Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/9/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, AK Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 37927795 proti žalovanému: U. X., A.. XX.XX.XXXX, W. P. XX o zaplatenie sumy 1.387,23 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 703,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy 703,20 EUR od 14.02.2013 do zaplatenia.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 2 %.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca Consumer Finannce Holding. a.s. sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 1.660,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy za obdobie od 14.02.2013 do zaplatenia. Podanie návrhu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 26.11.2009 zmluvu o pôžičke č. 7064596 na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku celkovo v sume 5640 eur. Podľa zmluvy mal žalovaný uhradiť pôžičku v 60 mesačných splátkach vo výške 94 eur. Doposiaľ žalovaný uhradil sumu 3.968,80 eur. Vzhľadom na to, že porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku respektíve jej splátky žalobca listom zo dňa 06.02.2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Dlžné splátky žalovaný do dnešného dňa neuhradil. To z čoho žalovaná suma pozostáva neuviedol.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Počas konania, vzhľadom na postúpenie pohľadávky, uznesením súd rozhodol, a pripustil, aby z konania pôvodný žalobca vystúpil a na jeho miesto vstúpil nový žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, Bratislava.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou zo dňa 26.11.2009, obchodnými podmienkami, predžalobnou výzvou zo dňa 06.02.2013, prehľadom splátok, čiastočným späťvzatím zo dňa 23.02.2016, vyjadrením žalobcu na čl. 20-23 vrátane príloh, návrhom na zmenu účastníka vrátane príloh, zmluvy o postúpení, vyjadrením žalobcu z 20.01.2017.

5. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

6. Pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a. s. a žalovaný uzatvorili dňa 26.11.2009 Zmluvu o pôžičke, ktorou poskytol veriteľ žalovanému pôžičku vo výške 3000 eur s lehotou splatnosti 60 mesiacov, výška mesačnej anuitnej splátka bola 94 eur. S poukazom na obchodné podmienky, obsah zmluvy, splátky boli splatné k 20. dňu prvá splátka bola splatná dňa 20.12.2009.

7. Z predžalobnej výzvy zo dňa 06.02.2013 vyplýva, že pôvodný veriteľ z dôvodu omeškania s úhradou splátok úver zosplatnil, dlžníka vyzval na úhradu všetkých splátok jednorázovo. To, podľa akých ustanovení, neuviedol.

8. Z prehľadu splátok a vyjadrenia žalobcu vyplýva, že celkovo žalovaný uhradil sumu 3.968,80 eur.

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok pôvodný veriteľ ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na nového veriteľa. Oznámením zo dňa 30.09.2016 bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky na žalobcu. Spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, ktorá sa tak stala aktívne legitimovaná v tomto konaní. Na základe návrhu preto súd uznesením pripustil zámenu na strane žalobcu a žalobcom sa stala spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

10. Uznesením zo dňa 09.03.2016 súd konanie čiastočne zastavil v zmysle návrhu ohľadom sumy 273,42 eur ako zmluvnej pokuty. Predmetom konania tak ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.387,23 eur.

11. Uvedenú vec súd takto právne posúdil.

12. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

13. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

16. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

18. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

24. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

25. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

26. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

30. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá bola na súčasného žalobcu postúpená zmluvami o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

31. Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva.

32. Z vykonaného dokazovania, a to zo zmluvy vyplýva že pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 26.11.2009 Zmluvu o pôžičke, ktorou poskytol pôvodný veriteľ žalovanému pôžičku vo výške 3000 eur. Z obsahu zmluvy vyplýva, že splatnosť bola 60 mesiacov, výška mesačnej anuitnej splátka bola 94 eur. Pôvodný veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru listom zo dňa 06.02.2013.

33. S poukazom na obsah zmluvy a obchodné podmienky splátky boli splatné k 20. dňu prvá splátka bola splatná dňa 20.12.2009.

