Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-41-2021.pdf
PDF · 106.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/41/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: O. F., nar. X.X.XXXX, bytom: W. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpený: JUDr. Milan Szöllössy, advokát so sídlom 040 01 Košice, Mlynská 28, IČO: 35 570 661 proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 772,40 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 16.06.2021 č.k. 19C 49/2020-53, takto jednohlasne
rozhodol:
Mení rozsudok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 772,40 eur s 5 % -ným úrokom z omeškania ročne od 11.03.2019 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 772,40 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 29.1.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu žalovanú istinu s príslušenstvom. Uviedol, že dňa 17.11.2018 vodič M. F. približne o 18.15 hod v meste Vysoké Tatry - Starý Smokovec, viedol motorové vozidlo Z. P., EČV: A. Q., ktoré patrilo žalobcovi. Pred ním jazdilo motorové vozidlo N. XXX, EČV: A. XXXDS, ktoré viedol U. S.. Spod kolies vozidla N. bol náhle vymrštený kameň a zasiahol čelné sklo vozidla vedeného M.om F.om, pričom na ňom spôsobil poškodenie čelného skla v podobe praskliny. Svedkom udalosti bol O. N., ktorý bol spolujazdcom v poškodenom vozidle. Na svetelnú a zvukovú signalizáciu vodič N. zastavil a obaja účastníci spísali Záznam o dopravnej nehode. Iné vozidlá sa v čase škodovej udalosti na mieste jej vzniku nenachádzali. Podľa Záznamu o dopravnej nehode oboma jej účastníkmi bola škoda spôsobená prevádzkou vozidla N., na ktoré bola u žalovaného uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla. Žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú žalovaný zaevidoval pod č. XXXXXXXXXX. O škode sa dozvedel z faktúry č. XXXXXXX vystavenej dňa 6.12.2018 spoločnosťou AUTOSKLO Salaj, s.r.o., Mlynská 299, Košice, IČO: 46 299 335 na sumu 772,40 €. Žalovaný v Oznámení o riešení škodovej udalosti zo dňa 28.1.2019 oznámil žalobcovi, že uplatnený nárok na náhradu škody vybavuje
bez náhrady škody, nakoľko žalobcom nebolo jednoznačne preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou škodcu. Žalobca poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Cpj 5/2014 zo dňa 3.6.2014, podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Žalobca si žalobou uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho, kedy žalovaný oznámením odmietol nárok žalobcu uhradiť. Proti súdom vydanému platobnému rozkazu v zmysle návrhu žalobcu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že ju považuje za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu s tým, že k škodovej udalosti došlo dňa 17.11.2018 a žaloba bola podaná dňa 4.12.2020, teda po uplynutí premlčacej doby. Uviedol, že subjektívna premlčacia lehota pre uplatnenie si nároku titulom náhrady škody začína plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvedel o škode, ti kedy nadobudol vedomosť o vzniku majetkovej ujmy určitého druhu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá (R 38/1975). Nie je pritom potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe faktúry alebo odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (rozsudok NS ČR z 29. 11 . 2006, sp . zn . 25 Cdo 721 /2005, ďalej napr. rozsudok NS SR z 29. 2. 2012, sp. zn. 1 Cdo 43/2010). Z uvedeného dôvodu neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že o škode sa dozvedel až na základe faktúry za opravu motorového vozidla. Poukázal' aj na skutočnosť, že nárok uplatňovaný zo strany žalobcu nebol preukázaný, pričom aj samotný „údajný" škodca, t. j. vodič, ktorý mal prevádzkou jeho motorového vozidla predmetnú škodu spôsobiť, v odpovedi na otázku č. 15 dotazníka pre poistného uviedol, že nevie s určitosťou povedať, či predmetnú škodu skutočne spôsobil.
