Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/294/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ B. I., C.. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, S. - Q., 2/ B. I., C.. XX.XX.XXXX, bytom S. - Q., zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, 3/ Y. O., C.. XX.XX.XXXX, bytom M.I. XXXX/X, B., o zaplatenie 1.414,26 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu voči žalovanému 2/ zamieta.

Žalovanému 2/ priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovanému 1/ a 3/ náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

Právnickú osobu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, do konania nepriberá.

Právnická osoba Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.06.2013 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovaným 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.414,26 eur s úrokom z omeškania v sume 208,17 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.022,27 eur od 09.02.2013 do zaplatenia. Na odôvodnenie žaloby uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným 1/ a 2/ na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 24.09.2004 peňažné prostriedky. Žalovaný 3/ prevzal na seba ručiteľský záväzok. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 28.06.2011 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom, bola pohľadávka voči žalovaným postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia bola pohľadávka žalobcu vo výške 2.354,07 eur a pozostávala z istiny vo výške 1.622,27 eur, riadneho úroku 391,99 eur, úroku z omeškania 337,49 eur a ostatného príslušenstva 2,32 eur. Žalobca si v konaní neuplatnil ostatné príslušenstvo v sume 2,32 eur ani úrok z omeškania v sume 337,49 eur. Žalovaní odo dňa postúpenia pohľadávky ku dňu vyhotovenia žaloby uhradili 600 eur. Žalobca uviedol, že so žalovaným 2/ uzavrel dohodu, v ktorej žalovaný 2/ uznal záväzok a so žalobcom sa dohodol na úhrade pohľadávky v splátkach. Podľa tvrdenia žalobcu táto dohoda neobsahovala žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie a nie je tak rozsiahla, aby sa s ňou žalovaný 2/ nemal možnosť oboznámiť.

2. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v spore odvodzoval od riadnej a platnej zmluvy o postúpení pohľadávok. Zmluvu o úvere považoval prihliadnuc na § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka za absolútny obchod, a preto právne vzťahy z nej sa podľa neho spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 1Ro/1397/2013-39 zo dňa 08.07.2013.

4. Podaním doručeným súdu dňa 24.07.2013 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaných, a to subjekt Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778. Podaním doručeným súdu dňa 12.08.2013 podal vedľajší účastník voči platobnému rozkazu odpor, čím došlo k jeho zrušeniu v celom rozsahu.

5. Vedľajší účastník v odpore uviedol, že žalobca nešpecifikoval, z čoho presne sa žalovaná suma skladá a že dlh žalovaných je premlčaný.

6. Podaním doručeným súdu dňa 11.02.2014 zobral žalobca žalobu voči žalovanému 3/ čiastočne späť, a to v časti o zaplatenie sumy 1.292,10 eur s príslušenstvom. V nadväznosti na tento dispozitívny úkon žalobcu súd uznesením č.k. 9C/294/2013-108 zo dňa 12.02.2014 konanie voči žalovanému 3/ v časti, ktorej sa týkalo čiastočné späťvzatie žaloby, zastavil.

