Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_18C-285-2010.pdf
PDF · 100.19 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/285/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobkyne: Š. U., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž., C. X, právne zast. JUDr. Nikoleta Sekeráková, advokátka so sídlom 1.Mája 18, Žilina, proti žalovnému: I. T., F.. XX.XX.XXXX, T. H. XX, Z. F. A., Č. S., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Súd žalobný návrh zamieta.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. 1. Žalobkyňa sa žalobným návrhom na začatie konania zo dňa 15.12.2010, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 17.12.2010, následne doplneným a po odstránení vád na výzvu súdu, domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. R. S. - pozemkov parc. B. Č.. XXXXX, zastavané plochy o výmere XXX m2, parc. B. Č.. XXXXX/X, trvale trávnaté porasty o výmere XXXX m2, parc. B. Č.. XXXXX/X lesný porast o výmere XXXX m2, parc. B. Č.. XXXXX/X, trvalý trávny porast o výmere XXX m2 a parc. B. Č.. XXXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2. Pôvodne žalobkyňa označila aj D. J. ako žalovaného v rade 2/, avšak v priebehu konania zobrala návrh voči žalovanému v rade 2/ späť z dôvodu uzavretia darovacej zmluvy, ktorou D..J. previedol na žalobkyňu svoj podiel. Na základe toho súd konanie voči žalovanému 2/ zastavil uznesením zo dňa 08.09.2016. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2016. (l.č. 267) Stranami v konaní tak zostala len žalobkyňa a žalovaný pôvodne označený ako žalovaný 1/. Súd vyzval právneho zástupcu žalobkyne, či trvá na podanom návrhu v celom rozsahu vzhľadom na zastavenie konania voči D..J., na čo právny zástupca žalobkyne zotrval na návrhu. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že nehnuteľnosti zapísané v PK protokole č. XXX, Č.. XXX I. Č.. XXXX, a to parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX v k.ú. R. S. boli zidentifikované geometrickým plánom, ktorý vyhotovil Ing. H. F. - G., dňa 13.09.2010, pod č. XX/XXXX, ktoré sú v ňom označené ako B. H.. Č.. XXXXX zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/X lesný porast o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/X trvalý trávny porast o výmere XXX m2 a parc. č. XXXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2. Na novovzniknutej parc. č. XXXXX zastavaná plocha o výmere XXX m2 je žalobkyňa vlastníčkou rodinného domu s.č. XXXX, ktorý bol postavený v roku 1937, a na ktorý je založený LV č. XXXX k.ú. R. S.. Uvedený rodinný dom vlastní ako výlučný vlastník spolu s priľahlými pozemkami, a to parc. č. XXXXX zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/ X lesný porast o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX/X trvalý trávny porast o výmere XXX m2 a parc. č. XXXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2. Tieto nehnuteľnosti - pozemky užíva ako svoje vlastné, nerušene a dobromyseľne od roku 1968, keď ich žalobkyňa získala v dedičstve na základe uznesenia po svojom otcovi I. E., zomr. dňa XX.XX.XXXX, č.k. D XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.11.1968, a to v celosti. I. E. ich nadobudol na základe dedičstva po svojej manželke R. E., rod. B., zomr. dňa XX.XX.XXXX, na základe osvedčenia o dedičstve č.k. D XXX/XX -X zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.12.1956.
