Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/54/2016

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, neplatnosti úverovej zmluvy a iné žalobcu: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na D. XX, Q., Š.A. G. P., proti žalovanému: Profi Credit Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 23.12.2016 v celom rozsahu o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 23.12.2016, sa žalobkyňa domáha voči žalovanému určenia, že ad a) Dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy 08500111715 zo dňa 20.04.2015, č. zmluvy 8500111716 zo dňa 20.04.2015, č. zmluvy 8500126064 zo dňa 05.08.2015 a zmluvy č. 8500126344 zo dňa 07.08.2015 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná; ad b) Zmluva č. 08500111715 zo dňa 20.04.2015, č. 8500111716 zo dňa 20.04.2015, č. 8500126064 zo dňa 05.08.2015, č. 8500126344 zo dňa 07.08.2015 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná; ad c) Úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverovej zmluve a zároveň ad d) sa voči žalovanému domáhala finančného zadosťučinenia 300 Eur.

2. Skutkovým základom žaloby bolo, že za účelom poskytnutia finančných prostriedkov uzatvorila so žalovaným formulárové, typové, predtlačené spotrebiteľské zmluvy - úverovú zmluvu č. 08500111715 zo dňa 20.04.2015, č. 8500111716 zo dňa 20.04.2015, č. 8500126064 zo dňa 05.08.2015, č. 8500126344 zo dňa 07.08.2015, ktoré považuje za problematické, z eurokonformného hľadiska prinajmenšom čiastočne za neudržateľné, namietajúc vo všeobecnosti v zmluve uvedené neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1a inými kogentnými ustanoveniami zákona (nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.).

3. Uviedla, že súčasťou typovej formulárovej zmluvy s vopred pripraveným znením, bola aj sporná Dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy a to žiadosťami zo dňa 21.07.2015, 22.10.2015, 30.12.2015, čo osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa namietala, že napriek neexistencii žiadneho súdneho rozhodnutia, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, jej zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy na úhradu dlhu, ktorého výšku jednostranne diktuje veriteľ, bez odsúhlasenia súdom. Žalobkyňa zamestnávateľa označila ako spoločnosť: Rail Cargo Operator - CSKD s.r.o., Žerotínova 1132/34, 130 00 Praha, Česká republika.

4. Právne žalobný návrh žalobkyňa zdôvodňovala rozporom vnútroštátneho práva ohľadom úpravy inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie a a čl. 7 Ústavy SR (rozpor medzinárodnou zmluvou), z ktorého dôvodu je takáto dohoda podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, dôvodiac tým, že ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok

dlžníka a tento ich nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona a veriteľ na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva v danom prípade nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uvedené pochybnosti žalobkyne vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície, poukazujúc a citujúc v žalobe viacero rozhodnutí Súdneho dvora (ES) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľov. Z nich vyvodila záver, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve a to aj v prípade, že výška pohľadávky má oporu v zmluve, avšak spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť, sa dostáva do kolízie s verejným poriadkom v prípade, že dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Potom pre rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad buď Ústavného súdu SR alebo Súdneho dvora Európskej únie a bude potrebné konanie prerušiť a predložiť vec ÚS SR podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy alebo SD EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ( Ú.v. EÚ C 115, 2008 „ZFEU") a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii. Okrem tohto záveru, žalobkyňa tvrdila v žalobe, že „v zmysle rozsudku Simmethal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľ s právom EO“. Ak je slovenská právna úprava Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom resp. medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily“. Napokon poukazovala aj na výhrady Európskej komisii (č. 2012/4165), ktorá vytýkala Slovenskej republike, že slovenské právne predpisy, umožňujú obchodníkom obchádzať účinnú justičnú kontrolu zo strany právnych predpisov o nekalých zmluvných podmienkach, čím smernica 93/13 EHS {a najmä jej článok 6 ods. 1) stráca praktickú účinnosť (effet utile), nakoľko vzdanie sa mzdových nárokov a dobrovoľné dražby na základe záložného práva, umožňujú obchodníkom vymáhať svoje pohľadávky voči spotrebiteľom bez toho, aby sa museli obrátiť na súd, hoci ich pohľadávky nie sú podľa právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa ani pravidiel o nekalých zmluvných podmienkach opodstatnené. Pre spotrebiteľov je ťažké dosiahnuť zastavenie takéhoto súkromného vymáhania a možnosti súkromného vymáhania prostredníctvom takýchto praktík neprimerane sťažujú spotrebiteľom uplatnenie ich práv, ktoré im dáva Smernica 93/13. Žalobkyňa okrem uvedených všeobecných záverov uviedla, že v danom konkrétnom prípade nedokázala v čase uzavretia zmluvy vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné a ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EO. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu (ov) odôvodnila tým, že deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach, čím sa vyrieši aj {ne)prístupnosť takejto dohody čo do základu právnej otázky (6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006). Napokon žalobkyňa poukazovala na neprijateľnosť takej zmluvnej podmienky, podľa ktorej ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy mesačnú zrážku zo mzdy i vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky, stanovenej v úverovej zmluve, s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť oprávnená prijímať nie len do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s úrokmi s oneskorenia sa, zmluvných pokút, poplatkov.... čo je neprijateľné. Takéto zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, pod dohľadom súdu uplatňujúceho princípu ochrany povinného voči neprimeranosti.

5. Súčasne s podaním žaloby žalobkyňa navrhla nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým

1/ žalovanému uloží povinnosť, aby do doby právoplatného skončenia sporu vo veci o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, sa zdržal použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.07.2015 zo zmluvy č. 8500111715, zo dňa 21.07.2015 zo zmluvy č. 8500111716, zo dňa 22.10.2015 zo zmluvy č. 8500126064, zo dňa 30.12.2015 zo zmluvy č. 8500126344 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a

2/ zamestnávateľovi žalobcu Rail Cargo Operator -CSKD s.r.o. uloží povinnosť, zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.

6. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila záujmom o predídenie vzniku ujmy, nakoľko tým, že žalovaný už vyzval zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy,

ktorý tieto aj vykonáva, sa naplnila jej obava zo zásahu do majetku žalobkyne bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva. Žalobkyňa nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do svojho majetku a preto navrhuje dočasne zakázať jej zamestnávateľovi výkon zrážok zo mzdy, poukazujúc na obdobné rozhodnutia iných súdov (predbežné opatrenia z rokov 2010 a 2011). 7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok úč. od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 11. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 132 ods. 1 až 3 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. písanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

14. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

15. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p., ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

16. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k rekodifikácii procesných predpisov, týkajúcich sa civilného konania pred súdom, v rámci ktorej vstúpil do účinnosti okrem iných aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý v tretej hlave, tretej časti zaviedol nové právne inštitúty a to neodkladné, zabezpečovacie a iné opatrenia súdu. Nová právna úprava, vychádza z pôvodne označovaného predbežného opatrenia, avšak s niekoľkými zásadnými zmenami. Podľa doterajšej koncepcie predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, bolo cieľom predbežne a iba dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. 17. Nová právna úprava upustila od tejto koncepcie predbežného a dočasného charakteru poskytovanej ochrany a je prípustná aj trvalá úprava pomerov medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia; prezumuje sa trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia a určenie doby trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne, keď súd môže (aj nemusí) určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 C.s.p.); taxatívne je vymedzený zákonom len jeden dôvod zániku neodkladného opatrenia (ex lege) a to, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 C.s.p.), ktorý postup by mal byť skôr výnimkou; s tým súvisiaca ďalšia významná zmena, a to možnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 C.s.p.), na rozdiel od predchádzajúcej úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení viacmenej vylučovala možnosť takého výroku. Čo

sa týka uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia, na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku, súčasný procesný kódex uvádza nie taxatívny ale demonštratívny výpočet, čo v praxi znamená, že súd za splnenia stanovených zákonných podmienok, môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu a viaceré druhy neodkladných opatrení, ako vypočítava zákon v § 325 ods. 2 C.s.p.. 18. Napokon v súlade s uvedenými princípmi, môže súd v zmysle novej právnej úpravy nariadiť neodkladné opatrenie výlučne z dvoch dôvodov, a to : 1./ ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo 2./ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 19. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany tomu zo strán sporu, ktorého právo je bezprostredne ohrozené, je splnený predpoklad naliehavosti úpravy pomerov medzi stranami sporu (neodkladnej) alebo sa zabezpečuje výkon súdneho rozhodnutia, ktorý je ohrozený. Pomery strán sporu je potrebné neodkladne upraviť vtedy, ak aj sporné právo nebolo doposiaľ právoplatne priznané, avšak je aspoň osvedčená jeho danosť a takáto úprava je naliehavá, vhodná a potrebná so zreteľom na požadovaný účel. 20. Prvotným predpokladom pre nariadenie navrhovaného opatrenia je dodržanie zákonných náležitostí. Podľa citovaných zákonných ustanovení musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 127 ods. 1 a 2 C.s.p. (t.j. uvedenie súdu, ktorému je podanie učené; toho, kto podanie robí; ktorej veci sa týka; čo sa ním sleduje a podpisu) a osobitných náležitostí žaloby podľa § 132 C.s.p. (t.j. označenia strán, pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností, označenia dôkazov a žalobného návrhu), aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. a to (1) opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, (2) opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, (3) návrh petitu neodkladného opatrenia, aby bolo zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha a (4) pripojenie listín, na ktoré sa strana sporu navrhujúca nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva.

21. Pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje čo i len jednu z uvedených (zákonom predpísaných ) náležitostí alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, pričom tieto vady bránia pokračovaniu v konaní (nariadení neodkladného opatrenia), súd bez toho aby navrhovateľa neodkladného opatrenia vyzýval podľa § 129 C.s.p. na odstraňovanie vád, taký návrh podľa § 327 C.s.p. odmietne.

22. V danom prípade podanie žalobkyni, ktorým navrhovala nariadenia neodkladného opatrenia, nemalo zákonom požadované náležitosti, keďže v ňom absentoval konečný návrh neodkladného opatrenia, vyjadrený určitým a nezameniteľným spôsobom.

23. Žalobkyňa v prvom výroku petitu neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala neodkladnej úpravy vo vzťahu k žalovanému, žiadala uloženie povinnosti zdržať sa použitia konkrétne označených Dohôd o zrážkach zo mzdy (zo dňa 21.7.2015 zo zmluvy č. 8500111715, zo dňa 21.7.2015 zo zmluvy č. 8500111716, zo dňa 22.10.2015 zo zmluvy č. 8500126064, zo dňa 30.12.2015 zo zmluvy č. 8500126344), ktoré však nekorešpondovali s opisom rozhodujúcich skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, kde boli uvedené iné dátumy uzatvorených dohôd a ani s pripojenými listinami, ktoré rovnako osvedčovali uzatvorenie dohôd o zrážkach zo mzdy datovaných inokedy ako uviedla žalobkyňa v petite, súd nemohol nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. Navyše v žalobe, ktorej súčasťou bol aj návrh na nariadenia neodkladného opatrenia sa vyskytovalo viacero nepresností a údajov v zjavnom rozpore s listinami pripojenými k žalobe, ktoré mali tieto skutočnosti preukazovať (dohoda o zrážkach zo mzdy mala byť obsahovou súčasťou úverovej zmluvy, avšak pripojená bola samostatná listina; iné dátumy uzatvorenia úverových zmlúv v žalobe ako vyplývali z pripojených úverových zmlúv..).

24. Rovnako vadou neurčitosti trpel aj druhý navrhovaný výrok neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala žalobkyňa uloženia povinnosti vo vzťahu k zamestnávateľovi (iná osoba ako strana sporu), nakoľko zamestnávateľa neoznačila dostatočne určitým spôsobom, identifikujúcim právnickú osobu (absentovalo sídlo, IČO), nepripojila listiny osvedčujúce existenciu označeného zamestnávateľa pod uvedeným obchodným menom, ktorému mala byť uložená navrhovaná povinnosť a napokon návrh neodkladného opatrenia v tomto výroku bol celkovo formulovaný zmätočne a nezrozumiteľne.

25. Takýto návrh (petit) neodkladného opatrenia nemôže súd prevziať do rozhodnutia, nakoľko by bolo nevykonateľné a uvedené vady bránia súdu konať vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o takomto návrhu rozhodnúť formou jeho nariadenia alebo zamietnutia. Ako bolo uvedené, podľa súčasnej právnej úpravy súd v prípade návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia na odstraňovanie vád jeho navrhovateľa nevyzýva a podľa § 327 C.s.p. návrh trpiaci vadami odmietne.

26. Z týchto dôvodov súd podanie žalobkyne, ktoré podľa obsahu malo byť návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 327 C.s.p. odmietol, z dôvodu absencie zákonných náležitostí podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., ktoré bránili súdu pokračovať v konaní. 27. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. V zmysle citovaného ustanovenia súd o náhrade trov konania v súvislosti s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodoval, nakoľko o trovách konania bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej, na základe výsledku konania (§ 255 C.sp.), príp. podľa procesného hľadiska (§ 256 C,s,p,).

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.