Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7C-213-2010.pdf
PDF · 116.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/213/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v právnej veci žalobcu: B.. G. C., R. F. XX, R., zastúpeného: Mgr. Ferdinand Pethő, advokát, so sídlom Ružomberská 6, Bratislava, proti žalovanému: A. I., R. T. XX, U. XXXX, A., zastúpenému: Mgr. Juraj Plecho, bytom Tranovského 37, Bratislava, o zaplatenie 3.000,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II: Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania podľa miery úspechu vo výške 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.10.2010 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 3.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 13.11.2008 do zaplatenia. Žaloba bola odôvodnená tým, že strany uzavreli v ústnej forme dohodu o vykonaní administratívnych prác a hradenia poštovného. Žalobca vykonával predmetné práce od 15.06.2008 do 12.11.2008, okrem mesiaca september vypomáhal pri písaní korešpondencie ako aj pri hradení poštovného, ktoré hradil z vlastných financií, pričom žalovaný mu prisľúbil vrátenie týchto peňazí. Žalovaný zaplatenie týchto peňazí opakovane prisľúbil pred svedkom p. N. M.. Na preukázanie tvrdených skutočností predložil:
- Výzva na úhradu zo dňa 23.08.2010 s pripojenou doručenkou.
2. Na výzvu súdu zo dňa 22.2.2011 žalobca podaním zo dňa 14.04.2011 zaslal súdu nasledujúce listinné dôkazy:
- čestné vyhlásenie tlmočníčky p. C. zo dňa 13.04.2011, ktorá bola žalobcu mala byť ako svedok prítomná pri dohodách, pretože tlmočila v mesiacoch november a december 2008 ako aj pri postupnom odovzdávaní prác
- kópie konečnej administratívnej práce za 10-12/2008
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril na pojednávaní dňa 2.7.2012 tak, že žalobcu videl 3-4x v úrade, t.j. v EPM s.r.o. piť kávu. Nebol u neho, ale u generálnej riaditeľky p. M., s ktorou sú priateľky. Mal dve sekretárky a spolupracovníkov, pričom všetci mali zmluvy. Žiadal, aby žalobkyňa predložila zmluvu. Uviedol, že nehovorí ani slovo po slovensky a nehol sa s ňou ústne dohodnúť. Na otázku žalobcu, či popiera, že žalobca pre neho robil výzvy na zaplatenie poistného uviedol, že na túto agendu mali advokátsku kanceláriu najmenej 8 rokov. Išlo o advokátsku kanceláriu Dedák&partner. Vylúčil, že si u žalobcu objednal prípravu upomienok - na takéto výzvy boli zamestnankyne, ktoré pracovali 40 hodín týždenne a advokátska kancelária. Poukázal na to, že výzvy založené žalobcom neobsahujú jeho podpis. Tvrdil, že je činný v 9 krajinách a každý jeho spolupracovník má zmluvu. Predložené zmluvy podľa jeho tvrdení nikdy nevidel a nepodpísal ich. Ďalej uviedol, že je majiteľom spoločnosti EPM a na Slovensku bol aj
konateľom spoločnosti. On ako fyzická osoba nikoho nepožiadal, aby pre neho na základe ústnej dohody pracoval. Vo vzťahu k navrhnutej svedkyni p. M. uviedol, že táto v spoločnosti EPM nemala žiadne právomoci. 4. Na pojednávaní dňa 10.1.2013 žalobca doručil súdu kópie fotografií na preukázanie nepravdivosti tvrdenia žalovaného, že ju nepozná. 