Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-59-2016.pdf
PDF · 84.08 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/59/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. G., I.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: E. H., I.. XXXX, O. X., Z. XXX/X, dieťa rodičov: matka - F. H., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. X.N., Z. XXX/X a otec - L. G., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. Z., Š. XXX, zastúpený dr. jur. Ferencom Mazácsom, advokátom, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 328/4/1094, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v nasledovnom znení:
„Maloletá L. G., I.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, nad rámec bežných vecí budú zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obaja rodičia spoločne.
Otec sa zaväzuje platiť na výživu mal. L.I. sumu 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc mesiacom február 2017 s tým, že zročné výživné za obdobie od 23.09.2016 do 31.01.2017 v sume 400 eur otec zaplatí v splátkach spolu s bežným výživným po 100 eur, pod stratou výhody splátok.“
Súd upravuje styk otca s mal. L. nasledovne:
„Otec je oprávnený stýkať sa s dieťaťom každý nepárny víkend v sobotu od 8.30 h do 12.30 h, mimo pravidelného styku počas Vianočných sviatkov dňa 26.12. od 9.00 h do 18.00 h, počas novoročných sviatkov dňa 01.01. od 9.00 h do 18.00 h a počas Veľkonočných sviatkov v piatok od 8.30 h do 12.30 h.“
Matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a dieťa otcovi odovzdať v stanovenom čase v mieste bydliska dieťaťa a otec je povinný v stanovenom čase dieťa matke vrátiť v mieste bydliska dieťaťa.
V prípade, že sa z vážnych dôvodov nemôže styk otca s dieťaťom uskutočniť, sú povinní rodičia o tomto dôvode sa navzájom informovať najneskôr 12 hodín pred začiatkom styku.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 23.09.2016 sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu tak, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal k plateniu výživného sumou 250 eur mesačne, s odôvodnením, že od júna 2016 nežijú s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti, otec výživné neplatí. S dieťaťom býva u svojich rodičov, ktorým platí 60 eur mesačne, spláca úver 50 eur a za telefón platí 45 eur mesačne. Výdavky na maloletú má cca 370 eur mesačne, vrátane
bežných výdavkov (strava, oblečenie, ...). Má príjem len z rodičovského príspevku 203,20 eur mesačne, poberá prídavok na dieťa 23,52 eur mesačne, je nemajetná. (2) K návrhu sa vyjadril otec maloletej cestou advokáta písomným podaním z 19.01.2017 súhlasí so zverením dieťaťa do starostlivosti matke, výživné s poukazom aj na vek dieťaťa a jeho potreby navrhol určiť sumou 100 eur mesačne a navrhol aj upraviť rozsah jeho styku s dieťaťom. Poukázal na to, že na výživu dieťaťa prispieva ním navrhnutou sumou, podľa potreby navyše kupuje dieťaťu plienky, detskú stravu a kozmetiku. Od augusta 2016 má príjem z dvoch dohôd o vykonaní práce, spolu do 600 eur mesačne. Býva u matky, na bývanie prispieva sumou 200 eur mesačne, spláca úver 179 eur mesačne.
(3) V priebehu konania rodičia ohľadne zverenia dieťaťa a výživného uzavreli dohodu v znení ako je uvedená vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(5) Matka vypovedala, že má príjem z rodičovského príspevku (203,20 eur) a poberá prídavok na jedno dieťa (23,52 eur). S dieťaťom býva u svojich rodičov, je nemajetná. Zvýšené výdavky v súvislosti so starostlivosťou o dieťa nemá, dieťa je zdravé. Otec sa s dieťaťom stretáva zriedkavo, raz až dvakrát do mesiaca v priemere na pol hodiny u matky. Matka má pochybnosti o schopnosti otca sa o dieťa postarať. Dieťaťu platí životné poistenie 20,20 eur mesačne.
(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že príjem má 600 eur z dvoch pracovných pomerov, je nemajetný, býva u rodičov. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. S dieťaťom sa chce stretávať aj bez prítomnosti matky, chce, aby spoznalo aj starých rodičov z jeho strany.
(7) Kolízna opatrovníčka súhlasila s dohodou rodičov, styk navrhla upraviť v prítomnosti matky.
(8) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(9) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)
(10) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)
(11) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(12) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(13) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(14) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(15) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dohoda rodičov je v záujme maloletého dieťaťa, prihliada na jeho odôvodnené potreby, ako aj na súčasné zárobkové pomery otca, ako výživou povinného rodiča (keď v zmysle rozhodovacej praxe odvolacieho súdu má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive odkázaných osôb približne v rozsahu 25%, najviac 30% z priemerného čistého mesačného príjmu - s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb). Preto ju súd schválil.
(16) Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa ods. 4 ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
(17) Rodičia sa musia naučiť vzájomne komunikovať, budú sa stretávať minimálne pri preberaní dieťaťa, pre svoj zdravý vývin potrebuje kooperatívny vzťah medzi rodičmi, aj keď rodičia ako partneri spolu nežijú. Je len na rodičoch, aby i v prípade rozpadu partnerského vzťahu vytvorili pre maloleté dieťa prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude živote potrebovať.
(18) K otázke úpravy rozsahu styku otca s dieťaťom súd uvádza, že je jednoznačne v záujme maloletého dieťaťa, aby sa otec s dieťaťom stretávali, otec prejavil záujem na rozvíjaní vzájomnej citovej väzby s dieťaťom. S prihliadnutím na spánkový režim a vek dieťaťa, ktoré doposiaľ nezaspávalo v prostredí u otca a nemá vytvorenú ešte pevnú väzbu a dôveru k otcovi (pri 1,5-ročnom dieťati sa pri mesačných polhodinových stretnutiach s otcom žiadaná väzba nemohla vytvoriť), súd upravil rozsah styku tak, že na pár hodín môže otec dieťa zobrať k sebe, ale na spanie ho vráti matke, po určitom čase sa pri pravidelných a intenzívnych stretnutiach môže vytvoriť väzba, ktorá umožní otcovi zabezpečiť aj spánkový režim dieťaťa uňho (pre začiatok prípadne pod kontrolou matky), pričom stretnutia otca s dieťaťom nad rámec súdnej úpravy sú jednoznačne vítané, avšak je potrebné sa na nich s matkou včas a riadne dohodnúť.
(19) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie. (§ 122 CMP)
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia pre inú ako peňažnú povinnosť podľa § 370 a nasl. CMP.