Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/373/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobkyne: Mgr. M. Z., bytom sídl. L. XXXX/XX, Z., proti žalovanému: M. R., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXX/X, G., o zaplatenie 850,00 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 850,00 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne počnúc od 21.03.2016 až do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania.

odôvodnenie:

1./ Žalobou doručenou súdu dňa 22.7.2016 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 850,00 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 850,00 eur od 20.3.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 22.2.2016 zmluvu o pôžičke. Peniaze boli prevzaté v ten istý deň. Splatnosť pôžičky bola na Zmluve o pôžičke do 20.3.2016. Žalovaný v lehote splatnosti pôžičku neuhradil a nereaguje ani na písomné a telefonické výzvy k vráteniu požadovanej sumy.

2./ Žalobkyňa, ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v žalobe označila zmluvu o pôžičke, príjmový doklad , potvrdenia o trestnom oznámení na Obvodnom oddelení PZ Vráble, zápisnica o výsluchu poškodeného, výpis SMS z mobilu žalobkyne .

3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. / Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

5./ Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle §219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

6./ Súd sa v predmetnej veci oboznámil so zmluvou o pôžičke uzavretou medzi stranami sporu zo dňa 22.2.2016 , na základe ktorej žalobkyňa poskytla pôžičku vo výške 850,- eur žalovanému Milanovi Cickovi s tým, že žalovaný mal predmetnú pôžičku vrátiť do 20.3.2016, kedy bola dohodnutá splatnosť pôžičky. Žalovaný riadne potvrdil prevzatie finančnej čiastky na príjmovom doklade a . Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Vráble zo dňa 17. 5. 2016 bolo zistené, že žalobkyňa dňa 17. 5. 2016 oznámila na tunajšom oddelení OO PZ Vráble trestné oznámenie týkajúce sa podozrenia z trestného činu podvodu podľa §221/1, ktorého sa dopustil žalovaný a to tým spôsobom , že od žalobkyne vylákal podvodom sumu vo výške 850,- eur.

7./ Podľa § 657 zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

8./ Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným prevodom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou v hotovosti. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia.

9./ Podľa § 559 ods. 2 sa dlh musí splniť nielen riadne, ale aj včas.

10./ Splnenie dlhu musí nastať v určenej dobe, ktorú nazývame splatnosť pohľadávky. Doba splnenia záväzku tzv. splatnosť - dospelosť záväzku sa určuje predovšetkým dohodou zmluvných strán a to buď priamo dňom splnenia, alebo prvým a posledným dňom splnenia.

11./ Splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po uplynutí / najneskoršieho / času splnenia dlhu. V tomto momente má veriteľ po prvýkrát možnosť uplatniť svoje právo / pohľadávku / na súde / actio nata/. Určenie času splatnosti pohľadávky má význam najmä z hľadiska omeškania dlžníka s plnením / § 517 a nasl. / a z hľadiska možnosti uplatnenia práva na súde , t.j. z hľadiska premlčania / § 101 a nasl. /.

12./ Súd na základe vykonaného dokazovania ako aj z oboznámených listinných dôkazov mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o pôžičke, pričom k uzavretiu predmetnej zmluvy o pôžičke došlo dňa 22. 2. 2016, na základe, ktorej sa žalobkyňa zaviazala žalovanému bezúročne požičať finančnou čiastkou vo výške 850,- eur, pričom žalovaný sa zaviazal predmetnú finančnú čiastku uhradiť do 20.3.2016, pričom týmto dátumom bola zároveň dohodnutá splatnosť pôžičky. Žalovaný prevzatie finančnej čiastky riadne potvrdil na príjmovom doklade zo dňa 22.02.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy o pôžičke neplnil riadne a včas, finančné prostriedky žalobkyni nevrátil a to ani na základe výziev, či už ústnych alebo písomných zo strany žalobcu , mal za to, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel .

13./ Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. XX R. XX/XXXX, sp.zn. XX R. XXX/XXXX, 25 R. XXX/XXXX). Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní ide o zmluvu o pôžičke, v prejednávanej veci mala žalobkyňa bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrela zmluvy o peňažnej pôžičke, že túto pôžičku aj reálne poskytla a že žalovaný finančné prostriedky na základe uzavretých zmlúv o pôžičke nevrátil.

14./ Z tohto bremena tvrdenia mala žalobkyňa dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej skutočné poskytnutie. Tieto skutočnosti žalobkyňa preukázala

a to predloženou zmluvou o pôžičke, ako aj príjmovým dokladom zo dňa 22.02.2016, kedy žalovanému poskytla finančný obnos vo výške 850,- eur. Z príjmového dokladu bolo zistené, že strany sporu predmetný doklad riadne podpísali a zároveň bolo preukázané, že žalovaný prevzal finančnú čiastku vo výške 850,- eur. V predmetnej veci žalobkyňa riadne preukázala dôkazné bremeno spočívajúce na jej strane. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky neuhradil, o čom svedčí aj podané trestné oznámenie zo strany žalobkyne na príslušné OO PZ vo Vrábľoch zo dňa 17.05.2016. Taktiež sa žalovaný k predmetnej žalobe nevyjadril a ani nepreukázal, že pôžičku poskytnutú žalobkyňou v celom rozsahu uhradil . Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako uvedené vo výroku tohto rozsudku majúc zato, že zo stany žalobkyne došlo k uneseniu bremena tvrdenia ohľadom poskytnutia finančných prostriedkov žalovanému a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu.

15./ Podľa § 517 ods. 1 vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

16./ Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17./ Žalovaný mala predmetnú sumu vrátiť do 20.03.2016, čo vyplýva z predloženej zmluvy o pôžičke a čo neurobil, pričom s plnením svojej povinnosti sa dostal do omeškania, čím sa predmetná pohľadávka nasledujúcim dňom stala splatnou, a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania, pričom výška úrokov z omeškania vyplýva z ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z..

18./ Podľa ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19./ Podľa ust. § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.

20./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.