Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-61-2016.pdf
PDF · 110.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/61/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného J. R., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 23. 01. 2017vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaný J. R. nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom P. X. XXX,
uznáva sa za vinného, preto že
v období od 13. 05. 2015 do 25. 05. 2015, v P. X., v rómskej osade B., okres F., opakovane fyzicky napadol A. H., pričom toto napádanie vyvrcholilo dňa 19. 05. 2015, v čase okolo 16:00 hod., kedy ju v okolí jeho unimobunky po predchádzajúcich vulgárnych nadávkach na jej osobu, udrel otvorenou dlaňou po ľavom líci, chytil ju za vlasy, strčil na zem, následne ju chytil za nohu a takto ju ťahal po zemi, pri čom sa pravou rukou udrela o skalu, čím spôsobil A. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. R., M. XX, zranenia - zlomeninu dolného konca vretennej a lakťovej kosti vpravo s posunom úlomkov a početné pomliaždeniny, podkožné krvné podliatiny a odreniny tváre, hlavy, krku, hrudníka vpredu aj vzadu, oboch lakťov a oboch kolien s dobou liečenia a PN 8 týždňov, kde následne, vplyvom ťažkých komplikácií počas liečenia došlo u A. H. k septickému šoku s multiorgánovým zlyhávaním, s potrebou umelej pľúcnej ventilácie a intenzívnej protišokovej liečby, s nutnosťou amputácie pravej hornej končatiny, a to všetko v priamom ohrození jej života,
teda
- inému úmyselne ublížil na zdraví a uvedeným činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
čím spáchal
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Trestného zákona,
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 46 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností a možností spôsobenú škodu.
Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, a to:
- A. H., nar. XX. XX. XXXX v P., trvale bytom M. XX, K. R., vo výške 4.976,40 Eur,
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom J. M. X, XXX XX L. - mestská časť J., IČO: XX XXX XXX, vo výške 14.764,68 Eur.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 02. 05. 2016na tunajší súd pod sp. zn. 1Pv/284/15/6611obžalobu na J. R. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný J. R. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, súd preto v súlade s § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. V zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v rámci ktorej po zákonnom poučení uviedol, že sa priznáva ku spáchaniu skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Poškodenej sa ospravedlnil a úprimne oľutoval, čo sa stalo. Ďalej uviedol, že chce poškodenej podľa svojich možností, a preto aj súhlasil so zmierom alebo podmienečný zastavením trestného stíhania. Taktiež požiadal o začatie konania o dohode o vine a treste.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku boli so súhlasom prokurátorky prečítané zápisnice o výpovediach svedkov z prípravného konania.
Poškodená A. H. po zákonnom poučení v prípravnom konaní v podstate vypovedala, že asi dňa 13. 05. 2015 prišla do B. z F., prechádzala cez park pri stanici, kde ju začala obťažovať skupinka Rómov. Chceli jej ukradnúť cestovnú tašku, dostala aj úder do tváre, a tam sa jej zastali obžalovaný J. R., a ešte jeden „biely“, ktorého meno nepoznala. Skupinka Rómov jej aj tak ukradla cestovnú tašku, v ktorej mala všetky peniaze a mobilné telefóny, doklady jej ale ostali v kabelke, ostala teda úplne bez peňazí. Dala sa teda do reči s obžalovaným a tým druhým, ktorý jej ponúkol, aby išla s nimi do P. X., že tam jednu noc prespí a na druhý deň sa vráti do B.. V tom čase sa jej zdal obžalovaný úplne v pohode a normálny. Išli autobusom do P. X., ten „biely“ kúpil lístky, ale keď prišli