5. Písomným podaním z nezisteného dňa, ktoré bolo doručené súdu 24.1.2013 (čl. 264) žalobca namietal výpoveď svedkyne p. M., pričom uviedol, že svedkyňa zavádzala a nevypovedala pravdu. Uviedol, že ponuka na spoluprácu prišla zo strany žalovaného, nebolo to v sídle EPM, ale v Auparku, so svedkyňou neboli priateľky, iba s občas stretávali a žalobkyňa o nej vedela, že svedkyňa je falošná a neúprimná. Žalobca tvrdil, že pri každom stretnutí sporových strán bola prítomná menovaná svedkyňa. Žalobca si na druhý deň po prvom stretnutí mal prísť do sídla EPM po zoznam dlžníkov, čo aj urobila. V zozname boli aj telefónne čísla dlžníkov, na ktoré mal dlžníkov kontaktovať s tým, že účet jej uhradí žalovaný. Výzvy vypisoval žalobca doma, následne ich odovzdával svedkyni, ktorá ich dala na podpis žalovanému. Potom ich žalobkyňa zabalila do obálok, odniesla na poštu v doručenkových obálkach. Poštovné hradila žalobkyňa, pretože žalovaný prisľúbil, že jej všetko uhradí. Jeden krát sa stalo, že žalovaný vytiahol 1.000,- Sk a dal ich žalobkyni na poštovné. Keď žalobkyňa žiadal vyplatenie peňazí za dva mesiace, žalovaný jej povedal, že musí spočítať, koľko peňazí prišlo od dlžníkov. Z prijatých platieb žalovaný vyplatil mzdy asistentkám a nájom kancelárie za 3 mesiace a odvody zamestnancom. Svedkyňa jej mala pretlmočiť, že má s peniazmi ešte počkať asi mesiac. Ďalší mesiac mal zmeniť termín zaplatenia na koniec augusta, následne na koniec septembra. So žalovaným vždy komunikovala cez p. M.. Asi za rok žalovaného stretla aj so svojim manželom - žalovaný mal tvrdiť, že o týždeň príde a všetko jej zaplatí. Žalobkyňa žiadala ako svedkyňu vypočuť p. G. C., ktorá jej mala 1 x pretlmočiť stretnutie s p. I.. 6. Na pojednávaní dňa 3.10.2013 bola vypočutá ako účastník konania žalobkyňa, ktorá uviedla, že sa pravidelne stretávala s p. M., za prítomnosti žalovaného, pričom jej bolo povedané, že žalovaný ju nemôže zamestnať pre nedostatok finančných prostriedkov, ale že potrebujú pomoc pri vymáhaní pohľadávok zo storno poistenia. Vo vzťahu k výške odmeny uviedla, že z každej vymoženej sumy mala prisľúbenú odmenu 0,2 % a náklady na telefónny účet a poštovné. Dohoda podľa nej mala byť uzavretá na obdobie 1 roka, pretože je veľa dlžníkov. Žalobkyňa nevedela špecifikovať, z čoho pozostáva žalovaná istina - túto sumu jej oznámil žalovaný. Písomný doklad o výške výpočtu uvedenej sumy nemá, ani nikdy nemala. Zoznam pohľadávok, ktorý jej bol odovzdaný bol v hodnote asi 20 miliónov Sk. Ešte v máji začala vymáhať predmetné pohľadávky tak že ešte za prítomnosti žalovaného telefonovala s dlžníkmi. Túto prácu vykonávala doma. Vyhotovené výzvy predložila na sekretariát EPM, niekedy aj žalovanému v Auparku. K dokladom o vyhotovenej práci žalobkyňa uviedla, že žiadne nemá ani podklady k výpočte odmeny. 7. Písomným podaním zo dňa 19.9.2016 žalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne G. C., D. L. K. R. L.. 8. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 31.10.2016 doplnila svoje vyjadrenia tak, že dohoda medzi sporovými stranami bola ústna a úplne konkrétna čo do odplaty 3.000,- € aj čo do charakteru poskytovaných služieb
- boli to administratívne služby, príprava výziev na zaplatenie pre poisťovacích maklérov spoločnosti žalovaného na úhradu provízií za stornované poistné zmluvy. Plnenie tejto dohody jednoznačne potvrdila svedkyňa C., ktorá bola v pracovno-právnom vzťahu so spoločnosťou žalovaného a vyskytovala sa v priestoroch žalovaného v čase plnenia a potvrdila existenciu dohody o odplate vo výške 3.000,00 EUR už v čase plnenia zo strany žalobkyne žalovanému, keď žalovaný si plnenie preberal, poskytoval súčinnosť a vyjadril aj svoju vôľu a ochotu zaplatiť dohodnutú sumu. Plnenie dohody a stretávanie so žalovaným potvrdila aj svedkyňa - dcéra žalobkyne a vôľu aj ochotu zaplatiť zo strany žalovaného potvrdil aj svedok p. L. ešte v nasledujúcom roku. K zmene postoja žalovaného došlo až plynutím času po obdržaní písomnej predžalobnej výzvy v roku 2010. Uvedení svedkovia teda vo vzájomnej súvislosti svojich svedeckých výpovedí jednoznačne potvrdili