7. Vo veci sa konalo pojednávanie dňa 12.02.2014, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalovaných. Vedľajší účastník na pojednávaní uviedol, že dohoda o uznaní záväzku, uzatvorená žalovaným 2/ so žalobcom, je neplatná, nakoľko sa jednalo o nekalú obchodnú praktiku zo strany žalobcu. Táto dohoda je podľa vedľajšieho účastníka na strane žalovaných nezrozumiteľná a nejasná, žalovaný 2/ ju uzavrel bez súhlasu jeho manželky - žalovanej 1/, hoci sa nejedná o bežnú vec.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.09.2004, dohody o ručení zo dňa 24.09.2004, všeobecných obchodných podmienok, oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2011, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011, príloh k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011, pokusov o zmier zo dňa 07.05.2013, dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 07.03.2012, pričom zistil, že žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci uzavreli dňa 24.09.2004 s obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere č. 0352005382, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 2.655,51 eur (80.000 Sk), s úrokovou sadzbou 11,80 % ročne, s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky úveru, splatným v deň podpisu zmluvy, s poplatkom za správu úveru vo výške 1,33 eur (40 Sk) mesačne, so splátkami úveru 61,08 eur (1.840 eur), splatných k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.10.2004 a poslednej splátky dňa 20.08.2009. Žalovaný 3/ uzavrel ako ručiteľ dňa 24.09.2004 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom dohodu o ručení. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 28.06.2011 zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE, ktorej predmetom bolo aj postúpenie pohľadávky subjektu Slovenská sporiteľňa, a.s. proti žalovaným 1/ a 2/ zo zmluvy o úvere, ktorú skutočnosť oznámil žalovaným dňa 18.07.2011. Žalovaný 2/ ako spoludlžník uzavrel dňa 02.03.2012 so žalobcom dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, na základe ktorej uznal dlh vo výške 2.598 eur, vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorý pozostával z neuhradenej istiny 1.572,27 eur, z ostatného príslušenstva podľa zmluvy o úvere vo výške 729,48 eur, z úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.572,27 eur od 28.06.2011 do dňa splatnosti poslednej splátky a z nákladov na inkasné konanie vo výške 152,32 eur. Žalovaný 2/ sa zároveň zaviazal splatiť tento dlh v 12 mesačných splátkach, splatných k 10. dňu v mesiaci, vo výške najmenej 50 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 10.03.2012.

9. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C/294/2013-110 zo dňa 12.02.2014, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol, s poukazom na premlčanie práva. Na odôvodnenie uviedol, že vzhľadom na to, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, aplikoval ustanovenia § 100 a 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka o premlčaní napriek tomu, že ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka. Konečná splatnosť úveru nastala dňa 20.08.2009. Žaloba bola súdu doručená dňa 26.06.2013, bola teda podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Na dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach súd neprihliadal, nakoľko ju nepovažoval za platnú. Vyhodnotil ju ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá môže podstatne narušiť správanie spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ ju uzavrel z dôvodu, že mu bolo umožnené zaplatiť dlh v splátkach, nie z dôvodu, že mu bola predĺžená premlčacia doba. Spolu s dohodou o platení dlhu v splátkach mu bola vnútená aj dohoda o uznaní dlhu. Preto podľa názoru okresného súdu nedošlo k predĺženiu premlčacej doby na desať rokov.

10. Predmetný rozsudok bol Krajským súdom v Žiline na základe odvolania, ktoré podal žalobca voči výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá voči žalovanému 2/, v časti napadnutého výroku podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému 1/ a 3/ ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý a v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 26.03.2015. Predmetom konania tak ostal nárok na zaplatenie sumy 1.414,26 eur s príslušenstvom voči žalovanému 2/. Odvolací súd vyslovil výhrady voči zhodnoteniu neplatnosti, resp. neprijateľnosti právnych úkonov z hľadiska ochrany spotrebiteľa, keď podľa jeho názoru vybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, keď úplne negoval hmotnoprávne inštitúty uznanie práva v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj uznanie záväzku v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc iba z domnienok, ktoré riadne neodôvodnil.

11. Odvolací súd poukázal na to, že v tomto spore je podstatnou okolnosť, či pri uzatváraní dohody bola porušená rovnováha vo vzájomných právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa. Na vyhodnotenie týchto skutočností považoval odvolací súd za potrebné vykonať výsluch žalovaného 2/ a podrobne ho vypočuť na okolnosti uzatvárania dohody. Pritom je potrebné zaoberať sa aj určitosťou a zrozumiteľnosťou textu formulárovej dohody, ktorá bola žalovanému 2/ doručená do domáceho prostredia, kde možno predpokladať dostatok času na oboznámenie sa s textom dohody pred jej účinnosťou.

12. V nadväznosti na uvedené uložil odvolací súd Okresnému súdu Martin v ďalšom konaní vec opätovne prejednať a rozhodnúť o uplatnenom nároku vychádzajúc zo všeobecných princípov a zásad ochrany spotrebiteľa v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj osobitného zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a rozhodnúť aj o trovách konania.

13. Na základe rozhodnutia funkčne príslušného súdu Okresný súd Martin opätovne pristúpil ku konaniu a rozhodnutiu vo veci.

14. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom žalovaný 2/ v podaní zo dňa 24.10.2016 spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to s poukazom na to, že došlo k porušeniu § 92 ods. 8 zákona o bankách, z ktorého vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu a súčasne je povinná preukázať zaslanie a doručenie výzvy, že dlžník je v omeškaní a preukázať, že dĺžka omeškania je viac ako 90 dní. Žalovaný 2/ uviedol, že žalobca predmetnú listinu doposiaľ nepredložil a nepreukázal ani jej doručenie do sféry adresáta - dlžníka. Pohľadávka právneho postupcu tak podľa neho nebola postupiteľná, nakoľko právny predchodca pred postúpením pohľadávky na iný subjekt písomne nevyzval dlžníka na splatenie jeho záväzku, čo je podmienkou platného postúpenia pohľadávky na iný subjekt a tiež nepreukázal, že dlžník bol aj napriek obdržaniu písomnej výzvy zo strany banky po jej prevzatí v omeškaní so splnením svojho záväzku aspoň 90 dní. Podľa jeho názoru, postúpením bankovej pohľadávky na iný subjekt dochádza k zmene obsahu pohľadávky. Úkon postúpenia pohľadávky tak je podľa jeho názoru neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka a navrhol, aby súd žalobu zamietol.

15. V podaní zo dňa 24.11.2016 žalobca uviedol, že v konaní bolo predložené relevantné oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, čo bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Podľa jeho názoru ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Podľa žalobcu účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o platnosti postúpenia pohľadávok. Ďalej žalobca poukázal na názor publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015, podľa ktorého doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 98 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Okrem uvedeného, žalovaní boli ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1255 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok, a preto žalobca zastáva názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách aj ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Záverom poukázal žalobca na to, že splatnosť úveru nastala ešte pred postúpením pohľadávky. Dňa 07.03.2012 žalovaný 2/ uznal záväzok podpísaním dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach.

16. V podaní zo dňa 16.12.2016 žalovaný 2/ zotrval na svojich vyjadreniach, podľa obsahu ktorých pre platné postúpenie bankovej pohľadávky na iný subjekt platia podmienky podľa zákona o bankách, pričom splnenie podmienok týkajúcich sa zaslania výzvy a preukázania dĺžky omeškania je vždy nevyhnutné pre to, aby bolo možné úkon postúpenia pohľadávky hodnotiť ako platný. Záverom poukázal na dojednanie bodu 19.16 všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých je vylúčená možnosť dlžníka postúpiť svoje pohľadávky voči banke na tretiu osobu bez súhlasu banky a na druhej strane si banka vymedzuje oprávnenie postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku na tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka, čo predstavuje zjavný nepomer a nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach, ktorý môže podstatne sťažiť uplatnenie nárokov dlžníka voči banke.

17. Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa za účasti zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného 2/ konalo dňa 02.01.2017. Na tomto pojednávaní zástupca žalobcu aj zástupca žalovaného 2/ zotrvali na svojich vyjadreniach týkajúcich sa otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zástupca žalobcu uviedol, že vyhodnotenie tejto otázky je pre spor východisková a je predpokladom pre to, aby bolo možné posudzovať nárok žalobcu ako dôvodný. Preto vykonanie výsluchu žalovaného 2/ nepovažoval v tomto štádiu konania za potrebný. Zástupca žalobcu opätovne navrhol, aby súd pribral do konania ako osobitný subjekt Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, nakoľko žalovaný 2/ vyjadril svoj súhlas s tým, aby vystupovalo na jeho ochranu.

18. Podľa § 219 ods. 2 CSP, rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.

19. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

20. Súd na pojednávaní konanom dňa 02.01.2017 odročil pojednávanie na 23.01.2017 na vyhlásenie rozsudku. Preto súd na pojednávaní dňa 23.01.2017 pristúpil k vyhláseniu rozsudku tak, ako bolo rozhodnuté uznesením o odročení pojenávania zo dňa 02.01.2017.

21. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

22. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

23. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere (ďalej ako „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

26. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

27. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

28. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy o splátkovom úvere (ďalej ako „zákon č. 258/2001 Z.z.“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

30. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

31. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

32. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

33. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

34. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

37. Súd dospel k záveru, že medzi bankou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanými 1/ a 2/ bola uzatvorená zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Na jednej strane vystupovali fyzické osoby - spotrebitelia, ktoré pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonali v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania (žalovaní1/ a 2/). Na strane druhej bola právnická osoba - dodávateľ, banka, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy, vyhodnotil súd ako vzťah občianskoprávny, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje príslušnými ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá sa radí medzi absolútne obchody a posudzuje sa podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Normy obchodného práva sú preto použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka, príp. keď sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, a to napriek tomu, že sa jedná o zmluvu, ktorá bola podpísaná ešte pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka, vykonanú zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorá definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo odstránenie výkladových problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy a vzťahy s nimi súvisiace.

38. Po posúdení hlavného záväzkového vzťahu založeného zmluvou o splátkovom úvere sa súd primárne zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, ktorou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009), a to aj po zmene procesných predpisov po 01.07.2016.

39. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzavretej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť jeho právne postavenie.

40. Žalobca - nebankový subjekt uzavrel dňa 28.06.2011 Zmluvu o postúpení pohľadávok s bankou. V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť banková pohľadávka (alebo jej časť) postúpená, ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve, ak je dlžník v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením postupovanej pohľadávky. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie bankovej pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Toto ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

41. V konaní bolo preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovaným, že došlo k postúpeniu pohľadávok, ktoré mala voči nim, nebolo však preukázané, že pred postúpením týchto pohľadávok boli žalovaní vyzvaní na ich úhradu. Postupované pohľadávky boli v čase podpísania zmluvy o postúpení pohľadávok v celom rozsahu splatné, nakoľko uplynul deň konečnej splatnosti úveru. Uvedený fakt, rovnako ako skutočnosť, že žalovaní boli v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splácaním dlhu dlhšie ako rok, nezbavili banku povinnosti pred postúpením pohľadávky doručiť dlžníkom, ktorí majú v tomto spore postavenie žalovaných 1/ až 3/, výzvu na plnenie pohľadávky, ktorú mala banka v úmysle postúpiť a následne preveriť skutočnosť, či sú dlžníci so splácaním svojho splatného dlhu v omeškaní dlhšie ako 90 dní odo dňa, odkedy im bola predmetná výzva na úhradu dlhu v nej uvedeného doručená. V tomto konaní nebola existencia písomnej výzvy predpokladanej ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách tvrdená ani preukázaná, a teda nebolo preukázané, či bola výzva predpokladaná zákonom o bankách žalovaným doručovaná. Súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal v konaní doručenie výzvy na zaplatenie žalovanej pohľadávky žalovanému 2/ v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky, a preto podľa názoru súdu postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo v rozpore so zákonom o bankách, a preto je tento právny úkon v zmysle § 39 absolútne neplatný. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky. S poukazom na tento záver súdu nebolo možné považovať žalobcu za osobu aktívne vecne legitimovanú. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Strana sporu, ktorá je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovanej strany, uplatnené v konaní. Inak súd žalobu zamietne bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý v konaní nevystupuje ako žalobca.

42. Vzhľadom na vedené súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol v celom rozsahu, a to aj prihliadnuc na rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa, poukazujúc na nasledovné rozhodnutia:

- na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, v ktorom súd druhej inštancie v obdobnej veci skonštatoval, že „banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok, môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. ... V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by takáto výzva bola zo strany právneho predchodcu navrhovateľa Slovenskej sporiteľne, a.s. riadne odporcovi doručená. Prvostupňový súd teda dospel k správnemu záveru, že pre nenaplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 citovaného zákona o bankách nebolo možné platne postúpiť predmetnú pohľadávku na navrhovateľa.“

- na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/716/2015 zo dňa 08.06.2016, ktorý v odôvodnení uviedol, že „ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.“

43. Vzhľadom na zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie sa súd ďalšími prostriedkami procesnej obrany žalovaného 2/ podrobnejšie nezaoberal a jeho výsluch z dôvodu nadbytočnosti nevykonal. Vo vzťahu k právnej argumentácii žalobcu, podloženou publikovaným názorom v časopise Súkromné právo č. 1/2015 a k názoru, že z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách možno vyvodiť sankcie len v dôsledku porušenia bankového tajomstva, súd uvádza, že s týmito tvrdeniami sa nestotožnil. Rovnako tak sa súd nestotožnil ani s právnym argumentom, v zmysle ktorého nie je súd v konaní oprávnený posudzovať existenciu a platnosť zmluvy o postúpení, nakoľko postúpenie oznámil žalovaným postupca, s poukazom na to, že rozhodnutiami, na ktoré žalobca poukázal, súd nie je v tejto veci viazaný. Podľa názoru súdu postupca, ktorý v súdnom konaní uplatňuje postúpenú pohľadávku, je povinný tvrdiť a preukázať podmienky svojej aktívnej legitimácie, a teda aj podmienky platného postúpenia pohľadávok.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní tak, že žalovanému 2/ priznal plnú náhradu trov konania, keďže súd žalobu voči nemu zamietol. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania žalovaného 2/ proti žalobcovi rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. O náhrade trov konania žalovaného 1/ a žalovaného 3/, o ktorom nároku súd rozhodoval na základe výroku o trovách konania, obsiahnutého v rozsudku č.k. 9C/294/2013-110 zo dňa 12.02.2014, rozhodol súd tak, že týmto stranám právo na náhradu trov konania nepriznal, hoci boli v spore úspešní, a to z dôvodu, že týmto osobám v súvislosti s konaním trovy konania, ktorých náhradu by im súd mohol priznať, nevznikli.

48. Súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli v konaní subjektu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778. Toto združenie vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na podporu žalovaných, pričom prostredníctvom advokáta JUDr. Andreja Cifru si v podaní zo dňa 06.07.2016 uplatnilo právo na náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia. Trovy konania, ktoré tomuto subjektu v konaní vznikli, súd nepriznal tomuto združeniu z dôvodu, že tieto trovy konania nepovažoval za trovy účelne vynaložené na bránenie práva žalovaných, nakoľko zastúpenie advokátom takého združenia, ktorého jedným z predmetov činnosti je zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdom, pričom tieto konania sú obdobné, považuje súd za nehospodárne a nadbytočné. V čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania bol účinný Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), ktorý upravoval inštitút vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitného zákona (§ 93 ods. 2 OSP) a tento vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 OSP). O takýto prípad išlo aj v tomto spore, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania za účinnosti OSP. V priebehu konania však došlo k zmene právnej úpravy a v čase zastavenia konania, teda v čase účinnosti nového procesného kódexu už inštitút vedľajšieho účastníctva neexistuje. O nároku na náhradu trov konania, ktoré vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní do 30.6.2016 a ktorý si v konaní uplatnil, však súd považoval za potrebné rozhodnúť.

49. Podľa § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

50. Podľa § 291 ods. 1 CSP, spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou, založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto zvoleného zástupcu.

51. Podľa § 89 ods. 3 CSP, ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Ustanovenia osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté.

52. Súd na základe návrhu učineného na pojednávaní dňa 02.01.2017 opätovne posudzoval podmienky účasti právnickej osoby Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na konaní v postavení osobitného subjektu a konštatuje, že súdu je z úradnej činnosti známe, že sa jedná o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný 2/ podaním zo dňa 24.10.2016 vyjadril súhlas s tým, aby predmetné združenie vystupovalo v spore na jeho podporu. Žalovaný 2/ však zároveň udelil na jeho zastupovanie v tomto konaní plnú moc advokátovi, a to advokátovi, ktorý zastupuje Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na základe plnej moci zo dňa 01.03.2013 (č.l. 42 spisu). Preto súd tento subjekt Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania nepribral, s poukazom na to, že závisí len na vôli súdu, či s takýmto osobitným subjektom bude konať, zohľadniac zároveň skutočnosť, že vystupovanie tohto subjektu v spore považoval súd za nadbytočné, keďže žalovaný 2/ má na základe plnomocenstva udeleného advokátovi zabezpečenú právnu pomoc v plnom rozsahu, prihliadnuc na to, že plnomocestvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm. d/ .

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)