do P. X. neskoro v noci, tak sa tam všetko zmenilo, ten „biely“ ju oklamal a zdekoval sa preč, tak išla s obžalovaným do nejakej osady. Ani nevedela, kam poriadne idú, ten „biely“ bol opitý a hovoril, že tam má nejaký dom, že na druhý deň príde za nimi. Ocitla sa v takej unimobunke, bol tam bordel, potkany, keby bolo menej hodín a tma, tak by tam ani nešla, ušla by odtiaľ, vtedy obžalovaný nebol agresívny. Celkovo ostala v P. X. asi dva týždne, medzi ňou a obžalovaným nebolo nejaké spolužitie. Dennodenne ju fyzicky napádal, bez príčiny, nikde sa nemohla sama pohnúť, aj ju zamkýnal doma, a keď aj išli spolu von, tak bol stále pri nej a ostatným v osade sa chválil, že je jeho priateľka. Ďalej uviedla, že každý deň nepili, ale obžalovaný bol agresívnejší vtedy, keď bol opitý. Keď ju obžalovaný doma zamkol, tak odišiel do dediny, kde žobral, a keď sa odtiaľ vrátil, už bol opitý, a to bola katastrofa. Bežne jej tiekla krv z nosa, mala vytrhané vlasy, to sa stávalo bežne. Čo sa týka stravovania, bola tam jedna milá suseda, ktorá dávala obžalovanému stravu, zemiaky, peniaze a ďalšie veci. Keď mal obžalovaný podporu, tak nakúpil, ale inak žili ako žobráci. Okrem toho, že ju obžalovaný
neustále fyzicky napádal, tak na ňu používal aj najvulgárnejšie nadávky. Všetko vyvrcholilo asi 19. 05. 2015, kedy ju pod vplyvom alkoholu, pod ktorým bol skoro každý deň, napadol tak, že ju udrel dlaňou po líci, začal ju ťahať za vlasy, spadla na zem ako do nej drgol. Po tom, ako spadla, tak ju ťahal za nohu po zemi, po takom štrku, tak pri tom si o skalu udrela pravú ruku, zacítila v nej veľkú bolesť, ihneď jej opuchla. Toto videli aj ďalší ľudia z osady, ktorí ale neurobili absolútne nič. Keď sa pozviechala zo zeme, tak utekala ku susedom, no obžalovaný na ňu začal kričať, aby šla ihneď späť, tak sa ku nemu zo strachu vrátila. Obžalovanému povedala, že má zlomenú ruku, on sa zľakol, že čo jej urobil, a keďže ona je zdravotná sestra, povedala obžalovanému, aby jej dal nejakú doštičku ako dlahu, ktorú si okolo ruky obviazala, aby ju mala spevnenú. Do nemocnice šla až na druhý deň, bolo poobede, išla tam spoločne s obžalovaným. V F. ju ošetrili, dali jej sadru, a potom sa s obžalovaným znovu vrátila do osady, do B.. Už keď bola v nemocnici, tak jej lekár dohováral, aby to oznámila na polícii, pretože sa mu priznala so všetkým, ale povedala mu, že to neohlási, pretože sa obžalovaného veľmi bojí. Potom u obžalovaného žila ešte asi týždeň, nevedela presne, ale asi 24. 05. 2015 sa obžalovaný vrátil z dediny a povedal jej, že v dedine mu povedali, že je nezvestná, že ju hľadajú policajti. Obžalovaný sa veľmi zľakol a povedal jej, aby išla telefonovať, povedala mu, že bude volať rodičom, ktorým povie, že je v poriadku. Bola si požičať telefón, vtedy už obžalovaný nebol pri nej, lebo išiel do obchodu, a volala na políciu aj rodičom. Policajtom povedala, že je v poriadku, a oni pre ňu asi do 15 minút prišli. Keď ju policajti odvážali, tak obžalovaný vykrikoval, že sa ona vráti, na čo neodpovedala. Ešte kričal, že keď bude v nemocnici, tak ju príde pozrieť, čo sa aj stalo. Ešte sa jej vyhrážal, že má známosti aj v K. R., že jej spraví zo života peklo. Policajti ju zaviezli na oddelenie, kde podala na obžalovaného trestné oznámenie, a tam za ňou prišli jej rodičia, ktorí ju odviezli do B. do nemocnice. V nemocnici je opäť robili röntgen, pretože aj deň predtým, keď už mala ruku v sadre, ju obžalovaný napadol, tak sa bála, či jej ruku ešte viac nepoškodil. Všade po tele mala podliatiny, na hlavne, vo vlasoch mala krv. Operovali ju a v nemocnici bola 4 dni, a v deň, keď odhádzala z nemocnice, za ňou prišiel obžalovaný, ona už bola zbalená, boli tam aj jej rodičia, obžalovaný tam stál a vykrikoval jej meno, ale ona si ho nevšímala a odišla. Od vtedy ho nevidela.
Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že tam bola obžalovaným väznená, jedli sáčkové polievky, komunikácie medzi nimi bola v takom zmysle že otázka a odpoveď, keď sa ona snažila o nejaký rozhovor, tak to len preto, aby jej niečo neurobil, bolo to zo strachu. Obžalovaný chcel aj na jej meno vybaviť nejakú pôžičku, hovoril jej, že to preto, aby sa mala dobre. Za celý čas, čo tam bola, s obžalovaným nemali pohlavný styk. Snažila sa od obžalovaného viackrát ujsť, ale on išiel stále za ňou. Vždy si nasal nejakú výhovorku, aby mohla ujsť, ale on jej bol stále za chrbtom, držal ju tam násilím, pričom nemal žiadnu príčinu, aby ju napádal. Keď sa ho opýtala, prečo ju napáda, tak jej odpovedal v tom zmysle, že či chce, aby jej pustil krv z nosa. O pomoc nikoho nežiadala, lebo sa bála, že sa všetci spiknú proti nej, až ten posledný deň, keď pre ňu prišla polícia, tak sa rozprávala s tou milou susedou, ktorú poprosila, či by jej nepomohla s peniazmi, lebo chcela ujsť do B.. Obžalovaný ju bral ako svoj majetok, nikdy sa jej neospravedlnil, mala si požičať telefón už vtedy, keď ju prepadli na vlakovej stanici. Ruku jej nezlomil priamo obžalovaný, bol to následok toho, ako ju ťahal po zemi, kedy muselo dôjsť k nejakému nárazu jej ruky o kameň. Na záver uviedla, že už má menšie úzkostné stavy, ruka jej už však nenarastie, vlasy jej tiež nenarástli, psychicky je na tom lepšie, robí v detskom dome, ale zadarmo, kvôli tomu, aby bola medzi ľuďmi, pričom jej má byť priznaný plný invalidný dôchodok. Za všetkým urobila hrubú čiaru, akurát bola blbá, že tam išla, ale bolo to kvôli tomu, aby nerobila starosti rodičom. Myslela si, že to všetko zvládne, že tam jeden deň prespí, u toho “bieleho”. To, že nemá ruku, tak s tým sa nedá zmieriť, akurát sa s tým treba naučiť žiť. Uplatnila si nárok na náhradu škody vo výške 4.976.40 Eur, v zmysle bodového ohodnotenia podľa znaleckého posudku.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj výpoveď poškodenej H.. E. F., zamestnankyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., ktorá uviedla, že v dôsledku zranení bola ich poistenkyni A. H. v období od 20. 05. 2015 do 31. 08. 2015 poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú poisťovňa uhradila poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v celkovej výške 14.764,68 Eur.
Svedkyňa Ľ. P. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že je teta obžalovaného, býva v osade B. za P. X.. Býva vo vedľajšej unimobunke ako obžalovaný. Niekedy v máji 2015 sa k obžalovanému nasťahovala nejaká žena, ktorá sa jej predstavila ako A., jej priezvisko ale nevedela uviesť. Táto A. spolu s obžalovaným aj pili alkohol, všade chodili spolu. Vždy, keď sa s ňou svedkyňa rozprávala, tam bol aj obžalovaný, bol na ňu žiarlivým nikdy nemohla byť sama. Obžalovaný sa bál, aby poškodenej nepovedali, aký je. Keď sa svedkyňa s poškodenou prvýkrát stretla, tak jej aj povedala, že veď počkaj, čo bude potom, lebo poškodená hovorila, ako obžalovaného ľúbi. Obžalovaný bol agresívny,
mlátil ženy, mali s ním v osade často problémy. Ona bola len raz svedkom toho, keď obžalovaný poškodenú zbil, stalo sa to tak, že obžalovaný si pred unimobunkou čistil botasky, a chcel od poškodenej, aby mu podala kefu, ktorú mu podala, ale jemu vypadla z ruky. Chcel, aby ju poškodená znovu zodvihla, čo odmietla, a vtedy začala bitka, kopal do nej, po zemi ju ťahal za vlasy, vulgárne jej nadával, ona asi vtedy aj odpadla. Zobral ju do unimobunky, tam bolo chvíľu ticho, možno ju kriesil, no potom znovu bolo počuť krik, ako poškodená kričala „zabi ma, zabi ma, ty vrah“, určite ju tam znovu bil. Keď ju obžalovaný bil, kričala o pomoc, oni to počuli, ale nemohli jej pomôcť, báli sa obžalovaného, to bolo medzi nimi dvomi. O tom, ako prišla poškodená do osady, vedela, že keď bol obžalovaný vo Zvolene ako bezdomovec na stanici, tak ju tam zbalil a doviedol si ju do osady. Poškodená hovorila, že obžalovaného ľúbi. Všade chodili spolu, nikdy nevidela, že by buš obžalovaný alebo poškodená išli niekam sami. Po tej bitke išla poškodená do nemocnice, mala zlomenú ruku, a ona ju od vtedy už nevidela, ani nevedela, čo je s ňou, už na ňu v osade zabudli. Obžalovaný už nie je taký agresívny, ako vtedy, býva sám a pije alkohol.
Svedkyňa X. G. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedla, že býva v osade B. za P. X., obžalovaný je jej švagor, bývajú vedľa seba. Ona býva v rodinnom dome, obžalovaný pár krokov od nich v unimobunke. Zrejme niekedy v polovici mája 2015 zaregistrovala u obžalovaného novú ženu, nebola to Rómka. Na druhý deň, keď ju videla na dvore, sa jej prihovorila, povedala jej, že sa volá Ivana. Vravela jej, že je slobodná, že nemá deti, že má nejaké zdravotné problémy s chrbticou, a že nemá kde bývať. Ona si v duchu hovorila, že „ty moja, ty tu dlho nevydržíš, lebo ja J.Ľ. R. dobre poznám, že aký je“. V tom čase obžalovaný dosť veľa pil a bol agresívny, aj ženy, čo mal pred tým, pri ňom dlho nevydržali. Aj poškodená s obžalovaným dosť pila, kupovali si hlavne víno a na dvore ho spolu pili. Skoro každý deň, tak po obede, boli medzi nimi hádky, aj niekoľkokrát poškodenú zbil. Raz bolo u nich dobre, inokedy sa zase hádali. Ona osobne nebola svedkom toho, keď obžalovaný zlomil poškodenej ruku, poškodená hovorila, že spadla, ale ona vedela svoje, bola len raz svedkom toho, ako bil obžalovaný poškodenú na ceste pri dome, kopal do nej a vulgárne jej nadával. Viackrát sa stalo, že počuli, ako poškodená v unimobunke kričala o pomoc, vedeli, že ju asi obžalovaný bije, ale nikdy sa do toho nechceli starať. Poškodená bola u obžalovaného asi dva a pol týždňa, ona keď sa s ňou rozprávala, tak je vravela, aby od obžalovaného odišla, ale poškodená hovorila, že nemá kam ísť, dala jej dokonca aj peniaze na autobus, no ona za tie peniaze kúpila víno a spolu s obžalovaným ho vypili. Naposledy sa stretla s poškodenou v obchode v P. X., hovorila jej, že musí ísť k rodičom, lebo mama dala po nej vyhlásiť pátranie.
Svedkyňa G. H. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedla, že využíva svoje právo a odmietla vypovedať, pretože obžalovaný je jej bratranec, teda blízka osoba.
