Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20S-26-2021.pdf
PDF · 107.47 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Petra Dumana v právnej veci žalobcu: Q. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. XX J. U. st.M. st.P. R., XXXXXXXXX Z., štátny občan Iránskej islamskej republiky, zastúpeného advokátskou kanceláriou: GH LEGAL, s.r.o., so sídlom Kazanská 3, 821 06 Bratislava, IČO: 52 232 743 proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2021/007851-005 zo dňa 21.1.2021 takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Č. p.: PPZ-HCP- BA2-2021/007851-005 zo dňa 21.1.2021 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 15.12.2019 žalobca podal na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Teheráne (táto bola doručená Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda dňa 5.2.2020) žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b) zák.č. 404/2011 Z.z. z dôvodu, že bude konať za spoločnosť Artena s.r.o., so sídlom na adrese Námestie Ármina Vambéryho 4913, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 46 572 155. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím Č.p.: PPZ- HCP-BA9-926-018/2020-PPC-M dňa 2.10.2020 žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. g) s poukázaním na § 33 ods. 1 písm. a) zák.č. 404/2011 Z.z. zamietol. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu bolo konštatované, že žalobca v konaní o udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania predložil všetky doklady požadované zákonom o pobyte cudzincov na udelenie prechodného pobytu, v súlade s ust. § 32 zákona o pobyte cudzincov, pričom zároveň poukázal na to, že doloženie zákonom predpísaných dokladov je jednou, nie však jedinou z podmienok pre udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Za rozhodujúci podklad pre vydanie tohto rozhodnutia považoval stanovisko Ministerstva hospodárstva SR č. 35258/2020-3210-84543 zo dňa 30.9.2020, z obsahu ktorého vyplýva, že podnikateľská činnosť žalobcu ako štátneho príslušníka tretej krajiny nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, bez bližšieho konkrétneho odôvodnenia. V tejto súvislosti iba uviedol, že vyhodnotil získané podklady (doklady priložené k žiadosti o udelenie prechodného pobytu účastníka konania, stanovisko zastupiteľského úradu, stanovisko Ministerstva hospodárstva SR) podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a správnou úvahou dospel k záveru, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárske
potreby Slovenskej republiky, čím boli splnené zákonné dôvody na zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území SR, na účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. g) s poukázaním na § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. z dôvodu, že udelenie prechodného pobytu žalobcu ako účastníka konania nie je vo verejnom záujme. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 20.11.2020 odvolanie, v ktorom konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je neúplné a nezrozumiteľné, pretože je založené len na tom, že dôvodom na zamietnutie jeho žiadosti o prechodný pobyt bolo to, že podnikanie žalobcu ako účastníka konania nebude prínosom pre hospodárstvo SR, k čomu dospel na základe stanoviska číslo 2 Ministerstva hospodárstva SR. V tejto súvislosti namietal, že z takéhoto odôvodnenia nie je zrejmé, aký bol dôvod zamietnutia žiadosti o prechodný pobyt. 3. Žalovaný rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2021/007851-005 zo dňa 21.1.2021 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava Č.p.: PPZ-HCP- BA9-926-018/2020-PPC-M dňa 2.10.2020. 4. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie je v kompetencii správneho orgánu zasahovať do činnosti Ministerstva hospodárstva SR, spôsobu získania podkladov a rozhodovania a taktiež nemá dôvod spochybňovať relevantnosť vydaného stanoviska Ministerstva hospodárstva SR, ktoré preverilo a zhodnotilo všetky skutočnosti uvedené v predložených dokladoch žalobcu. V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že pokiaľ účastník konania žiada o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania správne orgány sú povinné pri rozhodovaní o jeho žiadosti prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy SR, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR (negatívne stanovisko Ministerstva hospodárstva SR) a na ochranu verejného zdravia. Taktiež je potrebné prihliadať na záujmy osobne, rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu. Žalovaný ako odvolací správny orgán mal za to, že verejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Na základe skutočností vyplývajúcich z pohovoru so žalobcom vykonanom na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Káhire ako aj zo stanoviska Ministerstva hospodárstva SR pre odvolací správny orgán vyplýval jednoznačný záver, že pobyt účastníka konania nie je vo verejnom záujme, a preto bola v prípade žalobcu potrebná zo strany správneho orgánu aplikácia ust. § 33 ods. 6 písm. g) s poukázaním na § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. Ďalej bolo v rozhodnutí žalovaného konštatované, že tento pri posudzovaní žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania rešpektoval Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavu SR ako aj platné právne normy. Taktiež sa zaoberal aj zásahom do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom dospel k záveru, že zamietnutím žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania nemožno považovať za závažný zásah do jeho súkromného a rodinného života a je primeraný naliehavosti sledovaného legitímneho cieľa. Okrem toho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života nie je právom absolútnym, ale právom podmieneným a to jeho reálnym výkonom na území SR. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sža 3/2008 zo dňa 15.4.2008, v ktorom bolo konštatované, že je povinnosťou správnych orgánov pri skúmaní žiadosti účastníka konania o udelenie prechodného pobytu na území SR z dôvodu podnikania, popri skúmaní verejného záujmu, ktorý je vyjadrený v ust. § 33 ods. 1 písm. a) zák.č. 404/2011 Z.z. podrobne sa zaoberať záujmom súkromným (osobnými a rodinnými pomermi žalobcu), tak ako to vyplýva z ust. § 33 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pričom povinnosťou správnych orgánov je odôvodniť, prečo došlo k uprednostneniu záujmu verejného pred záujmom súkromným.
II. Žaloba a žalobné dôvody
5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 30.3.2021 žalobu, nakoľko považoval rozhodnutie za nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý by bol dostatočným podkladom prekvalifikované a zákonné posúdenie veci. Ďalej namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a tiež, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov. Ďalej poukázal na to, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V žalobe ďalej zdôraznil, že žalobca v konaní o obnovenie prechodného pobytu na
účel podnikania správnemu orgánu predložil všetky potrebné dokumenty požadované zákonom o pobyte cudzincov v platnom znení. Zdôraznil, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach uviedli, že dôvodom na zamietnutie žiadosti žalobcu o prechodný pobyt je, že podnikanie účastníka konania nebude prínosom pre hospodárstvo SR a k čomu dospeli na základe stanoviska č. 2 Ministerstva hospodárstva SR. Správny orgán uviedol, že „kódy odôvodnenia stanoviska: B.01 (nepreukázané/nedostupné údaje
- osobné predpoklady žiadateľa k vykonaniu podnikateľskej činnosti, B.07 (nepreukázané/nedostupné údaje - informácie o realizovateľnosti a udržateľnosti podnikateľskej činnosti, D (nesplnené minimálne kritériá pri celkovom hodnotení prínosu podnikateľskej činnosti) F (podnikateľský zámer nespĺňa náležitosti stanovené zákonom), H (poskytnuté nepravdivé zavádzajúce údaje, falošné, pozmenené doklady, doklady cudzích osôb). Takéto odôvodnenie správnych orgánov považoval za neúplné a nezrozumiteľné, nakoľko z ich odôvodnenia nie je zrejmé, aký bol dôvod zamietnutia žiadosti o prechodný pobyt. V odôvodnení správne orgány konštatovali, že podnikateľský zámer nespĺňa náležitosti stanovené zákonom, pričom nie je uvedené náležitosti, ktorého zákona má spĺňať. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 32 ods. 5 písm. a) zák.č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov „účel pobytu podľa odseku 2 písm. a) štátny príslušník tretej krajiny preukáže predložením podnikateľského zámeru vo forme podľa osobitného predpisu ...“). Zdôraznil, že osobitným predpisom je zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 49 ods. 3 uvedeného zákona „príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode občan vytvorí pracovné miesto, na ktorom bude prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je podnikateľský zámer vrátane predpokladaných nákladov na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý je podkladom na posúdenie komisiou podľa § 18 ods. 4. Náležitosti podnikateľského zámeru a kritériá na hodnotenie efektívnosti, reálnosti a účelnosti podnikateľského zámeru určí ústredie vnútorným predpisom“. Za tohto stavu považoval rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné, nakoľko citovanie zo stanoviska číslo 2 Ministerstva hospodárstva SR nie je možné považovať za dostatočné ozrejmenie prečo nie je podnikateľská činnosť účastníka konania v záujme Slovenskej republiky. Taktiež konštatovanie správnych orgánov, že Ministerstvu hospodárstva boli zo strany žalobcu poskytnuté nepravdivé, zavádzajúce údaje, predložené falošné, pozmenené doklady, pričom v žiadnej časti rozhodnutia nebolo uvedené o aké doklady išlo, a preto sa nie je možné k tejto argumentácii správneho orgánu možné vyjadriť relevantným spôsobom.
III. Vyjadrenie žalovaného
6. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 28.7.2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.8.2021, pričom žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení v podstate popísal priebeh administratívneho konania, citoval zákonné ustanovenia, na základe ktorých v predmetnej veci rozhodol. Poukázal predovšetkým na stanovisko Ministerstva hospodárstva SR č. 16245/2020-3420-33620 zo dňa 4.6.2020, z ktorého jednoznačne vyplýva, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárske záujmy SR. V tejto súvislosti síce uviedol doklady, aké žalobca dňa 28.7.2020 predložil správnemu orgánu (podnikateľský plán, mandátnu zmluvu, faktúry spoločnosti Artena, s.r.o. a daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2019), avšak Ministerstvo hospodárstva SR na základe predložených sporných dokladov vydal dňa 30.9.2020 stanovisko pod číslom 35258/2020-3210-84543, v ktorom toto ministerstvo uviedlo, že aj napriek dodatočne doloženým informáciám dospelo k záveru, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárske záujmy SR. Kódy odôvodnenia stanoviska B.01; B.07; D; F; H. Znamená to, že žalobca riadne nepreukázal, že jeho podnikateľská činnosť bude predstavovať prínos pre hospodárske záujmy SR. Poukázal tiež na to, že nie je v kompetencii správneho orgánu zasahovať do činnosti Ministerstva hospodárstva SR, spôsobu získania podkladov a rozhodovania, a preto nemajú dôvod spochybňovať relevantnosť vydaného stanoviska. Okrem toho zdôraznil, že splnomocnený zástupca žalobcu prostredníctvom výzvy na vyjadrenie sa podľa § 33 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. ani v podanom odvolaní neuviedol podstatné skutočnosti, ktoré by mali akýkoľvek vplyv na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia správneho orgánu. Mal za to, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme, čím bol naplnený dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území SR podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona s prihliadnutím na § 33 ods. 1 písm. a) zák.č. 404/2011 Z.z. Správny orgán riadnym spôsobom zdôvodnil a preukázal, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme,
čo korešponduje aj s obsahom administratívneho spisu žalobcu. V závere svojho vyjadrenia poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku č.k. 1Sžak/1/2019 ako aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/120/2020-64 zo dňa 18.3.2021.
IV. Relevantná právna úprava
7. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel podnikania.
Podľa § 21 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky.
Podľa § 22 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu.
Podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.
