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudku v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len "nariadenie") pojem "opatrovnícke právo" zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.

50. Podľa čl. 2 ods. 11 nariadenia pojem "neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie" znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak: a) je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním a

b) za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.

51. Podľa čl. 11 ods. 4 nariadenia súd nemôže odmietnuť vrátiť dieťa podľa čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho vrátení.

52. Cieľom Dohovoru je obnoviť status quo spôsobený medzinárodným únosom. Pod pojmom medzinárodný únos dieťaťa v zmysle vyššie citovaného Dohovoru sa rozumie neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa jedným z jeho rodičov do inej krajiny, než je krajina jeho obvyklého pobytu, čím dochádza k protiprávnemu konaniu a porušeniu práv druhého rodiča. V zmysle Preambuly Dohovoru medzinárodný únos detí má dva prvky a to prvok nezákonnosti, ktorý sa prejavuje porušením práv druhého rodiča a medzinárodný prvok, ktorým sa rozumie únos dieťaťa do inej krajiny. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou obvyklého pobytu maloletých detí. Súd za obvyklý pobyt maloletých detí považuje miesto, ktoré odzrkadľuje určitú mieru začlenenia detí do sociálneho rodinného prostredia, na tento účel berie do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky, dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie sa rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Uvedené kritéria súd skúmal v súlade s kritériami pre posudzovanie obvyklého pobytu v zmysle európskej judikatúry. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloleté deti sa narodili v ČR, majú české štátne občianstvo, prihlásené boli k trvalému pobytu na území ČR. Maloleté deti boli od narodenia vedené v sociálnom a zdravotnom systéme ČR, kde mali svojho pediatra, vedenú zdravotnú dokumentáciu, vedení boli aj v špecializovaných ambulanciách. Matka maloletých detí počas rodičovskej dovolenky poberala rodičovský príspevok v ČR, po ukončení dovolenky si našla zamestnanie. Maloleté deti navštevovali v ČR materskú školu, a to až do dňa, kedy s matkou prišli na územie SR. Následne boli zo školského systému v ČR odhlásené až 31. 10. 2016 na žiadosť matky. Maloleté deti ovládajú a rozumejú českému aj slovenskému jazyku, bližší im je však český jazyk, ktorým medzi sebou komunikovali v rodine. Maloleté deti od narodenia vyrastali v ČR, je im známe okolité prostredie, cesta do materskej školy, miesta, kde sa hrávali, našli si kamarátov. Spolu s rodičmi trávili čas cez víkendy v okolí, chodili na výlety, na návštevu starým rodičom. Súd mal tak preukázaný silný stupeň miery začlenenia maloletých detí v ČR. Je pravda, že maloleté deti spolu s rodičmi, aj so samou matkou navštevovali príbuzných na území SR, trávievali a oslavovali sviatky na území SR, kde majú široké príbuzenstvo, miera začlenenia maloletých detí v SR však bola v oveľa menšom rozsahu ako v ČR, kde maloleté deti boli zapojené aj do sociálneho, zdravotného systému, navštevovali materskú školu, trávili svoj voľný čas, mali v domácnosti svoju izbu, vytvorený domov. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že obvyklým pobytom maloletých detí je ČR. Aj z konania matky vyplýva, že uznáva právomoc českých súdov, nakoľko prvé konanie, ktoré iniciovala, bol návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktorý podala na území ČR. Až následne (dňa 27. 10. 2016) podala aj na území Slovenskej republiky návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletých detí do jej starostlivosti, konanie však bolo zastavené, a to z dôvodu nedostatku právomoci konať vo veci (uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 24. XX. XXXX).