existenciu záväzkového vzťahu, jeho obsah ako aj skutočnosť, že žalovaný tento svoj záväzok dlhodobo uznával. Z tohto dôvodu bola žalobkyňa presvedčená, že žalovaná pohľadávka je preukázaná. Pokiaľ by žalovaný popieral existenciu vzťahu so žalobkyňou, bol by tak mohol namietať hneď bez zbytočného odkladu v čase plnenia už pri 1. stretnutí, kde mu bola prednesená požiadavka na zaplatenie žalovanej sumy - tu sa jednoznačne vyjadrila svedkyňa C., že žalovaný nenamietal ani výšku sumu, ani plnenie ako také, len odkladal zaplatenie z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a činnosť žalobkyne, z ktorej mal prospech, nechal ďalej pokračovať, spoluúčastnil sa na nej tým, že podpisoval výzvy, ktoré ona pripravila a boli ďalej rozposielané, ako potvrdila svedkyňa C.. V prípade neexistencie vzťahu a nepôvodnosti konania žalobkyne by bol toto žalovaný namietal okamžite a svedkyňa C. by to musela počuť. Keď počula to, že
súhlasí so zaplatením. Nebol by žiadny dôvod, aby žalovaný súhlasil a prisľúbil zaplatenie, keby nemal vedomosť o tomto záväzku. 9. Žalovaný na pojednávaní dňa 31.10.2016 doplnil svoje vyjadrenia tak: že namietol výpoveď p. C. s poukazom na skutočnosť, že nemá vedomosť o pracovnoprávnom vzťahu tejto svedkyne k spoločnosti EPM. Zvyšní spolupracovníci a zamestnanci spoločnosti -mali všetci pracovnú alebo inú zmluvu. Pani svedkyňa C. spomenula, že výzvy boli pripravované žalobkyňou, avšak podľa žalovaného tieto dokumenty mu vždy vypracovávala jeho asistentka I.. Taktiež, čo sa týka svedectva dcéry žalobkyne, žalovaný túto nespoznal, možno aj preto, že v danom čase mala 15 rokov. Nespomínal si na situáciu, ktorú svedkyňa uviedla, a bol prekvapený, že 15-ročné dievča si pamätá, aký dokument kým a kedy bol podpísaný. Dcéra žalobkyne uviedla, že tieto stretnutia sa diali už od roku 2008, kde už jestvovala údajne dohoda medzi žalobkyňou a žalovaným, avšak vzhľadom na to, že všetci obchodní partneri a zamestnanci spoločnosti boli vyplácaní a ich mzdy a odmeny boli dohadované v slovenských korunách, keďže sa písal rok 2008 - namietol, prečo si žalobkyňa pýta presne 3.000,00 €, aj napriek tomu, že sa všetky odplaty vyplácali v slovenských korunách, keďže euro v tom čase na SR nebolo. Rovnako nesúhlasil so svedkyňou C. v tom, že spoločnosť bola zlikvidovaná, čo podľa neho pravdou nie je, spoločnosť je zapísaná v OR do dnešného dňa. Uviedol, že počas celého vyjadrovania žalobkyne a svedkov bol opisovaný spôsob, akým sa žalobkyňa snažila domáhať predmetnej sumy, ale nebol preukázaný, ani svedectvom potvrdený spôsob, akým tento záväzkový vzťah vôbec vznikol. Vo vyjadrení žalobkyne chýba informácia o rozsahu vykonanej práce, ktorú údajne pre konateľa vykonala, a to vyjadrená vo finančnej čiastke. Taktiež akú sumu sa jej podarilo od údajných dlžníkov vymôcť. Pani žalobkyňa uvádza sumu 3.000,00 EUR za jej práce, ktoré údajne boli dohodnuté pred vykonaním tejto práce, avšak nie je spomenuté - za aký obnos práce, časový úsek, alebo iné vymedzenie objemu a rozsahu práce. Žalovaný existenciu vzťahu medzi žalobkyňou namietal. 10. Pojednávanie dňa 23.1.2017 súd uskutočnil v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, keď jeho žiadosti o odročenie pojednávania pre práceneschopnosť nevyhovel s poukazom na § 183 ods. 2 C.s.p. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že právny zástupca žalobcu v žiadosti o odročenie pojednávania nepreukázal, že žalobkyňa trvá na osobnom zastúpení týmto konkrétnym advokátom na pojednávaní a že takáto žiadosť je aj odôvodnená. Naviac v plnomocenstve (čl. 4) žalobca výslovne súhlasil so substitúciou. Vec nie je ani po skutkovej ani právnej stránke tak náročná, aby si zástupca nemohol nájsť substituenta, a to v situácii, keď právny zástupca žalobcu je konateľom advokátskeho spoločenstva FP LEGAL, s. r. o., ktoré zamestnáva dvoch koncipientov. Súd pri hodnotení žiadosti o odročenie pojednávania prihliadol aj na skutočnosť, že predmetná žiadosť bola súdu doručená približne dve hodiny pred pojednávaním, na ktoré sa mal dostaviť žalovaný s pomerne značnej vzdialenosti. 11. Na pojednávaní dňa žalovaný doplnil svoje vyjadrenia tak, že popiera všetky vyjadrenia k svojej osobe z dôvodu, že sa vo veci necíti byť pasívne vecne legitimovaným subjektom. Podľa výpovedi svedkov aj podľa vyjadrení samotnej žalobkyne je nespochybniteľné, že všetky úkony, ktoré mala vykonávať a za ktoré si nárokuje odmenu, vykonávala pre spoločnosť EPM s.r.o., teda vymáhanie pohľadávok spoločnosti EPM a nie pohľadávky pre p. I. ako fyzickej osoby. K vykonaným listinným dôkazom sa žalovaný vyjadril tak, že listiny, ktoré predložil žalobca nedokazujú záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným pre absenciu podpisu žalovaného a pre absenciu doručeniek k predmetným listinám. Bol toho názoru, že takýto dokument si aj počítačovo menej zručný človek môže ľahko vyrobiť v počítači bez akejkoľvek súčinnosti so žalovaným. Naviac podľa žalovaného tieto dokumenty podporujú jeho názor o tom, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní, pretože na tých dokumentoch sa uvádza ako odosielateľ a subjekt, ktorý pohľadávky vymáha spoločnosť EPM s.r.o. a nie A. I.. K fotografii uviedol, že nepopiera, že žalobkyňu pozná a stretli sa, avšak podľa neho fotografia 2 ľudí pri stretnutí nedokazuje žiaden záväzkový vzťah. K čestnému prehláseniu p. C. uviedol, že aj napriek tomu, že p. C. prehlasuje, že bola svedkom toho, ako si žalobkyňa finančnú odmenu od žalovaného nárokuje, nikdy nepotvrdila, že by bola svedkom toho, že akýkoľvek vzťah v prvom rade vznikol. Jej svedectvo preto podľa neho nie je v otázke toho, či vzťah vznikol alebo nie, podstatné. K svedectvu p. L. uviedol, že tohto svedka si nepamätá, resp. nevie o tom, že by sa kedykoľvek vôbec stretli. K svedectvu slečny L. poukázal na to, že menovaná mala v rozhodujúcom čase menej ako 14 rokov, preto s určitosťou ani nevie, či túto osobu pozná, keďže sa za 9 rokov mohla veľmi zmeniť, avšak bol presvedčený o tom, že so 14-ročným dievčaťom obchod neriešil. Podotkol, že sa mu zdá prinajmenšom podozrivé a nepravdepodobné, že práve dcéra žalobkyne svedčila v prospech svojej matky tým, že tvrdila, že si spomína na udalosti - dátum, čas, miesto, dôvod stretnutia a ešte aj obsah zmlúv a dohôd. Podľa žalovaného je nepravdepodobné, že by dieťa tohto veku malo záujem a pamäťovú kapacitu si po toľko rokoch spomenúť na obsah dohody a presnú výšku odmeny jej matky, s ktorou bola na káve v obchodnom centre na danom stretnutí. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, o zaplatení 1.000,- Sk v hotovosti
na výdavky žalovaný uviedol, že určite neposkytol žiadne financie v hotovosti bez potvrdenia a nemal dôvod, tak, ako sa uvádza, vytiahnuť z tašky - zo svojich súkromných peňazí, keď sa pritom jednalo o záležitosť spoločnosti EPM, teda všetko by sa malo hradiť z prostriedkov spoločnosti. V záverečnej reči žalovaný zhrnul, že dôkazy žalobcu smerovali iba k tomu, že si žalovanú sumu od neho nárokuje, ale či si ich nárokuje oprávnene nepreukázal. Rozhovory sporových strán o prípadnej dohode podľa žalovaného neboli nikdy ani zďaleka dokončené, zmluva nevznikla, a žalobkyňa bez vzniku zmluvy iniciatívne bez schválenia