4. V ďalšom písomnom vyjadrení, ako aj na nariadenom súdnom pojednávaní právny zástupca žalobcu (žalovaný sa ho s ospravedlnením a vyjadrením vo veci nezúčastnil) trval na podanej žalobe. Uviedol, že pokiaľ ide o preukázanie skutkových tvrdení ohľadom okolnosti, za ktorých vznikla škoda, doklad, ktorý predložila žalovaná strana, a to dotazník pre poisteného zo dňa 26.12.2018 nielenže nevyvracia skutkové tvrdenia žalobcu, ale ich naopak potvrdzuje. V uvedenom dotazníku poistený zhodne so skutkovými tvrdeniami v podanej žalobe popisuje okolnosti vzniku škody najmä to, že na mieste škodovej udalosti sa nenachádzalo žiadne iné motorové vozidlo a nad rozsah skutkových tvrdení v žalobe uvádza ešte to, že predmetný úsek bol znečistený kameňmi, čo len logicky potvrdzuje skutočnosť, že došlo k odskočeniu kameňa z motorového vozidla poisteného u žalovaného do motorového vozidla žalobcu. Žalobca na skutkové okolnosti vzniku škodovej udalosti navrhol vypočuť svedkov: O.a N. a M.a F.a, na týchto návrhoch však ďalej netrval. Má zato, že uniesol dôkazné bremeno na preukázanie nim tvrdených skutkových okolnosti a to najmä predložením záznamu o dopravnej nehode, dotazníka pre poškodeného a žalovaný relevantným spôsobom tieto skutkové tvrdenia ani tieto dôkazy nespochybnil, naopak ich predložením dotazníka poisteného len potvrdil. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania trval na tom, že pred dňom vyhotovenia faktúry zo dňa 6.12.2018 nemal ani približnú vedomosť o tom, v akom rozsahu mu vznikla škoda. Preto pred týmto dňom nemal k dispozícii vedomosti v takej kvalite, aby mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Toto tvrdenie žalobcu nevyvracajú ani doklady predložené žalovaným, je zrejmé, že tieto doklady vyhotovil sám žalovaný pri ohliadke vozidla, avšak z týchto dokladov je zároveň zrejmé, že samotný žalobca pri tejto ohliadke nebol prítomný. Nezískal pri tejto ohliadke vedomosť ani o približnom rozsahu škody a žalovaný žiadnym dokladom nepreukázal, aby tento zápis ohliadky a kalkuláciu žalobcovi doručil pred dňom vystavenia samotnej faktúry. Aj keby mal žalobca tieto doklady k dispozícii, z ich obsahu je zrejmé, že ani z týchto dokladov by nezískal približnú vedomosť o rozsahu škody s poukazom na zjavný nepomer vyčíslenia škody týmito dokladmi, v porovnaní so skutočným vyčíslením nákladov na opravu vo faktúre zo dňa 6.12.2018. Preto je námietka premlčania nedôvodná, žiadal žalobe vyhovieť.
5. Z výsledkov vykonaného dokazovania, zo Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 17.11.2018, z Dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, z faktúry č. XXXXXXX vystavenej dňa 6.12.2018 na sumu 772,40 €, splatnej dňa 13.12.2018, z Oznámenia o riešení škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo 28.1.2019, z fotodokumentácie, z kalkulácie nákladov na opravu žalovaného, zo Zápisu SLOVEXPERTY o poškodení motorového vozidla, ako aj z ďalších listinných dôkazov v
spise mal súd preukázané, že dňa 17.11.2018 vodič M. F. v čase približne o 18.15 hod v meste Vysoké Tatry - Starý Smokovec, viedol motorové vozidlo Z. P., EČV: A. Q., ktoré patrilo žalobcovi. Pred ním jazdilo motorové vozidlo N. XXX, EČV: A. Q., ktoré viedol U. S.. Spod kolies vozidla N. bol náhle vymrštený kameň a zasiahol čelné sklo vozidla vedeného M.om F.om, pričom na ňom spôsobil poškodenie čelného skla v podobe praskliny. Svedkom udalosti, ako uviedol žalobca, bol O. N., ktorý bol spolujazdcom v poškodenom vozidle. Na svetelnú a zvukovú signalizáciu vodič vozidla škodcu zastavil a obaja účastníci spísali Záznam o dopravnej nehode, ktorý obsahuje aj plánik nehody s popisom viditeľného poškodenia (prasknuté čelné sklo na vozidle žalobcu) a z poznámky