53. Následne, ako mal súd na základe vyššie uvedených skutočností preukázané, že prišlo k zmene obvyklého pobytu maloletých detí, zaoberal sa súd otázkou, či premiestnenie alebo zadržiavanie maloletých detí mimo ich obvyklého pobytu bolo neoprávnené. Neoprávneným premiestnením alebo zadržaním maloletých detí sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia, či iná právnická osoba, buď spoločne alebo iná právnická osoba buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na území ktorého malo maloleté dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním a v čase premiestnenia alebo zadržania bolo toto právo aj skutočne vykonávané buď spoločne alebo samostatne alebo by bolo takto vykonávané, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu. V danom prípade otec nadobudol opatrovnícke právo zo zákona narodením maloletých detí. Z výpovede tak otca, ako aj matky mal súd preukázané, že otec svoje opatrovnícke právo vykonával a preto matka bez súhlasu otca nemohla rozhodnúť o mieste pobytu maloletých detí. Pokiaľ matka v súvislosti s výkonom opatrovníckeho práva otca poukazovala na rozsah

jeho starostlivosti, túto skutočnosť nemožno vyhodnotiť tak, že by otec svoje opatrovnícke právo riadne nevykonával, pretože aj sama matka uviedla, že otec zabezpečoval nákupy celej rodine, pomáhal jej s maloletými deťmi, kým zabezpečovala starostlivosť o domácnosť, strávil s nimi voľný čas. Súd mal tiež preukázané, že otec finančne zabezpečoval rodinu, kým bola matka na rodičovskej dovolenke, striedavo s matkou zabezpečovali odvoz maloletých detí do materskej školy a otec zabezpečil aj zaradenie detí do sociálneho systému v ČR. Súd mal ďalej preukázané, že ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností bolo na Okresným súdom Vsetín nariadené predbežné opatrenie, ktorým boli maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti matke. Na Okresnom súde Vsetín ďalej prebiehajú konania o rozvod manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu aj po rozvode, doposiaľ o výkone opatrovníckeho práva vo veci samej nebolo rozhodnuté. 54. Súd ďalej skúmal, či prišlo k neoprávnenému premiestneniu alebo neoprávnenému zadržaniu maloletých detí. Zmena pobytu maloletých detí je možná len so súhlasom rodiča, ktorý môže byť daný písomne, ústne alebo konkludentne. V danom prípade mal súd preukázané, že matka premiestnila maloleté deti dňa 04. 10. 2016, kedy s maloletými deťmi odišla zo spoločnej domácnosti. Obaja rodičia maloletých detí odlišne opisujú priebeh udalostí, ktoré nastali od 01. 10. 2016 v ich domácnosti, týkajúce sa odchodu matky a maloletých detí. Matka tvrdí, že otec ju aj maloleté deti vyhodil, otec uvedené popiera. Z vykonaného dokazovania sa nedá jednoznačne povedať, že by otec nesúhlasil s premiestnením maloletých detí. Otec nedal písomný, ani ústny súhlas k premiestneniu detí. Zároveň ale svojím spôsobom akceptoval stav spôsobený konaním matky, keď matka odišla s deťmi zo spoločnej domácnosti. Aj konkludentný prejav však musí spĺňať náležitosti prejavu vôle, byť jasný, zrozumiteľný a určitý. Vykonaním dokazovaním mal súd preukázané, že matka dňa 04. 10. 2016 odišla s deťmi na územie SR. Otec o tejto skutočnosti vedel, počas obeda bol doma, videl matku ako chystá veci, nezabránil tomu. Po premiestnení maloletých detí robil kroky a úkony, snažil sa spojiť s matkou, avšak tieto kroky skôr nasvedčujú tomu, že riešil v prvom rade dôsledky ich hádky a partnerský vzťah a nie návrat maloletých detí. Otec teda konkludentne súhlasil s premiestnením maloletých detí, o čom svedčí aj tvrdenie otca po zistení, že matka je práceneschopná, že dúfal, že matka sa vylieči a vráti sa. Až následne, keď zistil, že matka bola dňa 11. 10. 2016 doma, zobrala ďalšie veci, kontaktoval dňa 14. 10. 2016 políciu, úrady a tým právne relevantným spôsobom preukázal záujem na návrate maloletých detí a ich neoprávnenom zadržiavaní na území SR. Potom, ako mu bolo políciou oznámené, že matka sa nevráti, podal návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Matka tak, ako bola poučená právnym zástupcom v ČR mala možnosť premiestniť deti, ale len na obmedzenú dobu, za ktorú súd považuje dobu trvania do 11. 10. 2016, čo aj otec nepriamo akceptoval. Sama matka počas výsluchu uviedla, že v čase, keď odchádzala zo spoločnej domácnosti nevedela, či odchádza natrvalo. Až počas pobytu na území SR sa rozhodla s deťmi nevrátiť do ČR a dňa 11. 10. 2016 sa bez detí vrátila do ČR vziať ďalšie veci. V tom čase konala už s úmyslom zotrvať s deťmi v SR, pričom s prejavom tejto vôle pokračovala prihlásením detí do materskej školy odo dňa 18. 10. 2016. Otec sa so zadržiavaním maloletých detí na území SR nezmieril, podnikol právne kroky, podal návrh na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, ako aj návrh na nariadenie ich návratu. Na základe uvedených skutočností mal súd preukázané, že prišlo k neoprávnenému zadržiavaniu maloletých detí podľa Dohovoru.

