Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/54/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: Š. A., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom B. XXX/XX, O., o zaplatenie 5 446,31 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5 446,31 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04.04.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaného.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 21.10.2019 sa žalobca, ktorého súd pripustil do konania uznesením zo dňa 18.06.2020 miesto spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 (ďalej už len „veriteľ“) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5 446,31 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04.04.2017 do zaplatenia.

2. Žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uviedol, že veriteľ a žalovaný uzatvorili dňa 31.05.2016 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému sumu 5 000,- eur, ktorú mal žalovaný vrátiť v pravidelných 60 mesačných splátkach po 139,35 eura až do sumy 8 361,- eur, pričom žalovaný uhradil len sumu 418,05 eura. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, veriteľ listom zo dňa 26.01.2017 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok spolu s upozornením na možnosť zosplatnenia celej pôžičky. Následne veriteľ dňa 19.03.2017 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 29.03.2017.

3. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočnosti k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, a to: notársku zápisnicu, prehľad splátok a úhrad, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.01.2017,zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predžalobnú upomienku, , potvrdenia o zdaniteľných príjmoch žalovaného, daňové priznanie žalovaného, udelenie súhlasu žalovaného v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, informáciu o RPMN a finančnom sprostredkovaní, fotokópiu doručenky, oznámenie o postúpení pohľadávky a zmluvu o postúpení pohľadávky.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a to i napriek tomu, že mu bola spolu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. doručená dňa 27.0.2020.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal žalobcom navrhnuté a predložené listinné dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu rozhodného pre právne posúdenie veci.

6. Veriteľ ako právnická osoba - podnikateľ v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a pôžičiek a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 31.05.2016 v písomnej forme zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal žalovanému poskytnúť úver v sume 5 000,- eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s týmto úverom za podmienok v zmluve.

7. Zo zmluvy vyplývalo, že:

- veriteľ skúmal príjem, výdavky a zamestnávateľa žalovaného, pričom si od žalovaného vyžiadal aj kópiu potvrdenia o daňovom priznaní a zdaniteľných príjmoch;

- išlo o bezúčelový spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý bezhotovostne na účet žalovaného;

- splátky boli splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom miesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.06.2016 a posledná dňa 20.05.2021;

- výška splátky bez poistenia predstavovala sumu 139,35 eura, keďže žalovaný odmietol uzatvoriť poistenie;

- počet mesačných splátok bol dohodnutý na 60;

- hodnota RPMN predstavovala 24,90 %;

- hodnota priemernej RPMN bola 16,36 %;

- celkové náklady žalovaného predstavovali sumu 3 361,- eura;

- celkom zaplatená suma bola 8 361,- eura;

- adresa na uplatnenie reklamácie a sťažnosti bola uvedená ako Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok.

8. Z prehľadu splátok a úhrad vyplývalo, že so splátkou splatnou dňa 20.08.2016 sa dostal do omeškania, keďže tú uhradil až dňa 15.11.2016 s tým, že splátky splatné od 20.09.2016 žalovaný neuhradil vôbec a dostal sa s nimi do omeškania. Následne veriteľ dňa 26.01.2017 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej splátky splatnej v mesiaci 11/2016 a zároveň ho upozornil aj na možnosť zosplatnenia poskytnutej pôžičky. Následne veriteľ dňa 29.03.2017 oznámil žalovanému zosplatnenie poskytnutej pôžičky a vyzval ho na zaplatenie sumy 5 447,02 eura, pričom podľa prehľadu splátok a úhrad ku dňu zosplateniu dlh žalovaného predstavoval sumu 5 446,31 eura.

9. Z prehľadu splátok a úhrad taktiež vyplývalo, že žalovaný celkom veriteľovi z titulu uzatvorenej zmluvy uhradil sumu 418,05 eura.

10. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere (§ 497), ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.), omeškanie dlžníka (§ 517), postúpenie pohľadávky (§ 524), splnenie dlhu (§ 559) a zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na základe čoho mal súd za to, že medzi veriteľom a žalovaným došlo dňa 31.05.2016 uzatvorením zmluvy v písomnej forme k vzniku obchodného záväzku, keďže zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (určenie zmluvných strán, určenie výšky peňažných prostriedkov, záväzok veriteľa poskytnúť peniaze v prospech dlžníka na jeho požiadanie a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky), ktorá predstavuje podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútny obchodno-záväzkový vzťah. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže veriteľ vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu. Aj napriek tomu, že daný záväzkový vzťah mal povahu absolútneho obchodného záväzku, z dôvodu, že jeho účastníkom bol spotrebiteľ, bolo potrebné podľa § 52 ods. 3 poslednej vety Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2015) prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť ustanovenia Obchodného zákonníka, napríklad ohľadom splnenia záväzku alebo omeškania dlžníka. Okrem toho sa na daný záväzkový vzťah aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia, pričom podľa § 9 ods. 1 a 2 tohto zákona uzatvorená obsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti.

11. Zo zisteného skutkového stavu vyplývalo, že veriteľ si svoj záväzok zo zmluvy spočívajúci v poskytnutí peňažných prostriedkov v prospech žalovaného v sume 5 000,- eur podľa § 559 Občianskeho zákonníka splnil riadne a včas, na základe čoho vznikol na druhej strane žalovanému záväzok podľa § 497 Obchodného zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vrátiť veriteľom poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach, pričom so splátkou splatnou dňa 20.09.2016 sa žalovaný dostal do omeškania po dobu viac ako tri mesiace s tým, že túto neuhradil ani napriek výzve veriteľa zo dňa 26.01.2017, kedy veriteľ žalovaného upozornil aj na jeho právo zosplatniť celý úver. Na základe uvedeného mal súd za to, že podmienky pre zosplatnenie veriteľom poskytnutého spotrebiteľského úveru boli podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 54 ods. 9 Občianskeho zákonníka splnené, čím počnúc dňom 29.03.2017 vznikla žalovanému povinnosť jednorázovo splatiť zvyšnú časť nesplatenej časti úveru, čo ku dňu zosplatnenia úveru predstavovalo sumu 5 446,31 eura, pričom žalovaný si svoju povinnosť nesplnil podľa § 559 Občianskeho zákonníka riadne a včas a dostal sa do omeškanie.

12. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5 446,31 eura.

13. Nakoľko si žalovaný súdom priznaný peňažný dlh podľa § 559 Občianskeho zákonníka nesplnil riadne a včas, dostal sa tým podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka do omeškania, na základe čoho vzniklo žalobcovi/veriteľovi právo požadovať od žalovaného popri priznanom peňažnom plnení aj úroky z omeškania určené podľa vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu.

14. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 16.03.2016 do doposiaľ vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovaného s plnením súdom priznaného dlhu žalobcovi bola 5 % ročne.

15. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5 %, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí piatich dní od oznámenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, až do reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi.

16. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v kombinácii s princípom zastavenia konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.