Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/146/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, IČO: 30807484, vo veci pobočky Prievidza, so sídlom Prievidza, Matice slovenskej 10, proti povinnému: Dušan Chlebina Realitt, s miestom podnikania Handlová, Železničiarska 4007/39, IČO: 10897852, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie sumy 2.894,87 Eur (87.211,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. mája 2015, č.k. 0Er/1996/2001-13, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1 Ex. por., § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 25 ods. 1 - 3 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 02.05.2001 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 2.894,87 Eur (87.211,- Sk) s príslušenstvom, na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, č. 203/1999-B a č. 203/1999-C, oba zo dňa 25.08.1999, ktoré oba nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.09.1998. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Dr. Petrovi Babothymu udelené súdom dňa 18.06.2001. Súd prvej inštancie mal za to, že desaťročná lehota, v ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať bolo zavedená zákonom č. 242/2001 Z. z. z 31.05.2001, ktorým bolo prijaté nové znenie § 25 ods. 1 - 3 zákona č. 274/1994 Z. z., ktorý v odsekoch 1 a 2 nadobudol účinnosť 01.07.2001 a v ods. 3 dňa 01.04.2002. Zákon č. 242/2001 Z. z. neobsahoval intertemporálne ustanovenia, teda výslovne neuvádzal či aj rozhodnutia vydané pred jeho účinnosťou možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Napriek tejto skutočnosti sa však od nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z. z. jeho ustanovenia vzťahujú aj na rozhodnutia, ktoré boli vydané podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z. z. (nepravá retroaktivita), a teda aj tieto rozhodnutia možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Súd prvého stupňa dôvodil, že lehota desiatich rokov je lehotou prekluzívnou a zároveň hmotnoprávnou, a preto v jej priebehu musí byť exekučné konanie nielen začaté, ale i skončené. Ak dôjde k zmeškaniu zákonom stanovenej doby, nemôže už byť takéto rozhodnutie podkladom pre exekúciu. Exekučné tituly sa oba stali právoplatnými dňa 16.09.1999 a uplynutím desaťročnej lehoty - t. j. dňom 16.09.2009, došlo k preklúzii práva vymáhať predmetný nárok zo strany oprávneného, pričom ďalšie trvanie exekúcie po uplynutí tejto lehoty by bolo neprípustné. Uplynutím času, s ktorým osobitný právny predpis spája preklúziu, t. j. zánik nároku vymáhať právo priznané v exekučnom titule, sa rozhodnutie stálo neúčinným a súd prvej inštancie exekúciu zastavil a o návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného zo dňa 15.04.2010 nerozhodoval. Uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne v zmysle § 200 ods. 2 Ex. por. po právoplatnosti uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý nesúhlasí so zastavením exekúcie. Poukázal na § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Uvedené ustanovenie o prekluzívnej lehote nadobudlo účinnosť dňa 01.07.2001 zákonom č. 242/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie č. 203/1999-B zo dňa 25.08.1999 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.09.1999, rozhodnutie č. 203/1999-C zo dňa 25.08.1999 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.09.1999. S poukázaním na skutočnosť, že vymáhané pohľadávky boli predpísané exekučnými titulmi právoplatnými a vykonateľnými predo dňom účinnosti zmeny zákona, uvedené ustanovenie o prekluzívnej lehote sa v súvislosti s nimi nepoužije, preto oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 473 v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31.12.1999, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú podľa § 14 ods. 1 a 3 povinné platiť poistné, sú prednostnými pohľadávkami podľa osobitného predpisu.

8. Podľa § 25 ods. 2 cit. zákona, výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa vykonáva na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia exekučným príkazom pobočky na pohľadávky na peňažné prostriedky vedené na účtoch v peňažných ústavoch.

9. Podľa § 25 ods. 3 cit. zákona, na výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia osobitného predpisu. 10. Podľa § 33 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach podľa piatej časti tohto zákona s výnimkou § 31 sa vzťahujú všeobecné ustanovenia zákona o správnom konaní.

11. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného od 01.07.2001, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

12. Podľa § 25 ods. 2 cit. zákona, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

13. Podľa § 25 ods. 3 cit. zákona, na výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia osobitného predpisu.

14. Podľa § 38 ods. 2 Ex. por. účinného do 08.11.1999, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

15. Podľa § 41 ods. 2 veta prvá Ex. por. účinného do 08.11.1999, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon.

16. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Ex. por., exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

17. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

18. Podľa § 58 ods. 1 Ex. por., exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

19. Exekučný súd je povinný skúmať, či exekučný titul, na podklade ktorého má byť exekúcia vedená, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania, a to aj bez návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky pre pokračovanie v exekúcii, musí k zániku práva priznaného exekučným titulom ex offo prihliadnuť.

20. V prejednávanej veci zastavil exekučný súd exekúciu s poukazom na prechodné ustanovenie § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2004, v nadväznosti na § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom od 01.07.2001 s odôvodnením, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie bolo možné vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, ktorá lehota už uplynula, pretože neexistuje dôvod na to, aby sa v exekúcii pokračovalo.

21. Novela zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni nadobudla účinnosť až po vydaní rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, a to od 01.07.2001, pričom § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni zaviedla obmedzenie dĺžky výkonu rozhodnutia tak, že rozhodnutie vo veci pohľadávok na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie bolo možné vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Zároveň vylúčila použitie všeobecného predpisu o správnom konaní bez toho, aby v prechodných ustanoveniach upravila, ako sa posudzuje lehota na výkon rozhodnutí, ktorá začala plynúť pred týmto dátumom.

22. Odvolací súd je toho právneho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posudzoval podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť až dňa 1. januára 2004. Podľa úpravy obsiahnutej v § 277 ods. 1 prechodných ustanovení k tomuto zákonu, povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 ešte neznamená, že súd mal postupovať podľa zákona č. 242/2001 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni a ktorý nadobudol účinnosť až od 01.07.2001, a nie podľa zákona platného a účinného v čase vydania exekučného titulu. 23. V čase vydania exekučných titulov Sociálnou poisťovňou, t. j. dňa 25.08.1999 platné a účinné ustanovenia zákona č. 242/2001 Z. z. o Sociálnej poisťovni neobsahovali žiadnu lehotu, do uplynutia ktorej sa mali ňou vydané rozhodnutia vykonať. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne boli vydané dňa 25.08.1999 a právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudli dňa 16.09.1999. Pretože sa jedná o správne rozhodnutia platí, že ak nie je ustanovené inak, posudzuje sa lehota, v ktorej je možné správne rozhodnutia vykonať podľa právneho predpisu, na základe ktorého bolo vydané. Podľa tohto predpisu sa posudzujú aj otázky, ktoré sú pre nútený výkon takýchto rozhodnutí relevantné.

24. Na výkon rozhodnutia oprávneného tak, ako to vyplýva z odkazu pri § 25 ods. 1 a 3 zákona o Sociálnej poisťovni platného ku dňu 16.09.1999 (vykonateľnosti exekučných titulov) sa aplikoval § 279 ods. 2 a primerane ustanovenia o výkone rozhodnutia upravené Občianskym súdnym poriadkom.

25. Ak teda oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie vykonateľných rozhodnutí, ktorými bola povinnému uložená povinnosť platiť pohľadávky na poistnom, ako prednostné pohľadávky súdnemu exekútorovi dňa 15.05.2001 podľa hmotného predpisu, a to § 25 ods. 1 a 3 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31.12.1999, výkon takéhoto rozhodnutia, pokiaľ šlo o povahu vymáhanej pohľadávky, sa mohol realizovať len za primeranej aplikácie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré ods. 3 citovaného ustanovenia v poznámke odkazoval, pričom žiaden z týchto právnych predpisov prekluzívnu lehotu, do uplynutia ktorej mal byť výkon skončený, neupravoval. Podstatné pritom je, že k preklúzii dochádza len v prípadoch stanovených zákonom.

26. Pokiaľ povinný v exekučnom konaní nevzniesol proti právu vymáhať poistné plnenie z exekučných titulov v exekúcii podľa § 24 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni námietku premlčania, je exekučný súd povinný v exekúcii pokračovať.

27. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho nesprávne vec právne posúdil, keď plynutie prekluzívnej lehoty na výkon rozhodnutí posudzoval podľa hmotného právneho predpisu, ktorý v čase, kedy boli vydané a stali sa právoplatnými a vykonateľnými, neplatil. Z tohto dôvodu nemohol privodiť také účinky, aké mu súd prvej inštancie priznal.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP, v ktorom opätovne posúdi, či sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie vykonávanej na podklade rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, č. 203/1999-B zo dňa 25.08.1999 a č. 203/1999-C zo dňa 25.08.1999.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .