Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/358/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej veci navrhovateľa Slovenská ťažobná spoločnosť, spol.s.r.o., Študentská 24, 984 03 Lučenec, IČO: 36 039 764, proti strane GEOCOMPLEX, a.s. Grősslingova 45, 811 09 Bratislava, IČO: 31 322 638, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní strany proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/115/2016-32 zo dňa 21. októbra 2016 takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/115/2016-32 zo dňa 21. októbra 2016 mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. O nároku na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec napadnutým uznesením nariadil strane zákaz vstupu na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa, a to pozemky

- parcela č. XXX/XX., parcela registra "C" o výmere XX XXX m2, druh pozemku ostatné plochy zapísané na LV číslo XXX vedená v k.ú. Z.,

- parcela č. XXX/XX., parcela registra "C" o výmere XX XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV číslo XXX vedená v k.ú. Z.,

- parcela č. XXX/XX, parcela registra "C" o výmere X XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV číslo XXX vedená v k.ú. Z.,

- parcela č. XXX/XX, parcela registra "C" o výmere XX XXX m2, druh pozemku trvalé trávne porasty zapísané na LV číslo XXX vedená v k.ú. Z.

- parcela č. XXX/XX, parcela registra "C" o výmere X XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV číslo XXX vedená v k.ú. Z.

- parcela č. XXX/XX, parcela registra "C" o výmere XX XXX m2, druh pozemku trvalé porasty zapísané na LV číslo XXX vedená v k.ú. Z., nachádzajúce sa v k.ú. J., v obci J., okres Z. do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Okresný súd tiež uložil strane povinnosť podať žalobu vo veci samej na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, kde stranami sporu budú žalobca (navrhovateľ )a žalovaný ( strana ) , ktorú je povinný navrhovateľ podať v lehote do 60 dní.

3. Tiež rozhodol, že strana je povinná navrhovateľovi nahradiť trovy konania, ktorá výška bude vyčíslená v osobitnom konaní.

4. V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho vo vyslovení zákazu vstupu strany na pozemky vo vlastníctve navrhovateľa, ktoré

nehnuteľnosti sa nachádzajú v dobývacom priestore vyhradeného ložiska nevyhradeného nerastu bituminózne horniny J., ktorý je podľa rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici, č. I. určený strane. Strana informovala navrhovateľa listom zo dňa 18.8.2016 o plánovanom využití týchto nehnuteľností a oznámila mu, že vstúpi na nehnuteľnosti. Oprávnenie na vstup odôvodnila ustanovením § 15 zákona o banskej činnosti. Navrhovateľ následne strane listom zo dňa 30.8.2016 oznámil, že ustanovenie § 15, a to oprávnenie na vstup na cudzie nehnuteľnosti sa uplatní iba pri výkone banskej činnosti, ktorá strane nebola povolená, a preto mu vstup na nehnuteľnosti z dôvodu absencie povolenia banskej činnosti zakazuje. Navrhovateľ tiež tvrdil, že strane nebola povolená banská činnosť podľa ustanovení zákona č. 51/1988 Zb. zákona o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe. Strana napriek upozorneniu navrhovateľa zo dňa 30.8.2016 nepreukázala existenciu vydaného povolenia banskej činnosti a opätovne oznámila navrhovateľovi svoj zámer vstúpiť na nehnuteľnosti listom zo dňa 7.9.2016. Následne navrhovateľ opätovne zakázal strane vstup na nehnuteľnosti a vyzval stranu na riešenie stretu záujmov. Podľa názoru navrhovateľa v zmysle §§ 2, 15, 18, 18b ods. 1 zákona o banskej činnosti, ako aj § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 44/1988 zbierky a § 33 ods. 6 citovaného zákona vyplýva, že vstúpiť na cudzie nehnuteľnosti podľa ustanovenia § 15 Zákona o banskej činnosti možno iba pri výkone banskej činnosti. Navrhovateľ zároveň tvrdil, že vo všeobecnosti možno do vlastníckeho práva zasiahnuť buď na základe rozhodnutia príslušného orgánu, alebo na základe konkrétneho zákonného ustanovenia, ako je v tomto prípade, ktoré však vždy stanovuje konkrétne podmienky, v tomto prípade povolenie príslušnej banskej činnosti. Príslušné predpisy celkom jednoznačne ukladajú banskej organizácii povinnosť riešiť stret záujmov včas, a to ešte pred žiadosťou o povolenie otvárky prípravy a dobývania ložiska. Navrhovateľ tiež poukázal na ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka a má za to, že uvedené skutočnosti dostatočne odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán a zároveň odôvodňujú poskytnutie ochrany zo strany súdu vo forme vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil pomery strán podľa § 324 a nasl. CSP.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že je nesporné, že strane bol rozhodnutím č. I. zo dňa 21.12.2001 určený dobývací priestor, z ktorého jej vyplýva oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska bituminóznych hornín. Tiež mal z predložených dôkazných materiálov za preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa na LV č. XXX pre k.ú. J.. Navrhovateľ namietal, že strana nemá povolenie na vykonávanie banskej činnosti a nemá vyriešený stret záujmov, ku ktorému došlo medzi navrhovateľom a stranou. Súd bol toho názoru, že navrhovateľ osvedčil dôvodnosť svojho nároku, nakoľko je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v súdom stanovenej lehote.

6. Súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti strane, nakoľko bol v konaní úspešný, pričom o výške bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.

7. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie strana, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, alebo aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby konanie zastavil. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. V odvolaní uviedla, že uznesenie napáda v celom rozsahu, pretože zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoky, ktoré neboli uplatnené, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Strana v odvolaní uviedla, že rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky ( ďalej „ MŽP SR“ ) č. I. zo dňa 12.11.1993 jej bolo určené prieskumné územie J. - bituminózne horniny na vykonávanie geologického prieskumu v etape vyhľadávací prieskum vyhradeného nerastu bituminózne horniny. Osvedčením MŽP SR č. I. o výhradnom ložisku J. zo dňa 9.2.1996, vydanom na základe oznámenia strany bolo osvedčené, že ložisko J. je výhradným ložiskom pre vyhradený nerast - bituminózne horniny. Poukázala na § 30 ods.1 Banského zákona, podľa ktorého sa výhradné ložiská musia využívať racionálne. Ďalej uviedla, že rozhodnutím Obvodného banského úradu Banská Bystrica ( ďalej „ OBÚ BB“ ) č. I. zo dňa 6.5.1996 vydanom na základe návrhu strany bolo rozhodnuté o určení chráneného ložiskového územia J. na zabezpečenie ochrany výhradného ložiska bituminóznych

hornín proti znemožneniu alebo sťaženiu jeho dobývania. Na základe rozhodnutia OBÚ BB č. I. zo dňa 21.12.2001 o určení dobývacieho priestoru J., potvrdeným rozhodnutím Hlavného banského úradu Banská Štiavnica (ďalej „HBÚ“ ) č. I. zo dňa 18.7.2003 bol strane určený dobývací priestor J.. Strana je zároveň držiteľom banského oprávnenia č. I. zo dňa 21.4.2015. Odvolateľ tiež uviedol, že oznámením OBÚ BB č. I. zo dňa 3.4.2008, doplneným oznámením OBÚ BB zo dňa 18.7.2008 bol strane oznámený zánik jeho oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska J. z dôvodu, že strana nezačala dobývať ložisko v lehote doplnenej do Banského zákona novelou účinnou od 1.6.2007, pričom ako deň zániku oprávnenia strany dobývať výhradné ložisko J. bol určený deň 1.6.2007, t.j. deň nadobudnutia účinnosti novely Banského zákona. Oznámením OBÚ BB, ktoré bolo zverejnené dňa 12.5.2008 v Obchodnom vestníku č. I. pod č. N., bolo vyhlásené nové výberové konanie o prevod dobývacieho priestoru J. na tretiu osobu, na základe ktorého bol určený dobývací priestor J. navrhovateľovi.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 24.6.2015, sp.zn. 6Sžo/94/2014 vyslovil právny názor, že oprávnenie žalovanej strany na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore J. nezaniklo, nakoľko novelizované ustanovenie § 27 ods. 13 písm. a) Banského zákona účinného od 1.6.2007 nebolo možné použiť spätne na právne vzťahy strany pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia, a že vzhľadom na uvedené neboli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie nového výberového konania o prevod dobývacieho priestoru J. na tretiu osobu, a teda ani nemohlo dôjsť k samotnému prevodu dobývacieho priestoru J. na navrhovateľa. Odvolateľ má teda za to, že navrhovateľ v minulosti ťažil v dobývacom priestore J. na základe oprávnenia, ktoré NS SR vyhodnotil, ako vydané v rozpore so zákonom, čím žalovanej strane bránil dobývať výhradné ložisko v dobývacom priestore J. a v súčasnosti navrhovateľ naďalej uskutočňuje všetky kroky k tomu, aby strana nemohla realizovať svoje zákonné právo dobývať v dobývacom priestore J., hoci o využití dotknutých nehnuteľností na dobývanie bolo rozhodnuté na základe rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru J., ktorým bol určený dobývací priestor strane. Žalovanej strane teda bolo neoprávnene znemožnené uskutočňovať právne kroky smerujúce k vykonávaniu banskej činnosti v dobývacom priestore J.. Navrhovateľ bráni strane vstúpiť na dotknuté nehnuteľnosti za účelom plnenia jeho zákonných povinností a za účelom prípravy dokumentácie nevyhnutnej na podanie žiadosť o povolenie banskej činnosti, čím umelo predlžuje začiatok dobývania výhradného ložiska v dobývacom priestore J..

11. V nadväznosti na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uvedenom rozsudku bolo strane oznámením OBÚ BB č. I. zo dňa 9.5.2016 oznámené, že v evidencii dobývacích priestorov bol zrušený zápis prevodu dobývacieho priestoru J. na navrhovateľa a v platnosti zostáva zápis o určení dobývacieho priestoru J. v prospech strany na základe rozhodnutia OBÚ v Banskej Bystrici č. I. z 21.12.2001, teda dobývací priestor J. je pridelený žalovanej strane.

12. Odvolateľ zastáva názor, že navrhovateľ si je vedomý toho, že dotknuté nehnuteľnosti sú v zmysle príslušných rozhodnutí určené na dobývanie a ťažbu bituminóznych hornín, a že strana je povinná plniť viaceré zákonné povinnosti v súvislosti s ochranou ložiska a starostlivosťou o dobývací priestor J.. Napriek tomu však aktívne bráni strane v plnení jej zákonných povinností. Tiež uviedol, že reagoval na oznámenie navrhovateľa o zákaze vstupu na dotknuté nehnuteľnosti listom zo dňa 7.9.2016, v ktorom navrhovateľa informoval, že taký výklad § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti, podľa ktorého na vstup na dotknuté nehnuteľnosti je potrebné vydanie povolenia na banskú činnosť, je neakceptovateľný, a že ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti ho oprávňuje na vstup na dotknuté nehnuteľnosti za účelom uskutočnenia úkonov uvedených v oznámení o vstupe na nehnuteľnosti zo dňa 18.8.2016. Strana listom zo dňa 7.9.2016 informovala OBÚ BB o vzniknutom stave a s poukazom na ustanovenie § 26 ods. 2 Banského zákona ho požiadala o súčinnosť a vydanie nariadenia, aby sa hranice dobývacieho priestoru vyznačili hraničnými značkami na povrchu, prípadne aj v banských dielach, pretože to je potrebné vo verejnom záujme, ale aj z hľadiska chránených záujmov vlastníkov nehnuteľností, ktoré ležia v hraniciach dobývacieho priestoru. OBÚ BB rozhodnutím zo dňa 17.10.2016 č. I. nariadil strane na základe § 26 ods. 2 Banského zákona vyznačiť hranice dobývacieho priestoru J. hraničnými značkami tak, aby bolo možné jednoznačne určiť chránené záujmy vlastníkov ( užívateľov ) nehnuteľností, ktoré ležia v hraniciach dobývacieho priestoru J.. Strane je teda v dôsledku vydania napadnutého uznesenia znemožnené, aby plnila svoje zákonné povinnosti, ktoré jej ukladajú príslušné právne predpisy, ako aj povinnosť, ktorú jej nariadil OBÚ BB uvedeným rozhodnutím. Strana tvrdí, že na základe banského zákona, ako aj súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov má strana, ako organizácia oprávnená na dobývanie výhradného ložiska celý rad povinností, ktoré je povinná plniť bez ohľadu na to, či jej bolo vydané povolenie na banskú činnosť alebo nie, a na splnenie ktorých je nevyhnutný vstup

na dotknuté nehnuteľnosti. Strana všetky povinnosti vyplývajúce jej z banského zákona a všeobecných záväzných predpisov vyšpecifikovala a poukázala na skutočnosť, že dokumentáciu, ktorú musí predložiť k žiadosti o povolenie banskej činnosti, nie je možné vyhotoviť bez vstupu na pozemky, ktoré sa nachádzajú v dobývacom priestore J..

13. Odvolateľ tiež uviedol, že dotknuté nehnuteľnosti sa nachádzajú v chránenom ložiskovom území J., na povrchu výhradného ložiska bituminóznych hornín, v dobývacom priestore J., z čoho vyplýva, že dotknuté nehnuteľnosti sú určené príslušným orgánom na dobývanie výhradného ložiska. Za účelom ochrany práv vlastníkov/spoluvlastníkov pozemkov v dobývacom priestore J. je nevyhnutné, aby došlo k určeniu, s kým má strana riešiť strety záujmov, vzhľadom na čo je potrebné určiť, vyznačiť a ohraničiť územie dotknuté budúcou ťažbou tak, aby právo vlastníkov bolo zasiahnuté len v nevyhnutnej miere a v súlade so zákonom. Rozsah plánovanou ťažbou dotknutých pozemkov sa dá určiť len na základe presného zamerania, identifikácie, lokalizácie a označenia tak hraníc dobývacieho priestoru, ako aj samotných pozemkov nachádzajúcich sa v ňom. Tieto úkony nijako neobmedzujú, ani neohrozujú vlastnícke právo dotknutých osôb, naopak sú určené na jeho ochranu. Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že v liste zo dňa 7.9.2016, ktorým opätovne upozornil navrhovateľa na plánovaný vstup na dotknuté nehnuteľnosti v súlade s § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti, oznámil navrhovateľovi aj svoj úmysel vstúpiť na dotknuté nehnuteľnosti okrem iného aj za účelom vyriešenia stretu záujmov, vzhľadom na čo je potrebné určiť, vyznačiť a ohraničiť územie dotknuté budúcou ťažbou. Z dôvodu, že navrhovateľ neumožnil strane vstup na dotknuté nehnuteľnosti, strana dňa 25.10.2016 zaslala navrhovateľovi, ako aj ostatným vlastníkom nehnuteľností, ktorí majú byť dotknutí budúcou ťažbou, návrh dohody na vyriešenie stretu záujmov. Z uvedeného je zrejmé, že strana pred doručením napadnutého uznesenia uskutočnila potrebné kroky smerujúce k vyriešeniu stretu záujmov s navrhovateľom.

14. Odvolateľ tiež poukázal na § 24 ods. 1 Banského zákona, podľa ktorého je strana osobou oprávnenou na dobývanie výhradného ložiska J., nakoľko má banské oprávnenie a bol jej určený dobývací priestor J.. Povinnosti uložené strane musí splniť bez ohľadu na to, či jej bolo vydané povolenie na banskú činnosť, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či už došlo k vyriešeniu stretu záujmov alebo nie. Je teda nevyhnutné, aby mala žalovaná strana umožnený vstup na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v dobývacom priestore J., vrátane dotknutých nehnuteľností a aj za tým účelom ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti zakotvuje zákonné vecné bremeno, na základe ktorého sú pracovníci orgánu a organizácii oprávnení v nevyhnutnom rozsahu, po predchádzajúcom oznámení vlastníkovi ( užívateľovi ) vstupovať na cudzie nehnuteľnosti, vykonávať ohliadku, prípadne zamerania a používať ich na zriaďovanie a udržiavanie meračských a hraničných značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení. Na základe uvedeného je strana toho názoru, že je oprávnená vstúpiť na dotknuté nehnuteľnosti. Tiež poukázala na § 15 ods. 4 citovaného zákona, ktorý ukladá vlastníkom ( užívateľom ) nehnuteľnosti povinnosť strpieť umiestnenie meračských a hraničných značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení na nehnuteľnostiach a zdržať sa všetkého, čo by ich mohlo zničiť, poškodiť alebo urobiť nepoužívateľnými. Napadnuté uznesenie je teda v rozpore s § 15 ods. 1 a ods. 4 Zákona o banskej činnosti. Tiež poukázala na to, že už v čase vydania napadnutého uznesenia bolo strane správnym aktom OBÚ BB nariadené, aby vyznačila hranice dobývacieho priestoru J. hraničnými značkami. Navrhovateľ teda aktívne a neoprávnene bráni strane v plnení jej zákonných povinností tým, že jej znemožňuje vstup na dotknuté nehnuteľnosti. Týmto postupom je bezprostredne ohrozený verejný záujem na ochrane nerastného bohatstva, na racionálnom využívaní výhradného ložiska a existuje hrozba materiálnych, ako aj enviromentálnych škôd. Odvolateľ zároveň poukázal na to, že povinnosť vyriešiť stret záujmov má najneskôr ku dňu podania žiadosti o povolenie banskej činnosti, teda tvrdenie súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že nepreukázal riešenie stretu záujmov je v rozpore so zákonnými povinnosťami strany. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR z 11.3.1998, sp. zn. 5Sž/104/97, v ktorom NS SR konštatoval, že až na základe rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru je organizácia oprávnená podľa § 31 ods. 3 písm. b) Banského zákona nadobúdať nehnuteľnosti alebo práva k nim aj vyvlastnením a riešenie stretu záujmov zo strany dotknutého vlastníka považoval súd za predčasné. Súd prvej inštancie teda dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom na zistený skutkový stav neaplikoval ustanovenia § 15 ods. 4 Zákona o banskej činnosti.

15. Odvolateľ tiež poukázal na zmätočnosť výroku č. 1 napadnutého uznesenia, v ktorom súd prvej inštancie označil pozemky navrhovateľa, ako vedené v k.ú. Z., pričom na záver uvádza, že ide o pozemky nachádzajúce sa v k.ú. J.. Teda pri identifikácii jednotlivých parciel sa nachádzajú parcely označené

jednak v k.ú. Z., ako aj k.ú. J., teda výrok č. 1 napadnutého uznesenia je materiálne nevykonateľný pre jeho zmätočnosť.

16. Strana k podanému odvolaniu pripojila všetky listinné dôkazy, na ktoré v rámci svojho odvolania poukázala.

17. Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu strany a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie. Vo vyjadrení uviedol, že dobývací priestor J. bol rozhodnutím OBÚ v Banskej Bystrici č. S. určený žalovanej strane. Vznik oprávnenia strany na dobývanie nastal právoplatnosťou rozhodnutia dňa 28.7.2003, pričom strane bola stanovená lehota na začatie ťažby, ktorá uplynula dňa 31.12.2014. Následne OBÚ oznámením č. I. zo dňa 3.4.2008 oznámil strane, že z dôvodu márneho uplynutia zákonnej trojročnej lehoty určenej na dobývanie začne výborové konanie a prevedie dobývací priestor inej organizácii. Na základe výberového konania bol dobývací priestor prevedený rozhodnutím OBÚ č. I. v prospech navrhovateľa. V konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu rozhodol NS SR rozsudkom sp.zn. 6Sžo/94/2014 a vec vrátil na ďalšie konanie príslušným úradom na úseku banskej správy. Navrhovateľ poukázal na zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva ( banský zákon ), ktorý od 1.1.2002 obsahuje ustanovenie, ktoré ukladá organizácii povinnosť začať dobývať v lehote do 3 rokov od právoplatnosti určenia dobývacieho priestoru, resp. neprerušiť dobývanie na lehotu dlhšiu ako 3 roky. Zároveň zákonom č. 588/2001 Z.z., účinným od 1.1.2002 bolo novelizované znenie § 27 banského zákona, kde bol zavedený ods. 12 a v ňom uvedená povinnosť pre organizáciu, ktorej bol dobývací priestor určený do 3 rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu začať výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie neprerušiť na dlhší čas ako 3 roky a s nesplnením tejto povinnosti boli spojené zákonné následky, a to povinnosť banského úradu určiť dobývací priestor inej organizácii, resp. dobývací priestor zrušiť. Toto ustanovenie bolo precizované novelou č. 219/2007 Z.z. , ktorou zákonodarca iba upresnil dôsledok márneho uplynutia 3-ročnej lehoty a následný procesný postup Obvodného banského úradu, pričom samotná sankcia však ostala nezmenená, pretože v obidvoch prípadoch nastane zánik oprávnenia na dobývanie ložiska, avšak na základe rozdielnych skutočností. Strana ložisko nevyužívala racionálne, ba dokonca jej uplynula aj lehota na začatie dobývania najmenej 2x - prvýkrát v roku 2004 ( lehota určená v rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru J. strane ) a druhýkrát v roku 2006 ( zákonná 3-ročná lehota). Navyše navrhovateľ vykonával ťažbu na základe vtedy platného prevodu zápisu dobývacieho priestoru J. v prospech navrhovateľa, a preto nemožno tvrdiť, že výkonom svojich práv navrhovateľ bránil v dobývaní strane. Žalovaná strana teda tendenčne a zavádzajúco tvrdí, že až do mája 2016 jej bolo neoprávnene znemožnené uskutočňovať právne kroky vedúce k vykonávaniu banskej činnosti. Navrhovateľ tiež poukázal na rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 19.8.2002, č. I., na základe ktorého je nerast bituminózne horniny J. nevyhradeným nerastom. V súlade s § 5 Banského zákona však tvoria nerastné bohatstvo ložiská vyhradených nerastov. Strana preto na viacerých miestach v odvolaní nesprávne uvádza, že bituminózne horniny v dobývacom priestore J. sú nerastným bohatstvom, a preto je znemožnením vstupu na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa bezprostredne ohrozený verejný záujem na ochrane nerastného bohatstva.

18. Navrhovateľ tiež poukázal na § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti, pričom uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia nie je možné vstúpiť na cudzie nehnuteľnosti, pokiaľ nejde o výkon činnosti pri otvárke, príprave a dobývaní výhradných ložísk. Žalovaná strana nevykonáva žiadnu z uvedených činností, preto podľa názoru navrhovateľa nie je oprávnená postupovať podľa § 15 Zákona o banskej činnosti. Uviedol tiež, že je bezpredmetné v tejto súvislosti aj rozhodnutie OBÚ BB, ktorým nariadil strane vyznačiť hranice dobývacieho priestoru J., pokiaľ strana nemá oprávnenie na vstup na nehnuteľnosti. OBÚ BB nemôže svojím rozhodnutím obmedziť vlastnícke práva navrhovateľa.

19. Navrhovateľ tvrdí, že na predchádzanie neprimeraného a nedôvodného obmedzenia vlastníckeho práva je prílohou k žiadosti o povolenie banskej činnosti aj preukázanie vyriešenia stretu záujmov, nakoľko samotná organizácia nie je oprávnená predmetnú skutočnosť posúdiť namiesto príslušného orgánu, nakoľko pri výkone banskej činnosti vznikajú v prípade potreby oprávnenia na obmedzenie vlastníckeho práva, a preto zákonodarca jasne stanovil podmienku preukázania vyriešenia stretov záujmov pred vydaním povolenia, s ktorým následne zákon spája oprávnenie na obmedzenie vlastníckych práv. Navrhovateľ tvrdí, že zo zákonov vyplýva povinnosť strany vyriešiť stret záujmov ešte pred samotnou žiadosťou o povolenie plánu otvárky, prípravy a dobývania. V danom prípade,

sa jedná o nevyhradený nerast, teda nejde o nerastné bohatstvo Slovenskej republiky, a preto ani nemožno očakávať zvýšenie verejného blaha, ani predýjdenie verejnej núdzi z hľadiska energetickej politiky štátu. Z týchto dôvodov tvrdenie strany o ohrození verejného záujmu na ochrane nerastného bohatstva znemožnením vstupu na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa považuje za nepravdivé a tendenčné. Navrhovateľ zároveň poukázal na skutočnosť, že na vyriešenie stretu záujmov nie je potrebný vstup na nehnuteľnosti, ani znalecký posudok, ako uvádza strana. Podľa názoru navrhovateľa neobstojí argument strany o tom, že v čase vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia bolo vydané rozhodnutie o uložení povinnosti strane, aby vyznačila hranice dobývacieho priestoru J., nakoľko toto rozhodnutie nezakladá oprávnenie strane na vstup na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdí, že viackrát vyzval stranu na riešenie stretov záujmov, pričom je pripravený so stranou rokovať o príslušnej dohode. Navrhovateľ taktiež uviedol, že riešenie stretov záujmov v tomto prípade nie je predčasné. Podľa názoru navrhovateľa práve skutočnosť nevyriešenia stretu záujmov a snaha o vstup na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa bez oprávnenia, je jedným z dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že strana deklaruje záujem riešiť stret záujmov žiadnym spôsobom neodporuje tomu, aby vo veci bolo nariadené neodkladné opatrenie. Vyriešením stretov záujmov ( uzatvorením dohody ) odpadne dôvod, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené. Samotné zaslanie návrhu dohody o riešenie stretu záujmov navrhovateľovi stranou žiadnym spôsobom nemení dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené.

20. Navrhovateľ má za to, že vyriešenie stretu záujmov nie je jednodňovou záležitosťou, pretože závisí od vôle viacerých subjektov a osôb a s najvyššou pravdepodobnosťou ho nebude možné vyriešiť práve pri podaní žiadosti o povolenie banskej činnosti. Súd prvej inštancie teda správne vyhodnotil, že povinnosť riešiť stret záujmov má strana ešte pred podaním žiadosti o povolenie banskej činnosti, teda stret záujmov je potrebné riešiť včas v súlade s § 10 ods. 1 písm.d) Banského zákona. Podľa § 33 ods. 6 Banského zákona je organizácia, ktorá žiada o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, povinná doložiť Obvodnému banskému úradu, že strety záujmov boli vyriešené.

21. K tvrdeniam strany ohľadne vád výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia navrhovateľ uviedol, že podľa jeho názoru sú chybami v písaní a nezakladajú dôvod zmätočnosti uznesenia. Je evidentné, že sa jedná k.ú. J., nakoľko dobývací priestor J. sa nachádza v k.ú. J..

22. Navrhovateľ k vyjadreniu predložil Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. I. zo dňa 19.8.2002, ktorým bolo rozhodnuté, že nerast bituminózne horniny J. je nevyhradeným nerastom.

23. Žalovaná strana sa vyjadrila k vyjadreniu navrhovateľa podaním zo dňa 12.12.2016 a uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich skutkových tvrdení a právnej argumentácie obsiahnutej v podanom odvolaní. Vo vyjadrení strana poukázala na rozhodnutie OBÚ BB č. I. zo dňa 7.10.2016, ktoré bolo vydané a doručené pred vydaním napadnutého uznesenia, ktorým bolo strane nariadené, aby na základe § 26 ods. 2 Banského zákona vyznačila hranice dobývacieho priestoru J. hraničnými značkami tak, aby bolo možné jednoznačne určiť chránené záujmy vlastníkov ( užívateľov ) nehnuteľností, ktoré ležia v hraniciach dobývacieho priestoru J.. Týmto de facto potvrdil výklad dotknutých ustanovení, ku ktorým dospela strana, že povinnosti spoločnosti, ktorej bol určený dobývací priestor, vyplývajúce pre ňu z príslušných právnych predpisov, je strana povinná plniť bez ohľadu na to, či jej bolo vydané povolenie na banskú činnosť, alebo nie. Strana má za to, že plnenie povinností oprávnenej organizácie nesúvisí a je nezávislé od vydania povolenia na banskú činnosť alebo od vyriešenia stretu záujmov. Považovať rozhodnutie OBÚ BB za bezpredmetné z dôvodu, že nekorešponduje s názorom navrhovateľa, predstavuje podľa strany ignorovanie rozhodnutia štátneho orgánu. Strana zároveň dodala, že pokiaľ boli rozhodnutia OBÚ BB vydávané v prospech navrhovateľa, tento ich nepovažoval za bezpredmetné a v plnom rozsahu ich rešpektoval.

