Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-281-2016.pdf
PDF · 98.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/281/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanej E. R., V. XX.XX.XXXX, bytom v E., J. XXX, o zaplatenie 144,80 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 16.09.2014 č. k. 9C/251/2014-39
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 144,80 €, kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 6,88 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 144,80 € odo dňa 1.7.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobcov nárok vyplýval zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 4010100601 uzavretej dňa 22.10.2010 medzi stranami sporu. Na základe úverovej zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1.600 €, ktorý sa zaviazala vrátiť v 36 pravidelných mesačných splátkach po 53,60 €.
3. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 144,80 €, ktorá pozostávala zo sumy 136,09 € titulom istiny, sumy 2,56 € titulom úroku a sumy 6,15 € titulom poistenia Bill protection.
4. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1 prvá veta a § 559 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
5. Dospel k záveru, že úverová zmluva uzatvorená medzi stranami sporu dňa 22.10.2010 je spotrebiteľskou zmluvou. Okresný súd vzal za preukázané, že žalovaná čerpala finančné prostriedky v celkovej výške 1.600 € a na úhradu úveru uhradila 1.848,97 €, čo vyplynulo z výpisu čerpania, splátok a úhrad predloženého žalobcom. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva neobsahovala náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., t.j. sumu, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, konštatoval, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010. Z dôvodu, že žalovaná čerpané finančné prostriedky žalobcovi už uhradila v celom rozsahu, žalobu súd zamietol.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na to, že úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ a f/, § 205 ods. 2 písm. b/,d/,f/ O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovel, eventuálne, aby predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Nestotožnil sa s právnym posúdením veci vykonaným súdom prvej inštancie, a to, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., t.j. sumu, počet a termíny splátok úverov a iných poplatkov, a preto je potrebné považovať tento úver za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na to, že Smernica Európskeho parlamentu Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, čl. 10 ods. 2 písm. h/ uvádza, ktoré informácie má obsahovať zmluva o úvere : zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa (podľa prílohy 1 k predmetnému zákonu č. 129/2010 Z.z. predstavuje prebraný právne záväzný akt Európskej únie). Podľa tabuľky zhody k Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES a návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch je článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice bežnou a úplnou transpozíciou k § 9 ods. 2 písm. k/ zákona. Žalobca do predmetnej zmluvy v súlade so Smernicou uviedol výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, lebo zmluva obsahuje potrebné náležitosti, a to výšku mesačnej splátky 55,67 €, počet splátok 36 a termín splatnosti splátok, keď odkazom na text, ktorý je pod ním v úverovej zmluve uvedený, sú splátky splatné k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Z uvedeného dôvodu zastával názor, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem.
9. Rovnako sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie a aplikáciou § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení ku 22.10.2010, pričom poukázal na to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. Žalobca konštatoval, že nebola splnená jedna z kumulatívne uvedených podmienok, a to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu. Uviedol, že súd prvej inštancie, spojku „a“ v § 11 ods. 1 písm. a/ vykladá bez akéhokoľvek odôvodnenia vo význame spojky „alebo“, čím do veľkej miery zmenil obsah tohto ustanovenia a navyše ani tento svoj pozmeňujúci výklad žiadnym spôsobom nezdôvodnil v predmetnom rozsudku. Z uvedených dôvodov podľa názoru žalobcu odôvodnenie rozsudku neobsahuje náležitosti tak, ako sú uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.. Dospel k záveru, že strane sporu sa postupom súdu týmto odňala možnosť konať pred súdom.
10. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP; odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
12. Rozsudok súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pretože z odôvodnenia nie je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospel k záveru o absencii náležitostí zmluvy o úvere zo dňa 22.10.2010 v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z..
13. Odôvodnenie v tejto časti je stručné, bez uvedenia záverov vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu a závery súdu sú tak nepreskúmateľné.
14. Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
15. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
16. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.
17. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.
18. Rozsudok súdu nemá vyššie uvedené náležitosti, preto nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.
19. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 22.10.2010 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.600 €. Tento sa žalovaná zaviazala uhradiť formou 36 splátok po 55,67 €, t. j. spolu 2.004,12 €, pričom prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru; pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Zároveň sa žalovaná zaviazala na úhradu poplatku za vedenie účtu vo výške 1,99 €, ktorý bol zahrnutý v splátke a na úhradu poistenia PLUS vo výške 2,13 € mesačne. Uvedené skutočnosti vyplynuli z úverovej zmluvy zo dňa 22.10.2010. Žalovaná vyčerpala poskytnutý úver vo výške 1.600 € dňa 27.10.2010 a na úhradu úveru uhradila žalobcovi sumu 1.848,97 €, čo vyplynulo z výpisu čerpania, splátok a úhrad predloženého žalobcom, pričom tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.
20. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, t. j. v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
21. V zmysle ust. § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
22. Vyššie citované zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/, je úplnou transpozíciou Článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej len Smernica), čo vyplýva z tabuľky zhody k Smernici.
23. Podľa Článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.
24. Doterajšia súdna prax v SR vykladala ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. (vnútroštátne právo SR) tak, že zmluva musí obsahovať uvedenie splátky úveru s členením na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.
25. Rovnako ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 bolo v súdnej praxi aplikované tak, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva nemala písomnú formu alebo síce písomnú formu mala, ale neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. Tento výklad bol následne prevzatý do zákona (§ 11) novelou vykonanou zák. č. 352/2012 Z.z., účinnou od 01.01.2013, čo iba potvrdzuje správnosť výkladu (v zhode s vôľou zákonodarcu) ust. § 11 aj pred 01.01.2013.