55. Súd mal preukázané, že prišlo k medzinárodnému únosu a je v zmysle Dohovoru povinnosť dieťa vrátiť. Dohovor stanovuje určité podmienky, za ktorých nemusí dôjsť k návratu maloletého dieťaťa. Otec prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na neexistenciu žiadneho relevantného dôvodu, pre ktorý by maloleté deti mohli v dôsledku návratu do krajiny ich obvyklého pobytu utrpieť akúkoľvek fyzickú, či psychickú ujmu a zároveň poukázal na neexistenciu žiadneho pádneho dôvodu pre obavy z takejto ujmy. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že sama matka žila v ČR 15 rokov, uzatvorila manželstvo s otcom maloletých detí, založila realitu detí v ČR. Maloleté deti by sa vrátili do krajiny, v ktorej sa narodili, žili, v ktorej započali tvorbu sociálnych väzieb, majú tam rodinu. Naopak, právny zástupca matky poukazoval na čl. 13 písm. b) Dohovoru a na európsku judikatúru, ktorá rozšírila hrozbu vážneho nebezpečenstva tak, že zahŕňa aj výnimku zžitia sa maloletých detí s prostredím, do ktorého boli premiestnené, resp. v ktorom sú zadržiavané. Podotkol, že maloleté deti sa plne adaptovali na prostredie v SR, zžili sa s prostredím, dobre sa začlenili do kolektívu v materskej škole, našli si nových kamarátov, vytvorili si väzby. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (č. 41615/07 Neurlinger a Shuruk proti Švajčiarsku, č. 14737/09 Šneersone a Kampanella proti Taliansku, č. 25437/08 Raban proti Rumunsku), v ktorých súd ustálil, že je potrebné prihliadať na najlepší záujem maloletých detí, ktorý treba vždy hodnotiť k dobe rozhodovania súdu a tento záujem zahŕňa jednak záujem udržať si väzby s rodinou ako aj záujem vyvíjať sa v zdravom prostredí. Zároveň v rozhodnutiach súd uviedol, že pri skúmaní najlepšieho záujmu maloletých detí je potrebné posúdiť, či

rozhodnutie o nariadení návratu neprimerane nezasiahne do práva na rodinný a súkromný život matky detí ako rodiča, ktorá deti premiestnila na územie iného štátu. Právny zástupca matky ďalej poukázal na naviazanosť maloletých detí na matku, pričom návratom detí bez matky by prišlo až k ohrozeniu vývoja maloletých detí, ktoré by odlúčenie od matky zažívali ako psychickú traumu. V tejto súvislosti pozornosť upriamil aj na vyjadrenie maloletého X., ktorý uviedol, že doma je v Hrádku a na vyjadrenie maloletého B., ktorý síce uviedol, že doma je vo Vsetíne, ale zároveň uviedol, že tam nepôjde, lebo otec je na matku zlý. V neposlednom rade právny zástupca matky poukázal na psychické násilie otca k matke, ktorý v prítomnosti detí matku opakovane osočoval, ponižoval. Uvedené prejavy môžu viesť k negatívnemu vplyvu na formovanie detskej psychiky.

56. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňovali, že aj v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa je potrebné v maximálnej miere chrániť práva a oprávnené záujmy maloletého dieťaťa a dôsledne skúmať, či nie sú splnené podmienky ustanovené v čl. 13 Dohovoru pre odmietnutie nariadenia návratu maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o návrate maloletých detí do iného zmluvného štátu Dohovoru musí súd vychádzať z čo najstarostlivejšieho zistenia skutkového stavu. Dôvody, ktoré by mohli eliminovať návrat dieťaťa do miesta bydliska v inom členskom štáte musia byť zistené a objasnené natoľko dostatočne, aby čo najúplnejšie boli ozrejmené všetky okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať skutočný postoj rodiča v zahraničí k súčasnému pobytu dieťaťa. Ústavný súd zdôraznil, že Európsky súd pre ľudské práva vyžaduje preskúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa v širšom kontexte ako len vo vzťahu k posúdeniu, či nie sú dané okolnosti podľa č. 13 Dohovoru, teda výnimky z povinnosti nariadiť návrat.

57. V danej veci súd citlivo zvažoval aplikáciu čl. 13 písm. b) Dohovoru s prihliadnutím na všetky okolnosti ohľadom maloletých detí. Zároveň prihliadol na čl. 11 ods. 4 nariadenia, ktoré stanovuje ešte prísnejšie podmienky za ktorým nemožno nenavrátiť maloleté deti. Z obsahu spisu vyplýva, že deti sa majú vrátiť do ČR, do členskej krajiny EÚ, do prostredia, ktoré poznajú a s ktorým sú stotožnené. V zmysle vykonaného dokazovania súd preto zohľadnil: 1/ návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu po cca tri a pol mesiacoch od neoprávneného zadržiavania maloletých detí, 2/ návrat maloletých detí do domácnosti, v ktorej žili, vyrastali, majú v nej svoju detskú izbu, hračky, veci osobnej potreby, 3/ spätné začlenenie maloletých detí do kolektívu predškolského zariadenia, ktorý poznajú, v ktorom majú kamarátov, v ktorom môžu ďalej vykonávať záujmové a obľúbené aktivity, 4/ návrat do širšieho prostredia, v ktorom maloleté deti žili, v ktorom trávili voľný čas, k ľudom, s ktorými mali vytvorené rodinné, sociálne väzby, 5/ pretrvávajúce zabezpečenie zdravotnej starostlivosti o maloleté deti prostredníctvom pediatra, ktorý im je známy, 6/ návrat maloletých detí do ČR, krajiny s vyspelým sociálnym, zdravotným systémom a demokratickými zásadami, 7/ návrat maloletých detí je v záujme maloletých detí, nakoľko umožní českým súdom, ktoré majú právomoc meritórne vo veci rozhodnúť a to už o podaných návrhoch rodičov maloletých detí, čím sa poskytne maloletým deťom právna istota a predíde sa ďalším konfliktným situáciám medzi rodičmi, ktoré maloleté deti vnímajú. Pokiaľ právny zástupca matky poukazoval na dĺžku pobytu maloletých detí na území SR a judikatúru k tomu, táto judikatúra sa týkala prípadov, v ktorých maloleté deti sa nachádzali na území krajiny po premiestnení, resp. zadržiavaní v oveľa dlhšom časovom úseku, až v rokoch, na rozdiel od tohto prípadu maloletých detí, ktoré sa nachádzajú na území SR tri a pol mesiaca. Maloleté deti sú na období SR krátkodobo, Súd mal preukázané, že matka maloletých detí po premiestnení detí, umožnila otcovi maloletých detí kontakt s nimi. Maloleté deti reagovali na otca dobre, spontánne. Až po poslednom stretnutí matka maloletých detí poukázala na negatívne reakcie maloletých detí, avšak nebolo preukázané, že uvedené reakcie maloletých detí vychádzajú z bezprostrednej situácie, či zážitkom zo stretnutia s otcom. Súd je toho názoru, že vzťahy medzi rodičmi sú narušené a maloleté deti citlivo vnímajú na napätú situáciu rodičov, je preto na miestne rodičov správať sa tak, aby stretnutie rodičov malo čo najmenší dopad na psychiku maloletých detí. Súd mal preukázané, že počas rozhovoru opatrovníka s maloletými deťmi, deti pôsobili spokojne, bez známok úzkosti alebo traumy. Je pravda, že chlapci, ktorí majú 5 rokov reagovali na otázku, kde je doma, opačne, ale ich reakcie súd považuje za primerané veku a zodpovedajúce ich povahám. Súd zisťoval názor maloletých detí, avšak nie je možné vzhľadom na vek maloletých detí 5 a 3 roky a ich rozumovú vyspelosť povedať, že by maloleté deti jednoznačne odmietali jedno prostredie v ČR alebo druhé prostredie v SR. Vzhľadom na vek maloletých detí, čas prežitý maloletými deťmi na území ČR a dobu od odchodu detí zo spoločnej domácnosti, súd nemal preukázané, že by sa deti zžili v takej miere s novým prostredím, že by návrat do krajiny obvyklého pobytu pociťovali ako neznesiteľnú ujmu. Naopak súd je toho názoru, že maloleté deti sa vrátia do dôverne známeho prostredia. Pokiaľ matka poukazovala na jej nepriaznivú situáciu súvisiacu s jej návratom spolu s deťmi a nevytvoreného zázemia,