24. K tvrdeniu navrhovateľa, že na vyriešenie stretu záujmov nie je potrebné vypracovanie znaleckého posudku strana uviedla, že vypracovanie znaleckého posudku síce nie je zákonnou podmienkou, avšak je nevyhnutné pre objektívne určenie ceny nájmu, resp. kúpnej ceny za dotknuté nehnuteľnosti za účelom predloženia relevantnej ponuky vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Podľa názoru strany je ustanovenie § 3 ods. 7 Zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, zákon č. 282/2015 Z.z. aplikovateľné pre daný prípad, keďže ukladá povinnosti vlastníkom, resp. užívateľom nehnuteľností, ktoré môžu byť predmetom vyvlastnenia.

25. Žalovaná strana zároveň popiera tvrdenie navrhovateľa, že nerast bituminózne horniny ( C. ) je nevyhradeným nerastom, a to z dôvodu, že Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. I. zo dňa 19.8.2002, v znení jeho opravy č. I. zo dňa 27.9.2002 je v rozpore s Osvedčením Ministerstva životného prostredia SR č. I. o výhradnom ložisku J. zo dňa 9.2.1996, ktorým bolo osvedčené, že ložisko J. je výhradným ložiskom pre vyhradený nerast - bituminózne horniny. Platnosť a záväznosť osvedčenia bola fakticky potvrdená Rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR č. I. zo dňa 11.2.2003, ktorým bolo zrušené Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. I. zo dňa 4.2.2002 o zrušení Osvedčenia. Strana zdôraznila, že k predmetnému potvrdeniu platnosti Osvedčenia zo strany Ministerstva životného prostredia SR došlo po vydaní navrhovateľom uvádzaného Rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR. Následne dňa 18.7.2003 vydal OBÚ Rozhodnutie I., ktorým si vyriešil predbežnú otázku rozporu medzi Osvedčením a Rozhodnutím MŽP SR prijatím záveru, že ložisko bituminóznych hornín J. je aj po zmene Banského zákona, po 1.1.2002 výhradným ložiskom, na základe čoho potvrdil Rozhodnutia OBÚ BB č. I. zo dňa 21.12.2001 o určení dobývacieho priestoru J. pre stranu. Osvedčenie o výhradnom ložisku bituminóznych hornín J. z 9.2.1996 je právoplatné a osvedčuje existenciu ložiska ako výhradného ložiska, a taktiež je právoplatné aj Rozhodnutie OBÚ BB z 6.5.1996 č. I., ktorým bolo pre toto ložisko určené chránené ložiskové územie, ktoré právne akty si zachovali právne účinky a sú právne relevantné pre určovanie dobývacieho priestoru.

26. Strana tiež uviedla, že v prílohe č. 2 k Vyhláške MŽP SR č. 33/2015 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov je v časti energetické suroviny výslovne uvedený C., ako vyhradený nerast. V zozname rozhodnutí o výhradnom ložisku vedenom MŽP SR, aktualizovanom ku dňu 1.7.2016 je na strane štyri pod poradovým číslom 64 uvedené ako výhradné ložisko ( vyhradeného nerastu ) J. a bituminózne horniny. Z týchto dôvodov strana považuje za preukázané, že bituminózne horniny - C. nachádzajúce sa v dobývacom priestore J. sú vyhradeným nerastom a dobývací priestor J. je výhradným ložiskom vyhradeného nerastu, čo je v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa, ktorý spochybňuje existenciu verejného záujmu na racionálnom využití bituminóznych hornín v dobývacom priestore J..

27. Strana tiež popiera tvrdenia žalobcu, že mu uplynula lehota na dobývanie najmenej dvakrát. Poukázala na správne a súdne konania, ktorých predmetom bolo posudzovanie platnosti určenia dobývacieho priestoru J. pre stranu a v situácii, kedy rozhodnutia v týchto konaniach nadobúdali právoplatnosť pár mesiacov pred uplynutím lehôt na dobývanie alebo často aj po ich uplynutí, strana nebola schopná zrealizovať väčšie investície a pripraviť ťažbu ložiska.

28. Strana tiež poprela tvrdenia navrhovateľa, že ho viackrát vyzval na riešenie stretu záujmov, že navrhovateľ je pripravený rokovať o dohode. Naopak práve on viackrát vyzval navrhovateľa na riešenie stretu záujmov, a to dňa 25.10.2016, kedy zaslal navrhovateľovi návrh dohody o nájme nehnuteľností a dňa 22.11.2016, kedy zaslal navrhovateľovi návrh dohody o kúpe nehnuteľností. Strana ponúkla navrhovateľovi, ako návrh náhrady dvojnásobok sumy určenej znaleckým posudkom. Strana má teda za to, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť svojho nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana a žiada, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho návrhu strany.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 , pričom dospel k názoru, že odvolanie strany je dôvodné.

30. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 23.9.2016 bol Okresnému súdu Lučenec doručený návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa vyhovel a uviedol, že navrhovateľ osvedčil dôvodnosť svojho nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana a sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie mal za to, že vlastnícke právo je absolútnym právom, ktoré pôsobí erga omnes. Zároveň súd prvej inštancie uložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu do 60 dní na stanovenie povinností zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva vo veci samej.

31. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

32. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

33. Podľa ustanovenia § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

34. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „ odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle ustanovenia § 185 a nasl. CSP.

35. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu ( napr. v konaní o ochranu nekalej súťaži, v odporovacom konaní a pod. ). V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

36. Navrhovateľ odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým, že je výlučným vlastníkom špecifikovaných pozemkov, ktoré sa nachádzajú v dobývacom priestore J., pričom ako vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Keďže strana nemá vydané banské povolenie a nebol vyriešený stret záujmov, vstupom strany na jeho pozemky by došlo k neoprávnenému zásahu do jeho výlučného vlastníckeho práva.

37. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil základné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle jeho návrhu. Odvolací súd má za to, že bituminózne horniny ( C. ) je vyhradeným nerastom, teda v zmysle článku IV. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sú nerastným bohatstvom patriacim do vlastníctva Slovenskej republiky. Je pravdou, že predmetom ústavnoprávnej ochrany je aj vlastnícke právo navrhovateľa, avšak v danom prípade je nesporné, že pozemky vo vlastníctve navrhovateľa sú v dobývacom priestore J., ktorý bol určený ako chránené ložiskové územie, a preto navrhovateľ, ako vlastník týchto pozemkov si musel a musí byť vedomý, že vlastní pozemky, na ktorých bude musieť strpieť isté zásahy a obmedzenia. Navrhovateľ síce správne tvrdí, že strana si musí doriešiť stret záujmov s vlastníkmi pozemkov, avšak strana nemôže doriešiť stret záujmov s navrhovateľom, pokiaľ navrhovateľ na žiadnu dohodu nepristúpi. Žalovaná strana osvedčila, pričom to nepoprel ani samotný navrhovateľ, že návrhy dohôd, a to buď na prenájom pozemkov, resp. ich kúpu navrhovateľovi predložil, avšak navrhovateľ na predmetné návrhy nereagoval. Uzatvorenie dohody je vždy dvojstranným právnym úkonom, pričom pokiaľ navrhovateľ k žiadnej dohode nepristúpi, strana by sa dostala do bezvýchodiskovej situácie, a preto zákonodarca počíta v takomto prípade aj s možnosťou vyvlastnenia pozemkov v zmysle Zákona č. 282/2015 Z.z. Odvolací súd zároveň zastáva názor, že stret záujmov musí byť doriešený do doby, kým strana nepodá žiadosť o povolenie banskej činnosti. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s právnou argumentáciou strany, ako aj so skutočnosťou, že pokiaľ strane bolo rozhodnutím OBÚ BB zo dňa 7.10.2016 č. I. uložené, aby na základe § 26 ods. 2 Banského zákona vyznačil hranice dobývacieho priestoru J. hraničnými značkami tak, aby bolo možné jednoznačne určiť chránené záujmy vlastníkov

( užívateľov ) nehnuteľností, ktoré ležia v hraniciach dobývacieho priestoru J., je toto rozhodnutie právoplatné, a teda právne záväzné. Je nesporné, že bez vstupu na pozemky navrhovateľa nie je možné splniť uložené povinnosti, pričom § 15 ods. 1 a ods. 4 Zákona o banskej činnosti takýto vstup umožňuje. S výkladom navrhovateľa tohto zákonného ustanovenia sa odvolací súd nestotožnil.

38. Odvolací súd dopĺňa, že nariadením neodkladného opatrenia v rozsahu požadovanom navrhovateľom, by nebolo možné stranou pokračovať v cieli dosiahnuť banské povolenie a následnú ťažbu bituminóznej horniny. Odvolací súd nespochybňuje právo navrhovateľa na doriešenie stretu záujmov, avšak v danom prípade musí navrhovateľ strpieť zásah do vlastníckeho práva vo verejnom záujme, avšak nie nad mieru nevyhnutnú.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery, preto podľa ustanovenia § 388 rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

40. K námietke strany, že výrok č. 1 nariadeného neodkladného opatrenia je zmätočný, odvolací súd uvádza, že v danom prípade išlo o zrejmú chybu pri písaní, nakoľko je evidentné, že dobývací priestor J. sa nachádza v k.ú. J.. Odvolací súd opravu nevykonal z dôvodu, že týmto rozhodnutím napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, čím oprava by bola v danom prípade nadbytočná.

41. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

42. O nároku na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania, ako aj o ich výške rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 aj bez návrhu okresný súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie u neho skončí.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .