Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26P/245/2016

Uznesenie

Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa P. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., dieťa rodičov: matky C. T., štátnej občianky SR, bytom P., L. E. XXXX/XX a otca C. T., C., štátneho občana SR, bytom P., L. E. XXXX/XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Trenčín, Piaristická 46 o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia na ponechanie dieťaťa v osobnej starostlivosti matky, úpravy styku a určenia vyživovacej povinnosti otcovi voči maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o ponechaní dieťaťa v osobnej starostlivosti matke, úpravy styku otca s maloletým dieťaťom s a z a m i e t a .

II. N a r i a ď u j e s a toto neodkladné opatrenie:

III. Otec C. T., C. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. C. T. vo výške 50,-- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky C. T., s účinnosťou od nariadenia neodkladného opatrenia do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

IV. Toto neodkladné opatrenie z a n i k n e uplynutím času, na ktorý bolo nariadené.

V. Návrh otca C. T., C. na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.12.2016 s a z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Matka svojim návrhom, doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa 23.12.2016, žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by maloletého P. C. ponechal v jej osobnej starostlivosti, a to až do doby, kým súd nerozhodne vo veci samej. Uviedla, že manželstvo s otcom doposiaľ trvá. Dňa 20.12.2016 požiadala príslušný policajný zbor o pomoc, keď im oznámila priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zo strany otca maloletého k nej, ktorý na ňu zaútočil. Na to bol otec maloletého na základného rozhodnutia súdu vykázaný zo spoločného obydlia a bol mu uložený zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Od tej doby v dome býva so synom sama, dom patrí otcovi dieťaťa, ktorý je jeho výlučným vlastníkom. Pri prešetrení pomerov matka uviedla, že trvá na vydaní neodkladného opatrenia, teda žiada ponechať maloleté dieťa v jej starostlivosti a určiť výživné vo výške 700,-- Eur mesačne. Zároveň žiadala upraviť styk tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým každý párny týždeň v sobotu o d9.00 hod. do 19.00 hod., bez je prítomnosti. Uviedla, že otec sa so synom v súčasnosti pravidelne stretáva bez jej prítomnosti. Spoločne nežijú v domácnosti od 20.12.2016. Otec dieťaťa sa jej vyhráža, že ju vyhodí z domu a zoberie jej dieťa. V súčasnosti sa stretnutia realizujú prostredníctvom sestry otca E. I., ktorá osobne dieťa preberá na stretnutia s otcom. Matka uviedla, že maloletý syn sa dôsledkom rodinných problémov začal pomočovať, preto bola nútená vyhľadať pomoc psychológa. Náklady spojené s bývaním za dom, v ktorom matka s dieťaťom býva hradí v plnej miere otec, sú to 1 ročne poplatok za kúrenie 47,-- Eur, 1 ročne za vodu 46,-- Eur, za komunálny odpad ročne

95,52 Eur, ročnú daň 81,39 Eur, poistku za dom 1 ročne 54,74 Eur. Matka uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti R., s.r.o. P. a jej príjem predstavuje sumu cca 400,-- Eur mesačne, poberá prídavok na dieťa vo výške 23?52 Eur mesačne. Od 27.12.2016 je práceneschopná a poberá nemocenské dávky. Zároveň matka podala návrh vo veci samej na úpravu práv a povinností k maloletému P. C..

2. Otec dňa 27.12.2016 podal vo veci sp. zn. 19C/107/2016 odvolanie, ktorého súčasťou bol zároveň návrh na vydanie neodkladného opatrenia na zverenie maloletého P. C. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

3. Otec pri šetrení pomerov pred ÚPSVaR P. uviedol, že s návrhom matky rozhodne nesúhlasí. Vyjadril sa tak, že ak matka dieťaťa bude trvať na svojom návrhu, on bude žiadať zveriť maloletého syna do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždenným intervalom striedania. V súčasnosti býva maloletý s matkou a styk otca sa realizuje prostredníctvom otcovej sestry. Preto otec nepovažuje za nutné upravovať styk neodkladným opatrením. Poznamenal, že by sa rád s matkou dieťaťa dohodol. Ďalej otec uviedol, že býva u svojej matky v Q. E. v rodinnom dome, kde sa stretáva aj so synom. Mal. P. tam má svoju vlastnú izbu. Otec rodičom prispieva na domácnosť a stravu mesačne sumou 50,-- Eur. Súčasne vykonáva všetky úhrady na bývanie domu, kde býva matka s maloletým synom. Tieto úhrady sú vo výške 200,-- Eur mesačne. Ďalej dodal, že hradí všetky výdavky na syna (strava v školskej jedálni, poplatok za školský klub, oblečenie, športová výstroj, poplatky za krúžky). Synovi tiež platí mesačne úrazovú poistku so sporením vo výške 39,20 Eur. Daňový bonus si uplatňuje on. Maloletý syn je členom hokejového klubu K. P. a golfového klubu, jeho trénerom v oboch prípadoch je otec. Otec k svojim zárobkovým pomerom uviedol, že je majiteľom, konateľom a súčasne aj zamestnancom spoločnosti R., s.r.o., P. a jeho príjem predstavuje mesačne sumu 550,-- Eur, pričom iný príjem nemá. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi C. T., na ktorého mesačne prispieva sumou 120,-- Eur.

4. Dňa 17.01.2017 na tunajší súd doručil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny P. správu z prešetrenia pomerov, z ktorej vyplynulo, že v súčasnosti starostlivosť o dieťa vykonáva matka a otec sa so synom pravidelne stretáva. Maloletý býva s matkou, ktorá sa o neho osobne stará a styk otca sa pravidelne a riadne realizuje. Otec žiada zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, preto v konaní bude potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie. S poukazom na zistené skutočnosti navrhujú v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku jej návrh zamietnuť. V časti výživného odporúčajú otca dieťaťa zaviazať prispievať na maloletého P. sumou primeranou na zabezpečenie nevyhnutných a opodstatnených potrieb dieťaťa.

5. Dňa 12.01.2017 bol na ÚPSVaR P. uskutočnený pohovor s maloletým P., ktorý uviedol, že je druhák, učí sa dobre. Má rád športy, hrá hokej za K. P. a tiež chodí na golf a kedysi chodil aj na plávanie, ale už plávať nechodí, lebo je studená voda a už tam nechce ani chodiť. Teraz býva s mamou a tato býva v kancelárii, cez Vianoce bol u babky. K tatovi chodieva, vtedy sú u babky v Q., alebo aj chodia k tete E. do D.. Keď ide tatovi, príde pre neho teta E. alebo ujo I.. Tatino domov vôbec nechodí. On by však chcel byť týždeň u tatina a týždeň u maminy, ale nevie si predstaviť to sťahovanie. Keby býval s maminou, k tatovi by chcel chodiť na víkendy. Keby sa mamina odsťahovala, nevie s kým by chcel bývať. Uviedol, že má kamaráta C. S. a on tiež býva týždeň u mamy a týždeň u tata. Myslí si, že je kamarát je takto spokojný, ale jeho to asi netrápi. Dodal, že sa nehnevá ani na jedného z rodičov, chcel by byť s oboma, lebo ich má rovnako rád.

6. Súd sa oboznámil s návrhom matky, vyjadrením otca, ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Maloletý P. C. T. sa narodil počas manželstva svojich rodičov, ktorí momentálne nežijú v spoločnej domácnosti.

8. Návrhom sa matka dieťaťa domáhala, aby súd neodkladným opatrením, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, upravil styk otca s maloletým a určil vyživovaciu povinnosť k maloletému zo strany otca.

9. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona

sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. O predpokladoch pre nariadenie neodkladného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia § 324 - 328 CSP.

11. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 324 odsek 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa § 360 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.

16. Podľa § 366 neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

17. V zmysle § 367 odsek 1 až odsek 4 neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

18. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená za predpokladu naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa.

19. V danej veci sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP), pri ktorom sa aplikuje všeobecná subsidiarita Civilného sporového poriadku (CSP) spočívajúca v koncepcii, že upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu. Teda tam, kde takéto odlišnosti nestanovuje, uplatní sa ako generálny procesný kódex. Aj z nadpisu tretej časti Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu, je zrejmé, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení pre mimosporové konania s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikoval príslušné ustanovenia § 324 a nasl. a § 360 a nasl. CMP.

20. Ako už teda bolo uvedené účelom neodkladného opatrenia je okamžite súrne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať za predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne, že sa jedná o stav, kedy vec neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby výchovného operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov.