26. Z tohto výkladu zrejme vychádzal aj prvoinštančný súd, keď žalobu zamietol pre chýbajúce náležitosti § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z.. Pre nedostatok dôvodov (ktoré konkrétne náležitosti chýbajú v zmluve a z akých skutkových zistení súd dospel k tomuto záveru, z akých vykonaných dôkazov) však odvolací súd môže iba vyššie uvedené predpokladať, pričom úlohou odvolacieho súdu nie je nahrádzať činnosť prvoinštančného súdu a suplovať jeho chýbajúce závery.
27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 389 ods.1 písm. b/ CSP a vracia mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
28. Úlohou súdu v ďalšom konaní po zrušení veci bude na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a dokazovania doplneného po vrátení veci posúdiť (ne)dôvodnosť žalobou uplatnených nárokov, pričom v prvom rade súd vyrieši otázku, či úverová zmluva (ne)obsahuje náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. k/ a nadväzne na to, či úver je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
29. V súvislosti so skúmaním náležitostí úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 1 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. odvolací súd poukazuje na závery Súdneho dvora EÚ (tretej komory) vyslovené v rozsudku zo dňa 09. novembra 2016 vo veci Home Credit Slovakia a.s. v. Q. P., C 42/15, ktorý konštatoval, že Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Rovnako aj Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
30. Ako už bolo uvedené vyššie, výklad vnútroštátnej úpravy ust. § 9 ods. 2 písm. k/, ktoré je transpozíciou článku 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48, je odlišný a vyžaduje vyjadrenie splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov.
31. Súd sa teda bude musieť vyporiadať aj s otázkou (ne)možnosti výkladu citovaného zákonného ustanovenia v súlade čl. 10 ods. 2 písm. h/ citovanej smernice v tej súvislosti, či tento eurokonformný výklad (že teda splátka úveru nemusí obsahovať členenie na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov) nie je výkladom práva contra legem vzhľadom na znenie ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. a doterajšiu súdnu prax.
32. V prípade záveru, že úverová zmluva má náležitosti podľa § 9 ods. 1 písm. k/, bude sa súd zaoberať aj skúmaním ostatných zákonných náležitostí zmluvy z hľadiska, či v dôsledku ich absencie nejde o úver bezúročný a bez poplatkov.
33. V prípade, že okresný súd dospeje k záveru, že zmluva obsahuje zákonom predpísané náležitosti, bude povinnosťou okresného súdu zaoberať sa jednotlivými nárokmi žalobcu uplatnenými v spore.
34. Vychádzajúc zo špecifikácie uplatnenej pohľadávky v žalobe na č.l. 2 táto pozostáva: 1) z istiny úveru 2) z úrokov z úveru 3) z poistenia 4) z úrokov z omeškania.
35. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná pohľadávka pozostáva z viacerých čiastkových nárokov uplatnených z rôzneho právneho dôvodu, bude povinnosťou súdu vyporiadať sa s každým z uplatnených nárokov osobitne, vrátane ich právneho posúdenia, keďže každý z týchto nárokov je potrebné posúdiť podľa iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na ten- ktorý nárok (úver, úrok z úveru, úrok z omeškania, poistenie).
36. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu bude súd v ďalšom konaní po zrušení veci pri posudzovaní dôvodnosti jednotlivých vyššie uvedených nárokov pod bodmi 1 až 4 aplikovať ust. § 52 a nasledujúcich Obč. zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj zákon 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy dňa 22.10.2010 a posúdi, či okrem istiny úveru má žalobca právo aj na zaplatenie ďalších nárokov uvedených vyššie pod bodmi 2 až 4.
37. V súvislosti s rozhodovaním o priznaní úroku z úveru bude súd vychádzať z úverovej zmluvy zo dňa 22.10.2010, v ktorej bola dohodnutá ročná úroková sadzba 10,09 % a bude pri rozhodovaní o tomto nároku povinný posúdiť, či takto dohodnutý úrok z úveru (vo výške 10,09% ročne) je v súlade s dobrými mravmi, a teda s ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že úroková miera obvyklá z praxe peňažných ústavov v čase uzavretia úverovej zmluvy, t.j. v októbri 2010 predstavovala 9,67 % (údaj zistený z webovej stránky Národnej banky Slovenska). Súd teda bude skúmať, či možno dohodu o úrokoch z tohto hľadiska považovať za platnú. Úrok z úveru totiž možno priznať len z platnej dohody a ak úrok bol dohodnutý v rozpore s dobrými mravmi, je dohoda o úroku z úveru neplatná a táto skutočnosť je dôvodom zamietnutia žaloby v tejto časti (nárok pod bodom 2 vyššie).
38. Pokiaľ ide o uplatnenie poplatku za poistenie (nárok uvedený vyššie pod bodom 3), povinnosťou súdu bude tento nárok posúdiť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. n/ zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), to znamená, tento nárok bude možné priznať iba vtedy, ak je uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Dohoda o poplatkoch teda musí byť obsiahnutá v zmluve podpísanej stranami sporu, nestačí dojednanie v úverových zmluvných podmienkach, ktoré nie sú stranami sporu osobitne podpísané. Bez podpísania sa totiž tieto úverové zmluvné podmienky nestávajú súčasťou zmluvy, a preto nároky v nich zakotvené nie je možné žalobcovi priznať.
39. To sa však nevzťahuje na úrok z omeškania, ktorý je zákonným nárokom, a preto je potrebné priznať ho v zákonom prislúchajúcej výške, resp. vo výške uplatnenej žalobcom, pokiaľ táto je nižšia ako zákonom stanovená, ak súd dospeje k záveru, že žalobcovi toto právo vzniklo v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 Obč. zák..
40. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).