Podľa § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa a) § 33 ods. 6 písm. b) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27, b) § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) - ďalej ako „Správny poriadok“, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku, na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej ako „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
8. Krajský súd v Trnave, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia. Správny súd preto postupom podľa § 107 ods. 2 SSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. 9. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca predovšetkým namietal nepreskúmateľnosť stanoviska číslo 2 Ministerstva hospodárstva SR, čo sa následne premietlo do nepreskúmateľnosti samotného rozhodnutia žalovaného. Vytýkal teda žalovanému, že stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, doručené žalovanému dňa 12.6.2020, ministerstvo len konštatuje, že „v nadväznosti na žiadosť zo dňa 30.3.2020 o zaujatie stanoviska k podnikateľskej činnosti účastníka konania v zmysle § 32 ods. 3 správneho poriadku s poukázaním na § 33 ods. 1 písm. a) zák.č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vám oznamujeme, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky posúdilo, že podnikateľská činnosť účastníka konania nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky“, pričom odôvodnenie stanoviska ministerstvo uvádza len v kódovanej podobe. Podľa názoru správneho súdu z takéhoto kódovaného odôvodnenia stanoviska nie je možné zistiť relevantné skutočnosti, ktoré vzalo Ministerstvo hospodárstva a aj žalovaný za základ svojho záveru. Vzhľadom k tomu, že stanovisko neobsahuje žiadne zrozumiteľné odôvodnenie a preskúmateľnú správnu úvahu, správny súd sa musí stotožniť s argumentáciou žalobcu, že samotné stanovisko Ministerstva hospodárstva SR je arbitrárne a nepreskúmateľné, keďže neobsahuje vecné odôvodnenie nepreukázania významu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Za tohto stavu je preto potrebné považovať za nepreskúmateľné aj rozhodnutie žalovaného, keď písomnosť obsahujúcu informácie je správny orgán, ktorým policajný útvar bezpochyby v danej veci je, povinný podrobiť hodnoteniu podľa svojej úvahy, a to jednotlivo (tak ako ostatné dôkazy) a všetky v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 34 ods. 5 správneho poriadku. 10. V predmetnej veci nie je sporné, že žalovaný vychádzal zo stanoviska Ministerstva hospodárstva SR, ktoré neobsahuje žiadnu správnu úvahu a v tomto ani konkrétne dôvody pre ktoré k takémuto záveru dospel. Takýmto postupom správneho orgánu nedošlo k riadnemu zisteniu skutkového stavu, a preto nebola v prospech žalobcu zabezpečená „rovnosť zbraní“ a žalobca sa nemal preto možnosť kvalifikovane brániť. 11. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť žalobou napadnuté rozhodnutie zaťažené, pričom sa musí jednať o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie, resp. jeho časť preskúmať. Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, alebo opatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté a prečo bolo rozhodnuté práve tak. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je jednak nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a tiež rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnocovaní dokazovania, pri právnom posúdení veci a pod. Nedostatok dôvodov znamená nielen absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, musí pritom ísť o také vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán
verejnej moci vo veci rozhodoval, treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Znamená to, že pokiaľ Ministerstvo hospodárstva SR dospelo k záveru, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, tak v tomto smere musí tento ústredný orgán štátnej správy svoje rozhodnutie aj odôvodniť a konkrétne uviesť, z akých dôvodov tomu tak je. 12. Vzhľadom k tomu, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nevykazuje kvalitu rozhodnutia zákonom ustanovenú, s poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 13. Na záver správny súd ešte uvádza, že na udelenie, resp. obnovenie prechodného pobytu neexistuje právny nárok, príslušný orgán verejnej správy je však žiadosť o udelenie prechodného pobytu oprávnený zamietnuť iba v zákone o pobyte cudzincov taxatívne stanovených prípadoch (§ 33 ods. 6). Žalobca v žalobe tvrdil, že predložil k svojej žiadosti všetky zákonom požadované dokumenty ( čo v podstate konštatovali aj správne orgány) a splnil všetky zákonom požadované podmienky pre udelenie prechodného pobytu, pričom jediným argumentom, na základe ktorého žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo konštatovanie, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Pokiaľ správne orgány dospeli k takémuto záveru, je potrebné takéto stanovisko aj náležitým spôsobom odôvodniť a žalobcovi ako účastníkovi ozrejmiť. 14. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 15. Po vrátení veci v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného vykonať príslušné dopyt na na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a vyžiadať od neho informácie a zdôvodnenie svojho stanoviska, či podnikateľská činnosť žalobcu bude alebo nie prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Povinnosťou správneho orgánu bude potom zaoberať sa pri odôvodnení rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami, vykonanými dôkazmi, vyvodiť z týchto dôkazov skutkové a právne zistenia a potom voľným správnym uvážením pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a medzí, ktoré zákon stanoví, dospieť pri dodržiavaní logického výkladu k rozhodnutiu. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 16. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 17. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.