Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/146/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou v právnej veci žalobcu: vendue a.s., so sídlom Neklanova 152/44, Praha 2 - Vyšehrad, Česká republika, IČ: 28062256, zast: JUDr. Zuzana Stavrovská, advokátka, so sídlom Lamačská cesta 3, Bratislava, proti žalovanému: Ľ. H., W.. XX.X.XXXX, F. A. XX, o zaplatenie 8125,01 Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.125,01 Kč, spolu so sankčným úrokom vo výške 25 % ročne zo sumy 6.552,22 Kč od 01.04.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 30.4.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia dlžnej sumy vo výške 8125,01 Kč s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 18.6.2009 právny predchodca žalobcu Česká sporiteľňa, a.s. uzatvorila s žalovaným zmluvu o sporožírovom účte, osobný účet Českej sporiteľne a.s. o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb ( ďalej len zmluva o sporožírovom účte ) následne uzatvoril žalovaný dňa 18.6.2009 zmluvu o poskytnutí úveru na sporožírovom účte a na základe tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver na sporožírovom účte ( ďalej len kontokorent ) vo výške, ktorá ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 5000,- Kč. Žalobca uviedol, že princípom čerpania tohto kontokorentu bola možnosť priebežne čerpať peňažné prostriedky až do tejto zjednanej výšky s tým, že takto vyčerpané prostriedky musia byť vrátené do jedného roku od prvého čerpania kontokorentu. Žalovaný úver postupne vyčerpal, ale k jeho vyrovnaniu tzn. zaplateniu úveru nedošlo. Navyše došlo k prekročeniu limitu kontokorentného úveru a stav účtu sa dostal do nepovoleného debetu. Právnemu predchodcovi navrhovateľa Česká sporiteľňa a.s. tak vzniklo oprávnenie prehlásiť kontokorentný úver za splatný v lehote ňou určenej. Následne právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému výpoveď zmluvy o poskytnutí úveru ( kontokorentu ) zo dňa 1.4.2010 s tým, že podľa bodu 13 zmluvy je výpoveď účinná k 1.5.2010. Listom zo dňa 4.5.2010 vypovedala Česká sporiteľňa a.s. zmluvu o účte a dohôd súvisiacich s účtom a zosplatnila celú pohľadávku na účte dňom 4.5.2010. Dlžná čiastka k tomuto dňu predstavovala sumu 6614,41 Kč, pričom pozostávala z čiastky nepovoleného debetného zostatku vo výške 6552,22 Kč a sankčného úroku vo výške 62,19 Kč. Žalovaná čiastka je tvorená istinou 6552,22 Kč, riadnym úrokom z kontokorentu 7,88 Kč a sankčným úrokom od nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte, ktoré ku dňu účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.4.2011 predstavujú 1564,91 Kč. Nepovolený debetný zostatok bol úročený sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 25 %. Žalobca ďalej v návrhu požadoval ako príslušenstvo žalovanej pohľadávky sankčný úrok za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 25 % ročne z čiastky istiny 6552,22 Kč odo dňa 1.4.2011 do zaplatenia.

2. Dňa 17.3.2015 súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa žalobcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto bol uznesením z 14.10.2016 zrušený. Žaloba bola žalovanému doručená podľa § 116 ods. 2 CSP.

3. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (CSP), ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Podľa § 219 ods. 3 vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, žalovaný spotrebiteľ uplatňovaný nárok nerozporoval a hodnota sporu neprevyšuje 1000 eur, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a dňa 26.9.2016 rozsudok verejne vyhlásil.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa Česká sporiteľňa a.s. uzavrela so žalovaným dňa 18.6.2009 zmluvu o sporožírovom účte Osobný účet Českej sporiteľne a.s. a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb a následne dňa 18.6.2009 zmluvu o poskytnutí úveru na sporožírovom účte. Na základe tejto zmluvy poskytla žalovanému ako majiteľovi účtu úver na sporožírovom účte - kontokorent vo výške 5000,- Kč. Žalovaný sa podľa zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovom účte zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky vrátane úrokov a ceny za služby najneskôr do jedného roka od prvého čerpania kontokorentu ( bod 5 zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovom účte ).

7. Z výpisu zo sporožírového účtu Českej sporiteľne a.s. vyplýva, že žalovaný vyčerpal poskytnutý úver a prekročil limit kontokorentného úveru, čím sa dostal do nepovoleného debetu.

8. Upomienkou zo dňa 1.4.2010 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného k zaplateniu dlhu, pričom ho upozornil na možnosť odstúpenia od dohody o vydania používaní platobných kariet Českej sporiteľne a.s. a na výpoveď zmluvy o poskytnutí úveru ( kontokorentu ) .

9. Dňa 4.5.2010 zaslal právny predchodca navrhovateľa odporcovi výpoveď zmluvy o účte a dohôd o službách súvisiacich s účtom a zároveň ho vyzval k zaplateniu dlžnej čiastky vo výške 6614,41 Kč pozostávajúcej z čiastky nepovoleného debetného zostatku vo výške 6552,22 Kč, sankčného úroku vo výške 62,19 Kč.

10. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.3.2011 uzatvorenej medzi postupcom Česká sporiteľňa, a.s. a žalobcom ako postupníkom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.

11. Podľa čl. 1 bod 1Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci. Podľa čl. 2 bod 1 tohto nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydlisko na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

12. Žalovaný má bydlisko na území SR, preto v súlade s citovanými ustanoveniami nariadenia č. 44/2001 je daná príslušnosť súdu SR a tiež aj právomoc súdov SR na konanie v tejto veci.

13. Podľa čl. 3 bod 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky prijatý v Ríme dňa 19.06.1980 ( tzv. Rímsky dohovor), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená, alebo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolnosti prípadu. Účastníci si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

14. Podľa čl. 4 bod 1 vyššie uvedeného Rímskeho dohovoru v rozsahu v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3 sa zmluva spravuje právnym poriadkom štátu s ktorým má

najužšiu väzbu. Ak však je časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu.

15. Podľa čl. 4 bod 2 Rímskeho dohovoru s výhradou ustanovenia ods. 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy, alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu. Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu obchodnej činnosti alebo povolania tohto účastníka tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná prevádzkareň alebo ak má podľa zmluvy poskytnúť iná prevádzkareň ako hlavná prevádzkareň so štátom, kde sa nachádza táto iná prevádzkareň.

16. Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany si v tomto prípade nezvolili právny poriadok, ktorým sa budú spravovať ich záväzkovo-právne vzťahy platí, že právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania sa bude v zmysle čl. 4 bodu 1 a 2 Rímskeho dohovoru spravovať právom štátu, v ktorom má účastník zmluvy ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu svoje sídlo. Charakteristickým plnením účastníka zo zmluvy o úvere je poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré uskutočnil právny predchodca žalobcu a ktorý má sídlo v Českej republike, a preto sa právny vzťah medzi sporovými stranami tohto konania spravuje právnym poriadkom Českej republiky. Príslušným zákonom upravujúcim zmluvný vzťah strán v Českej republike je zákon č. 513/1991 Sb. v znení neskorších predpisov.

17. Podľa bodu 16.4 Všeobecných obchodných podmienok Českej sporiteľne a.s., klient je oprávnený čerpať kontokorent priebežne pričom sa zaväzuje neprekročiť limit kontokorentu. Právo klienta čerpať kontokorent zaniká smrťou klienta neprechádza na dediča.

18. Podľa bodu 16.6 Všeobecných obchodných podmienok Českej sporiteľe a.s., písm. c) za porušenie zmluvy o poskytnutí kontokorente sa považuje skutočnosť, ak došlo ku vzniku nepovoleného debetného zostatku na platobnom účte ku ktorému je kontokorent dojednaný.

19. Podľa bodu 16.8 Všeobecných obchodných podmienok Českej sporiteľne a.s. , písm. c) ak banka zistí jedno alebo viacej porušení zmluvy o kontokorente podľa bodu 16. Bod 6 VOP je za týmto účelom banka oprávnená: podľa písm. c) prehlásiť kontokorent a všetky ďalšie dosiaľ nesplatené pohľadávky z kontokorentu za okamžite splatné, oznámenie o tomto opatrení odošle najneskôr v deň jeho realizácie, podľa písm. d) vypovedať zmluvu o kontokorente s účinnosťou ku dňu doručenia výpovedi klientovi.

20. Podľa bodu 7 zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovom účte, porušením zmluvných podmienok vzniká na účte nepovolený debetný zostatok. Banka je oprávnená z nepovoleného debetného zostatku účtovať sankčný úrok od vzniku nepovoleného debetného zostatku t.j. od počiatku prečerpania kontokorentu. Podľa bodu 8 zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovom účtu, ak poruší klient, teda majiteľ účtu zmluvné podmienky, je banka oprávnená prehlásiť kontokorent vrátane úrokov a cien služieb za splatný v bankou určenej lehote. Tým zaniká právo klienta splatiť kontokorent v dohodnutej lehote.

21. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníka ( ďalej len skrátene zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 2 písm. a/ prvá veta zákona č. 321/2001 Sb. O některých podmínkách zjednávaní spotřebitelského úveru, sa pre účely tohto zákona rozumie spotrebiteľským úverom poskytnutie peňažných prostriedkov, alebo odložená platba napríklad vo forme úveru, pôžičky, alebo kúpe prenajatej veci za ktorej je spotrebiteľ povinný platiť.

23. Podľa § 4 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluva z ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver, musí byť uzavretá písomne, jedno vyhotovenie zmluvy musí obdržať spotrebiteľ. Zmluva, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver musí obsahovať taktiež a) stanovenie ročnej percentuálnej sadzby nákladov na spotrebiteľský úver spôsobom uvedeným v prílohe tohto zákona, b) stanovenie podmienok za ktorých môže byť ročná percentuálna sadzba nákladov na spotrebiteľský úver upravená a ktorá nesmie byť závislá iba na vôli spotrebiteľa, c) stanovenie maximálnej výšky spotrebiteľského úveru, stanovenie výšky jednotlivých splátok, ich počtu a presného časového rozvrhnutia d) stanovenie jednotlivých platieb vrátane tých, ktoré sú uvedené v § 2 písm. a/, v § 2 písm. a/ v bodoch 1 až 5 ak

budú platené spolu so spotrebiteľským úverom; pokiaľ jednotlivé platby nie je možné presne stanoviť, musí byť uvedený spôsobom ich výpočtu, e) záväzok veriteľa informovať spotrebiteľa v priebehu plnenia zmluvy o všetkých zmenách ročnej percentuálnej sadzby nákladov na spotrebiteľský úver f) u zmlúv, v ktorých sa dojednáva kúpa prenajatej veci, výška spotrebiteľského úveru g) ustanovenie o práve na splatenie spotrebiteľského úveru pred stanovenou lehotou ( § 11 ) , h) podmienky za ktorých je možné predčasne skončiť zmluvný vzťah , i) spôsobom platenia.

24. Podľa § 273 ods. 1 ObZ, časť obsahu zmluvy možno určiť aj s odkazom všeobecné zmluvné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na ich obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcu zmluvu známe alebo v návrhu priložené. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.

25. Súd mal v rámci konania preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému kontokorentný úver vo výške 5000,- Kč na bežný účet žalovaného. Žalovaný podstatne porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že na jeho bežnom účte vznikol nepovolený debetný zostatok. V dôsledku tohto porušenia, v zmysle zmluvných dojednaní, právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o bežnom účte, čím sa stala splatná celá pohľadávka. Súd posúdil vzťah medzi účastníkmi konania podľa § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka, pričom v tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu. Z predložených listinných dôkazov nebolo sporné, že žalobca má právo na zaplatenie istiny vo výške 8125,01 Kč, ktorá pozostávala z čiastky nepovoleného debetného zostatku vo výške 6552,22 Kč, riadneho úroku 7,88 Kč a čiastky sankčného úroku vo výške 1564,91 Kč. Žalobca si ďalej uplatnil aj 25 % sankčný úrok za nepovolené prečerpanie v zmysle všeobecných obchodných podmienok od 01.04.2011. Nárok žalobcu na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru mal súd preukázané z obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, a preto posúdil návrh aj v tejto časti ako dôvodný a zaviazal žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy spolu so sankčným úrokom vo výške 25% ročne.

26. Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.