Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-99-2023.pdf
PDF · 96.42 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/99/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcov: 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. a 2) E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. proti žalovaným 1) A. A., neznámy dátum narodenia, neznámy posledný pobyt, 2) A. F., G. A., neznámy dátum narodenia, neznámy posledný pobyt, 3) H. I., G. A., neznámy dátum narodenia, neznámy posledný pobyt, 4) J. H., G. A., neznámy dátum narodenia, neznámy posledný pobyt, 5) D. A., neznámy dátum narodenia, neznámy posledný pobyt, 6) H. K., G. L., neznámy dátum narodenia, neznámy posledný pobyt, v mene ktorých koná Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17335345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaných k nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXX označenej ako CKN parcela číslo 964, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 297 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obec Jaklovce, okres Gelnica a v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosť evidovanú na liste vlastníctva č. XXX označenú ako CKN parcela číslo 964, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 297 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom území D., obec Jaklovce, okres M. p r i k a z u j e v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade.
II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú spoločne a nerozdielne povinní na vyrovnanie podielov z podielového spoluvlastníctva zaplatiť
- žalovanému v 1. rade A. A. sumu 554,40 Eur,
- žalovanej v 2. rade A. F. sumu 207,90 Eur,
- žalovanej v 3. rade H. I. sumu 207,90 Eur,
- žalovanej v 4. rade J. H. sumu 207,90 Eur,
- žalovanému v 5. rade D. A. sumu 346,50 Eur,
- žalovanej v 6. rade H. K. sumu 346,50 Eur, na číslo depozitného účtu Slovenského pozemkového fondu vedeného v štátnej pokladnici IBAN: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol 9992023, všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou na Okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 29.12.2023 domáhajú zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX katastrálneho územia D. a to parcele registra „C“ č. 964 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 297 m2. Navrhli, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do ich bezpodielového spoluvlastníctva
a bola im uložená povinnosť vyplatiť na vyrovnanie podielov žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícke podiely v hodnote po 7,- Eur za m2.
2. V žalobe uviedli, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie popísanej nehnuteľnosti. Na predmetnom pozemku stojí rodinný dom súpisné č. XXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, ktorého sú bezpodielovými spoluvlastníkmi. Vzhľadom k tomu, ako aj na to, že ostatní podieloví spoluvlastníci predmetného pozemku sú neznámi, je najspravodlivejším riešením prikázať podiely žalovaných do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Napriek ich snahe sa bližšie identifikovať ostatných podielových spoluvlastníkov nepodarilo. Cenu nehnuteľnosti stanovili na 7,- Eur za m2, ktorá odráža trhovú cenu, za ktorú sa bežne predávajú podobné nehnuteľnosti.
3. Zástupca žalovaných v písomnom vyjadrení zo dňa 08.04.2024 k podanej žalobe uviedol, že uznáva zásadu, že nikoho nemožno nútiť zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve. Nakoľko reálna deľba je vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov a reálne využitie predmetnej veci nereálna a neúčelná javí sa vhodnejším druhý zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za náhradu žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pripadá ustupujúcim spoluvlastníkom podiel, ktorý je primeranou náhradou vo finančnom ekvivalente. Ako zástupca žalovaných súhlasil, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, prikázal ich žalobcom do výlučného vlastníctva za primeranú náhradu. Súhlasil tiež so sumou 7,- Eur za 1 m2.
4. Podľa § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
5. Pojednávanie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať v prípadoch, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia a to aj vtedy, keď nie sú naplnené predpoklady uvedené v písmene a) citovaného ustanovenia. V predmetnom spore obe strany sporu navrhli, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom k tomu rozsudok vo veci bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania. O mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené.
6. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to výpismi z listov vlastníctva č. XXXX H. O. XXX katastrálne územie D., oznámením štátneho archívu Košice, kúpnou zmluvou, zmluvou o prevode vlastníctva, výstupom z internetových ponúk predaja nehnuteľností a zistil nasledovné:
7. Predmetom tohto konania je nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie D. a to pozemok parcela registra „C“ č. 964 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 297 m2. Ako podieloví spoluvlastníci uvedenej parcely sú zapísaní:
- pod B1 žalobcovia s podielom 3/30,
- pod J. A. A. s podielom 3/30,
- pod B3 A. F. s podielom 3/30,
- pod B4 H. I. s podielom 3/0,
- pod B5 J. H. s podielom 3/30,
- pod B6 D. A. s podielom 5/30,
- pod B7 A. A. s podielom 5/30,
- pod B8 H. K. s podielom 5/30.
8. Na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie D. sú žalobcovia v 1. a 2. rade zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností – stavby rodinného domu súpisné č. XXX, ktorý je postavený na pozemku parcelné č. 964 a ktorý pozemok je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie D..
9. Listom zo dňa 28.09.2023 Štátny archív Košice, pracovisko Archív Spišská Nová Ves oznámil žalobcom, že kópie listov vlastníctva č. XXX H. XXXX katastrálneho územia D., ako aj darovacia zmluva č. XXX z roku 1955 a dedičský spis D1324/26 Okresného súdu v Gelnici, sa v archíve nenachádzajú.
10. Kúpnou zmluvou zo dňa 22.04.2022 žalobcovia ako kupujúci nadobudli od Obce Jaklovce ako predávajúcej pozemky – parcely CNK č. 865/38 – záhrada o výmere 34 m4 a CKN č. 865/39 – ostatná plocha o výmere 238 m2, za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 7,- Eur za 1 m2.
11. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. Ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
12. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
13. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
14. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.
15. Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov.
16. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti parcele registra „C“ č. 964 o výmere 297 m2 katastrálne územie D. zapísanej na liste vlastníctva č. XXX. Žalobcovia nadobudli svoj spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnosti titulom kúpnej zmluvy V-743/2022 z 25.07.2022. Žalovaní spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnosti nadobudli dedením resp. darovaním.
17. Žalovaní ako podieloví spoluvlastníci sú na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie D. zapísaní len údajom o mene a priezvisku. Podľa týchto údajov nie je možné s istotou identifikovať tieto konkrétne fyzické osoby. Preto súd vychádzal z domnienky, že sa jedná o neznámych vlastníkov, ktorých majetok spravuje a v konaní pred súdom zastupuje Slovenský pozemkový fond a ktorý v prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu.
18. Z povahy podielového spoluvlastníctva vyplýva, že ak nedôjde k dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom, z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd zamietne žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva zákon nedefinuje a to ani demonštratívne, niektoré takéto prípady resp. situácie boli ustálené praxou. V danom prípade súd nemal dôvod zaoberať sa otázkou, či sú tu dôvody na zamietnutie žaloby alebo nie a to z dôvodu, že so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasili strany sporu a teda ani jeden zo súčasných podielových spoluvlastníkov nemal záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi. Vzhľadom k tomu súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil.
19. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd vychádza z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré sú pre súd záväzné. Súd teda nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania a môže o vyporiadaní rozhodnúť aj iným spôsobom. Pri vyporiadaní však je súd povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia a teda musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva a to v nasledujúcom poradí:
- reálne rozdelenie veci
- prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu
- nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi podielovým spoluvlastníkov. V prípade, ak by sa sporové strany dohodli na vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva a uzavreli zmier, ktorý aj keď podlieha schváleniu súdom, bolo by možné vyporiadať ich spoluvlastníctvo ktorýmkoľvek spôsobom, bez ohľadu na jeho zákonné poradie. K dohode strán sporu o vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva však nedošlo.
20. V prvom rade teda súd posudzoval, či je možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo sporových strán reálnou deľbou veci. Jedným z kritérií rozdelenia veci je jej tvar, celková plocha resp. veľkosť. Nejde však o jediné a ani určujúce kritérium rozdelenia veci. Pri tomto spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd musí prihliadať aj na ďalšie skutočnosti a to najmä na zabezpečenie prístupu k rozdeleným nehnuteľnostiam, účelné užívanie jednotlivých rozdelených nehnuteľností, zastavanosť pozemkov resp. susediacich pozemkov, a v neposlednom rade aj ochotu jednotlivých podielových spoluvlastníkov stať sa vlastníkom časti rozdelenej nehnuteľnosti a túto užívať. Reálne rozdelenie veci prichádza do úvahy teda tam, kde predmet spoluvlastníctva je nie len fakticky, ale aj funkčne deliteľný.
21. Nehnuteľnosť - pozemok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu tvorí jedna parcela o výmere 297 m2. Jedná sa o plochu, ktorá bez prihliadnutia na ďalšie skutočnosti, nie je reálne deliteľná podľa výšky podielov sporových strán. U žalovaných vzhľadom na ich počet a výšku ich spoluvlastníckych podielov v nehnuteľnosti a tomu zodpovedajúcu výmeru, reálna deľba pozemku nemá ani žiaden význam. Preto súd konštatuje, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetnej parcele prvým spôsobom vyporiadania t.j. jej rozdelením podľa výšky spoluvlastníckych podielov neprichádza do úvahy.
22. Druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým zo spoluvlastníkov. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom súd prihliada na účelnosť využitia nehnuteľnosti, veľkosť spoluvlastníckych podielov, správanie sa podielových spoluvlastníkov navzájom, ale zohľadňuje aj ďalšie skutočnosti zistené v konaní. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/33/2010 zo dňa 28.9.2011, v rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu.
23. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom je, že s uvedeným spôsobom vyporiadania spoluvlastník resp. spoluvlastníci súhlasia. Nemožno totiž prikázať vec niekomu, kto o to nežiada a nemá o vec záujem. V danom prípade žalovaní neprejavili záujem o nadobudnutie spoluvlastníckych podielov žalobcov a ostatných žalovaných.
24. Žalobcovia navrhovali a teda prejavili vôľu stať sa bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti - parcely č. KN-C 964. Uvedené zdôvodňovali výlučným vlastníctvom stavby rodinného domu, ktorá je postavená na predmetnej parcele, čo v konaní aj preukázali. Z dokazovania je tiež nepochybné, že žiaden z podielových spoluvlastníkov na strane žalovaných predmetnú nehnuteľnosť neužíva, neužívajú ju ani právni nástupcovia žalovaných. Z hľadiska posúdenia účelnosti využitia nehnuteľnosti preto je zrejme, že predmetný pozemok je účelné prikázať do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov.
25. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemku – parcele registra „C“ č. 964 v katastrálnom území D. tak, že túto parcelu v celosti prikázal bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov.
26. Prikázanie veci jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom je nevyhnutne spojené s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady ostatným podielovým spoluvlastníkom. Primeranou náhradou je všeobecná hodnota nehnuteľnosti, za ktorú by bolo možné predať daný spoluvlastnícky podiel, pričom však treba vychádzať zo všeobecnej hodnoty celej veci, ktorá je predmetom tohto konania a to v dobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
27. V podanej žalobe žalobcovia vychádzali z hodnoty vyporiadavaného pozemku 7,- Eur za 1 m2. Zástupca žalovaných túto hodnotu nenamietal. Pokiaľ teda ide o výšku primeranej peňažnej náhrady za spoluvlastnícke podiely, súd vychádzal zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu, o ktorých nemal závažné pochybnosti a to poukazujúc na ustanovenie § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
28. Súd tak dospel k záveru, že hodnota nehnuteľnosti - parcely KN-C č. 964 katastrálne územie D. je 7,- Eur za 1 m2. Na základe toho bola určená aj cena primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných. Preto súd uložil žalobcom povinnosť vyplatiť žalovaným primeranú peňažnú náhradu a to:
- žalovanému v 1. rade A. A. sumu 554,40 Eur (79,2 m2 krát 7,- Eur),
- žalovanej v 2. rade A. F. sumu 207,90 Eur (29,7 m2 krát 7,- Eur),
- žalovanej v 3. rade H. I. sumu 207,90 Eur (29,7 m2 krát 7,- Eur),
- žalovanej v 4. rade J. H. sumu 207,90 Eur (29,7 m2 krát 7,- Eur),
- žalovanému v 5. rade D. A. sumu 346,50 Eur (49,5 m2 krát 7,- Eur),
- žalovanej v 6. rade H. K. sumu 346,50 Eur (29,7 m2 krát 7,- Eur). Uvedenú náhradu sú žalobcovia povinní zaplatiť na depozitný účet vedený v štátnej pokladnici IBAN: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol 9992023 a do poznámky pre prijímateľa uviesť: OS Spišská Nová Ves, sp. zn. 9C/99/2023.
29. Podľa § 232 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
30. Poukazujúc na celkovú výšku náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných, bola na plnenie žalobcom určená dlhšia lehota než trojdňová lehota a to lehota 30 dní.
31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Súd žalobe čo do zrušenia a spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyhovel, za vypriadané podiely bola určená výška náhrady ako to požadovali žalobcovia v podanej žalobe. V konaní boli úspešní preto žalobcovia. Žalobcovia si náhradu trov konania však neuplatnili, a teda o náhradu trov zjavne neprejavili záujem. Súd preto poukazujúc aj na článok 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal, keďže nárok na náhradu trov konania si neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.