Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-22C/199/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516 konajúca JUDr. Andreou Cvikovou konateľkou a advokátkou, so sídlom Kubániho 16, 810 11 Bratislava, proti žalovanému: B. V., L.. X.X.XXXX, J. F. XX, T., v konaní o zaplatenie 554,- eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 249,20 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania počítaný zo sumy 554 eur od 5.6.2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny a príslušenstva žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.10.2013 domáhal zaplatenia istiny 554,00 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.9.2010 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 360 eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť v 30 mesačných splátkach vo výške 22,16 eur vrátane úrokov, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky viac ako 3 mesiace, bolo mu dňa 18.5.2011 doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitá splatnosť úveru z dôvodu omeškania. V súlade s ustanovením § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 5.6.2011, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok t.j. sumu 554,00 eur.

2. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich povinností, žalobcovi vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa článku 14 ods. 14.1 Zmluvy vo výške 0,065 % denne, a to zo sumy 22,16 eur od 21.2.2011 do 15.6.2011, zo sumy 22,16 eur od 21.3.2011 do 5.5.2013, zo sumy 22,16 eur od 21.4.2011 do 5.5.2013, zo sumy 22,16 eur od 21.5.2011 do 5.5.2013, zo sumy 487,52 eura od 6.6.2011 do 5.5.2013. V súlade s ustanovením § 517 ods. 2 si žalobca popri nároku na zmluvné pokuty zo sumy omeškaných splátok uplatňuje aj úrok z omeškania podľa Nariadenia vlády 87/1995 Z. z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa z. č. 129/2010 pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne 3-násobok úrokov z omeškania podľa Nariadenia vlády 87/1995 Z. z.. Žalobca si preto uplatňuje len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 4,025 % ročne zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby z omeškania predstavuje rozdiel medzi

sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa Nar. vlády č. 87/1995 Z. z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Vzhľadom na uvedené žalobca uplatňuje úrok z omeškania 4,025 % ročne zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov a to zo sumy 22,16 eur od 21.2.2011 do 15.6.2011, zo sumy 22,16 eur od 21.3.2011 do 5.5.2013, zo sumy 22,16 eur od 21.4.2011 do 5.5.2013, zo sumy 22,16 eur od 21.5.2011 do 5.5.2013, zo sumy 487,52 eur od 6.6.2011 do 5.5.2013. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru žalovaný žalobcovi do dnešného dňa poskytnutý úver nesplatil.

3. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 554 eur, zmluvnú pokutu 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 4,025 % ročne zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta neprevýšia sumu 360 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 360 eura, len 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 554 eur do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

4. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 22C/199/2013-47 zo dňa 20.6.2014 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 554 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne, počítaným zo sumy 554 eur od 6.5.2011 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

5. Na odvolanie žalobcu v časti výroku II a III, Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 1Co/899/2014-70 zo dňa 13.10.2013. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akých dôvodov zamietol súd prvého stupňa nárok žalobcu na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa zamietol nárok na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania z dôvodu, že tento nárok považoval za nedôvodný. Podľa názoru súdu prvého stupňa zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania predstavuje 84,66% a táto už v časti priznanej istiny presiahla sumu 360,00 eur. Z vyššie uvedeného odôvodnenia možno vyvodiť, že zmluvnú pokutu a úroky z omeškania v zamietavej časti považoval súd prvého stupňa zrejme za neprimerané. Takéto odôvodnenie však nie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keďže z neho nevyplýva, na základe akých skutkových zistení a na základe akých úvah súd dospel k záveru o nedôvodnosti nároku žalobcu v tejto časti a súčasne nie je možné vyvodiť ani podľa akých zákonných ustanovení v tomto smere postupoval. Zároveň vytkol súdu prvej inštancie, že za účelom zistenia pobytu žalovaného nevykonal dostatočné šetrenie.

6. Žalovaný sa k žalobne, ktorá mu bola doručená spolu s procesnými poučeniami cestou zamestnávateľa dňa 9.11.2016, nevyjadril.

7. V prejednávanom prípade sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 554 eur s príslušenstvom. Podľa ust. § 297 písm. b) veta druhá CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. V súlade s cit. zák. ust. súd v predmetnej veci pojednávanie nenariadil a rozhodol len na základe listinných dôkazov predložených stranami. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu vyvesené dňa 12.1.2017. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.1.2017 o 10:10 hod. v pojednávacej miestnosti Okresného súdu Košice II, č.dv. 110.

9. Vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými žalobcom, súd zistil tento skutkový stav veci.

10. Dňa 9.9.2010 spísal žalobca so žalovaným žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvu o revolvingovom úvere (č.l. 10).

11. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.9.2010 vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 360 eur so 70,03% ročnou úrokovou sadzbou úveru a 67,50% RPMN. Podľa zmluvy mal žalovaný povinnosť zaplatiť celkovú sumu (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) vo výške 664,80 eur. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť v 30

mesačných splátkach (vrátane úrokov) po 22,16 eur splatných do 20. dňa v každom mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 20.10.2010 a posledná 30. splátka dňa 20.3.2013. Veriteľ ďalej podľa zmluvy poskytol žalovanému revolving v čiastke 212,62 eur s výškou mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu v sume 22,16 eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola dohodnutá vo výške 398,88 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je 59,42%, ročná úroková sadzba revolvingu je 68,11% a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania bola dohodnutá vo výške 9% (č.l. 14).

11. Z karty klienta je zrejmé, že žalovaný uhradil dňa 16.9.2010 sumu vo výške 22,16 eur, dňa 16.11.2011 sumu vo výške 22,16 eur, dňa 16.12.2010 sumu vo výške 22,16 eur, dňa 17.1.2011 sumu vo výške 22,16 eur, dňa 16.6.2011 sumu vo výške 22,16 eur. Spolu žalovaný zaplatil žalobcovi z poskytnutého úveru sumu 110,80 eur.

12. Žalobca listom zo dňa 5.5.2011 oznámil žalovanému zosplatnenie úveru a Pokusom o zmier zo dňa 30.8.2012 vyzval odporcu na uhradenie doposiaľ neuhradených splátok úveru vo výške 554 eur. Žalovaný uvedený list (o zosplatnení úveru) prevzal dňa 18.5.2011 (č.l. 15).

13. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska súd zistil, že priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách, pokiaľ ide o spotrebiteľské úvery pre domácnosti na dobu od 1 do 5 rokov v septembri 2010 (v čase poskytnutia úveru) boli vo výške 11,04% ročne.

14. Predmetnou žalobou si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 360 eur + zmluvný úrok vo výške 70,03%.

17. Súd vzťah navrhovateľa a odporcu posúdil ako občianskoprávny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 17.8.2010, keďže z obsahu zmluvy vyplýva, že ju uzavreli navrhovateľ ako veriteľ a podnikateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ. Zo samotnej zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu na predtlačenom formulári, vopred pripravenom navrhovateľom a navrhovateľom dopísanými údajmi, ktoré odporca nemohol ovplyvniť.

18. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

19. Podľa ust. § 53 ods. 1, veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa ust. § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

22. Podľa ust. § 53b ods. 1 OZ, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

23. Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa ust. § 544 ods. 1, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

25. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iných aj zo zmluvy o úvere (§ 497).

27. Podľa ust. § 479 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Podľa ust. § 500 ObZ, dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie. Ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon neustanovuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.

29. Podľa ust. § 501 ObZ, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu. Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom.

30. Podľa ust. § 502 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

31. Podľa ust. § 503 ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

32. Podľa ust. § 504 ObZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

33. Podľa ust. § 365 ObZ, dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

34. Podľa ust. § 369 ods. 3 ObZ, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

35. Podľa ust. § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

36. Podľa ust. § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

37. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

38. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu dňa 9.9.2010 uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 360 eur. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť, vrátane 70,03% úrokov ročne, v 30 mesačných splátkach vo výške 22,16 eur od 20.10.2010 do 20.3.2013. Žalovaný sa dostal do omeškania už s úhradou 6. splátky a žalobcovi z poskytnutého úveru uhradil len sumu 110,80 eur. Keďže žalovaný bol v omeškaní s úhradami jednotlivých splátok viac ako tri mesiace, vyhlásil žalobca okamžitú splatnosť úveru.

40. Súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je v časti dohodnutého úroku vo výške 70,03% ročne v rozpore s dobrými mravmi a preto v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka ustálil, že citovaná zmluva je v tejto časti absolútne neplatná, keďže ide o neprimerane vysoký dohodnutý úrok. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti, ktorá vytvára tak všeobecnú mienku o tom, čo je spoločnosťou akceptovateľné a predpokladané za poctivé a slušné. K rozporu s dobrými mravmi preto dochádza vtedy, keď sa obsah právneho úkonu ocitne v rozpore s uvedenou všeobecne uznávanou mienkou, ktorá je určujúcim kritériom vo vzájomných vzťahoch pri posudzovaní toho, aký obsah konania je z tohto hľadiska prijateľný. Dobré mravy netvoria uzavretý informatívny systém, sú akýmsi meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií a ich súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníkov v konkrétnom čase. Súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu na to, že obsah bol výsledkom slobodnej vôle účastníkov a tiež bez ohľadu na to, kto daný rozpor s dobrými mravmi zavinil v danom prípade. Dohodu strán sporu o úrokoch vo výške 70,03% ročne v čase (september 2010), keď obchodné banky v SR poskytovali spotrebiteľské úvery na obdobie od 1 do 5 rokov pre domácnosti za priemerné úrokové miery vo výške 11,04% ročne, je treba považovať za dohodu uzavretú v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko medzi sporovými stranami okrem tejto dohody o úrokoch, ktorú súd považuje za absolútne neplatnú, iná dohoda uzavretá nebola, má súd za to, že úver bol poskytnutý bezúročne.

41. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 360 eur, z ktorej sumy odporca vrátil 110,80 eur, preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 249,20 eur (360 eur - 110,80 eur) a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa, t.j. vo výške 304,80 eur (neuhradená časť istiny + úroky vo výške 70,02%; t.j. celková čiastka úveru, ktorú musí dlžník zaplatiť /22,16 eur x 30 splátok/ = 664,80 eur - odporcom uhradených 110,80 eur = 554 eur - 249,20 eur = 304,80 eur), ako nedôvodný zamietol.

42. Podľa bodu 14. Všeobecných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere bodu 14.1 v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru, alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo vo výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania t.j. 23,725 % ročne. 43. Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako 3 mesiace stali podľa článku 13 odsek 3.1 písmena a/ tejto zmluvy stane okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, dlžník je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

44. Podľa bodu 14.2 Všeobecných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okrem zmluvnej pokuty podľa článku 14 odsek 1 tejto Zmluvy o revolvingovom úvere je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej Nariadením vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku.

45. Všeobecné podmienky v bode 14.1 obsahujú dôsledky porušenia platobných povinnosti. Podľa neho omeškanie s plnením peňažných záväzkov klienta má za následok vznik práva spoločnosti na dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne, to je 23,725 % ročne a podľa bodu 14.3 úrok z omeškania vo výške 4,025 % ročne zo sumy nezaplatenej časti istiny úveru a úrokov.

46. Žalobca si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu (podľa čl. 14 bod 14.1 zmluvy) vo výške 0,065% denne (23,70% ročne) z jednotlivých splátok a úrok z omeškania tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nar. vlády č. 87/1995 Z. z., preto si uplatnil len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 4,025% ročne zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov a pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta dosiahnu spolu sumu poskytnutého úveru 360 eur, žalobca si odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatnil 9,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 554 eur do zaplatenia.

47. Vzhľadom na neurčitú špecifikáciu tohto nároku na zmluvnú pokutu, priznal súd žalobcovi zákonný úrok z omeškania. V danom prípade, z dôvodu neplnenia si povinností vyplývajúcich z predmetnej zmluvy žalovaným, vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť celého úveru po uplynutí 15 dní od doručenia oznámenia o zosplatenení žalovanému. Keďže žalovanému bolo uvedené oznámenie doručené dňa 18.5.2011, dlžnú sumu (resp. doposiaľ dlžné splátky) neuhradil, stal sa splatným celý dlh dňa 4.6.2011, kedy bol odporca povinný zaplatiť celý úver. Keďže tak neurobil, dňom 5.6.2011 sa dostal do omeškania, preto súd po zistení, že v čase omeškania boli zákonné úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. vo výške 9,25% ročne, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlh s 9,25% úrokmi z omeškania ročne od 5.6.2011 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh žalobcu zamietol.

48. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. V súlade s cit. zákonným ustanovením žiadnej strane súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.