je zrejmé, že dôvodom poškodenia skla bol odletený kamienok z vozidla škodcu do vozidla žalobcu. Podľa Záznamu o dopravnej nehode oboma jej účastníkmi bola škoda spôsobená teda prevádzkou vozidla N., na ktoré bola u žalovaného uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla. Z Dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti je zrejmé, že vodič Z. nevidel predmet, ktorý mu narazil do čelného skla, nakoľko bola tma, počul len náraz a hneď viditeľné poškodenie čelného skla. Iné vozidlá sa v čase škodovej udalosti na mieste jej vzniku nenachádzali, preto bola aj vylúčená možnosť, že kameň mohol byť vymrštený spod kolesa iného vozidla. Žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú žalovaný zaevidoval pod č. XXXXXXXXXX. O výške škody sa dozvedel z faktúry č. XXXXXXX vystavenej dňa 6.12.2018 spoločnosťou AUTOSKLO Salaj, s.r.o., Mlynská 299, Košice, IČO: 46 299 335 na sumu 772,40 €. Žalovaný v Oznámení o riešení škodovej udalosti zo dňa 28.1.2019 oznámil žalobcovi, že uplatnený nárok na náhradu škody vybavuje bez náhrady škody, nakoľko žalobcom nebolo jednoznačne preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla ich poistenca. Súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré malo poškodenie vozidla žalobcu spôsobiť a vodiča poškodeného vozidla podľa vyjadrenia žalovaného v tomto oznámení nemá charakter preukázania okolností vzniku škody. S týmto súd nesúhlasí, má za to, že vykonaným dokazovaním s poukazom na uvedené listinné dôkazy bolo jednoznačne preukázané, že ku vzniku škody došlo vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla poisteného pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla u žalovaného do čelného skla vozidla žalobcu.
6. Súd vec správne posúdil podľa § 427 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 428 Občianskeho zákonníka, § 15 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1 písm. h), § 16 ods. 6, § 11 ods. 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení a dospel k nasledovným záverom.
7. Pokiaľ teda ide o úrok z omeškania, aj tu mal súd za preukázanú jeho opodstatnenosť tak, ako si ho žalobca uplatnil s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka.
8. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, na túto súd neprihliadal, nie je opodstatnená. O výške škody sa žalovaný dozvedel až z faktúry č. XXXXXXX vystavenej dňa 6.12.2018 spoločnosťou AUTOSKLO Salaj, s.r.o., Mlynská 299, Košice, IČO: 46 299 335 na sumu 772,40 €. Takto vyčíslená škoda je diametrálne odlišná od škody určenej žalovaným po ohliadke vozidla. Z týchto dokladov je tiež zrejmé, že žalobca pri ohliadke nebol prítomný. Nemohol získať teda pri ohliadke vedomosť ani o približnom rozsahu škody a žalovaný žiadnym dokladom nepreukázal, aby zápis z ohliadky a kalkuláciu žalobcovi doručil pred dňom vystavenia faktúry. Aj keby mal žalobca tieto doklady k dispozícii, ako uvádza a súd s ním súhlasí, s poukazom na ich obsah je zrejmé, že ani z týchto dokladov by nezískal približnú vedomosť o rozsahu škody vzhľadom na zjavný nepomer vyčíslenia škody týmito dokladmi, v porovnaní so skutočným vyčíslením nákladov na opravu vo faktúre zo dňa 6.12.2018 tak, ako to býva aj v iných prípadoch riešenia poistných udalostí žalovaným. Až vystavením faktúry č. XXXXXXX dňa 6.12.2018 spoločnosťou AUTOSKLO Salaj, s.r.o. získal žalobca takú vedomosť o vzniknutej škode, aby svoju pohľadávku voči žalovanému mohol uplatniť na súde. Keďže je uplatnil dňa 4.12.2020, urobil tak v zákonnej dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
9. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p.. O trovách v celom rozsahu úspešného žalobcu bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.
11. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, alternatívne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Namietal nesprávne právne posúdenie veci v otázke premlčania a priznaného úroku z omeškania.
13. Čo sa týka premlčania uviedol, že k predmetnej škodovej udalosti, z ktorej si žalobca uplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie nárok na náhradu škody, došlo dňa 17.11.2018. Žaloba voči žalovanému bola podaná na súde prvej inštancie dňa 4.12.2020, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty.
14. Subjektívna premlčacia lehota pre uplatnenie si nároku titulom náhrady škody začína plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvedel o škode, t.j. kedy nadobudol vedomosť o vzniku majetkovej ujmy určitého druhu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá (R 38/1975). Nie je pritom potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe faktúry alebo odborného posudku), ale v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia.
15. Žalovaný ďalej poukazuje aj na ďalšie závery najvyšších súdnych autorít, a to konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29.11.2006 sp. zn. 25Cdo 721/2005 a rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.02.2012 sp. zn. 1Cdo 43/2010, v zmysle ktorých nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku škody) presne, ale v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného.
16. Vo vzťahu k úroku z omeškania odvolateľ konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ktorý nemá základ v platnej právnej úprave, ani rozhodovacej praxi súdov, keď konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím plnenia.
17. Žalovaný po tom, či mu bol oznámený vznik škodovej udalosti zo dňa 17.11.2018 (dátum nahlásenia škodovej udalosti žalovanému - 23.11.2018), začal s jej šetrením a listom zo dňa 28.1.2019 oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie škodovej udalosti a žalobcu vyrozumel o záveroch šetrenia škodovej udalosti. Z uvedeného dôvodu, žalovaný si splnil všetky povinnosti tak, ako mu vyplývajú z ust. § 11 ods. 6 a následne zákona o PZP a teda nemohol sa dostať do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 772,40 eur odo dňa 29.1.2019 je nesprávne.
18. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednáva a zistil, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.
19. Odvolací súd k námietkam o premlčaní uplatneného nároku žalobcom poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej „podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a, o škode (nie iba o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním, b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného, o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.
20. V prejednávanej veci sa žalobca o škodnej udalosti dozvedel dňa 17.11.2018 a uvedenú škodnú udalosť v žalobe podrobne opísal. V súlade s hore citovaným rozhodnutím NS SR vedomosť o škodnej
udalosti nemožno bez ďalšieho stotožniť s vedomosťou o škode, pretože v tomto okamihu (vedomosti o škodnej udalosti) spravidla absentuje vedomosť poškodeného o rozsahu škody, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený svoj nárok mohol uplatniť na súde.
21. Odvolací súd sa s konštatovaním odvolateľa uvedeným v podanom odvolaní a ním zvýrazneným, že „K predmetnej škodovej udalosti, z ktorej si žalobca uplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie nárok na náhradu škody, došlo dňa 17.11.2018, žaloba voči žalovanému bola podaná na súde prvej inštancie dňa 4.12.2020, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty.“, preto nemôže stotožniť, pretože odvolateľ neuviedol, neargumentoval a nevysvetlil stotožnenie škodnej udalosti s vedomosťou žalovaného o škode.
22. Ak žalobca núka neskorší termín vedomosti žalovaného o škode (obhliadka žalovaným 28.11.2018), k tomu sa náležitým spôsobom vyjadril súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 13. rozsudku a odvolací súd sa s tým stotožňuje. Ak súd prvej inštancie prijal záver (bod 13.), že až vystavením faktúry č. XXXXXXX dňa 6.12.2018 spoločnosťou AUTOSKLO Salaj, s.r.o., získal žalobca takú vedomosť o vzniknutej škode, aby svoju pohľadávku voči žalovanému mohol uplatniť na súde a keďže ju uplatnil dňa 4.12.2020, urobil tak v zákonnej dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemožno tomuto záveru nič vyčítať.
23. K námietkam o správnosti rozhodnutia o úroku z omeškania odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR 2Cdo 306/2021 z 25.4.2022, ktoré dáva odpoveď na všetky žalovaným nastolené otázky v podanom odvolaní.