Svedkyňa K. H. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedla, že býva v osade B. za P. X., je teta obžalovaného. Ona býva v unimobunke a obžalovaný býva v unimobunke hneď v susedstve. Obžalovaného pozná veľmi dobre, podľa jej názoru je to psychopat, je agresívny a veľa pije. Niekedy v máji 2015 sa k obžalovanému nasťahovala žena, nerómka, ona sa s ňou zoznámila, povedala jej, že sa volá A.. Hovorila jej, že robila zdravotnú sestru, a že bola vo B., kde jej na stanici ukradli tašku s dokladmi, že ju tam nejakí cigáni zbili a že vtedy tam bol aj obžalovaný, tak ju zobral k sebe domov. Ona a obžalovaný spolu dosť popíjali, medzi nimi často dochádzalo k bitke, hlavne keď boli opití. Obžalovaný bol na poškodenú žiarlivý, poškodená nikam sama nechodila, chodievali väčšinou spolu. Ona osobne nevidela, ako obžalovaný dolámal poškodenej ruku, stalo sa to u nich vo vnútri, aspoň tak to poškodená hovorila. Vravela, že obžalovaný mal v rukách palicu a tou ju bil po rukách, ona bola stále dobitá. Ona videla len raz, ako obžalovaný bil poškodenú, bolo to na ceste, ťahal ju za vlasy, vulgárne jej nadával, že je kurva, a ona si len chránila rukami tvár. Vedela o tom, že keď išiel obžalovaný sám na nákupy, tak poškodenú doma zamkol, ona by si možno aj išla ku nim vonku sadnúť a porozprávať sa, alebo by možno aj ušla, ale obžalovaný ju zamkol. Poškodená bývala u obžalovaného asi dva týždne, potom pre ňu prišli policajti a zobrali ju preč. Asi to bolo pre tú zlomenú ruku, z počutia svedkyňa vedela, že poškodená bola aj v nemocnici. Od vtedy poškodenú už nevidela, obžalovaný býva sám a stále pije.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 52/2015 MUDr. Jaroslava Gregu, zo záverov ktorého vyplýva, že zlomenina dolného konca kostí predlaktia s posunom úlomkov vznikla pádom na ruku chrbtom dlane, alebo silným nárazom na chrbát dlane s násilným prehnutím ruky v zápästí smerom do dlane, ostatné zranenia vznikli tupými údermi a pádmi na tvrdú drsnú podložku. Zranenia mohli skutočne vzniknúť tak, ako to uviedla poškodená v trestnom oznámení. Ak by nebolo došlo ku veľmi vážnym komplikáciám v priebehu liečenia, ktoré viedli k amputácii pravej hornej končatiny na úrovni ramena z vitálnej indikácie, podľa vyhodnotenia
prvotnej RTG dokumentácie z vyšetrenia v NsP Krupina, znalec stanovil dobu trvania liečenia a PN na 8 týždňov. Pôvodné zranenia diagnostikované u poškodenej pred operáciou zo dňa 27. 05. 2015, bez neskorších pridružených komplikácií, označil znalec za stredne ťažké. Poškodená utrpela zranenia, a to zlomeninu dolného konca vretennej a lakťovej kosti vpravo s posunom úlomkov, početné pomliaždeniny a podkožné krvné podliatiny a odreniny tváre, hlavy, krku, hrudníku vpredu aj vzadu, oboch lakťov a oboch kolien. Zlomenina sama o sebe bez vzniknutej nosokomiálnej nákazy nepoškodzovala ani neohrozovala životne dôležité orgány poškodenej, tieto orgány však boli ohrozené a poškodené, dokonca vrátane ohrozenia života s hrozbou smrti, to už ale ohrozoval septický šok s multiorgánovým zlyhávaní. Poškodenej začali zlyhávať životne dôležité orgány a to pečeň, obličky, srdcovo-pľúcny aparát a dokonca dochádzalo ku disseminovanej koagulácii krvi v cievach. Stav si vyžiadal uvedenie poškodenej do umelého spánku s riadenou pľúcnou ventiláciou, intenzívnou protišokovou liečbou a parenterálnou alimentáciou. Po opakovaných neúspešných fasciotómiách a čistení operačnej rany, aj napriek cielenej antiinfekčnej štvorkombinačnej antibiotickej clone širokospektrálnymi antibiotikami stav vyústil do štádia, kedy bolo potrebné končatinu amputovať, aby sa zachránil život poškodenej. Znalec stanovil výšku bolestného na sumu 4.976,40 Eur. Počas liečenia došlo u poškodenej ku komplikáciám, ktoré boli uvedené vyššie, čo viedlo až k potrebe amputovať pravú hornú končatinu v úrovni nad lakťom, aby sa zachránil život poškodenej. Podľa názoru znalca k nevyhnutnosti amputácie viedla závažná nosokomiálna infekcia v operačnej rane, ktorá so všetkou pravdepodobnosťou vznikla v NsP Zvole, avšak prejavila sa až po prepustení z nemocnice, pomnožením infekčného agens v operačnej rane. Postupným rozosievaním infekcie z tohto ložiska do celého tela vznikla sepsa, ktorá potom spôsobila závažné komplikácie zdravotného stavu poškodenej. Jej životne dôležité orgány začali zlyhávať, a došlo k priamemu ohrozeniu jej života. U poškodenej teda došlo aj ku sťaženiu spoločenského uplatnenia, a to ku strate pravej hornej končatiny v úrovni nad lakťovým kĺbom. Tento stav je nezvratný a definitívny a do úvahy prichádza iba protéza končatiny. Ostatné následky zranení figurujúce ako perspektívne sťaženie spoločenského uplatnenia, ako napr. ochrnutie ihlicových nervov, hydrocephalus, fantómové bolesti a jazvy po dekubitoch bude možné ohodnotiť až po uplynutí jedného roka od vzniku zranenia. Znalec ohodnotil dovtedajšie sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu 15.444,- Eur. Amputácia pravej hornej končatiny nie je v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, je iba v súvislosti nepriamej, amputácia je v priamej príčinnej súvislosti s nosokomiálnou nákazou.
