Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-24C/100/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému Ľ.F. M. Q. A. Á. P. U. Z. T. , nar. XX.X.XXXX, bytom K., Z. X, o zaplatenie 982,23€ s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 982,23€ spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 982,23€ od 28.2.2016 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd n e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania.

odôvodnenie:

l.Žalobou podanou na súd dňa 7.4.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 982,23€ spolu s príslušenstvom - 5,05% ročným úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 28.2.2016 do zaplatenia, titulom náhrady škody. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 9.12.2013 sa žalovaný prechádzal po koľajisku v blízkosti železničného priecestia Einsteinovej ulice smerom na Černyševského ulicu v Bratislave, pričom v momente, keď si všimol hliadku Policajného zboru, vykonávajúcu v danom čase hliadkovú činnosť, žalovaný zahodil na zem igelitové vrecko s obsahom zelenej sušenej rastliny a dal sa na útek, príslušníci PZ sa za žalovaným rozbehli a opakovane použili márne výzvy, na ktoré žalovaný nereagoval. Príslušníci PZ dostihli žalovaného na Jantárovej ceste, kde voči nemu vykonali služobný zákrok, pri ktorom žalovaný kládol aktívny odpor, opakovane kopal do príslušníka PZ, ktorý vykrýval údery svojimi rukami a týmto konaním žalovaný spôsobil príslušníkovi PZ práp. M. C. početné zranenia, a to povrchové rany na oboch rukách. Zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie s dočasnou neschopnosťou na výkon štátnej služby v čase od 10.12.2013 do 19.12.2013, počas ktorej žalobca vyplatil poškodenému policajtovi služobný plat vo výške 338,23€. Poškodenie zdravia práp. M. C. bolo posúdené ako služobný úraz, poškodený si v dôsledku úrazu uplatnil náhradu škody na zdraví v zmysle ust. §20 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z.. Na základe Rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 9.7.2015, č: KRPZ-BA-VO-12/2015- Ú, poškodenému odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností MV SR dňa 11.8.2015 vyplatil náhradu za bolesť vo výške 644,-€. Protiprávnym konaním žalovaného bola žalobcovi spôsobená škoda v celkovej výške 982,23€. Vyšetrovateľ PZ dňa 9.5.2014 predložil na Okresnú prokuratúru Bratislava V vyšetrovací spis s návrhom na podanie obžaloby žalovaného pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa ust. §323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Žalobca si náhradu škody uplatnil u žalovaného výzvou na zaplatenie zo dňa 19.1.2016, prevzatou žalovaným osobne dňa 17.2.2016, žalovaný mal povinnosť uhradiť istinu do 10 dní, do podania žaloby neuhradil žiadnu čiastku. Žalobca na preukázanie skutočností tvrdených v žalobe predložil súdu nasledovné listinné dôkazy: potvrdenie MV SR, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úradu, odbor sociálneho zabezpečenia zo dňa 17.8.2015 o tom, že dňa 11.8.2015 na základe rozhodnutia č.p. KRPZ- BA-VO-12/2015-Ú zo dňa 9.7.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2015 vyplatil z účtu č. SK 56 8180 0000 0070 0024 2693 náhradu za bolesť vo výške 644,-€ poškodenému policajtovi práp. M. C.; rozhodnutie č.p. KRPZ-BA-VO-12/2015-Ú zo dňa 9.7.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2015 o priznaní náhrady za bolesť vo výške 644,-€ práp. Matejovi Koníkovi; vyčíslenie služobného platu MV SR, sekcia systematizácie a mzdovej politiky, odbor mzdovej politiky zo dňa 15.10.2015, podľa ktorého náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby pre práp. M. C. za dočasnú práceneschopnosť od 10.12.2013 do 19.12.2013 predstavuje 338,23€; výzvu na zaplatenie zo dňa 19.1.2016, prevzatú žalovaným osobne dňa 17.2.2016.

2. Súd vo veci vydal dňa 3.6.2016 platobný rozkaz č.k. 24C 100/2016-22, voči ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný opravný prostriedok. Žalovaný odporoval tvrdeniu v žalobe, že práp. M. C. mal byť práceneschopný v čase od 10.12.2013 do 19.12.2013 v dôsledku zranenia, ktoré mu mal spôsobiť žalovaný. Práp. C. v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného pred vyšetrovateľom dňa 17.2.2014 uviedol, že bol na PN asi 3-4 dni, pričom žalobca si uplatňuje nárok na ušlú mzdu za PN v trvaní až 9 dní. Z rovnakej výpovede poškodeného vyplýva, že nebol obmedzený na bežnom spôsobe života ani jeden deň, teda nebol pri bežnom živote obmedzený bolesťou a nebolo sťažené jeho spoločenské uplatnenie. Žiadal, aby súd preveril splnenie všetkých zákonom ustanovených podmienok na vyplatenie ušlej mzdy za 9 dní poškodenému a tiež či boli splnené podmienky na vyplatenie náhrady za bolesť a jej konkrétnu výšku. Žalovaný predložil v rámci procesnej obrany zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného M. C. zo dňa 17.2.2014, do ktorej poškodený uviedol: „Ja som bol na PN asi 3-4 dni, ja som nebol obmedzený na bežnom spôsobe života ani jeden deň, ruku som mal narazenú a otvorenú ranu, preto som zostal 3 dni doma na PN, aby som sa pri kontakte s osobami, ktoré riešime, nejako nenakazil.“

3. Podľa §177 ods. 2, písm. c/, §219 ods. 3, §297 písm. b/ súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

5. V odôvodnení Rozhodnutia KR PZ v Bratislave, č.p. KRPZ-BA-VO-12/2015-Ú zo dňa 9.7.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2015 sa konštatuje, že prvé ošetrenie poškodenému práp. M. C. poskytol dňa 9.12.2013 úrazový chirurg MUDr. Ján Berec na úrazovej ambulancii Nemocnice s. Michala na Cintorínskej ulici v Bratislave. Závažnosť zranenia a sním súvisiaca liečba v dobe od 10.12.2013 do 19.12.2013 boli dôvodom, aby bol poškodený uznaný dočasne neschopným výkonu služby, a to v dobe od 10.12.2013 do 19.12.2013. Svedok nstržm. Y. C. vo svojich výpovediach v úradom zázname zo dňa 9.12.2013, ako aj v zázname o úraze zo dňa 10.12.2013, potvrdil okolnosti priebehu vzniku úrazu tak, ako to opísal poškodený. Komisia pre vyšetrovanie škôd, strát a úrazov riaditeľa sekcie poriadkovej polície KR PZ v Bratislave na svojom zasadnutí dňa 15.12.2014 posudzovala poškodenie zdravia poškodeného práp. M. C. a na základe zistenia príčin a okolností, za ktorých k poškodeniu zdravia došlo, bol úraz kvalifikovaný ako služobný, pretože k nemu došlo pri výkone služby, pri plnení služobných úloh, vyplývajúcich z funkcie, do ktorej je poškodený ustanovený, a to zavinením fyzickej osoby. Zodpovednosť služobného úradu za služobný úraz bola komisiou určená v rozsahu 100%, z dôvodu, že neboli zistené liberačné dôvody na zbavenie zodpovednosti celkom alebo čiastočne. Dňa 3.3.2015 si podal poškodený žiadosť o dávku úrazového zabezpečenia za služobný úraz, v dôsledku ktorého si uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví a na výplatu dávky úrazového zabezpečenia, a to odškodnenia za bolesť. Posudok o hodnotení poškodenia zdravia podľa zákona č. 437/2004 Z.z. vystavil dňa 30.6.2014 MUDr. Ján Krištúfek, CSc., všeobecný lekár pre dospelých zdravotníckeho zariadenia MED-JK, s.r.o., Holubyho 41, Pezinok, ktorý v lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, časť A. hodnotenie bolestného na základe určenej diagnózy, ohodnotil rozsah poškodenia zdravia pod položkou č. 115/ sadzbou 15 bodov. Kontrolu bodového ohodnotenia služobného úrazu pre účely odškodnenia podľa §85 ods. 1 písm. d/, ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. vykonal dňa 20.11.2014 posudkový lekár MV SR mjr. MUDr. Katarína Ježková, ktorá konštatovala, že lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, časť. A. hodnotenie bolestného MUDr. Jána Krištúfka, CSc., o hodnotení poškodenia zdravia práp. M. C.C. je treba upraviť v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. a bodové hodnotenie služobného úrazu upravila podľa položky č. 114/ sadzbou 10 bodov x 2 / obidve ruky/ na celkový počet bodov 20. Na základe uvedeného prináležala poškodenému náhrada za bolestné ohodnotená 20 bodmi vo výške 322,-€. Vzhľadom na skutočnosť, že zo zhromaždených dôkazov jednoznačne vyplýva, že poškodený policajt v čase, keď došlo k poškodeniu jeho zdravia, vykonával služobný zákrok, výška náhrady za bolesť sa v súlade s §173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. zvyšuje na dvojnásobok, t.j. na sumu 644,-€.

6. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

7. Podľa §420 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

8. Podľa §420 ods. 2 veta prvá škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.

9. Podľa §420 ods. 3 zodpovednosti za škodu sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

10. Podľa §9 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

11. Podľa §114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu, resp. nárok na úhradu škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu.

12. Podľa §5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Podľa §5 ods. 2 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č. S02873-OL-2013 zo dňa 4.4.2013 bola ustanovená výška náhrady za bolesť za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 za jeden bod v čiastke 16,10€.

13. Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodu, to znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil žalovaný /škodca/, existencia škody a jej výška zaťažuje žalobcu. O všeobecnú zodpovednosť pôjde vtedy, ak sú kumulatívne naplnené predpoklady nároku na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu a príčinná súvislosť medzi škodou a konaním škodcu.

14. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii úkonu v rozpore s objektívnym právom, uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť, pričom nezáleží, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Porušenie právnej povinnosti je teda rozpor toho, ako osoba skutočne konala a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti uložené jej právnym predpisom alebo inou skutočnosťou. V danom konaní mal súd listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný kládol aktívy odpor voči svojmu zadržaniu príslušníkmi PZ, ktorí si konali svoje pracovné povinnosti, keďže mali dôvodné podozrenie, že došlo k spáchaniu trestného činu, žalovaný teda svojím konaním jednoznačne sa dopustil konania v rozpore s objektívnym právom, keď spôsobil poškodenému práp. M. C.C. zranenia na oboch rukách, vyžadujúce si lekárske ošetrenie a následnú dočasnú neschopnosť na výkon štátnej služby.

15. Škoda je chápaná ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná peniazmi a je teda nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Zo žalobcom predloženého potvrdenia zo dňa 17.8.2015, vydaného MV SR a vyčíslenia služobného platu zo dňa 15.10.2015, jednoznačne vyplýva, že žalobca vyplatil poškodenému služobný plat počas dočasnej neschopnosti na výkon služby za obdobie od 10.12.2013 do 19.12.2013 vo výške 338,23€ a dňa 11.8.2015 náhradu za bolesť vo výške 644,-€. Žalovaným uplatnenú výhradu voči dĺžke pracovnej neschopnosti poškodeného práp. M. C. /počet dní/, súd neprijal. Žalobca preukázal hodnoverným a dostatočným spôsobom, že poškodeného vyšetril lekár, ktorý stanovil dočasnú pracovnú neschopnosť na výkon štátnej služby tak, ako je uvedené v žalobe, ktorá skutočnosť bola potvrdená aj pri bodovom ohodnotení služobného úrazu pre účely odškodnenia posudkovými lekármi MUDr. Jánom Krištúfkom, CSc. a mjr. MUDr. Katarínou Ježkovou. V uvedenom kontexte nemá argumentácia žalovaného výpoveďou poškodeného do zápisnice 17.2.2014 žiaden podstatný význam, obdobie práceneschopnosti poškodeného stanovené lekármi súd vyhodnotil ako objektívne a zraneniu poškodeného svojou dĺžkou zodpovedajúce. Súd nemal žiadne pochybnosti o dôvodnosti výšky uplatňovanej náhrady škody, žalobca relevantnými dôkazmi procesného útoku riadne výšku škody zdokladoval.