24. „Vzťah sťažovateľa a žalovanej poisťovne však nie je vzťahom poškodeného a škodcu, ale vzťahom osobitným, ktorého podstatou je verejnoprávna potreba náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Táto čiastočne verejnoprávna povaha poistenia následne vedie k tomu, že vzťah sťažovateľa a žalovanej poisťovne nie je bežným vzťahom veriteľa a dlžníka, čo sa prejavuje v osobitných konštrukciách § 11 ods. 6 až 8 ZoPZP, ktoré modifikujú osobitnou úpravou následky § 563 Občianskeho zákonníka. Podľa týchto ustanovení žalovaná poisťovňa bola povinná bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie a oznámiť poškodenému sťažovateľovi výšku poistného plnenia, ak bol rozsah tejto povinnosti preukázaný, alebo mu poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré bolo plnenie odmietnuté alebo znížené. Túto povinnosť si žalovaná poisťovňa splnila tým, že sťažovateľovi plnenie odmietla (§ 11 ods. 6 ZoPZP). Ak by tak neurobila, bola by povinná poskytnúť sťažovateľovi poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody (§ 11 ods. 7 ZoPZP). Na tieto ustanovenia nadväzuje norma, podľa ktorej ak poisťovňa nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinná zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník (§ 11 ods. 8 ZoPZP). Z týchto ustanovení je zrejmé, že žalovaná ako poisťovateľ má vo vzťahu k sťažovateľovi ako poškodenému osobitné, nie typické súkromnoprávne postavenie, čo žalovanej poisťovni dôvodne vzhľadom na povahu právneho vzťahu umožňuje to, aby pred vyplatením dôvodného nároku poškodeného, v tomto prípade sťažovateľa, žiadala jeho preukázanie a mala primeranú dobu na jeho prešetrenie. Tieto ustanovenia však na prvý pohľad nemôžu viesť k takému výkladu, ktorý by viedol k nepriznaniu úrokov z omeškania z dôvodnej, mimosúdne osobitne kvalifikovaným spôsobom uplatňovanej istiny. Všeobecné súdy však museli riešiť otázku, odkedy má sťažovateľ nárok na úrok z omeškania, konkrétne (i) či odo dňa, ktorý nasledoval po oznámení škody sťažovateľom žalovanej poisťovni, (ii) odo dňa, ktorý nasledoval po uplynutí troch mesiacov a 15 dní podľa § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP, alebo (ii) odo dňa po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Odpoveď na túto otázku je však možná len pri výrazne dôslednejšej úvahe ako pri úvahe v napadnutom rozhodnutí, ktorého odôvodnenie sa gramatickým výkladom zameralo na slovné znenie obsiahnuté v § 11 ods. 7 ZoPZP, ktoré za alternatívou vyjadrenou slovným spojením alebo stanovuje, že poisťovňa je povinná plniť po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Výkladu, ktorý poskytli všeobecné súdy vrátane súdu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, však chýba použitie iných výkladových metód ako strohé zameranie sa na jedno slovné spojenie v § 11 ods. 7 ZoPZP. Ustanovenia ZoPZP chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 ZoPZP. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne
uplatnené nároky v lehote troch mesiacov (§ 11 ods. 6 ZoPZP) a 15 dní (§ 11 ods. 7 ZoPZP) od ich uplatnenia si sťažovateľom, za túto dobu by nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP. Žalovaná poisťovňa však časť sťažovateľom uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľovi dostala do omeškania.“
25. Odvolací súd v súlade s hore uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR preto zmenil rozsudok v časti týkajúcej sa úroku z omeškania tak, že žalobcovi priznal úroky z omeškania od 11.3.2019, t.j. po uplynutí lehoty 3 mesiacov a 15 dní od uplatnenia nároku žalobcom u žalovaného (23.11.2018).
26. Z hore uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 772,40 eur s 5 % -ným úrokom z omeškania ročne od 11.3.2019 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
27. O trovách celého konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. a ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).