Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5P-211-2016.pdf
PDF · 66.25 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/211/2016
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves vo veci starostlivosti o maloletých A. Ľ., H.. XX.X.XXXX B. Š. Ľ., H.. X.X.XXXX, deti matky P.. D. Ľ., H.. XX.XX.XXXX, C. O., R. XX a otca P.. Z. Ľ., H.. XX.X.XXXX, C. E.P., D. XX, R..Č.. Y. X, XXXX D., Š., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c konať v predmetnej veci.
II. Konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Dňa 11.11.2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti A. B. Š.. Matka v návrhu uviedla, že spolu s deťmi už od roku 2008 žije v Anglicku, kde mal. A. navštevuje strednú školu a mal. Š. je na druhom stupni základnej školy.
2. Súd predvolal otca maloletých na informatívny výsluch za účelom zistenia súhlasu s právomocou slovenského súdu. Otec v písomnom podaní uviedol, že uvedeného výsluchu sa nemôže zúčastniť nakoľko žije a pracuje vo Švajčiarsku a na Slovensko dôjde až v júni.
3. Podľa § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Podľa článku 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
7. Podľa článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
8. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že nemá právomoc na konanie o zvýšenie výživného, vzhľadom k tomu, že všetci účastníci majú obvyklý pobyt mimo územia Slovenskej republiky.
9. Obvyklým pobytom osoby sa pritom rozumie miesto, kde sa osoba skutočne (prevažne) zdržuje s úmyslom zdržiavať sa v ňom trvalo. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa súd berie do úvahy aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje školské zariadenie a pod. Z hľadiska určenia obvyklého pobytu osoby pritom nie je rozhodujúce, kde je osoba podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásená na trvalý pobyt, ale jej úmysel sa v určitom mieste trvale zdržiavať. Z uvedeného je zrejmé, že pojem obvyklého pobytu osoby je potrebné chápať ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať.
10. Keďže v konaní absentuje podmienka obvyklého pobytu, ktorá je jednou z procesných podmienok, súd podľa § 9 CSP a článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.