16. Príčinná súvislosť je v aplikačnej praxi označovaná ako kauzálna súvislosť, súvislosť príčiny a následku, kauzálny nexus. Ide o objektívnu kategóriu vyjadrujúcu vzájomnú súvislosť medzi konaním a účinkami konania, teda stav pri ktorom konanie vyvoláva určité účinky. Ak ide o náhradu škody, vyžaduje sa existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu, vyvolávajúce následok v podobe vzniknutej škody. V prípade zodpovednosti za škodu, ktorej predpokladom je protiprávne konanie, nestačí, že je daná príčinná súvislosť konania škodcu a škody, ale vyžaduje sa príčinná súvislosť protiprávneho konania a škody ako jeho následku. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, o jej existencii /neexistencii/ robí skutkový záver súd, dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody, protiprávnosť konania škodcu a príčinnú súvislosť, zaťažuje poškodeného. Z popisu priebehu policajného zákroku, potvrdeného svedkom nstrž. Y. C., zúčastneným na zadržaní žalovaného, jednoznačne vyplýva nielen protiprávne konanie žalovaného ako škodcu, ktorý svojím konaním spôsobil poškodenému zranenia a vznik škody na strane žalobcu, ktorý poškodenému vyplatil služobný plat počas dočasnej neschopnosti na výkon služby a náhradu za bolesť, ale aj bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody, keďže bez protiprávneho konania žalovaného by následne žalobcovi žiadna škoda nevznikla.

17. Vo vzťahu zodpovednosti za škodu je zavinenie definované ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré je protiprávne. Ide teda o subjektívnu spôsobilosť na protiprávne správanie, teda spôsobilosť rozoznať protiprávnosť správania. Zavinenie je založené jednak na poznaní konajúceho, spočívajúceho vo vedomosti a predvídaní určitého výsledku a na vôli konajúceho, ktorý prejavuje svoju vôľu tak, že niečo chce alebo je s niečím uzrozumený alebo mal byť uzrozumený. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách, a to konanie úmyselné alebo nedbanlivostné, v prípade úmyslu subjektívna stránka konajúceho zahrňuje vždy vôľovú aj rozumovú stránku, pri úmyselnom zavinení škodca vedel, že jeho vznikne škoda a tento výsledok chcel dosiahnuť /priamy úmysel/ alebo vedel, že škoda môže vzniknúť a pre prípad, že vznikne, bol s týmto výsledkom uzrozumený /nepriamy úmysel/. V danom prípade žalovaný zavinil svoje protiprávne konanie úmyselne, ktorá skutočnosť vyplýva zo samotného priebehu jeho zadržania, keďže sa aktívne bránil a spôsobil službukonajúcemu policajtovi zranenia, vyžadujúce sa následnú práceneschopnosť. Samotný žalovaný v podanom odpore voči platobnému rozkazu nijakým spôsobom nerozporoval žalobcom tvrdenú skutočnosť, že svojím konaním spôsobil poškodenému zranenia, súd ma za to, že žalovaný potvrdil úmysel svojho protiprávneho konania, resp. svoju vedomosť o tom, že sa dopustil protiprávneho konania.

18. Podľa §517 ods. 1 veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.

21. Žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi oprávnene požadovaný zákonný ročný úrok z omeškania, určený zo žalovanej istiny odo dňa nasledujúceho po dni uvedenom v predžalobnej výzve na zaplatenie pohľadávky do zaplatenia.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca ako úspešná procesná strana bol oslobodený od súdneho poplatku za podanú žalobu podľa §4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom od 1.7.2016, žiadne trovy mu v konaní nevznikli a preto súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).