Všetky nehnuteľnosti, ktoré vznikli na základe uvedeného geometrického plánu, vraj užívala ešte aj jej matka R. E.. Uvedené pozemky tvoria spolu jeden homogénny celok, ktorý je súčasťou rodinného domu (záhrada, dvor, trvalý trávny porast), a ktoré vraj doteraz spolu s rodinným domom s.č. XXXX nikým nerušene a riadne žalobkyňa užíva. V roku 2000, pri dodatočnom dedičskom konaní po svojej matke sa žalobkyňa dozvedela, že tieto pozemky neboli v roku 1956 predmetom dedičského konania po matke pod č. D XXX/XX, č.k. D XXXX/XXXX, D not XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.10.2001 (a to aj napriek tomu, že sú uvedené na rozhodnutí vo veci prejednania dedičstva po otcovi I. E. zo dňa X.XX.XXXX) a že žalobkyňa nie je evidovaná ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností. Poukázala, že vzhľadom k tomu, že PK parc. XXXXX a parc. č. XXXXX k.ú. R. S., nie sú evidované na žiadnom LV, je potrebné pri určovaní okruhu účastníkov vychádzať z PK protokolu č. XXX, Č.. XXX I. Č.. XXXX. Reálne užívanie a faktické vlastnenie uvedených pozemkov bolo matkou žalobkyne R. E. ešte pred rokom 1950, počas platnosti Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1811 v znení neskorších zmien a doplnení, ku ktorému nebola podľa dovtedajších predpisov potrebná písomná dohoda alebo zmluva a na nadobudnutie vlastníckeho práva postačovala ústna dohoda a faktické užívanie nehnuteľnosti. O tom, že žalobkyňa je vlastníkom (oprávneným držiteľom), svedčí vraj zápis v katastri nehnuteľností v evidenčnom liste č. XXX, ktorý je uvedený k uvedeným pozemkom ako aj identifikácia parciel čj. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa poukazuje na nezrovnalosti s dedičskými osvedčeniami, ktoré má po svojich rodičoch vo vzťahu k zápisom v Katastri nehnuteľností Žilina, Správa katastra T.. V roku 1995 bola vydaná identifikácia k prevodu nehnuteľností, z ktorej vyplýva, že z PK parc. č. XXXXX boli okrem iných vytvorené parc. č. XXXXX, z PK parc. č. XXXXX boli vytvorené parc. č. XXXXX a parc. č. X XXXX. Na parc. č. XXXXX, parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX boli vydané výpisy z katastra nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX, na ktorý sa uvádza, že žalobkyňa je už v tom čase vedená ako užívateľka. Žalobkyňa poukazuje na to, že od nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, platí každoročne daň z nehnuteľností a tento vlastnícky vzťah chcela usporiadať dohodou, ale žalovaní odmietli. Vzhľadom k tomu je nútená vyriešiť uvedený vzťah súdnou cestou. Naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby odôvodnila tým, že medzi nimi existuje stav objektívnej neistoty, pričom týmto stavom je ohrozené jej právne postavenie a inými právnymi prostriedkami nemožno tento stav odstrániť. 2. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 3. Súd skúmal naliehavý právny záujem a posúdil, že s poukazom na predmet konania je daný naliehavý záujem na takom určení, ako požaduje žalobkyňa, keďže bez takého určenia by bolo ohrozené jej právo alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnená alebo ak by sa jej právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. 4. Z pkn vložky č. XXX vyplýva parc. XXXXX I. XXXXX, z pkn vl.XXXX vyplýva parc.č. XXXXX. 5. Geometrickým plánom č XX/XXXX vyhotoveným O.. H. F. dané nehnuteľnosti boli zidentifikované a označené ako parc. B. Č.. XXXXX, zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc. B. Č.. XXXXX/X, trvale trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. B. Č.. XXXXX/X lesný porast o výmere XXXX m2, parc. B. Č.. XXXXX/X, trvalý trávny porast o výmere XXX m2 a parc. B. Č.. XXXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2. 6. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu s.č. XXXX postavanom na parc. č. XXXXX, ku ktorej nie je právny vzťah evidovaný na liste vlastníctva. Ostatné predmetné nehnuteľnosti sú priľahlé nehnuteľnosti. 7. Z dedičského rozhodnutia po poručiteľovi I..E. - otcovi žalobkyne je nepochybné, že žalobkyňa nadobudla podiely na predmetných nehnuteľnostiach v dedičskom konaní C. XXXX/XX po svojom otcovi I. E., zomr. XX.XX.XXXX. Jej otec ich vraj nadobudol v dedičskom konaní po svojej manželke R. E., W.. XX.XX.XXXX. Z uvedeného vyplýva nelogickosť tvrdenia žalobkyne o nezrovnalostiach v dedičských konaniach, keďže matka žalobkyne zomrela skôr, než jej otec zomrel, pričom v dedičskom rozhodnutí C. po poručiteľke R. E. neboli predmetom dedenia aj predmetné nehnuteľnosti. Je nepochopiteľné, prečo žalobkyňa namieta dedičské rozhodnutia až teraz, hoci bola ich účastníkom, a to v roku 2000, či 1968 a rozhodnutia sú právoplatné. Zároveň súd poukazuje na rozpornosť tvrdení žalobkyne, keď na jednej strane tvrdí, že nehnuteľnosti mala zdediť, ale na druhej strane tvrdí, že nehnuteľnosti vydržala užívaním. 8. Žalobkyňa trvala na tom, že predmetné nehnuteľnosti užívala ona, ako aj jej právni predchodcovia nerušene, a to ešte pred rokom 1950.
9. Žalovaný s tvrdením žalobkyne nesúhlasil, nakoľko on a predtým jeho predchodcovia vlastnili podiely na predmetných nehnuteľnostiach a žalobkyni, ani jej právnym predchodcom nikdy nedali súhlas s užívaním, ani svoje podiely nikdy na nich nepreviedli. Uviedol, že pokiaľ ich podiely niekto užíval, bolo to bez ich súhlasu. Taktiež uviedol, že žalobkyňa prišla za nimi s darovacími zmluvami na predmetné nehnuteľnosti, aby jej ich darovali, čo odmietli, na čo ona odišla s plačom, že to dá na súd. 10. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ žalobkyňa bola presvedčená o svojom vlastníckom práve, nebol dôvod pre darovanie od iných evidovaných vlastníkov. 11. Pokiaľ D..J. daroval žalobkyni svoje podiely, nemá to vplyv na toto konanie, bola to jeho vôľa, a neznamená to, že aj žalovaný by ich mal automaticky darovať žalobkyni, resp. nepreukazuje to, že žalobkyňa skutočne užívala dobromyseľne a nerušene aj podiely žalovaného, v dôsledku čoho mala vydržať vlastnícke právo. 12. Podľa § 70 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z. údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam parcelné číslo geometrické určenie nehnuteľností, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela reg. E. 13. Podľa § 7 písm. c) Zákona č. 165/1995 Z.z. kataster obsahuje údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len vlastník) a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len oprávnená osoba), ak ide o fyzickú osobu meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam. 14. Súd mal zistené, že v čase podania žalobného návrhu na liste vlastníctva podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností je žalobkyňa, žalovaný a pôvodne označený žalovaný 2/. Následne po uzavretí darovacej zmluvy podielovými spoluvlastníkmi zostala len žalobkyňa a žalovaný, ktorý trval na svojom vlastníckom práve k predmetným nehnuteľnostiam v danom podiele. 15. Podľa § 129 Občianskeho zákonníka (1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. (2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. 16. Podľa § 130 Občianskeho zákonníka (1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. (2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. (3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú. 17. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. 18. Podľa § 865 ods.1 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. 19. Podľa § 865 ods.3 Občianskeho zákonníka do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. 20. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. 21. Vydržanie patrí k originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K
zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Základnými podmienkami vydržania teda sú, po prvé oprávnená držba, po druhé uplynutie zákonom určenej lehoty vydržacej doby, po tretie spôsobilý predmet vydržania. Držba je oprávnená vtedy, ak držiteľ nakladá s vecou (alebo právom) ako s vlastnou v dobrej viere, že mu patrí. Dobrá viera držiteľa (vykonávateľa) práva je psychický stav (vnútorné presvedčenie, že nekoná bezprávne), ktorý nemožno objektívne skúmať, je pre posúdenie splnenia tejto podmienky vydržania potrebné dokazovať skutočnosti vonkajšieho sveta prostredníctvom, ktorých sa vnútorné presvedčenie držiteľa prejavuje. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno objektívne usúdiť, že je dôvodné. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda je k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla okolnosti týkajúceho sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby, napr. existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná). Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti pritom ťaží toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Nemožno toto interpretovať tak, že k nadobudnutiu oprávnenej držby sa vyžaduje existujúci, aj neplatný právny titul, alebo dokonca platný právny titul. Platné právo nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul, iba mu ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, resp. že je subjektom držaného práva. Držiteľ musí byť v dobrej viere, že je tu takýto právny titul, ktorý podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva. Spravidla bude jednať v skutkovom omyle, výnimočne môže ísť aj o omyl právny. Judikatúra žiada, aby držiteľ bol objektívne v dobrej viere, že tu takýto titul je, i keď v skutočnosti tu žiadny titul nie je. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí. 22. Žalobkyňa trvala na tom, že vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam spolu s právnymi predchodcami vydržala, čo však namietal žalovaný. Žalobkyňa ničím relevantným nepreukázala splnenie podmienok pre vydržanie, žiadne dôkazy nenavrhla a ani žiadne nepredložila, z ktorých by vyplývalo vydržanie. Žalovaný uviedol, že pokiaľ by mala navrhnúť aj nejakých svedkov na preukázanie užívania žalobkyňou, či jej právnych predchodcov v roku 1950, tí už jednak nežijú, avšak aj tak by nepreukázali tvrdenie žalobkyne ohľadom vydržania, nakoľko nedošlo k žiadnemu súhlasu k užívaniu aj jeho podielov žalobkyňou, či jej právnych predchodcov a žiadny titul neexistuje, ktorý by mal následok pre vydržanie žalobkyne. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že nenavrhuje žiadne dôkazy, a keď dotazovala najbližších príbuzných žalobkyne, tí nevedeli k veci nič viac uviesť. 23. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam žalobkyne a žalovaného v podieloch uvedených na liste vlastníctva, opak nebol ničím preukázaný a z ničoho nevyplýva tvrdenie žalobkyne o vydržaní. 24. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Súd vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na uvedené skutočnosti súd vykonaným dokazovaním posúdil, že žalobkyňa nepreukázala vydržanie. Preto nebolo možné žalobe vyhovieť. Súd z daných dôvodov žalobu zamietol, a to predovšetkým pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyne. Žalobkyňa bola povinná preukázať svoje tvrdenia. Keďže neuniesla dôkazné bremeno, znáša procesné následky, súd žalobu zamietol. Žalobkyňa ničím relevantným a hodnoverným svoje tvrdenia nepreukázala, ani nenavrhla žiadny relevantný dôkaz. 25. Vzhľadom na tieto skutočnosti nebolo možné žalobe vyhovieť a preto súd žalobný návrh zamietol. Súd dospel k záveru, že nemohlo dôjsť zo strany žalobkyne k vydržaniu sporných nehnuteľností, resp. daných podielov. Oprávnená držba spočíva v dobrej viere držiteľa, ktorá sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých je možné usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia
práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titul uchopenia držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby, napr. existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná). Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti má ten, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. (napr. rozsudok 3Cdon 395/96) Z vykonaného dokazovania však nevyplynul žiadny tzv. titul uchopenia držby. Nebol daný žiadny súhlas žalobkyni a jej právnym predchodcom k užívaniu. Pokiaľ užívala, neznamená to automaticky, že užívala dobromyseľne na základe nejakého titulu. 26. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že ide o homogénny celok a predmetné nehnuteľnosti sú priľahlými k jej rodinnému domu, neznamená to, že je automaticky aj ich výlučnou vlastníčkou, resp. že ich užívaním vydržala. Zo zistených skutočností vyplýva záver, že k vydržaniu nedošlo. Podľa článku 11 ods.4 CSP súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. 27. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia ohľadom toho, že nehnuteľnosti mala zdediť, resp. že ich zdedila, pričom jej tvrdenia o tejto skutočnosti sú zmätočné a rozporné a zároveň z ničoho nevyplýva vydržanie, čo bolo vyššie odôvodnené. Teda žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pričom jej tvrdenia vyvrátil žalovaný, ktorý je riadne evidovaný ako spoluvlastník. 28. Podľa § 255 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 29. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Žalobkyňa v konaní bola neúspešná v celom rozsahu, úspešný bol žalovaný, ktorý si však trovy neuplatnil, ale súd je povinný rozhodnúť o trovách konania aj bez návrhu, a to bez ohľadu na ich uplatnenú/neuplatnenú výšku v konečnom rozhodnutí. Keďže bol úspešný žalovaný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu, avšak o samotnej výške (ktorá môže byť aj 0 eur), súd rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to v zmysle CSP. 31. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd rozhodol o žalobnom návrhu tak, ako bolo uvedené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).