21. V danej veci mal súd za to, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a to v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky a určenia styku otca so synom, nie je dôvodné, pretože nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby neodkladného a okamžitého zásahu súdu formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Maloleté dieťa je vo faktickej osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletým prebieha podľa dohody rodičov riadne a bez problémov. Nie je preto daná naliehavá potreba okamžitého zásahu súdu, nie je potrebné okamžite a bezodkladne upravovať pomery a neodkladným opatrením zverovať dieťa iba do osobnej starostlivosti matky. Aj podľa správy ÚPSVaR sú rodičia schopní v tejto časti vzájomnej dohody. Z uvedených dôvodov preto o návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a úpravy styku otca s maloletým rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh zamietol ako nedôvodný. Rovnako z týchto dôvodov zamietol súd aj návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd mal za preukázané, že nie sú splnené podmienky na nariadenie takýchto neodkladných opatrení, pričom konečná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu by mala byť riešená v konaní vo veci samej, nakoľko jej musí predchádzať rozsiahlejšie a podrobnejšie dokazovanie.

22. Neodkladné opatrenie vo veciach platenia výživného môže súd nariadiť na návrh (ak ide o inú než maloletú osobu) alebo aj bez návrhu (ak ide o výživné pre maloleté dieťa). Uloženie tejto povinnosti je možné, ak existuje nárok na výživné, pričom právny dôvod vyplýva zo Zákona o rodine. V zmysle Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Čo sa týka návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v časti určenia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu zo strany otca, v tejto časti mal súd preukázané, že matka maloletého dieťaťa splnila podmienky na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia, osvedčila existenciu právnych vzťahov účastníkov, právny záujem na vydaní neodkladného opatrenia a skutočnosť, že právne vzťahy účastníkov si vyžadujú dočasnú úpravu okamžitým zásahom súdu. Je nepochybné, že maloletý P. C. je v súčasnosti v osobnej faktickej starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletým sa realizuje na základe neformálnej dohody rodičov. Z doposiaľ zisteného šetrenia pomerov, ako aj samotným výsluchom maloletého bolo nepochybne preukázané, že matka zabezpečuje všetku starostlivosť o dieťa, pričom otec uhrádza väčšinu nákladov pre potreby maloletého, a to bývanie, záujmovú činnosť maloletého, poistenie maloletého. Z doposiaľ zadovážených dôkazov mal súd preukázané, že matka maloletého dieťaťa je toho času práceneschopná (od XX.XX.XXXX), pričom výšku nemocenskej dávky ešte nebolo možné určiť ku dňu rozhodnutia súdu, a to pre krátkosť času trvajúcej práceneschopnosti. Lustráciou v evidencii Sociálnej poisťovne bolo zistené, že výška priemerného vymeriavacieho základu (hrubej mzdy) matky za posledných 12 mesiacov bola 504,17 Eur a u otca vo výške 664,91 Eur. Ďalej bolo zistené, že otec je podľa výpisu z obchodného registra vedený v dvoch spoločnostiach ako spoločník a konateľ, v jednej spoločnosti ako predseda predstavenstva a v jednej ako člen dozornej rady. Podľa vyjadrenia otca tento má čistý mesačný príjem 550,-- Eur, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi vo výške 120,-- Eur, uhrádza mesačne náklady na bývanie v rodinnom dome vo výške 200,-- Eur mesačne, momentálne rodičom platí 50,-- Eur, synovi tiež hradí poplatky za krúžky a športovú činnosť (hokej a golf), úrazové poistenie so sporením mesačne vo výške 39,20 Eur, ďalej platí hypotéku na rodinný dom vo výške 257,65 Eur a od júla 2017 má začať splácať po vyčerpaní úveru 2 hypotéky na dva 2-izbové byty. Z uvedeného je zrejmé, že otec by si nemohol reálne dovoliť s mesačným príjmom 550,-- Eur v čistom takéto výdavky, bez toho aby mal ešte iný príjem, prípadne vyšší príjem. Tieto skutočnosti však

môžu byť predmetom až rozsiahlejšieho dokazovania v konaní vo veci samej, preto súd s poukazom na to, že matka maloletého je momentálne práceneschopná, s nižším príjmom a v súlade s § 366 CMP, podľa ktorého neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, súd nariadil neodkladným opatrením otcovi maloletého prispievať na jeho výživu vo výške 50,-- Eur mesačne. Túto sumu považoval súd za primeranú na zabezpečenie nevyhnutných a opodstatnených potrieb dieťaťa (strava, drogéria a podobne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.