pripravila nejaké dokumenty a následne si sama svoju prácu ohodnotila na 3.000,00 EUR, ktoré následne začala vymáhať. Zotrval na námietke pasívnej legitimácie, keďže žalovaný ako fyzická osoba aj napriek tomu, že sporný nárok žalobkyne ho jednoznačne opisuje a uvádza ako konateľa spoločnosti EPM, ktorý údajne mal túto odmenu prisľúbiť z pozície konateľa spoločnosti EPM, sám ako fyzická osoba nemal dôvod tvrdenú zmluvu uzatvoriť. Práca, ktorú mala žalobkyňa vykonať, mala byť iba výlučne pre spoločnosť EPM a spoločnosť EPM mala byť jediný subjekt, ktorý by z takéhoto vzťahu čerpal výhody. Podľa žalovaného žiaden zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a ani p. I. ako fyzickou osobou a ani spoločnosťou EPM nevznikol. 12. Súd vykonal dokazovanie:
- listinami: čestné vyhlásenie pani G.U. C. zo dňa 13.04.2011 (čl. 23), Žiadosť o schválenie splátkového kalendára (čl. 24), Návrh o zaplatenie vo veci vedenej na OS BA III sp. zn. 33Rob/539/08 (čl. 25), platobný rozkaz OS BA III sp. zn. 33Rob/539/08 (čl. 28), Výzvy na zaplatenie čl. 30-190), fotografie (čl. 250-253)
- výsluchom žalobcu (čl. 209)a žalovaného (čl. 225)
- výsluchom svedkov: N. M. (čl. 255), G. C., D. L.Á., R. L.. a oboznámením sa s ostatným obsahom súdneho spisu.
13. Svedkyňa p. M. na pojednávaní dňa 10.1.2013 vypovedala, že pozná oboch účastníkov veľmi dobre. Žalobkyňu od svojich 22 rokov, boli veľmi dobré priateľky až do času, kým nenastal problém, ktorý je predmetom tohto konania. Žalovaný bol jej obchodným partnerom, pracovala pre neho asi 6 rokov. Kompetencie v rámci spoločnosti nemala žiadne - tieto mal žalovaná, ktorý je 100% majiteľom spoločnosti EPM. Ona nikdy nemala podpisové právo ani právo disponovať s účtami spoločnosti. Žalobkyňa si hľadala prácu a ona jej navrhla, aby sa zastavila v spoločnosti EPM a dohodla sa so žalovaným o prípadnej možnosti spolupráce, pretože žalobkyňa mala skúsenosti v oblasti vymáhania pohľadávok. Prvotné rokovania a jednania so žalovaným aj tlmočila. Predmetom stretnutia bola dohoda na vymáhaní pohľadávok. Žalobkyňa navrhla, že obvolá spolupracovníkom EPM, napíše listy, pošle listy s výzvou. Strany sa v podstate dohodli na takej spolupráci, že ona bude komunikovať so spolupracovníkmi, ktoré dlhovali spoločnosti žalovaného peniaze. Žalobkyňa sa zblížila s kolegyňami svedkyne v EPM, ktoré jej poskytli mená dlžníkov a ona niektorým posielala výzvy. Keď si žalovaný pozrel, akým spôsobom dlžníci reagujú na výzvy, tak videl, že sa mu vracalo málo peňazí. Žalovaný s asistentkou p. C. aj druhou jeho asistentkou sa dohodli, aby utlmili spoluprácu a aktivitu žalobkyne. Svedkyňa bola názoru, že obe sporové strany boli nespokojné - žalovaný videl len jeden nacykolostylovaný papier, ktoré žalobkyňa posielala. Žalovaný vymáhal pohľadávky prostredníctvom advokátskej kancelárie, ale dlžníci na 95 % na výzvy nereagovali. Žalobkyňa si myslela, že list, ktorý bude posielať v mene žalovaného bude zo strany dlžníkov viac akceptovaný a dlžníci naň budú skôr reagovať. Ako náhle však žalovaný videl, že rozposlané listy sa v 40 % vrátili ako neprevzaté, tak nechcel ďalej pokračovať v spolupráci so žalobkyňou. To bol okamih, kedy nastal medzi sporovými stranami problém a žalobkyňa naďalej chcela vyvíjať aktivity pre EPM s.r.o., o čo žalovaný nemal záujem. Svedkyňa nevedela, či žalovaný poskytol žalobkyni nejakú odmenu. Ona pri dohodnutí odmeny nikdy nebola. Vo vzťahu k ukončeniu spolupráce sporových strán svedkyňa uviedla, že ona priamo tlmočila žalobkyni, že si nemôžu dovoliť takéto úkony a služby, pretože nemajú adekvátnu odozvu a je sklamaný z toho, keď žalobkyňa zaručovala úspešnosť pri vracaní provízií. Toto bolo v časovom horizonte 4-5 týždňov. Potom svedkyňa odporučila žalobkyni, aby v činnosti nepokračovala. Žalobkyňa v tom čase nemala zamestnanie a robila to s takou zotrvačnosťou, aby dosiahla úspešnosť v nejakom % vyjadrení. O uhradení nejakých finančných prostriedkov za hotové výdavky (cestovné, náhrada za spotrebovaný materiál a pod) nemala svedkyňa vedomosť. 14. Svedkyňa p. C. na pojednávaní dňa 31.10.2016 vypovedala, že žalobkyňu stretla 2x alebo 3x v spoločnosti EPM, keď prišla s veľkými obálkami a materiálmi, ktoré aj sama pomáhala baliť do obálok. Podľa svedkyne žalovaný prostredníctvom p. M. povedal žalobkyni, že jej zaplatí sumu 3.000,- €. Takýto prísľub žalovaný zopakoval ešte raz. Svedkyni spoločnosť EPM zaplatila jej peniaze. Svedkyňa uviedla, že počula, ako si žalobkyňa pýtala od žalovaného sumu 3.000,- €, na čo jej žalovaný povedal, že zaplatí keď predá firmu. Či sa sporové strany dohodli na väčšej alebo menšej sume svedkyňa nevedela. Podľa
svedkyne žalobkyňa činnosť vyvíjala s vedomím žalovaného, nakoľko veci od žalobkyne podpisoval. K tomuto žalovaný uviedol, že všetky tieto podklady robila jeho sekretárka. Svedkyňa uviedla, že v spoločnosti EPM robila na dohodu o pracovnej činnosti od septembra do decembra. Ďalej uviedla, že nevie, či sa sporové strany dohodli na sume 3.000,- €, prípadne na vyššej alebo nižšej sume. 15. Svedkyňa D. L. na pojednávaní dňa 31.10.2016 vypovedala, že žalobkyňa je jej matka, s ktorou sa zúčastnila na stretnutiach so žalovaným. Na takomto stretnutí bola aj v roku 2009, z ktorého si zapamätala, že žalovaný práve predáva firmu a peniaze, čo dlží mame jej zaplatí za prácu, ktorú pre neho robila. 16. Svedok R. L. na pojednávaní dňa 31.10.2016 vypovedal, že so žalovaným sa stretol raz v Auparku na podnet žalobkyne. Táto ho požiadala cca v októbri 2009, aby v jej mene napísal žalovanému SMS so žiadosťou o stretnutie. Na túto SMS žalovaný zareagoval kladne a stretnutie sporových strán sa uskutočnilo za jeho účasti. Na stretnutí sa žalobkyňa dopytovala, kedy uvidí od žalovaného tie peniaze
- svoj honorár vo výške 3.000,- €. Žalovaný oznámil žalobkyni, že keď predá firmu - jednalo sa o firmu, pre ktorú pracovala žalobkyňa. 17. Podľa čestného prehlásenia p. C. mala žalobkyňa pripravovať písomnosti pre žalovaného asi do 05. decembra 2008. K dohode medzi sporovými stranami malo dôjsť v polovici júna 2008. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: 18. Súd úvodom konštatuje, že žalobkyňa nepredložila žiadnu zmluvu, z ktorej by žalovaný nárok vyplýval. Výpovede svedkov si odporujú vzájomne, prípadne odporujú tvrdeniam žalobcu. Z týchto dôvodov súd neprihliadol najmä na výpoveď p. L., o ktorom žalovaný uviedol, že tohto svedka nepozná a na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení žiadal predložiť sms komunikáciu, čo žalobca neurobil. 19. Súd z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede p. M. považuje za preukázané, že žalobca so žalovaným sa stretli niekedy v roku 2008 za účelom rokovania o vzájomnej dohode smerujúcej k vymáhaniu pohľadávok. Súd napriek námietkam žalobcu, že v skutočnosti k uzatvoreniu žiadnej dohody medzi sporovými stranami nedošlo, považuje za pravdepodobné, že skutočne došlo k dohode sporových strán o tom, že žalobca bude činný v oblasti vymáhania pohľadávok a že pravdepodobne aj zo strany žalobcu došlo k vykonaniu prác smerujúcich k dohodnutej činnosti. To že žalobca vykonával nejakú činnosť na základe dohody so žalovaným vyplýva okrem tvrdení žalobcu aj z výpovede svedkyne p. M. a svedkyne p. C.. Súd ale nepovažuje za preukázaný konkrétny obsah dohody medzi sporovými stranami, a to rozsah práce ktorá sa mala vykonať, či obsahom dohody bolo aj to, že žalobkyňa bude hradiť najmä náklady na poštovné a hovorné z vlastných prostriedkov s následnou povinnosťou refundácie zo strany žalovaného, doba trvania vzťahu, odplata a subjekt, s ktorým mala byť zmluva uzavretá. Žalobca na preukázanie týchto skutočností neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy, napriek tomu, že žalovaný uvedené skutočnosti namietal. 20. K časovému rozsahu spolupráce medzi žalovanými stranami súd poukazuje na to, že podľa svedkyne p. C. v jej čestnom prehlásení zo dňa 13.04.2011 , že malo dôjsť k Dohode v polovici júna 2008, avšak vo svojej výpovedi uviedla, že pre spoločnosť žalovaného EPM robila v období od septembra do decembra, z čoho je zrejmé, že svedkom uzatvárania dohody nemohla byť. K výpovedi svedkyne p. C. súd poznamenáva, že svedkyňa v čestnom prehlásení sa o žiadnej výške odmeny nezmienila, avšak za cca 6 rokov pri podaní svedeckej výpovede na súde sa jej táto suma vybavila - súdu sa javí ako vysoko nepravdepodobné, že by človek, ktorý o sebe tvrdí, že nemá bližší vzťah so žalobcom jednak vedel o čase uzavretia dohody, ktorej nebol prítomný ako aj to, že si po 6 rokoch spomenul na konkrétny detail dohody (výške žiadanej odmeny). Súd ďalej poukazuje na to, že žalobkyňa dva krát v priebehu konania tvrdila, že práce vykonávala doma (žaloba, pojednávanie dňa 3.10.2013 - čl. 299) a dva krát, že doma a v sídle EPM (vo vyjadrení zo dňa 20.1.2011 čl. 16, a vo vyjadrení zo dňa 14.4.2011 čl. 22). 21. Vo vzťahu k dobe vykonávania tvrdenej činnosti, žalobkyňa uviedla, že činnosť vykonávala od 15.6.2008 do 12.11.2008. Následne v podaní zo dňa 14.4.2011 uviedla že jej práce z mája sú v počítači p. I.. Svedkyňa p. C. si v čestnom prehlásení bola istá, že práce vykonávala do 5.decembra 2008. 22. Napriek tvrdeniam žalobcu, že predmetom dohody bolo okrem iného preplatenie poštovného a nákladov, žalobca ktorého o tejto skutočnosti zaťažovalo dôkazné bremeno nepredložil súdu jediný doklad o zaplatení poštovného ani jedinú faktúru, ktorá by mohla preukázať jednak výšku jej výdavkov ako aj to, že skutočne tvrdenú činnosť vykonával. Vo vzťahu k výške odmeny súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 03.10.2013, kde jednak žalobca prvý krát od začatia konania (cca po troch rokoch) uviedol, aká mala byť dohoda sporových strán o odmene - 0,2 % z vymoženej sumy + účet za telefón a poštovné náklady, avšak zároveň výslovne uviedol, že výšku nárokovanej sumy mal uviesť žalovaný. Takéto tvrdenie žalobcu sa súdu v spojení s ostatnými tvrdeniami žalobcu a dôkazmi javí prinajmenšom ako nepravdepodobné. V prípade dohody o preplatení poštovného a nákladov na
telefón by osoba, ktorá koná s bežnou opatrnosťou musela mať doklady o zaplatení týchto nákladov - žalobca ich však ani nepredložil a ani nešpecifikoval. 23. Súd rovnako nepovažuje za preukázané, s kým mala byť Dohoda uzatvorená, či so žalovaným ako fyzickou osobou prípadne so spoločnosťou EPM. Je však nepochybné, že ak žalobca nejakú prácu vykonával, bola to práca pre spoločnosť EPM, nie pre súkromnú osobu žalobcu. 24. Súd považuje za preukázané, že žalobca žiadal od žalovaného za vykonanú prácu sumu 3.000,- €
- toto napokon vyplýva aj z Výzvy na úhradu zo dňa 23.08.2010, avšak nepovažuje za preukázané, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi túto sumu zaplatiť. Na tomto mieste súd poukazuje na svedeckú výpoveď p. C., ktorá sama uviedla, že nevie na akej sume sa sporové strany dohodli.
Súd vec právne posúdil nasledovne:
25. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za činnosť vykonanú v nešpecifikovanom rozsahu a nároku na preplatenie poštovného a výdavkov za telefón 26. Na to aby strana sporu mohla byť v konaní úspešná musí si splniť svoje základné procesné povinnosti a to povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutkové okolnosti ako aj svoje tvrdenia v preukázať. Dôkazné bremeno nezaťažuje v spore výlučne žalobcu, ale obe sporové strany. Žalobca bol v tomto konaní povinný tvrdiť a preukázať skutočnosti, ktoré zakladajú dôvodnosť ním uplatneného nároku. Žalovaný je povinný tvrdiť a preukázať skutočnosti, ktoré nárok žalobcu vylučujú. V súvislosti dôkazným bremenom v zásade platí zásada, že od nikoho nemožno požadovať preukázanie toho, čo neexistuje (tzv. negatívna dôkazná teória). 27. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010) 28. Vo vzťahu k povinnosti tvrdenia súd konštatuje, že žalobca si túto povinnosť nesplnil, keď síce tvrdil, že jeho nárok pozostáva z odmeny a nároku na refundáciu hotových výdavkov, avšak vôbec nešpecifikoval akú časť žalovanej sumy požaduje z dôvodu odmeny a akú časť z dôvodu refundácie. 29. Napriek skutočnosti, že žalobca v zásade nie je povinný uviesť právne posúdenie veci v danom prípade žalobca ani vôbec netvrdil, akú konkrétnu zmluvu mal so žalovaným uzatvoriť a ani neuviedol také rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré by súdu vôbec umožnili subsumovať ním tvrdené okolnosti pod nejakú právnu normu, upravujúcu tvrdený zmluvný vzťah sporových strán. Ak by malo ísť o zmluvu podľa Zákonníka práce, takáto zmluva by nikdy nemohla byť platne uzatvorená pre nedostatok písomnej formy. Ak by malo ísť o nepomenovanú zmluvu, podľa súdu žalobca nepreukázal, že by takáto zmluva platne vznikla, keď nepreukázal splnenie podstatných náležitosti takejto zmluvy. 30. Súd sa musel prikloniť k tvrdeniu žalovanému, že žalobca nepreukázal relevantným spôsobom vznik alebo aspoň existenciu záväzkového vzťahu medzi sporovými stranami s konkrétnym obsahom. Prísľub žalovaného o tom, že žalobcovi zaplatí určitú peňažnú sumu ak by aj bol uskutočnený a preukázaný, čo sa v konaní podľa súdu nestalo, nezakladá bez ďalšieho žalovanému žiadne právne povinnosti. Takýto prísľub by nadobudol právnu relevanciu iba v prípade, ak to zákon predpokladá (napríklad verejný prísľub) alebo ak by bol tento prísľub napr. uznaním záväzku, čo sa v danom prípade nestalo pre nesplnenie minimálne formálnych záležitostí právneho úkonu. Keďže malo ísť o odmenu za vykonanú prácu a refundáciu výdavkov, ktoré žalovaný v celosti poprel, bol žalobca na dosiahnutie úspechu v spore povinný preukázať existenciu záväzkového vzťahu medzi sporovými stranami a jeho obsah, čo sa nestalo. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 31. Súd záverom uvádza, že sa stotožňuje s námietkou žalovaného, že žalobca nepreukázal ani to, kto je v spore pasívne legitimovaný. 32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa zásad o náhrade trov konania (§ 255 CSP). Nakoľko si žalovaný mal spore plný úspech, nárok na náhradu trov súd priznal žalovanému a mieru jeho úspechu v spore určil na 100 %.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.