34. Čo sa týka výšky úrokovej sadzba uvedenej a dohodnutej v zmluve na výške 32,28 %. Po orientačnom prepočte súdu vyšla výška úrokovej sadzby 14,66 %. Súd zisťoval výšku úrokovej sadzby z úverov obdobných v rozhodnom období na internetovej stránke Národnej banky Slovenska a zistil, že výška pri obdobných úveroch v rozhodnom období bola 12,28 % ročne. Táto výška je podľa názoru súdu primeraná úrokovej miery pri podobnom úvere v bankách a preto aj v súlade so zákonom.

35. Keďže čiastočne ohľadom sumy 273,42 eur bolo konanie zastavené, predmetom konania tak ostal nárok na zaplatenie sumy 1.387,23 eur.

36. Z vyššie uvedeného vykonaného dokazovania a vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vyplýva, že nezosplatnené splátky boli v počte 38, zosplatnených bolo 22 splátok. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný mal uhradiť sumu 4.672 eur (3572 eur +1100 EUR). Suma 3.572 eur pozostáva z 38 splátok po 94 eur. V tejto sume splátky, keďže sa jedná o anuitné splátky, je zahrnutá aj príslušná časť istina ako aj úrokov. Suma 1100 eur pozostáva z 22 splátok po 50 eur, t.j. 1100 eur (istina pripadajúca na jedna splátku - 3000 eur /94).

37. Teda spolu mal žalovaný uhradiť veriteľovi sumu 4.672 eur. Keďže bolo preukázané, že žalovaný uhradil sumu 3968,80 eur, jeho dlh je tak 703,20 eur. V tejto časti istiny považoval súd žalobu za dôvodnú a preto v tejto časti žalobe ako dôvodnej vyhovel. Súd má za to, že žalobca má nárok na istinu a úroky, tak ako je to vyššie uvedené a vypočítané. Zvyšok žalobného nároku ohľadom istiny nad sumu 703,20 eur z dôvodov vyššie uvedených považoval za nedôvodný a zamietol ho.

38. Žalobca v žalobe neuviedol z čoho pozostáva žalovaná suma. Žalobca v časti zmluvnej pokuty a poplatkov vzal späť a to v sume 273,42 eur. Predmetom konania tak ostal nárok na zaplatenie sumy 1.387,23 eur. Táto suma mala pozostávať z istiny a úrokov, bližšie však ani túto sumu žalobca nešpecifikoval. Súd má za to, že žalobca v sume nad 703,20 eur neuniesol dôkazné bremeno.

39. Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Tieto úroky od poskytnutia do doby zosplatnenia súd žalobcovi priznal.

40. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

41. Aj keď žalobca uviedol, že si uplatňuje iba istinu a úroky nie je z jeho vyjadrenia ani zo žaloby zrejmé, ako k výslednej sume dospel. Podľa orientačného prepočtu súdu je nárok žalobcu na istinu a úroky do doby zosplatnenia taký, ako je to vyššie uvedené.

42. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

43. Podľa § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

44. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, platného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

45. Žalobca ďalej v žalobe žiadal aj úroky z omeškania od 14.02.2013 do zaplatenia v zákonnej výške 8,75 % ročne.

46. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalovaný sa dňa 14.02.2013 dostal do omeškania, pretože k vyhláseniu splatnosti došlo listom zo dňa 06.02.2013 a 1ehota na plnenie bola 3 dní.

47. Na základe uvedeného preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v žiadanej zákonnej výške od 14.02.2013 do zaplatenia no len zo sumy, ktorú považoval za dôvodu, t.j. zo sumy 703,20 eur a zvyšok nároku na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol.

48. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Keďže súd žalobe žalobe vyhovel len čiastočne , žalobca bol úspešný v rozsahu 51% a žalovaný 49 %. Úspešnejší bol tak žalobca. Vzhľadom na uvedené, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania v pomere úspechu, tj. 2% ( 51- 49). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.