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov,a to: správa ošetrujúceho lekára (č.l. 119), správa Sociálnej poisťovne (č.l. 120), vyčíslenie škody Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. (č.l. 121 - 123), správa na obžalovaného (č.l. 136), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 156 - 157).
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Podľa názoru súdu bola vina obžalovaného bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne preukázaná. Obžalovaný sa ku spáchaniu skutku priznal v prípravnom konaní, navyše je usvedčovaný výpoveďou poškodenej, ktorá podrobne vypovedala, ako došlo ku jej zraneniam, a ako sa ku nej obžalovaný správal počas doby, keď bola uňho. Vina obžalovaného je tiež preukázaná výpoveďami svedkýň Ľ. P., X. G.U. a K. H.. Všetky svedkyne zhodne uviedli, že obžalovaný bránil v odchode poškodenej, že ju viackrát zbil, a že opakovane volala o pomoc. Vznik zranení poškodenej je potvrdený aj vypracovaným znaleckým posudkom znalca MUDr. Jaroslava Gregu. Súd potom nemal žiadnu dôvodnú pochybnosť o vine obžalovaného, preto ju uznal v zmysle podanej obžaloby.
Podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.
Obžalovaný J. R. tak svojím konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože inému úmyselne ublížil na zdraví a uvedeným
činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm.l) Trestného zákona, t.j. že sa ku trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval, a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, t.j. že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd zároveň prihliadol na dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov, a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na uvedené je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v rovnováhe, súd preto žiadnym spôsobom neupravoval zákonom ustanovenú trestnú sadzbu za trestný čin najprísnejšie trestný (trestná sadzba trestu odňatia slobody tak predstavuje 2 roky až 5 rokov). Zo správ na obžalovaného vyplýva, že sa v minulosti nedopustil žiadneho priestupku. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný, naposledy v roku 2012, pričom v poslednom prípade sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, teda jeden rok nad dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň výkon tohto trestu podmienečne odložil, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Súd určil skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov, teda dva roky nad dolnou hranicou ustanovenou zákonom. Súd v tomto prípade ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov (prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva). Takýto trest je podľa názoru súdu postačujúci, pričom spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje len obžalovaného. Takýto trest postačuje na prevýchovu obžalovaného, a zároveň mu zabráni v páchaní trestnej činnosti. Súd pri určovaní výmery trestu a výmery skúšobnej doby prihliadol na obdobie, počas ktorého obžalovaný poškodenú fyzicky napádal, na to, že spáchal viac trestných činov, na spôsob vykonania trestných činov, ako aj na spôsobený následok a výšku škody, ale aj na to, že obžalovaný sa ku trestným činom priznala tieto úprimne oľutoval, a zároveň sa poškodenej aj ospravedlnil. Vzhľadom k tomu, že súd uložil nad obžalovaným probačný dohľad, musel mu v zmysle § 51 ods. 2 Trestného zákona uložiť aj niektorú z povinností alebo obmedzení uvedených v zákone. Vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností a možností spôsobenú škodu a povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Tieto povinnosti by mali zabezpečiť zmiernenie utrpenia poškodenej v podobe náhrady škody, ako aj to, že obžalovaný sa v budúcnosti už obdobného konania nedopustí.
V rámci adhézneho konania si nárok na náhradu škody uplatnili dva poškodený, A. H. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.. títo poškodení svoje nároky aj riadne vyčíslili, súd potom obom priznal nárok na náhradu škody v plnej uplatnenej výške, a zároveň zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodeným spôsobenú škodu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.