psychického násilia, súd poukazuje na skutočnosť, že matka je podielovou spoluvlastníčkou bytu spolu s otcom, má v ČR právnika, môže podniknúť kroky v súlade s právnymi predpismi v ČR, domáhať sa zákazu vstupu otca do nehnuteľnosti, zákazu priblíženia. Čo sa týka zamestnania matky, matka pred odchodom zo spoločnej domácnosti žila dlhodobo v ČR, bola zapojená do sociálneho systému v ČR, následne po ukončení rodičovskej dovolenky z jej vôle, pracovala ako učiteľka anglického jazyka. Súd je toho názoru, že v prípade návratu matky do ČR je možné opätovne zapojiť sa do sociálneho systému a je v silách matky vzhľadom na jej kvalifikáciu nájsť si vhodné zamestnanie. Súd poukazuje aj na výpoveď samotnej matky pred Mestským úradom vo Vsetíne, keď sama matka zvažovala možnosť, že do konečného rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností si zabezpečí dočasné bývanie v ČR. Matka žila v ČR od roku 2005, má v ČR vytvorené tiež priateľské a sociálne väzby, vráti sa do známeho prostredia. Ohľadom následkov týkajúcich sa matkinho konania, matke v ČR nič nehrozí, nakoľko trestné oznámenie voči nej nebolo podané. Súd si je vedomý, že v konaní o nariadenie návratu nerozhoduje o navrátení matky, ktorej súd nemôže direktívne súdnym rozhodnutím nariadiť, aby vycestovala z územia Slovenskej republiky na územie iného štátu. Nariadenie návratu maloletých detí však neznamená ani ich odtrhnutie od matky, nakoľko matka má právo vrátiť sa s maloletými deťmi. Zohľadňujúc čl. 8 ESĽP, ktorý garantuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života súd poznamenáva, že je právom matky zvoliť si svojho životného partnera, s týmto rozhodnutím však nesie aj zodpovednosť za riešenie prípadných nezhôd a konfliktov v prípade, ak životný partner pochádza z inej krajiny, v tejto krajine sa im narodili deti a žijú v nej dlhodobo v spoločnej domácnosti. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83) a je potrebné nájdenie určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov. V danom prípade oproti právu matky na súkromie a rodinný život stojí právo maloletých detí na starostlivosť od oboch rodičov. Na rozdiel od matky, ktorá môže situáciu riešiť, maloleté deti sú nízkeho veku, nemajú možnosť priamo sa brániť a zvoliť si bydlisko oddelene od rodičov, ktorí sa o nich starajú. Matka, akokoľvek tvrdo to vyznie, svojvoľne zadržiavala maloleté deti na území SR, premiestnenie bolo jej rozhodnutím a nie rozhodnutím detí. V danom prípade, súd uprednostnil záujem maloletých detí a ich navrátenie do prostredia, ktoré je im dôverne známe.

58. Súd sa ďalej v konaní zaoberal aj závažnými skutočnosťami, ktoré matka uviedla vo svojom vyjadrení a na pojednávaní ohľadom správania a konania otca, ktoré podľa jej názoru predstavovalo psychické násilie. Súd si uvedomuje, že psychické násilie je ťažko preukázateľné, avšak bolo na matke v tomto smere uniesť dôkazné bremeno a právne relevantným spôsobom predložením lekárskych správ, potvrdením polície, súdnym rozhodnutím preukázať tvrdenia o správaní v konaní otca voči jej osobe. Súd nemal v konaní preukázané, že by matka počas trvania manželstva až do doby, kedy odišla zo spoločnej domácnosti oznámila príslušným orgánom nevhodné správanie a násilie otca alebo vyhľadala odbornú psychologickú, či terapeutickú pomoc. Z vyjadrení Mestského úradu vo Vsetíne, vyplýva, že orgán sociálnoprávnej ochrany maloletých detí nikdy nezasahoval v rodine maloletých detí, na rodinu neboli zasielané žiadne podnety, alebo iným spôsobom bola spochybnená starostlivosť o maloleté deti alebo ohlásená napätá situácia v rodine, či psychické týranie. Taktiež z vyjadrenia predškolského zariadenia, ktoré navštevovali maloleté deti vyplýva, že rodina maloletých detí pôsobila normálnym, usporiadaným dojmom, matka sa javila ako silná žena, na maloletých deťom neboli viditeľné žiadne známky úzkosti stresu, okrem posledných dvoch týždňov pred odchodom matky zo spoločnej domácnosti, kedy sa im javila maloletá K. viac úzkostlivá, z čoho však nemožno usudzovať, že otec maloletých detí psychicky týral matku. .Zo správ a oznámení predložených matkou, ktorá sa obrátila na pomoc až po odchode zo spoločnej domácnosti, sa súdu skôr javí, že vzťah rodičov maloletých detí bol neusporiadaný, každý z nich mal iné očakávania a predstavy o jeho fungovaní a vo vzťahu chýbala funkčná komunikácia. Rodina fungovala modelom, že matka zabezpečovala starostlivosť o deti a domácnosť a otec zabezpečoval rodinu hlavne po finančnej stránke. Ani z výpovede svedkyne, matky maloletých detí, ktorá sa často zdržiavala v domácnosti rodičov maloletých detí súd nemal preukázané závažné skutočnosti o psychickom týraní matky otcom. Súd tak ani v zmysle čl. 20 Dohovoru nemal splnené podmienky pre nenavrátenie detí.

59. Súd dáva do pozornosti aj opatrovníkovi maloletých detí, ktorý opakovane v konaní uvádzal, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť a výchovu maloletých detí, že konanie o nariadenie návratu do krajiny obvyklého pobytu nie je konaním o výkone úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v ktorom súd zisťuje a posudzuje, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti a výchovy o maloleté deti. Súd v konaní o nariadenie návratu maloletých detí

len napráva protiprávny stav, ktorý spôsobila matka maloletých detí a svojím rozhodnutím určuje, súdy ktorého štátu majú následne právomoc konať vo veci opatrovníckych práv k maloletým deťom. Súd len poznamenáva, že premiestnenie maloletých detí a následne ich zadržiavanie nie je rozhodnutím maloletých detí, ale rozhodnutím matky.

60. Súd nevyhovel právnemu zástupcovi matky, ktorý žiadal na prvom pojednávaní vykonať znalecké dokazovanie na zistenie, či by maloleté deti pociťovali návrat ako duševnú ujmu, nakoľko právny zástupca pri navrhovaní dokazovania už na uvedenom dôkaze netrval a zároveň súd z hľadiska hospodárnosti a účelnosti nevykonal tento dôkaz, pretože v konaní je zrejmé, že aj sama matka premiestnila maloleté deti z ich prirodzeného prostredia, rodičia majú neusporiadané, narušené vzťahy, čo malo vplyv na psychiku detí.

61. V návrhu sa otec domáhal v prípade, ak matka nenavráti maloleté deti v lehote stanovenej súdom, aby matke uložil povinnosť odovzdať maloleté deti otcovi, ktoré je oprávnený ich prevziať. Návrh v tejto časti súd zamietol, nakoľko uvedenie výroku v tomto znení je nadbytočné vzhľadom na znenie § 133 ods. 2 CMP, podľa ktorého uznesenie je vykonateľné až keď nadobudne právoplatnosť.

62. Ohľadom dĺžky konania súd uvádza, že nebolo možné dodržať Dohovorom stanovenú šesťtýždňovú lehotu, nakoľko odičia maloeltých detí nesúhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a vzhľadom na závažné protichodné skutkové tvrdenia rodičov maloeltých detí bolo potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ani stanovená šesťtýždňová lehota nemôže brániť náležitéme zistenému skutkovému stavu, čo súd v prejednávanej veci počas celého konania sledoval.

63. Súd vzhľadom na charakter konania pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 52 a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Toto uznesenie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť (§ 133 ods. 2 .